Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/285/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa Mgr. V. T. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho na Š. ul. č. XX v K. - Š. zastúpeného JUDr. Jozefom Göblom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie na Jantárovej ul. č. 30 proti odporkyni H.Š. T. rod. H. nar. X.X.XXXX bývajúcej na Š. ul. č. XX v K. - Š. zastúpenej Centrom právnej pomoci so sídlom na Námestí slobody č. 12 v Bratislave 1 zastúpeným JUDr. Monikou Šmídtovou Miháľovou vedúcou kancelárie Centra právnej pomoci v Košiciach so sídlom na Moyzesovej ul. č. 18 v konaní o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej T. T. nar. XX.X.XXXX, maloletej C. T. nar. XX.X.XXXX a mal. N. T. nar. XX.X.XXXX zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice II o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 29.4.2014 č.k. -47 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného od matky pre maloleté deti T. T.L. nar. XX.X.XXXX a C. nar. XX.X.XXXX, trovách konania účastníkov a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania, maloleté deti z neho narodené T., C. a N. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, rozhodol, že obidvaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a matka je povinná prispievať na výživu mal. T. 70 € mesačne, mal. C. 50 € mesačne a mal. N. 30 € mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci dopredu otcovi detí od právoplatnosti rozsudku. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania. O rozvode manželstva účastníkov rozhodol podľa § 24 ods. 1, 2, 3, § 25 ods. 1 ,2 Zákona o rodine a konštatoval, že ich manželstvo je vážne narušené, nefunkčné, neplniace svoj spoločenský účel a pretože je iba formálnym zväzkom ho rozviedol. O vyživovacej povinnosti matky voči maloletým deťom rozhodol podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine, zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca odôvodnil konštatovaním, že rozhodol tak preto, že aj doposiaľ sa otec o maloleté deti osobne staral. Vyživovaciu povinnosť matky voči maloletým deťom odôvodnil konštatovaním, že pri rozhodovaní zohľadnil odôvodnené potreby maloletých detí a aktuálne zárobkové a majetkové pomery ich matky, ktorá je v súčasnosti nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a jediným zdrojom jej príjmu je dávka 180 € mesačne. Zdôraznil, že zobral do úvahy aj skutočnosť, že matka detí pred odchodom do zahraničia sama skončila pracovný pomer v materskej škôlke, kde jej príjem bol v priemere 300 € mesačne netto, z čoho vyvodil záver, že zníženie svojho príjmu si zavinila sama, preto pri určení výživného vychádzal z príjmu 300 €, ktorý mohla dosahovať, ak by neskončila pracovný pomer. Rozsah vyživovacej povinnosti matky voči deťom odôvodnil jedinou vetou, že zárobkové a majetkové pomery matky neumožňovali vyhovieť návrhu otca na určenie výživného a otec je schopný zo svojho príjmu doplňovať zdroj výživy maloletých detí. Styk matky s deťmi neupravil v súlade s § 25 ods. 2 za bodkočiarkou a o trovách konania rozhodol podľa § 144 O.s.p..

Proti rozsudku, konkrétne proti jeho výroku o určení vyživovacej povinnosti, podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí podľa § 205 ods. 2 písm.c/ a d/ O.s.p. s konštatovaním, že súd

prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, preto dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatovala, že pri určovaní konkrétnej výšky výživného je táto ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného, ako aj na strane povinného, pričom sa určuje individuálne v každom jednotlivom prípade. Odôvodnené potreby dieťaťa na jednej strane sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného na druhej strane. V prípadoch, kedy sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa. Na strane povinného je predmetom skúmania tak skúmanie výšky jeho faktických príjmov, ktoré dosahuje v čase súdneho konania, ako aj skúmanie finančných nárokov na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne súd vezme do úvahy, je preto aj zistenie a vyčíslenie pravidelných mesačných nákladov povinného. Uviedla, že v žiadnom prípade nespochybňuje prioritu výživného na maloleté deti, ale je toho presvedčenia, že uspokojenie aspoň jej elementárnych životných potrieb a úhrada takto vzniknutých nákladov na ich zabezpečenie by mala byť rešpektovaná a zohľadnená aj pri rozhodovaní o výživnom pre maloleté deti, čo súd prvého stupňa nezohľadnil. Zdôraznila, že vzhľadom na úhrnnú výšku výživného na maloleté deti, ktoré je povinná platiť v rozsahu 150 € a ktoré úplne prekryje výšku jej mesačného príjmu nezohľadňujúc jej ostatné výdavky, je nútená si na úradu nevyhnutných životných nákladov požičiavať a byť odkázaná na pomoc príbuzných. Vyjadrila názor, že konajúci súd po zistení, že jej príjem pozostáva z dávky v nezamestnanosti 200,73 € mesačne mal bližšie skúmať jej finančnú situáciu a následne v napadnutom rozhodnutí podrobnejšie zdôvodniť záver o tom, že určená výška vyživovacej povinnosti zodpovedá jej schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Z dôvodu absencie takéhoto odôvodnenia nie je z neho zrejmé, akými úvahami sa konajúci súd riadil pri vydaní napadnutého rozhodnutia a súdom uvedené skutočnosti v odôvodnení iba kopírujú obsah výpovedí účastníkov konania, pričom vlastné rozhodnutie a odôvodnenie napadnutého rozsudku iba stručne uvádza, čo konkrétne bolo podkladom pre toto jeho rozhodnutie. Zdôraznila, že určené výživné nezodpovedá jej zárobkovým schopnostiam a možnostiam ani majetkovým pomerom. Vytkla konajúcemu súdu aj skutočnosť, že neskúmal, na základe akého dôvodu skončila pracovný pomer s posledným zamestnávateľom, ale najmä to, či išlo o dôležitý dôvod a v tejto súvislosti uviedla, že konajúci súd sa dôvodom skončenia jej pracovného pomeru pred odchodom do zahraničia vôbec nezaoberal napriek tomu, že tak mal urobiť v súlade s rozhodovacou činnosťou súdov v obdobných veciach. Konštatovala, že pracovný pomer skončila pod vplyvom správania sa jej bývalého manžela, ktorý ju fyzicky aj psychicky týral. Vyjadrila zásadný nesúlad s konštatovaním súdu, že sa bez dôležitého dôvodu vzdala výhodnejšieho zamestnania. Navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť a určiť výživné na čas po rozvode pre mal. C. a T. po 30 € mesačne a zaviazať ju prispievať ho ich otcovi od právoplatnosti rozsudku vždy do 18. dňa v mesiaci dopredu.

Otec maloletých detí navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť v plnom rozsahu a uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 65,04 € bez DPH. Odvolanie matky detí označil za neopodstatnené a nesprávne a v tejto súvislosti poukázal na ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm.c/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime. Vyjadril názor, že z výživného navrhovaného matkou v rozsahu 60 € by nedokázal zabezpečiť ani najnevyhnutnejšie potreby maloletých detí, pretože on musí zo svojho príjmu zabezpečovať chod domácnosti, starostlivosť o maloleté deti a všetky súvisiace výdavky, preto mu na šetrenie nič neostáva. Upozornil na skutočnosť, že stav nezamestnanosti si zapríčinila matka detí sama tým, že ju zamestnávateľ vyhodil z práce pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny.

V písomnom podaní doručenom odvolaciemu súdu 7.7.2014 otec detí oznámil súdu, že matka detí má pravdepodobne vedľajší zdroj príjmu a preto je schopná plniť si vyživovaciu povinnosť v určenom rozsahu, podľa jeho informácií pracuje v zahraničí.

Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Odvolací súd na základe odvolania matky preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na zmenu, preto

ho podľa § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o zmätočné rozhodnutie. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvého stupňa v rozpore s §-om 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, z ktorých dôkazov vychádzal pri rozhodnutí, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, predovšetkým vo vzťahu k hodnoteniu možností a schopností matky plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom so zreteľom na jej príjem. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je predovšetkým zrejmé, ako súd prvého stupňa vyhodnotil výpoveď matky, z akého dôvodu táto skončila pracovný pomer s posledným zamestnávateľom, na tieto jej tvrdenia nevykonal žiadne dôkazy v rozpore s vyššie citovaným §-om 120 ods. 2 O.s.p. napriek tomu, že v tomto konaní platí zásada vyšetrovacia a v tejto súvislosti sa v odôvodnení napadnutého rozsudku obmedzil iba na konštatovanie, že zníženie svojich príjmov si matka detí spôsobila sama tým, že sa vzdala výhodnejšieho zárobku a preto vychádzal pri určení výživného z príjmu, ktorý mohla dosahovať, ak by neskončila predchádzajúci pracovný pomer a nie z jej aktuálneho príjmu, t.j. priznaných dávok. Konajúci súd sa majetkovými pomermi a odôvodnenými potrebami matky vôbec nezaoberal napriek tomu, že pre rozhodovanie o výživnom sú relevantné nielen odôvodnené potreby detí, príjmy rodičov, ale aj ich nevyhnutné životné náklady, pretože možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov sú vždy limitujúcim kritériom pre určovanie rozsahu výživného aj v prípade, ak sú odôvodnené potreby detí vyššie. Pretože súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., čím odňal možnosť účastníkom konania pred súdom a zároveň nevykonal vyčerpávajúce dokazovanie zamerané na zistenie možností a schopností matky plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, preto nie je možné ani zistiť, či vec správne právne posúdil, musel

odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p. zrušiť rozsudok v napadnutej časti a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vec vrátiť na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie na zistenie dôvodu skončenia pracovného pomeru matkou u jej posledného zamestnávateľa a tento náležite so zreteľom na predmet konania vyhodnotiť a posúdiť v náväznosti na jej možnosti, schopnosti prispievať na výživu maloletých detí, rovnako zistiť jej majetkové pomery a tiež sa vysporiadať s novými skutočnosťami uvádzanými otcom vo vyjadrení k odvolaniu, že s matkou skončil pracovný pomer jej zamestnávateľ pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny a že táto eventuálne v súčasnosti pracuje v zahraničí a zistený skutkový stav právne posúdiť podľa ustanovení Zákona o rodine, opäť rozhodnúť o určení výživného pre maloleté deti a rozsudok odôvodniť v súlade s ust. §-u 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a úvah, ktorými sa riadil pri rozhodnutí, a aby rozhodnutie bolo spätne preskúmateľné, zrozumiteľné, presvedčivé a logicky správne. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa zrejmú nesprávnosť pri vyhotovovaní napadnutého rozhodnutia, ktorou je nesprávne uvedenie dátumu narodenia mal. C. v záhlaví napadnutého rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.