Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_15C-1-2023.pdf
PDF · 91.41 KB
Case nature
Subarea
15C/1/2023
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v spore žalobcu Z. Q., nar. XX.X.XXXX, B. hrdinov XXX/XX, XXX XX Y., právne zast.: Ulianko & partners, s.r.o., Nám. SNP 37, 960 01 Zvolen, konajúca prostredníctvom JUDr. Radoslava Ulianka, advokáta a konateľa proti žalovanému A. I., nar. XX.X.XXXX, S. dolina XXXX/XX, XXX XX Y., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e toto zabezpečovacie opatrenie:
Súd zriaďuje k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, nachádzajúcim sa v k.ú. A., obec Y., okres Y., evidovaným Okresným úradom Y. - katastrálnym odborom na LV č. XXXX a to: pozemok - parcela C KN parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 942 m 2, pozemok - parcela C KN parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 191 m 2, stavba - rodinný dom so súp. č. XXXX, postavenej na pozemku - parcele C KN parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 191 m2, záložné právo v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške 50.000,00 EUR s príslušenstvom.
II. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
Súd žalovanému zakazuje akokoľvek nakladať' s nehnuteľnosťami nachádzajúcim sa v k.ú. A., obec Y., okres Y., evidovaným Okresným úradom Y. - katastrálnym odborom na LV č. XXXX, a to: pozemok
- parcela C KN parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 942 m 2 pozemok - parcela C KN parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 191 m 2, stavba - rodinný dom so súp. č. XXXX, postavenej na pozemku - parcele C KN parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 191 m2, a to tieto nehnuteľnosti prevádzať na inú osobu, vkladať ako vklad do spoločnosti alebo družstva, zriaďovať k nehnuteľnostiam záložné práva či vecné bremená, meniť výmeru týchto nehnuteľností, meniť druh týchto nehnuteľností, meniť spôsob využitia týchto nehnuteľností, zriaďovať stavby na týchto pozemkoch, prenechať užívanie týchto nehnuteľnosti inej osobe.
III. Toto neodkladné a zabezpečovacie opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia. IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Dňa 02.01.2023 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal aby súd uložil žalovanému zákaz akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťami špecifikovanými v petite návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, a to tieto nehnuteľnosti prevádzať na inú osobu, vkladať ako vklad do spoločnosti alebo družstva, zriaďovať' k nehnuteľnostiam záložné práva či vecné bremená, meniť výmeru týchto nehnuteľností, meniť druh týchto nehnuteľností, meniť spôsob využitia týchto nehnuteľností, zriaďovať stavby na týchto pozemkoch, prenechať užívanie týchto nehnuteľnosti inej osobe. Popri nariadení neodkladného opatrenia žiadal sú aj o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal súd aby zriadil k nehnuteľnostiam žalovaného
špecifikovaných v petite návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia záložné právo v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške 50 000,- Eur s príslušenstvom.
2. Návrh na vydanie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným existuje peňažný dlh vo výške 50 000,- Eur, ktorý vznikol na základe účelovej zmluvy o pôžičke zo dňa 23.11.2020 uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Žalobca niekoľkokrát písomne aj telefonicky vyzval žalovaného na vrátenie požičaných finančných prostriedkov, k tomu však zo strany žalovaného nedošlo. Dňa 29.11.2022 došlo k spísaniu notárskej zápisnice o uznaní dlhu žalovaného voči žalobcovi (ďalej len „notárska zápisnica“) vo výške 50 000,- Eur. Žalovaný sa v notárskej zápisnici zaviazal splácať uvedený dlh vo forme mesačných splátok splatných vždy do 25. príslušného kalendárneho vo výške 220,- Eur počnúc mesiacom december 2022 a končiac poslednou splátkou vo výške 60,- eur v mesiaci október 2040. Žalobca a žalovaný sa ďalej v Notárskej zápisnici pre prípad neuhradenia čo i len jednej mesačnej splátky v dohodnutej lehote splatnosti dohodli na práve žalobcu ako veritelia vymáhať od žalovaného ako dlžníka zaplatenie celého uvedeného dlhu s okamžitou platnosťou na základe notárskej zápisnice. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neuhradil ani prvú splátku stal sa dlh žalobcu v celom rozsahu splatným. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti špecifikovaných v petite návrhu na vydanie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, pričom podľa informácií dostupných žalobcovi žalovaný po podpise notárskej zápisnice inicioval právne úkony smerujúce k zaťaženiu jeho nehnuteľného majetku - na LV č. XXXX je vyznačená plomba na základe V-XXXX/XXXX (Zmluva o zriadení záložného práva) ako aj plomba vyznačená na základe Y (Rozhodnutie o zriadení záložného práva (sudcovské, exekučné, daňové). Vzhľadom na uvedené ako aj skutočnosť, že žalovaný do dnešného dňa dlh žalobcovi neuhradil, bude si musieť žalobca svoju pohľadávku uplatňovať v exekučnom konaní a na základe uvedeného konania žalovaného má žalobca obavu, že budúca exekúcia môže byť zmarená.
3. K návrhu na vydanie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia bola priložená kópia notárskej zápisnice zo 29.11.2022 a plná moc pre právneho zástupcu žalobcu.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
12. Zabezpečovacie opatrenie je novým procesným inštitútom, ktorým súd zriaďuje záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka v prípade, že má aspoň osvedčenú
skutočnosť, že žalobca má voči dlžníkovi splatnú a vymožiteľnú pohľadávku, a zároveň žalobca osvedčí skutočnosti, z ktorých možno dovodiť, že sa jeho dlžník snaží zamedziť vymoženiu pohľadávky exekúciou. Vydaniu zabezpečovacieho opatrenia nepredchádza riadne dokazovanie, súd spravidla rozhoduje bez nariadenia pojednávania a vyjadrenia strán. Vyplýva to z účelu zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je rýchly zásah súdu v prípadoch ohrozenia práv strán sporu, v prípade zabezpečovacieho opatrenia ohrozenia vymožiteľnosti peňažnej pohľadávky navrhovateľa.
13. Vydaním zabezpečovacieho opatrenia súd síce zasahuje do práv strán sporu, príp. tretích osôb, zásah však musí byť primeraný okolnostiam a právnym záujmom druhej strany. Zriadením záložného práva súd obmedzuje dispozíciu majetkom žalovaného v prípade, že má osvedčenú existenciu peňažnej pohľadávky žalobcu, ktorá môže byť uspokojená z tohto majetku žalovaného, a zároveň má osvedčené dôvodné pochybnosti, že sa žalovaný snaží zbaviť takéhoto majetku a spôsobiť tak ujmu na právach žalobcu.
14. Súd mal z predložených listín preukázanú pohľadávku žalobcu voči žalovanému vo výške 50 000,- Eur, ktorá vyplýva z notárskej zápisnice, v ktorej žalovaný uznal dlh čo do dôvodu aj výšky a zaviazal sa dlh uhradiť v pravidelných mesačných splátkach. Pre prípad neuhradenia čo i len jednej splátky sa žalobca so žalovaným dohodli že dlh sa stane v celosti splatným a žalovaný zároveň súhlasil, že notárska zápisnica sa v dôsledku zosplatnenia dlhu stane exekučným titulom. Zároveň mal súd z výpisu z katastra nehnuteľností osvedčené, že príslušný Okresný úrad vedie konania o zmene práva k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného, označených v návrhu, ktoré môže mať za následok znemožnenie vymožiteľnosti pomerne vysokej pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Súd preto návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel. Keďže z okolností nie je možné odvodiť, že žalovaný uspokojí pohľadávku žalobcu z výťažku z predaja nehnuteľnosti a žalobca nedisponuje žiadnou zárukou uspokojenia svojej pohľadávky, posúdil súd obavu žalobcu zo zmarenia exekúcie za dôvodnú a považuje za potrebné zabezpečiť pohľadávku žalobcu.
15. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poskytne veriteľovi možnosť uspokojiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi speňažením zálohu - majetku dlžníka. Existencia záložného práva však nie je absolútnou zárukou, že dlžník s majetkom, ktorí tvorí predmet zálohu, nebude nakladať takým spôsobom, ktorý by mal negatívny vplyv na jeho speňaženie, a tým aj na uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Preto zabezpečovacie opatrenie plní svoj účel iba čiastočne. Aby však nebolo budúce speňaženie zálohu dlžníkom ohrozené, či dokonca úplne zmarené ďalším nakladaním dlžníka so zálohom, je potrebné zakázať - zabrániť - dlžníkovi nakladať so zálohom nariadením neodkladného opatrenia.
16. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznesie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený.
17. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčenie obavy, že budúci výkon rozhodnutia môže byť ohrozený, pričom dospel k záveru, že návrh je dôvodný.
18. Súd na základe skutočností tvrdených žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia dôsledne pristúpil k skúmaniu toho, v akom rozsahu došlo, resp.
môže dôjsť k narušeniu práva tej-ktorej strany. Je zrejmé, že nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, preto bol súd pri rozhodovaní povinný zvážiť, či by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k zásahu do týchto práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Zásah do práv a právom chránených záujmov žalovaného súd v predmetnej veci považoval za primeraný. Súd predovšetkým vzal do úvahy, že žalovaný so žalobcom uzavrel dohodu o splátkach dlhu prostredníctvom notárskej zápisnice, pričom žalovaný nesplnil ani prvú dohodnutú splátku. Žalobca sa so žalovaným zároveň dohodol, že notárska zápisnica sa v prípade zosplatnenia dlhu stane exekučným titulom. Rovnako dôležitou skutočnosťou pre rozhodnutie súdu bolo aj to, že krátko po podpise notárskej zápisnice žalovaný vykonal úkony smerujúce k zaťaženiu nehnuteľnosti špecifikovanej v petite rozhodnutia, čo vyplýva z výpisu listu vlastníctva č. XXXX k.ú. A., obec Y., Okres Y., na ktorom je vyznačená plomba na základe V-XXXX/XXXX (zmluva o zriadení záložného práva) ako aj plomba vyznačená na základe Z- XXXX/XXXX (Rozhodnutie o zriadení záložného práva).
19. Súd predovšetkým vzal do úvahy, že sám žalovaný vykonal úkony smerujúce k zaťaženiu nehnuteľnosti a zo stránky www.kataster.skgeodesy.sk mal súd osvedčené, že Okresný úrad vedie konania o zmene práva k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Na základe uvedeného mal súd za osvedčenú dôvodnú obavu, že žalovaný ako vlastník predmetných nehnuteľností má úmysel s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať, čím môže dôjsť k vzniku škody a ťažko napraviteľného stavu. Jedná sa teda o obmedzenie práv žalovaného, ktoré podľa názoru súdu musí žalovaný v tomto spore strpieť.
20. Súd pokladal v danej veci za splnené zákonné podmienky nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia, konkrétne existenciu obavy že budúca exekúcia môže byť ohrozená a skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Na základe uvedeného súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s vyššie špecifikovanými nehnuteľnosťami a to tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods.1 CSP tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).