Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoP-193-2022.pdf
PDF · 161.34 KB
Case nature
Subarea
20CoP/193/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členiek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: U. I., narodený XX.XX.XXXX a Q. I., narodený XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - X. I., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom: J. XX, O., t.č. bytom: R. XXX, O. a otec - C. I., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom: U. XX, O., K., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou AK ZAHRADNIK & Spol., s.r.o., so sídlom: Štefanovičova 12, Bratislava, o návrhu navrhovateľov: B. I., narodený XX.XX.XXXX a Q.. P. I., narodená XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom: S. XX, Z., W. Y. K., zastúpení advokátskou kanceláriou MÉSZÁROS BARIAKOVÁ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom: P.O. Hviezdoslava 23, Zvolen, o úpravu styku starých rodičov s maloletými deťmi a o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľov- starých rodičov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.09.2022, č.k. 20P/77/2022-54, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.09.2022, č.k. 20P/77/2022-54 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 28.09.2022, č.k. 20P/77/2022-54 zamietol návrh starých rodičov maloletých na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd upravil styk starých rodičov s maloletými. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 31.08.2022, sa starí rodičia domáhali úpravy styku s maloletými deťmi a nariadenia neodkladného opatrenia. Svoj návrh starí rodičia odôvodnili tým, že sú rodičmi otca maloletých detí, ktorý žije s manželkou a maloletým deťmi po odsťahovaní sa z Nemecka v rodinnom dome v Devínskej Novej Vsi. Otec maloletých detí vyrastal so svojimi rodičmi (navrhovateľmi) v Nemecku, kde aj následne spoločne s manželkou a ich maloletými deťmi bývali. Vzťahy medzi starými rodičmi a rodičmi boli počas výchovy maloletého vnuka U. harmonické, trávili spolu všetky sviatky a spoločne prežívali prípravu matky na pôrod ich ďalšieho vnuka Q., ako aj jeho prvé dni života v rodinnom dome starých rodičov. Rodičia trávili spolu s U. naposledy vianočné sviatky v roku 2019 so starými rodičmi vo Zvolene, kde majú rodinný dom, pričom starí rodičia prežívali momenty plné radosti z vnuka U., ktorý ich prítomnosť mal vždy rád, stará mama mu veľa čítala. Na tretie U. narodeniny, ktoré prežili spoločne a nič nenasvedčovalo akýmkoľvek nezhodám, matka oznámila rodine, že sú v očakávaní narodenia druhého syna Q., čomu sa starí rodičia nesmierne tešili. Skoro každý druhý víkend boli rodičia s U. u starých rodičov v Z., kde si mnoho aktivít užíval so starými rodičmi. Stará mama vybavila neveste kliniku v O., ako veľmi dobre hodnotenú kliniku a zabezpečila jej ako privátnej pacientke ošetrenie u lekára P.. B.. Na kontroly pred pôrodom ju vozila autom, pričom ju čakala aj počas 1-2 hodinových vyšetrení tak, aby pre nevestu a jej vnuka, ktorý sa mal narodiť zabezpečila maximálne pohodlie. Rodičia sa rozhodli pred pôrodom zostať v dome starých rodičov v Z. a bývať s nimi od júla 2020 do novembra 2020, aby počas pôrodu ako aj nasledujúce obdobie mali zabezpečené všetko pohodlie, pričom starí rodičia sa mali starať o U.. Toto rozhodnutie prijali starí rodičia s radosťou a pripravili im v dome samostatné poschodie na
užívanie. Dňa XX.XX.XXXX bol termín pôrodu maloletého Q., na ktorý stará matka odviezla nevestu, ktorá rodila cisárskym rezom. Stará matka urobila všetko, čo bolo v jej možnostiach, aby neveste zabezpečila prostredníctvom svojich kontaktov, najlepšiu starostlivosť, kde bola ubytovaná v špičkovo vybavenej izbe a na klinike a starali sa o ňu dve sestričky. Na tretí deň po pôrode nevesta starú matku osočila, že akú nemožnú kliniku vybavila čo starú mamu prekvapilo, keďže klinika bola top klinika v tomto regióne. Po príchode z nemocnice rodičia bývali aj ďalej u starých rodičov, ktorí pripravili všetko podľa ich želaní a pomáhali im so starostlivosťou o U., keďže ich syn mal virózu. Stará matka sa starala o celú domácnosť tak, aby nevesta mala o všetko postarané, avšak aj napriek tomu nevesta po pôrode nebola v pohode a v domácnosti vládla napätá atmosféra. Raz vyčítala otcovi, že jej nikto nepomáha, pričom starí rodičia nerozumeli jej postoju avšak pripisovali to aj popôrodnému stresu. Nedorozumenie vyústilo do ďalších vykonštruovaných obvinení zo strany nevesty a jej rázneho rozhodnutia odísť z domácnosti starých rodičov. Po odsťahovaní sa rodičov z domácnosti starých rodičov prerušili rodičia akúkoľvek komunikáciu so starými rodičmi a neumožnili im ani kontakt s U.. Starí rodičia sa dopytujú u otca ako ich syna ohľadom stretnutí, alebo aspoň telefonickej komunikácie s ich vnukmi, prosili o možnosť vidieť ich, avšak otec sa neustále vyhováral a stretnutia odmietal. Po stretnutí so synom, ktorý prišiel v marci 2021 k starým rodičom domov po nejaké veci pocítili, že ich vzťah ochladol. Pýtali sa na stretnutia s vnukmi, kedy ich budú môcť vidieť, avšak otec to vždy odôvodnil situáciou spojenou s covidom, a že majú ešte počkať, keďže boli zakázané návštevy. Na štvrté narodeniny pripravila stará mama tortu a kartu pre U., ktoré mu chceli dať na narodeniny, avšak syn na ich prosbu nereagoval. V septembri 2021, keď mal ich syn narodeniny rovnako ako aj ich vnúčik Q. sa dožadovali účasti na oslave a stretnutia, avšak rodičia ich odmietli bez bližšieho vysvetlenia dôvodu s tým, že si neželajú ich návštevu a aby sa stretli s vnúčatami. Od júla 2021 sa rodičia s maloletými deťmi presťahovali do Bratislavy, kde prihlásili na pobyt aj maloleté deti v domácnosti rodičov matky. U. a Q. sa môžu so starými rodičmi zo stany matky bezproblémovo stretávať, pričom rovnakú možnosť stretávania sa so starými rodičmi zo strany otca bez zrejmého dôvodu nemajú. Na naliehanie starého otca mu syn umožnil stretnutie s vnúčatami v lete v roku 2021 pod podmienkou, že sa ho nezúčastní stará mama, znova bez zdôvodnenia. Starý otec teda mal možnosť stretnúť sa von na ihrisku aspoň na dvakrát s jeho vnúčatami, avšak bez účasti starej mamy, ktorej prítomnosť bola odmietnutá, čo nesmierne ťažko niesla. Stará mama sa opakovane dožadovala stretnutia s vnukmi avšak otec ju vždy požiadal, aby ešte chvíľočku vydržali. V januári v roku 2022 rodičom starí rodičia poslali list v ktorom naznačili, že už nie sú najmladší a pokiaľ im bude brániť v styku s ich vnúčatami môže sa stať, že im uprú ich právo spoznať svoje korene aj z otcovej strany. Na tento list syn nereagoval. Rodičia sa aj napriek pozvaniu nezúčastnili ani na oslave osemdesiatych narodenín starého otca, pričom ten sa následne na bežnej prehliadke dozvedel, že má Q. S., na ktorý sa od tej doby pravidelne lieči v nemocnici v Banskej Bystrici. V dôsledku týchto zlých správ opäť žiadali syna o možnosť stretávania sa ich vnúčatami, syn však nereagoval a už sa starej mame neozýval. Starí rodičia sa pokúsili a navštívili rodičov v meste ich vtedajšieho bydliska, kde ich rodičia nevpustili dnu do bytu do slovami, že neohlásenú návštevu neakceptujú a neprijímajú. Stará matka sa ospravedlnila a žiadala o odpustenie, ak nejako ublížila neveste, ale tá ju odbila so slovami, že jej nezabudne, že ju nechala tri dni v bolestiach, a že deti nebude vidieť do konca života. Starí rodičia stratili akúkoľvek nádej na možnosť dohody s rodičmi ich vnúčat ohľadne stretnutia s nimi a neustále výhovorky otca, že majú počkať.
2. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že kolízny opatrovník sa k návrhu starých rodičov nevyjadril. Rodičia maloletých detí vo svojom vyjadrení zo dňa 19.09.2022 uviedli, že nesúhlasia s návrhom na úpravu styku starých rodičov s ich maloletými deťmi. Tvrdenia starých rodičov sú subjektívnymi pocitmi a neodrážajú skutočný stav veci a pomery v rodine. Tvrdenia, že vzťahy medzi starými rodičmi a rodičmi boli počas výchovy maloletého U. harmonické, nie sú pravdivé. V čase keď boli rodičia bezdetní, stará matka nedokázala prijať nový status svojho syna ako ženatého muža a naďalej pristupovala k nemu ako k dieťaťu a zasahovala do spoločných rozhodnutí manželov. Je pravdou, že kým sa narodil maloletý Q. tak sa vzájomne navštevovali, ale už počas tohto obdobia rodičia dlhodobo negatívne vnímali zasahovanie starej matky do ich partnerského a následne aj rodičovského vzťahu. Tento problém dlhodobo rodičia tlačili pred sebou, avšak situácia v rodine eskalovala práve pred druhým pôrodom, kedy sa rodičia rozhodli, že pôrod prebehne v Nemecku, čo bolo dané najmä pandemickou situáciou vo svete a skutočnosti, že otec maloletých detí pracoval v Nemecku. Rodina zostala v dome starých rodičov a už počas obdobia pred pôrodom rástlo napätie vo vzťahoch, rodičia ešte tesne pred pôrodom zvažovali, že sa vrátia na Slovensko, avšak pre blížiaci termín pôrodu a obavu z možnosti zabezpečiť načas všetko potrebné k pôrodu na Slovensku, nakoniec zostali v Nemecku. Stará matka bola prítomná pri pôrode len preto, že podľa usmernení nemocnice pri pôrode mohla byť len jedna osoba a iná mohla následne
absolvovať návštevy. Rodičia sa dohodli, že bude lepšie, ak ich otec bude následne navštevovať. Správanie starej matky počas bývania v dome starých rodičov gradovalo až tak, že sa rodičia k vlastnému dieťaťu (U.) ani nemohli priblížiť. Stará matka sa začala stavať do role matky detí, ktorá najlepšie vie, čo je pre deti dobré, ako ich treba vychovávať a starať sa o ne. Stará matka dokonca začala citovo manipulovať s maloletým U., podporovať ho v neposlúchaní rodičov. Rodičia uviedli niekoľko príkladov, pri ktorých si uvedomili nezdravý vzťah starej matky k maloletému U.. Stará matka si chcela ukladať maloletého U. k sebe do postele, aby spával pri nej, a nie pri rodičoch, vytrhla maloletého z rúk rodičov, keď plakal, lebo bol chorý a aj napriek prosbe otca mu ho nechcela vrátiť a odniesla ho preč s tým, že ona sa o neho lepšie postará, keď sa chceli ísť rodičia s maloletým prejsť, aby bol na čerstvom vzduchu a mal zmenu prostredia, maloletého U. nabádala na to, aby nešiel s rodičmi a neposlúchol ich, a mnoho ďalších prípadov. Rodičia chceli vychovávať svoje deti v súlade so svojimi predstavami, vštepovať im svoje hodnoty a priority, ale táto ich snaha bola neustále podkopávaná zo strany starej matky, či už prostredníctvom uštipačných poznámok na adresu ich ako rodičov, ich spôsobilosti, či vyspelosti, ale aj priamo vo vzťahu k deťom pôsobením na nich v rozpore so žiadosťami rodičov. Stará matka obom rodičom dávala najavo, že ich nepovažuje za dospelých a schopných postarať sa o vlastné deti tak dobre ako ona a robiť vlastné rozhodnutia v živote a nerešpektuje ich v úlohe rodičov maloletých detí. Zásahy starej matky do rodinného života rodičov, do jeho dynamiky, narušovali harmóniu v manželstve rodičov, vytvárali napätie a ohrozovali funkčnosť primárnej rodiny, ktorú tvoria rodičia a maloleté deti. Odchod z domácnosti starej matky bol jediným spôsobom ako prinavrátiť do rodiny pocit pohody, istoty, bezpečia a pokoja. Po obmedzení kontaktu so starou matkou, rodičia spolu so svojimi maloletými deťmi začali viesť pokojný usporiadaný a harmonický rodinný život, vychovávajú svoje maloleté deti v láske, rodinnej pohode a podľa svojich predstáv a názorov bez zásahov zo strany tretích osôb. Obmedzenie kontaktu starej matky nebolo sebeckým rozhodnutím rodičov ako tvrdia starí rodičia, ale rozhodnutím v záujme maloletých detí a ich zdravého psychického a fyzického vývoja a ochrany ich rodinného života. Rodičia opakovane dávali na vedomie starej matke, že si neželajú jej návštevu a že nemajú záujem o stretnutia s ňou. Po tom, čo ich starí rodičia informovali, že ich plánujú navštíviť, rovnako im uviedli, že majú iný program a že si neželajú ich návštevu. Napriek tomu starí rodičia prišli. Neakceptovanie spoločného rozhodnutia rodičov vo veci ich stretávania sa s maloletými deťmi viedlo k tomu, že otec maloletých detí ich tentokrát osobne v lete v roku 2022 požiadal, aby v záujme zdravého fungovania ich rodiny a v záujme maloletých detí, nepokračovali v domáhaní sa stretnutí s deťmi. Reakcia zo strany starých rodičov bola nasledovná: ". W. A. T.. Opätovne aj v tomto prípade namiesto rešpektovania rozhodnutia rodičov, si starí rodičia zvolili cestu súdneho konania. Už len samotný fakt, že rodičov maloletých detí a v tej súvislosti aj samotné maloleté deti vystavujú súdnemu konaniu, preukazuje ako vážne sú narušené a rozvrátené vzťahy medzi nimi. Rodičov prekvapilo, že predmetný návrh bol podaný zo strany oboch starých rodičov, nakoľko starí rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a ani v spoločnej krajine. Starý otec už približne desať rokov žije vo Zvolene na Slovensku a stará matka v Nemecku, pričom spolu trávia sviatky a dovolenky. Starý otec nebol vo väčšine prípadov svedkom správania sa starej matky vo vzťahu k rodičom a jej zasahovania do výchovy a starostlivosti o malé deti. Rodičia uviedli starému otcovi, že sa môže s maloletými deťmi stretnúť ak bude mať záujem, ten sa s maloletými deťmi stretol bez prítomnosti starej matky. Starý otec však uviedol, že sa s maloletým deťmi týmto spôsobom radšej stretávať nebude. Skutočnosť, že sa starý otec nestretával s maloletými deťmi bolo preto vyslovenie jeho rozhodnutím. Rodičia majú dôvodnú obavu, že v prípade obnovenia kontaktu hlavne starej matky s maloletými deťmi, by opäť stará matka maloletých detí začala zasahovať do ich výchovy a starostlivosti o maloleté deti, nerešpektovala by ich pravidlá a ovplyvňovala by obe maloleté deti a tiež ich citovo manipulovala. Rodičia maloletých detí sú manželia, žijú spolu, riadne sa o maloleté deti starajú a spoločne sa rozhodli, že nebudú realizovať stretávanie sa maloletých detí so starými rodičmi, hlavne starou matkou. Maloletý U. nebol v kontakte so starými rodičmi dva roky, pričom maloletý Q. starých rodičov ani nepozná. Nie je preto možné hovoriť o citových väzbách medzi starými rodičmi, ktoré by sa narušili. Matka a otec sú primárnou rodinou maloletých detí a ochrana tejto primárnej rodiny má vždy prednosť. Rozhodnutie rodičov obmedziť kontakt hlavne so starou matkou bolo rozhodnutím v záujme ochrany ich rodiny, v záujme vytvorenia pokojného, stabilného a bezpečného výchovného prostredia pre maloleté deti a hlavne v záujme maloletých detí.
3. Súd prvej inštancie po dôkladnom oboznámení sa s návrhom starých rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia, s vyjadrením rodičov maloletých detí, ako aj so všetkými listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu a po vyhodnotení všetkých okolností tohto prípadu dospel k záveru, že doposiaľ zistené skutočnosti neodôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia o okamžitej úprave styku starých rodičov s maloletými deťmi. Uviedol, že rodičia maloletých detí sú manželia, žijú spolu
usporiadaným rodinným životom, pričom kolízny opatrovník nesignalizoval súdu žiadne nedostatky v ich spoločnej starostlivosti o maloleté deti. Súd prvej inštancie dal do pozornosti, že ani v zákonom predpokladaných prípadoch úpravy styku blízkych osôb s maloletým dieťaťom, tieto blízke osoby, ktorými sú aj navrhovatelia, nemajú na rozdiel od rodičov, právny nárok na súdnu úpravu styku s maloletými deťmi. V tomto prípade nebola zistená ani naliehavá potreba úpravy aktuálnych vzťahov, čo je nevyhnutným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady odôvodňujúce okamžitý zásah do pomerov účastníkov formou neodkladného opatrenia. súd prvej inštancie konštatoval, že pre rozhodnutie v tejto veci je nevyhnutné, aby mal súd prvej inštancie podrobnejšie informácie o celej rodinnej situácii tak, aby mohol rozhodnúť v najlepšom záujme maloletých detí. Autoritatívna úprava styku bez vykonania potrebného dokazovania nie je vzhľadom na útly vek maloletých detí vhodná ani možná. Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci samej bude nariadený termín pojednávania, v ktorom bude súd vykonávať dokazovanie za účelom náležitého zistenia skutkového stavu a až na jeho základe bude možné rozhodnúť o úprave styku maloletých detí so starými rodičmi. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj na to, že v konaní neboli zistené také skutočnosti, ktoré by za súčasnej situácie odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
4. Navrhovatelia - starí rodičia maloletých podali voči uzneseniu odvolanie, ktoré odôvodnili podľa § 365 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, nakoľko súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolatelia vzhľadom na svoj vek a závažné ochorenie starého otca a rovnako vzhľadom na svojvoľné upieranie práva maloletých detí poznať svojich predkov a budovať si širšie rodinné vzťahy aj so starými rodičmi z otcovej strany, ktoré je nevyhnutné pre celkový emocionálny a sociálny vývin U. a Q. majú za to, že dostatočným spôsobom osvedčili bezodkladnú potrebu úpravy pomerov, keď len v minimálnom rozsahu jedenkrát do mesiaca bez možnosti akokoľvek ovplyvniť rodinné vzťahy v primárnej rodine ich syna, žiadali o poskytnutie možnosti maloletým deťom spoznať ich starých rodičov, ktorú možnosť im rodičia odopierajú. Vzhľadom na dĺžku trvaní súdnych konaní, vek starých rodičov a závažné ochorenie starého otca je otázne, či maloletým deťom bude bez dočasnej úpravy pomerov umožnené spoznať svoje korene a svojich predkov. Pokiaľ rodičia pociťujú akékoľvek príkoria z minulosti, za čo sa im stará mama ospravedlnila a dokonca prisľúbila plniť všetky pravidlá, o ktoré ju požiadali, je len sebeckým rozhodnutím rodičov neumožniť svojim maloletým deťom spoznať svoju najbližšiu rodinu z otcovej strany. Stará mama nie je osobou, ktorá by mohla mať objektívne akýkoľvek zlý vplyv na maloleté deti a tvrdenia rodičov, že by mala akokoľvek manipulovať maloletého U. a dokonca stavať sa do role matky v plnom rozsahu popiera. Snahu o pomoc, ktorá bola ponúknutá rodičom, títo vo svojom vyjadrení pretavili až do absurdných tvrdení, ktoré so skutočnosťou nemajú nič spoločné. V zmysle čl. 5 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa má dieťa právo nielen na zachovanie pozitívnych vzťahov so svojimi rodičmi, ale v rámci rodinných a citových väzieb i s ostatnými členmi rodiny. Preto dohovor okrem rodičov uznáva i zodpovednosť členov širšej rodiny dieťaťa pri jeho výchove a usmerňovaní (blízke osoby a príbuzných Zákon o rodine ako pojmy nedefinuje, subsidiárne sa tu preto použije ustanovenie § 116 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sú blízkymi osobami príbuzní v priamom rade, súrodenci, manžel, ako i osoby, ktoré by vzniknutú ujmu jednej z nich dôvodne pociťovali ako ujmu vlastnú, za podmienky, že sú v rodinnom alebo obdobnom vzťahu). Maloleté deti nemožno ukracovať o ich vzťah so starými rodičmi, sú to pre nich blízke osoby, pričom kontakt s nimi, možnosť ich poznať, podeliť sa s nimi o zážitky, sú dôležitou súčasťou ich života, pričom na strane starých rodičov neboli preukázané žiadne objektívne skutočnosti na obmedzenie styku maloletých detí so starými rodičmi. Starí rodičia sú slušní ľudia, ktorí nijakým spôsobom v tak krátkom rozsahu, v ktorom sa domáhajú práva vnúčat na kontakt s nimi, nemôžu ovplyvniť funkčnosť ich primárnej rodiny, ktorá tak ako rodičia tvrdia, by mala byť stabilná a jedno stretnutie za mesiac so starými rodičmi by na takýto vzťah nemohlo mať objektívne vplyv. Rodičmi uvádzané skutočnosti, ako by kontakt so starou mamou mohol ovplyvniť ich základnú rodinnú jednotku nemožno pokladať za objektívne dôvody, pre ktoré by ich maloleté deti nemohli aspoň spoznať svojich predkov. Každé dieťa má právo na to, aby svojich starých rodičov poznalo a toto právo by mu sebeckým rozhodnutím rodičov, ktorí zlyhaním vzájomnej komunikácie neusporiadali vzájomné vzťahy so starými rodičmi, nemalo byť upierané. Pokiaľ maloleté deti dosiahnu vek a rozumovú vyspelosť tak, aby boli schopné samostatne vyjadriť svoj názor, a vyjadria záujem spoznať svoje korene, ktoré minimálne v škole v rámci učebných osnov pri tvorbe rodostromu budú skúmať, môže sa stať, že vzhľadom na vek
a zdravotný stav starých rodičov ich rodičia o túto možnosť pripravia. Rodičmi tvrdené skutočnosti sú len subjektívnym popisom udalostí, ktoré nie sú spôsobilé nijakým objektívnym spôsobom zasahovať do integrity ich rodiny, pričom zo strany starých rodičov a ani starej mamy neboli tak rodičia ani maloleté deti nijako ohrození na živote, zdraví, vývoji a pokiaľ rodičia mali vnímať, že by im stará mama možno až príliš zasahovala svojimi dobre mienenými radami do vzťahu, mali vždy možnosť z domácnosti, do ktorej dobrovoľne prišli pred narodením ich druhorodeného syna odísť. Starí rodičia uvádzajú, že nemali ani tušenie o dôvodoch tohto radikálneho rozhodnutia rodičov, ktorí po toľkých rokoch nenašli aj napriek snahe starých rodičov o vzájomnú komunikáciu, ani raz čas a priestor na vyriešenie nimi vnímaných problémov. Starí rodičia komunikovali počas celej tej doby záujem dohodnúť sa a vyriešiť vzájomné problémy tak, aby ich rodinné väzby neboli narušené, avšak zo strany rodičov nie je nijaký záujem na dosiahnutie dohody, čo popísali aj vo svojom vyjadrení. Takýto postoj rodičov je však podľa názoru starých rodičov, ktorí sú pripravení s rodičmi spolupracovať a prijať aj nimi nastavené pravidlá, v priamom rozpore so záujmom ich maloletých detí. Rovnako je otázne, či nezvládnutie komunikácie a vzájomných vzťahov medzi dospelými ľuďmi, by malo byť na ujmu maloletým deťom, ktoré majú právo na to, aby poznali starých rodičov aj z otcovej strany. Maloleté deti by nemali byť trestané obmedzením ich práva na poznanie svojich predkov a tým aj starých rodičov len preto, že rodičia radšej, ako by sa pokúsili nastaviť so starými rodičmi pravidlá a dohodli sa na vzájomnom rešpektujúcom prístupe, zakážu akýkoľvek kontakt vnúčat so starými rodičmi. Vzhľadom na obmedzenie komunikácie a spôsob postupného vynechania starých rodičov zo života maloletých detí a ich rodičov popísaný v samotnom návrhu sa o dôvodoch takéhoto rozhodnutia rodičov starí rodičia dozvedeli až z vyjadrenia podaného prostredníctvom ich právneho zástupcu. Pokiaľ sa starí rodičia domáhajú súdnou cestou práv ich vnúčat, informovali sa dostatočne na to, aby vedeli, že maloleté deti nijakým spôsobom toto konanie nezasiahne avšak minimálne im možno raz umožní aspoň sa dozvedieť, že ich starí rodičia z otcovej strany o nich záujem nestratili, že ich vrúcne milovali a len preto, že ich rodičia nezvládli vzájomnú komunikáciu a schopnosť dohodnúť sa so starými rodičmi, takýmto rozhodnutím prišli o možnosť spoznať svojich predkov, na ktorých lásku mali právo a z ktorých skúseností by mohli čerpať, ktorých vlastnosti a rodinná anamnéza by im umožnila zachovať ich totožnosť a rodinné väzby a v neposlednom rade, by im mohli dať odpovede na otázky, prečo sú akí sú a po kom vlastne zdedili výzor alebo vlastnosti. Dieťa má právo nielen na zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi, ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných záväzkov v súlade s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Starí rodičia majú za to, že je v najlepšom záujme maloletých detí spoznať svojich starých rodičov, pričom v nijakom ohľade nebolo preukázané, že by ich vývoj, zdravie a život mohli byť zabezpečením tohto práva aj súdnou cestou dotknuté. Odvolatelia ďalej uvádzajú, že pochopiteľne môžu popisovať len svoje vnímanie vzťahov v rodine pred narodením Q., ktoré považovali vždy za harmonické a bezproblémové, pričom pokiaľ by mali rodičia akékoľvek výhrady, nerozumejú prečo s nimi o tom nekomunikovali a neskúsili si dohodnúť vzájomné pravidlá, ale tento ich subjektívny pocit eskalovali až do tak závažného rozhodnutia akým bolo úplné vymazanie starých rodičov zo života ich maloletých detí. Starí rodičia preto nemajú prečo vnímať vzťahy s rodičmi inak ako harmonické, ktoré boli potvrdené aj tým, že v tak citlivom období pred narodením Q. sa rodičia rozhodli bývať v ich dome, pričom mali množstvo možností bývať aj inde a pôrod riešiť bez pomoci starých rodičov. Pokiaľ by starí rodičia vedeli o teraz rodičmi tvrdených problémoch, určite by ich smerovali k samostatnému bývaniu a zabezpečeniu si záležitostí okolo pôrodu bez ich priameho zásahu, keďže práve o funkčnosť ich primárnej rodiny v záujme šťastia ich jediného syna a jeho rodiny sa vždy snažili. Stará mama v plnom rozsahu rešpektovala a rešpektuje rodičov ako dospelých ľudí, pričom dôvodom v ich vyjadrení uvedeným tvrdeniam nerozumie, keďže syn bol od svojej dospelosti vždy samostatný a nikdy nebolo v záujme starých rodičov a ani starej mamy akokoľvek do jeho života zasahovať. Stará mama sa tešila z toho, že jej syn našiel lásku svojho života a hovorila, že odteraz má aj ona dcéru, rešpektuje manželku svojho syna a to, že je matkou maloletých detí, vždy sa snažila spolu s manželom plniť jej predstavy a pomôcť jej vo všetkom o čo ju požiadala. V snahe urovnať vzájomné vzťahy, keďže s ňou nevesta nekomunikovala, sama stará mama vyhľadala aj jej rodičov, aby sa im pre prípad, že by nejako ublížila ich dcére ospravedlnila, dokonca sa prišla ospravedlniť aj jej osobne, avšak bohužiaľ neoblomnosť nevesty bola neprekonateľná. Stará mama bude rešpektovať rozhodnutie rodičov, pokiaľ nenájdu cestu k vzájomnej komunikácii, ale rodičia by nemali upierať maloletým deťom ich právo na spoznanie starých rodičov. Stará mama popiera v plnom rozsahu tvrdenia rodičov, že by im mala akokoľvek brániť priblížiť sa k U., do jeho výchovy nijako nezasahovala a nemohla ho ani prebaliť a na banálne veci ako či mu môže dať obed vždy čakala na povolenie rodičov. Vyvodzovať závery, že by sa stará mama mala stavať do role matky, je absolútnym prekrúcaním skutočností. Pokiaľ upozornila stará mama U., že do ľudí sa nekope a kope sa do lopty, alebo že sa veľké skaly z fontány na terasu nehádžu, a rovnako v ich domácnosti nedovolila, aby skákal po posteli, že sa skáče na trampolíne,
nikdy to nepovažovala za tak závažný zásah do výchovy rodičov ako sa to rodičia snažia vo svojom vyjadrení prezentovať. Situáciu keď sa stará mama snažila napríklad v čase úporného plaču U. matke a otcovi ponúknuť pomoc a poradiť, že možno má zastavené vetry, nerobila tak so zlým úmyslom ale ako lekárka a stará mama, pričom rodičia zavádzajúco uvádzajú, že by sa niekedy mala snažiť im U. vytrhnúť z rúk. Stará mama si vôbec nevie vysvetliť dôvody pre ďalšie závažné obvinenia rodičov, že by mala manipulovať maloletým U., a podporovať ho v neposlúchaní. Takéto tvrdenia popiera. Maloletého U. hravou formou naučila v X,X roku na nočník a sama nevesta sa jej pýtala ako to dokáže, že mu jej polievky tak chutia, že pri nej U. zaspí bez problémov a pri nich vyskakuje do desiatej večer. Stará mama neurobila nič v úmysle poškodiť svojmu synovi alebo neveste, snažila sa pokiaľ jej to bolo umožnené len pomôcť, avšak vždy nechávala výchovu na rodičov. Stará mama vôbec nerozumie prečo právny zástupca popisuje situácie, ktorých prítomný nebol s takou bezcitnosťou, pričom tieto sa nikdy tak ako to popisuje neodohrali. Pokiaľ by chovanie starej mamy malo byť takéhoto charakteru, určite by nikto neveril, že by sa rodičia, ktorí neboli na to odkázaní, v tak citlivom období pred narodením Q. dobrovoľne rozhodli bývať v dome starých rodičov. Takéto príklady nezodpovedajú skutočnosti a sú len necitlivým výpočtom dôvodov, ako ospravedlniť rozhodnutie rodičov, ktoré nemá nič spoločné so záujmom maloletých detí. So starou mamou U. spal na žiadosť otca, ktorý bol v tom čase chorý, nikdy nevytrhla vnuka z rúk rodičov, raz prišla k rodičom vo vystresovanej situácii, keď U. v ich dome neustále plakal v kŕčoch s radou ako mu pomôcť, pričom to boli práve rodičia, ktorí ju v tejto vyhrotenej situácii vystrčili násilne z izby preč, avšak stará mama chápajúc, že to pre nich bola ťažká situácia, im to nikdy nevyčítala. Starí rodičia nežiadajú o to, aby mohli byť v kontakte s rodičmi a veria, že pokiaľ sa jeden deň do mesiaca na ihrisku alebo v detskom centre pohrajú s ich vnúčatami, nemôže to mať akýkoľvek vplyv na výchovné predstavy rodičov a ich autoritu, ktorú nikdy nespochybňovali a spochybňovať nebudú. Starí rodičia veľmi citlivo vnímajú situáciu, ktorá sa odohráva od narodenia Q. a aj pokiaľ starý otec komunikoval s otcom a ten mu aj umožnil stretnutie s maloletými deťmi nepovažuje takýto stav za udržateľný, keď bez zrejmého dôvodu je vo svojom zdravotnom stave bez možnosti podpory svojej manželky, ktorá veľmi trpí spolu s ním, odkázaný na občasné krátke stretnutie vonku na ihrisku v Bratislave, kam sa musí dopraviť zo Zvolena s čím mu je nápomocná práve manželka, ktorej styk nie je umožnený a táto by sa mala za ten čas len niekde skrývať aby ju náhodou syn nezahliadol, preto takúto formu považuje za viac ako neúctivú. Vyjadrenie rodičov, že by malo ísť o nezáujem zo strany starého otca, považuje starý otec za cynické a bezcitné. Už len z vyjadrenia rodičov, že by v dôsledku toho, že starý otec žiadal syna o umožnenie stretnutia aj starej mame, mali voči nemu rodičia stratiť dôveru v jeho nestranné konanie a akceptovanie ich ako rodičov bez zasahovania a ovplyvňovania ich starostlivosti a výchovy natíska otázku, či naozaj rodičia konajú v najlepšom záujme svojich maloletých detí alebo len ospravedlňujú svoje rozhodnutia vymysleným zásahom do ich starostlivosti o deti. Pokiaľ sa rodičia domáhajú rešpektovania ich rozhodnutia zo strany starých rodičov, vzniká otázka či oni rešpektujú práva ich maloletých detí, keďže pokiaľ by starí rodičia len nečinne rešpektovali rozhodnutie rodičov, ktoré im mimochodom nebolo nijako zdôvodnené, mohlo by sa stať, že ich vnúčatá nebudú mať možnosť ich nikdy spoznať a bez tohto súdneho konania ani nebudú vedieť že o starých rodičov z otcovej strany boli ukrátení nie rozhodnutím starých rodičov pričom títo sa o stretnutie s nimi snažili aj tým najkrajnejším spôsobom a to aj takýmto krajným riešením. Voľba tohto konania bola len zúfalým výkrikom vyjadrenia bolesti a bezmocnosti z ľahostajnosti, chladnokrvnosti a bezcitnosti syna voči svojej mame a chorému otcovi. Pokiaľ je tu len štipka nádeje, že starí rodičia niekedy uvidia svoje vnúčatá , starí rodičia sú rozhodnutí spolu sa o to pokúsiť. Pokiaľ má súd za to, že by kratší rozsah styku starých rodičov s maloletými deťmi mal zodpovedať ich právu na zachovanie vzťahov a rodinných väzieb so širšou rodinou zo strany otca, starí rodičia sú pripravení rešpektovať akékoľvek obmedzenia a nastavenie pravidiel, ktoré by im umožnilo prekonať nekompromisný postoj rodičov, ktorí ani nemajú záujem o mimosúdnu komunikáciu so starými rodičmi. Odvolatelia však majú za to, že navrhovaný rozsah styku s maloletými deťmi zodpovedá právu maloletých detí na zachovanie vzťahov a rodinných zväzkov so širšou rodinou zo strany otca a nebude obmedzovať práva a povinnosti rodičov vo vzťahu k výchove a starostlivosti o maloleté deti. Majú za preukázané, že práve v tomto prípade ide o mimoriadne okolnosti keď rodičia bránia U. a Q. poznať ich starých rodičov z otcovej strany, ktorý si vyžaduje bezodkladný zásah súdu neodkladným opatrením, keďže takéto konanie rodičov je v zjavnom rozpore s právami maloletých detí, ako aj ich najlepším záujmom, pričom vzhľadom na vek starých rodičov a chorobu starého otca je tu obava, že túto možnosť stratia. Odvolatelia navrhujú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že starí rodičia sú oprávnení stýkať sa s maloletým U. každú tretiu sobotu v kalendárnom mesiaci v čase od 8:30 hod. do 18.00 hod., každý kalendárny rok deň po jeho narodeninách t.j. X.X. v čase od 14:00 do 17:00 hod., každý kalendárny rok počas letných prázdnin druhý júlový týždeň, tak že si ho prevezmú v nedeľu o 17:00 hod. a odovzdajú ho nasledujúcu nedeľu o 18:00 hod., každý
kalendárny rok na druhý sviatok vianočný 25.12. v čase od 14:00 do 16:00 hod., každý kalendárny rok na veľkonočnú nedeľu v čase od 14:00 do 16:00 hod.. Starí rodičia sú oprávnení stýkať sa s maloletým Q. každú tretiu sobotu v kalendárnom mesiaci v čase od 8:30 hod. do 11:30 hod., každý kalendárny rok deň po jeho narodeninách t.j. XX.X. v čase od 14:00 do 17:00 hod., každý kalendárny rok na druhý sviatok vianočný 25.12. v čase od 14:00 do 16:00 hod., každý kalendárny rok na veľkonočnú nedeľu v čase od 14:00 do 16:00 hod.. Starí rodičia si maloleté deti prevezmú v mieste bydliska rodičov, kde ich následne v stanovenom čase rodičom odovzdajú. Pri prvých dvoch stretnutiach maloletých so starými rodičmi má právo byť osobne prítomný ktorýkoľvek z rodičov maloletých detí. Rodičia sú povinní maloletého U. I., nar. X.X.XXXX a Q. I., nar. X.X.XXXX na styk so starými rodičmi riadne pripraviť a starým rodičom v stanovenom čase a mieste odovzdať a následne prevziať.
5. K odvolaniu podali rodičia vyjadrenie, v ktorom uviedli, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, je vecne správne a rodičia sa v plnom rozsahu stotožňujú s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s jeho odôvodnením. Odvolanie starých rodičov voči uzneseniu je nedôvodné. Navrhovatelia ani v návrhu ani vo svojom odvolaní neuviedli žiadne také skutočnosti a nepredložili dôkazy, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia upravujúceho styk starých rodičov s maloletými deťmi. Neodkladné opatrenie je dôvodné nariadiť tam, kde bez jeho nariadenia je ohrozený život, zdravie a priaznivý vývoj maloletých detí, kde je ohrozená ich výživa, kde bez nariadenia neodkladného opatrenia by došlo k stavu, že by napríklad dieťa ostalo bez akejkoľvek starostlivosti a podobne. V odvolaní starí rodičia uvádzajú, že nebolo preukázané, že by vývoj, zdravie a život maloletých detí mohli byť úpravou styku starých rodičov s maloletými deťmi dotknuté. Avšak v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naopak potrebné preukázať, že v prípade, ak by neodkladného opatrenie nebolo nariadené, by bol ohrozený vývoj, zdravie a život maloletých detí. To však nie je tento prípad. Ako bolo uvedené aj vo vyjadrení rodičov k návrhu a ako aj konštatoval súd prvej inštancie, rodičia žijú usporiadaným rodinným životom, pričom vo vzťahu k starostlivosti o maloleté deti nie sú žiadne nedostatky. Maloleté deti sú šťastné, zdravé, spokojné a vychovávané svojimi rodičmi, ktorí chcú aby vyrastali a boli vychovávané v harmonickej rodine, čo je v najlepšom záujme maloletých detí. Opätovne poukazujú aj na to, že starí rodičia nemajú právny nárok na súdnu úpravu styku s maloletými deťmi. V plnom rozsahu poukazujú na vyjadrenie k návrhu starých rodičov k otázke práva na úpravu styku starého rodiča s maloletými deťmi v rozpore s rozhodnutím rodičov, ako aj rozhodovaciu prax súdov. Taktiež v prípade nariadenia neodkladného opatrenia by išlo o vážny zásah do výkonu rodičovských práv rodičov maloletých detí. Nie je pravdou, že úprava styku starých rodičov s maloletými deťmi v nimi navrhovanom rozsahu by nemohla ovplyvniť vzťahy v primárnej rodine maloletých detí. Harmóniu a pokoj v rodine narušuje už samotné súdne konanie vedené zo strany starých rodičov. Rodičia citlivo vnímajú a prežívajú to, že je voči nim vedené súdne konanie zo strany starých rodičov a aké nepravdivé, účelové a zavádzajúce tvrdenia uvádzajú starí rodičia, ako sa bez žiadnej sebareflexie stavajú do role obetí a ich označujú za sebeckých, cynických a chladnokrvných. Celá táto situácia rodičov psychicky veľmi zaťažuje. Rozhodnutie, ktoré rodičia urobili, určite nebolo jednoduché, či ľahké a preto aj trvalo dlhšie, a bolo urobené v záujme maloletých detí. Dôvodom aktuálne skutočného stavu nie je zlyhanie komunikácie. Dôvodom je neschopnosť akceptovať, rešpektovať a počúvať rodičov, povaha starej matky, jej prístup, čoho následkom je rozhodnutie obmedziť kontakt so starými rodičmi. Na jednej strane starí rodičia uvádzajú, že sa starí rodičia vždy snažili o funkčnosť ich primárnej rodiny v záujme šťastia ich syna a jeho rodiny a opakovane deklarované rešpektovanie rodičov maloletých deti. Na druhej strane však práve starí rodičia zasahujú do funkčnosti rodiny, rodičov označujú za sebeckých, tvrdia že si vymýšľajú atď. Nie je pravdou, že starí rodičia nevedeli o dôvodoch, ktoré viedli k rozhodnutiu rodičov. Ako bolo uvedené vo vyjadrení v návrhu, starým rodičom boli zo strany rodičov nie len ústne komunikované problémy, ale bol im aj adresovaný list, v rámci ktorého uviedli čo považujú za problematické, najmä v správaní starej matky k rodičom a k ich deťom. V rámci odvolania nebolo popreté, zo strany starých rodičov, že o tomto liste nevedeli, napriek tomu však naďalej uvádzajú, že im neboli adresované žiadne pripomienky rodičov. Tvrdenie starých rodičov, že ich rozhodnutie bolo bezdôvodné sa teda nezakladá na pravde. Ako príklad nerešpektovania úplne jednoduchej žiadosti, rodičia uvádzajú konanie starej matky, kedy napriek tomu, že ju rodičia žiadali, aby deťom nekupovali drahé dary a kúpu darčekov konzultovali s nimi, zaslala maloletým deťom darčeky, zakúpila im aj značkové oblečenie, pričom si neodpustila ani sprievodný zosmiešňujúci komentár, že ona deťom nebude kupovať „.. Rodičia absolútne nemajú žiadnu dôveru k vyjadreniam starých rodičov ohľadom ich rešpektovania ako rodičov, rešpektovania ich pravidiel, či nevstupovania do ich výchovy a starostlivosti o maloleté deti. Práve ich skúsenosť ich viedla k záveru, že zo strany starých rodičov ide len o účelové tvrdenia a vyhlásenia, ktoré by nedodržovali v prípade úpravy ich styku s maloletými deťmi. Rodičia maloletých si už nevedia predstaviť
ďalší dialóg v tejto veci, keďže z vlastných skúseností vedia, že tento nie je možný. Najmä starú matku nikdy nezaujímal názor rodičov a vždy bola a bude presvedčená o svojej pravde. Ubezpečovania starej matky o rešpektovaní rodičov a ich pravidiel sú v rozpore so skutočným stavom a realitou. Rodičia sú presvedčení o tom, že tieto vyhlásenia starých rodičov sú len účelové a v prípade úpravy ich stretávania s deťmi by od týchto svojich vyhlásení upustili. Je priam zarážajúce, že starí rodičia tvrdia, že rodičia ospravedlňujú svoje rozhodnutie vymysleným zásahom do ich starostlivosti o deti a zľahčujú svojim popisom negatívne zasahovanie do ich výchovy a starostlivosti, či ich popierajú. Zároveň je potrebné uviesť, že už otec (syn starých rodičov) dlhodobo žil pod obrovským citovým a emocionálnym tlakom zo strany starej matky, ktorý negatívne zasahoval do jeho života, záujmov a mal problém sa z neho vymaniť. Na popísanie ďalších skutočností rodičia uvádzajú situáciu týkajúcu sa narodenín maloletého U.. Stará matka maloletého mala prísť najskôr na dva dni na program pri príležitosti oslavy narodenín maloletého. Po citovom nátlaku zo strany starej matky jej syn opäť ustúpil a súhlasil s jej príchodom už dva dni vopred, a to aj napriek osobitnému programu rodiny v danom čase. Na ďalší deň po oslave narodenín maloletého, stará matka aj naďalej ostávala v malom byte rodičov a nechystala sa na odchod, a návštevu si chcela svojvoľne predĺžiť o nadchádzajúci víkend. Potom, čo ju jej syn slušne vyzval, aby už odišla, miesto akceptácie a pochopenia však prišiel hysterický plač, že ju vyhadzujú, nasledovalo citové vydieranie a nátlak. Po tejto udalosti stará matka niekoľkokrát rodičom vyčítala, že po ceste domov z oslavy maloletého U. sa chcela zabiť, nabúrať s autom vo vysokej rýchlosti do piliera mosta. Stará matka však tieto výčitky adresovala rodičom vždy bez prítomnosti starého otca. Ďalej keď boli rodičia s maloletým U. aj so starou matkou na výlete v okolí jej domu, matka kočíkovala maloletého, pričom stará matka jej z ničoho nič zobrala kočík a utekala s ním preč so slovami, že matka má maloletého stále a teraz ho chce mať ona. Stará matka uvádza, že rodičia ju vo vyhrotenej situácii vystrčili násilne z izby preč a ona im to nikdy nevyčítala. Fakt, že otec musel starú matku až vytlačiť z ich izby bolo práve z toho dôvodu, že stará matka vyhrotila situáciu, vytrhla maloletého z rúk rodičov, práve ona vytvárala konflikt a nechcela odísť a nechať im syna. Nie je pravdou, že uvedené nebolo následne komentované a vyčítané rodičom zo strany matky. Rovnako za účelové považujú rodičia vyjadrenie starej matky na margo matky maloletých detí, jej rešpektovaniu, plnení jej predstáv atď. Na margo uvedeného a aj situácii v rodine po narodení maloletého Q., matka ako príklad prístupu starej matky voči nej poukazuje na situáciu, kedy po príchode z nemocnice začala stará matka vytvárať bariéru medzi matkou a jej manželom s deťmi, čím necitlivo, bez akejkoľvek empatie, narúšala od počiatku integritu rodiny, ktorá sa práve rozšírila o nového člena, neváhala matku verbálne napadnúť a spochybniť rodičovské schopnosti rodičov. Pokiaľ starí rodičia poukazujú na rozhodnutie rodičov bývať u nich pred pôrodom maloletého, rodičia, toto rozhodnutie považujú za nesprávne a už by ho neurobili. Ako bolo uvedené aj vo vyjadrení k návrhu, konflikty v rodine boli dlhodobejšie, avšak eskalovali práve pred pôrodom a keby matka nemala krátko pred pôrodom plánovaným cisárskym rezom v Nemecku a nebola by pandemická situácia, zmenili by ihneď svoje rozhodnutie. Ako rodičia uviedli aj vo svojom vyjadrení k návrhu, výzva na uzatvorenie mimosúdnej dohody, bola rodičom doručená v rovnaký deň ako samotný návrh a rovnako bola datovaná v rovnaký deň ako samotný návrh. Túto výzvu rodičia vnímajú ako formálny úkon, ktorý v konečnom dôsledku nepredchádzal ani podaniu samotného návrhu na súd. Rodičia preto nepovažovali za potrebné osobitne reagovať na výzvu na mimosúdnu dohodu, keďže starí rodičia si zvolili cestu súdneho konania, pričom rodičia svoje stanovisko vyjadrili prostredníctvom svojho vyjadrenia k ich návrhu. Taktiež je opätovne potrebné upozorniť aj na to, že rodiča práve s ohľadom na dlhodobý konflikt, nerešpektovanie ich ak rodičov, zasahovanie do ich výchovy a nedodržiavanie pravidiel nastavených z ich strany, ktoré adresovali aj starým rodičom dospeli do tohto štádia, kedy nemajú záujem o mimosúdnu komunikáciu so starými rodičmi vo veci ich stretávania sa s maloletými deťmi. Poukazujú aj na fakt, že starí rodičia poukazujú na potrebu úpravy pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej, aj keď návrh starých rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj na rozhodnutie vo veci samej je čo do rozsahu totožný. Neodkladné opatrenie však nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej, či predchádzať dokazovaniu. Zároveň súd prvej inštancie správne poukázal aj na vek maloletých a nevhodnosť takejto autoritatívnej úpravy. Starí rodičia nepreukázali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí a nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovatelia nepreukázali, že by bol ohrozený záujem maloletých detí, že by bol ich život, či zdravie nejakým spôsobom ohrozené alebo by boli traumatizované tým, že sa nestretávajú so svojimi starými rodičmi alebo pociťovali akúkoľvek ujmu. V danom prípade nie je daný žiaden dôvod na okamžitý zásah zo strany súdu, ktorý by bol zásahom do výkonu ich rodičovských práv a povinností. V tejto súvislosti je opätovne potrebné upozorniť aj na zákonnú úpravu, v zmysle ktorej starí rodičia nemajú právny nárok na úpravu stretávania sa s maloletými deťmi, pričom takýto styk môže súd upraviť, ak je to v záujme maloletých detí a ak to vyžadujú pomery v rodine. Úprava styku starého rodiča s maloletými deťmi je
zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a o takomto zásahu nie je možné rozhodnúť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Matka a otec sú primárnou rodinou maloletých detí a ochrana tejto primárnej rodiny má vždy prednosť. Rozhodnutie rodičov obmedziť kontakt hlavne so starou matkou bolo rozhodnutím v záujme ochrany ich rodiny, v záujme vytvorenia pokojného, stabilného a bezpečného výchovného prostredia pre maloleté deti a hlavne v záujme maloletých detí.
6. Starí rodičia vo vyjadrení k vyjadreniu rodičov uviedli, že sa opakovane snažili o komunikáciu s rodičmi a riešenie tejto situácie cestou dohody, oslovili dokonca aj úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska rodičov, aby im v tomto poradil a bol nápomocný, pričom starí rodičia sa telefonicky ako aj emailom pokúšali nadviazať s rodičmi komunikáciu, čo rodičia absolútne odmietali a odmietajú aj v súčasnosti. Opakovane starí rodičia poukazovali a poukazujú na to, že akékoľvek pravidlá, ktoré nastavia rodičia resp. súd vo svojom rozhodnutí sú ochotní akceptovať a dodržiavať, pričom toto bolo komunikované zo strany starých rodičov aj po doručení listu rodičov s pravidlami, ktorý zastihol starú mamu v nemocnici, keď bola v dôsledku covidu vo vážnom zdravotnom stave. Pokiaľ dospelí ľudia nie sú schopní prijať ospravedlnenie ako aj podriadenie sa starých rodičov nimi samotnými nastaveným pravidlám, pričom tvrdohlavo obhajujú svoje rozhodnutie obmedziť možnosť vlastným maloletým deťom spoznať svojich predkov, nemožno podľa ich názoru obhájiť najlepším záujmom maloletých detí, keďže ide len o obhajobu vlastného a sebeckého rozhodnutia samotných rodičov, bez zohľadnenia záujmu ich vlastných maloletých detí, ktoré majú v zmysle čl. 5 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa právo nielen na zachovanie pozitívnych vzťahov so svojimi rodičmi, ale v rámci rodinných a citových väzieb i s ostatnými členmi rodiny medzi ktorých bez pochybností patria aj starí rodičia. Starí rodičia sú ochotní absolvovať s rodičmi aj poradenstvo za účelom obnovenia a zlepšenia ich komunikácie, tak aby ich vnúčatá mali možnosť spoznať starých rodičov zo strany otca. Starým rodičom dokonca nie je zo strany rodičov umožnené ani poznať ako ich vnúčatá vyzerajú, keďže im odmietajú poskytnúť čo i len jednu fotografiu ich vnúčat. Rodičia zaslali starej mame list s pravidlami, a ona s týmito pravidlami a podmienkami súhlasila, a nemala žiaden problém ich dodržiavať, keďže aj dovtedy sa vždy snažila vyhovieť požiadavkám rodičov, dokonca sa prišla so starým otcom aj osobne ospravedlniť rodičom ak mali pocit, že im zo strany starých rodičov bolo nejako ublížené, a aj napriek tomu rodičia nedodržali svoj záväzok, že za takých podmienok by im mohol byť umožnený kontakt s vnúčatami. Starí rodičia urobili všetky možné kroky, ktoré len mohli aby nadviazali komunikáciu s rodičmi a obnovili kontakt maloletých detí s nimi, avšak tak ako to aj z podania rodičov vyplýva, rodičia nie sú ochotní myslieť na záujem maloletých detí a pokúsiť sa o konštruktívny rozhovor. Stará mama uvádza, že sa vždy snažila rešpektovať požiadavky svojej nevesty, ktorá okrem iného požadovala pre deti 100 % bavlnené oblečenie a tieto plnila v záujme vyhovieť jej požiadavkám na 101 %, pričom pokiaľ zakupovala veci snažila sa, aby boli čo najkvalitnejšie a zdravotne nezávadné, pričom nikdy tak nerobila v zlom úmysle. Pokiaľ ide o popisovanie ďalších skutočností, považujú starí rodičia za potrebné uviesť, že vždy existujú dve strany mince a teda aj v tomto skreslenom popise absentuje základná vec a to skutočnosť, že vzdialenosť bydlísk starých rodičov a rodičov bola XXX km a cesta trvala aj 4 hodiny, preto pokiaľ trávili čas rodičia v dome starých rodičov tiež prichádzali na víkend a dlhšie, pričom pokiaľ nastalo nejaké nedorozumenie v rámci pobytu starej mamy u rodičov išlo o záležitosť, ktorá sa už nikdy viac neopakovala a stará mama už v domácnosti rodičov už nezotrvala. Aj v prípade rodičmi uvádzaného incidentu s kočíkom išlo o hru starej mamy s vnukom, ktorá sa mu páčila keď sa hrali, že pred mamou utekajú a je zarážajúce, že aj nevinnú hru sú takýmto spôsobom rodičia schopní prekrútiť v neprospech starej mamy. Rovnako je to v prípade, keď sa po narodení maloletého Q.I.Z. stará mama vyjadrila ako lekárka, že by nebolo vhodné aby v čase naozaj závažnej choroby, ktorou otec prechádzal bol v jednej izbe s novorodeniatkom, je toto jej vyjadrenie absolútne prekrútené a formulované ako spochybnenie rodičovských schopností. Stará mama situáciu keď ju rodičia vytlačili z izby dostatočne vysvetlila, ale opäť poukazuje na to, že ako lekárka sa snažila len rodičom pomôcť v čase, keď maloletý U. dlhotrvajúco plakal od bolesti, uvedené môže potvrdiť aj starý otec, ktorý sám opakovane starú mamu ako lekárku posielal za rodičmi, keďže už ten plač nemohol ďalej zniesť. Rozhodnutie rodičov zotrvať v domácnosti starých rodičov bolo ich slobodným rozhodnutím, ktoré nebolo nijako ovplyvnené pandemickou situáciou keď v tej dobe boli uvoľnené pravidlá a bol umožnený slobodný pohyb, rovnako mohli absolvovať pôrod kdekoľvek sa rozhodli a len na základe žiadosti rodičov samých stará mama pomohla so zabezpečením najlepšej kliniky v Z.. Odvolávanie sa na nerešpektovanie zaslaných pravidiel bez umožnenia ich aplikácie starým rodičom v reálnom živote je vyslovením rozsudku bez možnosti obhajoby a nápravy. Pokiaľ rodičia nie sú schopní žiadnej sebareflexie nie je možné takýto postoj považovať za obhajobu najlepšieho záujmu ich maloletých detí, ktoré majú svoje práva, medzi ktoré môžeme zahrnúť aj ich právo na poznanie svojich koreňov a predkov, ktoré im sú rodičmi preukázateľne odopierané.
7. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie starých rodičov nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Zákon nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a v ustanovení § 329 ods. 1 CSP výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť.
11. Je nepochybné, že účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie ako náhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. V konaniach týkajúcich sa maloletých detí je neodkladná úprava dôvodná tam, kde bez jej nariadenia hrozí dieťaťu ujma na zdraví, živote, napríklad dieťa sa ocitne bez starostlivosti, je ohrozená vážne jeho výživa, alebo v prípadoch keď je dieťaťu odopierané bezdôvodne rodičom, ktorý ho má v starostlivosti akýkoľvek kontakt s druhým rodičom.
12. Odvolací súd posúdením návrhu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je vecne a právne správe. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd dodáva, že účelom neodkladného opatrenia nie je nahrádzať rozhodnutie vo veci samej. Ako je už vyššie uvedené je dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie v prípadoch, kde bez takéhoto nariadenia by dieťaťu bola spôsobená ujma, či na živote, zdraví. Teda v prípadoch kde je nevyhnutnosť ihneď zasiahnuť súdnym rozhodnutím, nakoľko bez takého zásahu by dieťa bolo vážne ohrozené na jeho právach. V danom prípade ani odvolací súd nevidí žiadnu hrozbu na právach detí, ich zdraví, živote, bez nariadenia žiadanej úpravy styku zo strany starých rodičov. Dôvodom na nariadenie neodkladnej úpravy bez vykonaného náležitého dokazovania, nie je ani vyšší vek starých rodičov. Neodkladné opatrenie sa nenariaďuje z dôvodu, že konanie vo veci samej vzhľadom na potrebu vykonania dokazovania, môže trvať dlhšiu dobu. Starý otec maloletých dôvodí potrebu úpravy styku neodkladne aj jeho vážnym ochorením. Tu odvolací súd podotýka, že z vyjadrení rodičov vyplýva, že starému otcovi sú pripravení styk s maloletými umožniť. To, že starý otec odmieta stretnutia s maloletými sám, bez starej matky, je jeho rozhodnutie, avšak možnosť stretnúť sa s nimi má, a aj preto nie je dôvodné ihneď upravovať jeho styk neodkladne. Ako uviedol aj súd prvej inštancie, vo veci samej je potrebné pristúpiť k vykonaniu dokazovania, a až na základe riadneho zistenia skutočného stavu veci je možné posúdiť v danej veci, či je v záujme maloletých upraviť styk so starými rodičmi a ak áno v akom rozsahu. Odvolací súd aj zdôrazňuje, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení nijako neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej.
13. Na základe vyššie uvedeného, keď odvolací súd nevzhliadol že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, teda že by bolo nevyhnutné ihneď upraviť styk starých rodičov s maloletými, inak by došlo k vážnemu poškodeniu záujmu maloletých detí, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).