Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/117/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobkyne: B. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Q. XXX, právne zastúpená: JUDr. Anton Kupšo, advokát so sídlom Z. XX, XXX XX U., proti žalovanej: A. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. V. A. XXXX, Česká republika, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s. r. o., so sídlom Ul. 17. novembra 3215, 022 01 Čadca, o určenie priebehu hranice, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -245 zo dňa 8. februára 2022, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia hranice medzi pozemkami CKN parc. č. 10777 - orná pôda o výmere 841 m2, zapísanej na LV č. XXXX a L. parc. č. 10776 - orná pôda o výmere 616 m2, zapísanej na LV č. XXX, obe v obci a k. ú. Q.. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni. Súdnemu znalcovi Ing. Jozefovi Polkovi priznal nárok na náhradu znaleckej odmeny v rozsahu 100 % a nárok na náhradu hotových výdavkov v rozsahu 100 %, ktorú odmenu a náhradu hotových výdavkov je povinná uhradiť žalobkyňa. Slovenskej republike priznal nárok na náhradu trov preddavkovaných štátom v rozsahu 100 % voči žalobkyni.

2. Podľa záverov znaleckého posudku číslo 19/2018 súdneho znalca Ing. Jozefa Polku hranicu medzi parcelami CKN č. 10777 - orná pôda o výmere 841 m2 a CKN č. 10776 orná pôda o výmere 616 m2, katastrálne územie Q. tvorí spojnica bodov 271 - 573 a 232 - 514 vytyčovacieho náčrtu. Znalec konštatoval, že v súčasnosti stabilizovaná hranica v prírode - existujúca medza sa nezhoduje s hranicou tak, ako bola v minulosti evidovaná v evidencii nehnuteľností. Ako je zrejmé zo sútlače mapy EN a KN priebeh hranice evidovanej v katastri nehnuteľností v rámci presnosti mapy EN zodpovedá priebehu hranice, ako je evidovaná v súčasnosti v katastri nehnuteľností. V súčasnosti je prirodzený priebeh hranice (medza) rozdielny od priebehu hranice, ako bola stabilizovaná v minulosti. V dodatku číslo 09/2020 k znaleckému posudku číslo 19/2018 súdny znalec konštatoval, že kritérium pre dosiahnutie absolútnej polohovej presnosti približne 3 m bolo splnené. Využitie historických orto-foto máp (HOFM) súdny znalec považuje za perspektívny nástroj na identifikáciu hraníc pôvodných pozemkov (v lokalitách, kde sa zachovalo pôvodné užívanie). HOFM zobrazuje dané územie v danom čase, t. j. v roku 1950. V tomto čase hranica medzi pozemkami, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve žalobkyne a žalovanej prebiehala priamo a rovnako je zobrazená hranica v mape EN, je to priama spojnica. V rámci absolútnej

presnosti má HOFM presnosť v rozmedzí cca 3m, v rámci relatívnej presnosti je však možné v priaznivých prípadoch dosiahnuť lepšiu presnosť cca 0,5 až 1m. Historická orto-foto mapa zobrazuje stav nehnuteľností v roku 1950, t. j. reálnu držbu predmetných pozemkov v roku 1950 a rozdelenie reálnej držby pozemkov tak, ako bolo ustálené do roku 1950. V HOFM je zobrazený priebeh hranice priamy, v súčasnosti je možné konštatovať, že sa priebeh hranice vplyvom antropomorfných činiteľov zmenil. Hranica má v súčasnosti mierne zakrivený tvar. Porovnaním mapy EN a HOFM možno konštatovať, že zobrazenie pozemku v mape EN zodpovedá zobrazeniu pozemkov v HOFM, v tomto prípade je možné konštatovať, že pri určení pôvodnej hranice medzi pozemkami je možné a vhodné vziať do úvahy orto- foto mapu z 50. rokov minulého storočia.

3. Mal preukázané, že darovacou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice N 1/92, NZ 1/92 na Štátnom notárstve v Čadci 06.01.1992 darkyňa Z. Q., rod. C., darovala žalovanej parcely EN č. 10772 orná pôda o výmere 810 m2 a EN č. 10776 orná pôda o výmere 616 m2. Podľa notárskej zápisnice N 88/94, zo dňa 23.05.1994 na Notárskom úrade JUDr. Dany Salusovej v Čadci, B. E. a manželka C., rod. D. vyhlásili, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v k. ú. Q., okrem iných aj parcely KN č. 1077 orná pôda o výmere 841 m2.

4. Z okruhu určujúcich návrhov na ochranu vlastníckeho práva nemožno vylúčiť ani návrh na určenie hranice medzi spornými pozemkami a v tomto prípade ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a má sa na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Preto žaloba o určenie priebehu hraníc patrí medzi žaloby na ochranu vlastníckeho práva podľa (ďalej aj ) a zároveň predstavuje určovaciu žalobu v zmysle . V súdenom spore nebolo sporným, že parcela CKN parc. č. 10777 patrí do vlastníctva žalobkyne a parcela CKN parc. č. 10776 patrí do vlastníckeho práva žalovanej a ide o susediace nehnuteľnosti. Spornou medzi stranami je hranica medzi týmito nehnuteľnosťami. S prihliadnutím k záverom znaleckého posudku Ing. Jozefa Polku č. 19/2018 v spojení s dodatkom č. 09/2020, podľa ktorých v súčasnosti stabilizovaná hranica v prírode

- existujúca medza sa nezhoduje s hranicou ako bola v minulosti evidovaná v evidencii nehnuteľností, preto žalobkyňa preukázala právny záujem na určení hranice medzi spornými pozemkami. Žalobkyňu zaťažovalo dôkazné bremeno, čo preukazovala predloženými čestnými vyhlásenia B. D., Z. D., E. Q. a B. Q., podľa ktorých parcele sú v prírode ohraničené medzami a tieto nie sú žiadnym spôsobom zmenené ako aj svedeckými výpoveďami R. O., A. N., G. L. a N. E., ktorí uvádzali, že medze sú tak ako boli a tieto rozorané neboli. Avšak tieto čestné vyhlásenia a svedecké výpovede samé o sebe nepreukazujú hranicu medzi spornými pozemkami. Naopak dokazovaním, a to znaleckým posudkom Ing. Jozefa Polku bolo preukázané, že podľa historickej orto-foto mapy viedla hranica medzi týmito pozemkami priamo, bola to priama spojnica. Znalec konštatoval, že za perspektívny nástroj na identifikáciu hraníc pôvodných pozemkov (v lokalitách, kde sa zachovalo pôvodné užívanie) považoval historickú orto-foto mapu, ktorá zobrazuje stav nehnuteľností v roku 1950, t. j. reálnu držbu predmetných pozemkov v roku 1950 a rozdelenie reálnej držby pozemkov tak ako to bolo ustálené v roku 1950. Priebeh hranice je v HOFM zobrazený priamo, hranica medzi pozemkami v tom čase prebiehala priamo, tak je zobrazená aj v mape EN. K súčasnému priebehu hranice medzi parcelami znalec konštatoval, že tento sa zmenil vplyvom antropomorfných činiteľov. Súdny znalec na pojednávaní pred súdom uviedol, že v prípade, ak by hranica viedla tak ako uvádzala žalobkyňa, došlo by k zmene výmery týchto parciel, pričom parcela žalobkyne by sa zväčšila a parcela žalovanej by sa zmenšila. Pričom výmera parciel ako je evidovaná v katastri nehnuteľností medzi stranami sporu sporovaná nebola. Nebolo tvrdené ani preukázané, že výmera týchto nehnuteľností je nesprávna. Zároveň z právnych titulov, od ktorých žalobkyňa a žalovaná odvodzujú svoje vlastnícke právo, vyplýva výmera zhodná s výmerou, ktorú už žalobkyňa a žalovaná majú evidovanú na príslušných listoch vlastníctva. Podľa notárskej zápisnice N 88/94, si právni predchodcovia žalobkyne B. E. a C., rod. D., osvedčili vlastnícke právo okrem iných nehnuteľností aj k parcele KN č. 10777 o výmere 841 m2 a túto výmeru má žalobkyňa na liste vlastníctva aj evidovanú. Iný titul, ktorý by bol spôsobilý vyvolať v žalobkyni objektívne presvedčenie, že jej patrí výmera vo väčšom rozsahu ako vyplynula z uvedeného právneho titulu, tvrdený ani preukázaný nebol. Iba samotné užívanie bez existencie takéhoto právneho titulu pre vznik vlastníckeho práva nepostačuje. Rovnako podľa žalovanou v konaní predloženého rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 11.11.1991 bolo určené v prospech právnej predchodkyne žalovanej Z. Q. vlastnícke právo aj k parcele EN 10776 - orná pôda o výmere 616 m2, ktorú následne darovacou zmluvou darovala žalovanej a žalovaná túto výmeru má evidovanú aj na liste vlastníctva. Znaleckým posudkom ako aj nadobúdacími titulmi boli vyvrátené svedecké výpovede o tom, že sa medza medzi parcelami žalobkyne a žalovanej

nemenila. Žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie, že správnou je hranica medzi spornými parcelami ako je v súčasnosti stabilizovaná v teréne.

5. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. (ďalej len ) a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania a rovnako v prípade priznania nároku na znalecké trovy ako aj trovy štátu, vychádzal v konaní zo zásady úspechu.

6. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Namietala, že pôvodným návrhom sa domáhala určenia hranice medzi parcelami CKN č.10776 a CKN č. 10777 v bodoch A až X súdom ustanoveného znalca. Poukazovala na to, že bola vykonaná ohliadka na mieste samom za prítomnosti sporových strán ako i svedkov a z ohliadky bolo zrejmé, že okrem tohto samotného sporu ohľadne priebehu hranice medzi spornými parcelami, tvarovo predmetné parcely sú v prírode ohraničené pomerne vysokými medzami a tieto medze v prírode tvoria hranicu medzi jednotlivými parcelami. Na ohliadke bolo zistené, že medzami sú oddelené aj ostatné parcely v prírode a tvoria terasovité políčka, pričom ich hraničné medze netvoria priamku a teda nezodpovedajú mapovému operátu, na základe ktorého si žalovaná nechala vytýčiť hranice parciel. Poukázala na to, že zmenou žaloby sa domáhala určenia vlastníckeho práva a z opatrnosti sa domáhala aj určenia priebehu hraníc v zmysle znaleckého posudku Ing. Jozefa Polku. Súd v obidvoch prípadoch nepripustil zmenu žaloby aj napriek tomu, že bolo poukazované na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR . Aj znalec na pojednávaní pripustil, že sa pri nejasnostiach vychádza aj z výsluchu svedkov a nemôže sa úplne vychádzať z leteckých snímkov, pretože tieto snímky nemôže byť úplne presné a vzhľadom na priebeh hraníc ostatných susediacich parciel, túto skutočnosť nevylúčil. Nesúhlasí so stanoviskom súdu ohľadne nadobúdanej výmery v zmysle nadobúdacích titulov, pretože v teréne od dávnej minulosti nik neporušil hranicu a reálna existencia medze v teréne je nepopierateľná. Poukázala na skutočnosti, že zo samotnej praxe Okresného súdu v Čadci pri vyporiadavaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je všeobecne súdu známe, že parcely, ktoré slúžia pre vysporiadanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sú parcelami krokárskymi a v danom prípade znalca z odboru geodézie ako i samotný kataster pripúšťa pomerne vysokú percentuálnu toleranciu pri presnosti týchto máp. Výmera nehnuteľností nie je záväzná a rozhodujúci je stav v prírode, a preto od určitého obdobia Úrad geodézie a kartografie zaviedol povinnosť pre vysporiadanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vyhotovovať geometrické plány a identifikácie sa nesmú vydávať kvôli nepresnosti. Nie je teda možné sa úplne odvolávať na letecké snímky, tieto možno brať do úvahy určitým spôsobom len orientačne, pretože letecké zameranie nie je úplne presné. Ak by vychádzali z odôvodnenia súdu, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo, resp. jej právni predchodcovia, vydržaním, tak ho nadobudli vydržaním v tom stave v akom existovalo a mám za to, že v danom prípade je potrebné prihliadať na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 14.11.2018, pretože žalovaná nijakým spôsobom nespochybnila, že žalobkyňa užívala v dobrej viere parcelu tak ako bola popísaná na ohliadke. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalovaná k odvolaniu primárne poukázala na to, že v predmetnej veci bolo vykonané zdĺhavé a jednoznačné dokazovanie a poukázala predovšetkým na znalecký posudok Ing. Jozefa Polku. Tento znalec konštatoval, že priebeh hranice bol odjakživa priamy a v súčasnosti v prírode priebeh hranice sa zmenil pôsobením antropomorfných činiteľov, to znamená nejakých posunov pôdy. Znalec zároveň konštatoval, že obaja vlastníci nadobudli nehnuteľnosti po vykonaní nového mapovania na základe identifikácie parciel, t. j. ako nehnuteľnosť, ktorá je zobrazená v katastrálnej mape, pričom priebeh hranice v súčasnosti evidovaný v katastri je rozdelený od hranice, ktorá je k dnešnému dňu stabilizovaná v prírode existujúcou medzou. Ďalej konštatoval, že v súčasnosti stabilizovaná hranica v prírode - existujúca medza sa nezhoduje s hranicou tak ako bola v minulosti evidovaná v evidencii nehnuteľností. To znamená, že medzu nemožno považovať za priebeh hranice, došlo by tým aj k zmene výmery jednotlivých nehnuteľností a k ukráteniu vlastníctva žalovanej. Podotkla, že už ich právni predchodcovia, či žalobkyne alebo žalovanej užívali vydelené predmetné parcely, a to v rozsahu tak ako sú zapísané na listoch vlastníctva ako aj vo výmerách. Žalobkyňa v odvolaní sa zameriava na priebehy iných hraníc pozemkov, avšak priebehy iných hraníc pozemkov neboli predmetom konania. V konečnom dôsledku poukázala aj na zmätenosť samotných zmien žaloby, kedy podľa jej názoru žalobca ani riadne neustálil, čoho sa de facto v pôvodnej žalobe domáhal a čoho sa domáhala žalobkyňa v úpravách žaloby, kedy značným a zásadným spôsobom zmenila právne tituly, jednak zo žaloby na určenie hranice pozemku a na určovaciu žalobu, čo podľa jej názoru bolo neprípustné, a preto tieto zmeny súd nepripustil. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať trovy odvolacieho konania.

8. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd ( ) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (, , ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách a a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. , odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti ( ).

10. V preskúmavanej veci bolo znalecký dokazovaním znalcom Ing. Polka Jozef (znalecký posudok č. 19/2018 a dodatok č. 09/2020, ako aj samotným výsluchom znalca súdom prvej inštancie) preukázané, že hranica medzi spornými pozemkami v zmysle HOFM už pred rokom 1950 bola priama spojnica a v súčasnej dobe medza medzi týmito pozemkami netvorí priamu spojnicu a táto je zakrivená viac do pozemku vo vlastníctve žalovanej, čím došlo k zmenšeniu výmery tohto pozemku. Historická orto-foto mapa zobrazuje stav nehnuteľností v roku 1950, t. j. reálnu držbu predmetných pozemkov v roku 1950 a rozdelenie reálnej držby pozemkov tak, ako bolo ustálené do roku 1950. Žalobkyňa nepreukázala a ani netvrdila, kedy a na základe akého titulu malo následne dôjsť k zmene tvaru hranice medzi parcelami CKN č. 10776 a CKN č. 10777 z priamej spojnice na zakrivený tvar v prírode. Znalec sa vyjadril, že je zrejmé zo sútlače mapy EN a KN priebeh hranice evidovanej v katastri nehnuteľností v rámci presnosti mapy EN zodpovedá priebehu hranice, ako je evidovaná v súčasnosti v katastri nehnuteľností. Samotné užívanie nehnuteľnosti nezakladá dobromyseľnosť žalobkyne, že jej vlastnícke práve k spornej časti pozemku patrí, keďže nepreukázala titul, od ktorého by mohla byť v dobrej viere, že jej patrí vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o samotné užívanie, žalovaná na pojednávaní pred súdom prvej inštancie (č.l. 32) sa vyjadrila, že vzhľadom k tomu, že žije a pracuje v Českej republike, na základe dohody pozemok v jej vlastníctve CKN č. 10776 bezplatne užívala žalobkyňa, ktorý susedí s pozemkom žalobkyne CKN č. 10777, teda oba pozemky užívala žalobkyňa, čo žiadnym spôsobom nepoprela. Z čestných vyhlásení predložených žalobkyňou a výpovedí svedkov navrhovaných žalobkyňou je zrejmé, že hranice medzi pozemkami mali tvoriť medze od minulosti a tieto nemali byť žiadnym spôsobom zmenené. Avšak nikto sa nevyjadroval k tomu, v ktorom čase, medzi kým a na základe čoho(akého titulu) mali byť vytvorené medze v takom stave ako sa nachádzajú v súčasnosti v prírode (mierne zakrivený tvar), keď zo znaleckého dokazovania vyplýva, že v zmysle HOFM je zrejmé, že hranica medzi spornými pozemkami bola priama spojnica a malo ísť o užívanie pred r. 1950 a takýto stav je aktuálne evidovaný aj na katastri nehnuteľnosti.

11. K námietke, že súd nepripustil zmenu žaloby odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa sa v žalobe pôvodne domáhala určenia hranice medzi spornými pozemkami v bodoch A až X ako budú ustálené súdom ustanoveným znalcom. Preto návrh žalobkyne na pripustenie zmeny návrhu v zmysle podania zo dňa 31.8.2021 (č.l. 205) je možné považovať iba za upresnenie žalobného petitu požadovaného v písomnej žalobe. K návrhu na zmenu žaloby, a to určenie vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele č. 10776/4 - orná pôda o výmere 112 m2 v zmysle geometrického plánu č. 46/2021 vyhotoviteľa Ing. S. Z., je nutné podotknúť, že podľa súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Žalobkyňa k návrhu na zmenu žaloby pripojila nový dôkaz - geometrický plán, ku ktorému sa žalovaná dovtedy nemala možnosť vyjadriť. Odvolací súd, ale zdôrazňuje a poukazuje na bod 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie konštatuje, že žaloba o určenie hranice medzi pozemkami patrí medzi žaloby o ochranu vlastníckeho práva podľa a zároveň predstavuje určovaciu žalobu, ktorá časť zo spornej plochy v prírode, ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. ). Vo veci samej sa rozhodovalo o určení hranice medzi spornými pozemkami, preto tu nebol daný dôvod na postup odvolacieho súdu v zmysle .

12. Žalobkyňa v odvolaní poukázala na to, že zo samotnej praxe Okresného súdu v Čadci pri vyporiadavaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je všeobecne súdu známe, že parcely, ktoré slúžia pre vysporiadanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sú parcelami krokárskymi a v danom prípade znalca z odboru geodézie ako i samotný kataster pripúšťa pomerne vysokú percentuálnu toleranciu pri presnosti týchto máp, že výmera nehnuteľností nie je záväzná a rozhodujúci je stav v prírode, a preto od určitého obdobia Úrad geodézie a kartografie zaviedol povinnosť pre vysporiadanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vyhotovovať geometrické plány. Svoje tvrdenie však bližšie nekonkretizovala (nešpecifikovala konkrétne rozhodnutia okresného súdu, ani prípade, keď mal úrad geodézie žiadať geometrické plány), preto tieto tvrdenia nemohol odvolací súd podrobiť odvolaciemu prieskumu.

12. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil, spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie správne rozhodol v zmysle zásady úspechu v konaní.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na aplikujúc ust. a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnej žalobkyni. O výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle .

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )