Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-596-2014.pdf
PDF · 72.78 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/596/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Slovenská advokátska komora, Kolárska 4, Bratislava, IČO: 30 795 141, právne zastúpený spol. Legium s.r.o., so sídlom Májová č. 21, Bratislava, IČO: 36 867 870, proti odporcovi : V.. G. G., nar. XX.XX.XXXX, so sídlom kancelárie G. X, E., o zaplatenie 153,30 Eur s príslušenstvom, v štádiu rozhodovania o trovách konania, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 27C/153/2013-88 zo dňa 28. februára 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 29,56 Eur k rukám jeho právneho zástupcu do 3 dní.
Ostatné výroky rozsudku okresného súdu zostávajú n e d o t k n u t é.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 153,30 Eur titulom pokuty za oneskorenú úhradu príspevku na činnosť Slovenskej advokátskej komory.
Odporcovi zároveň uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania v sume 16,50 Eur titulom trov na zaplatenom súdnom poplatku a v sume 398,43 Eur titulom trov právneho zastúpenia. Vychádzal zo zásady zodpovednosti účastníka za výsledok konania a navrhovateľovi ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov podľa § 142 ods. 1, veta prvá O.s.p.
Proti tomuto rozsudku do výroku o trovách právneho zastúpenia podal odporca odvolanie a žiadal v tejto časti rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žiadnemu z účastníkov neprizná právo na náhradu trov konania. Namietal neúčelnosť navrhovateľom vynaložených trov právneho zastúpenia, pretože navrhovateľ disponuje dostatočným personálnym aparátom, aby mohol v súdnom konaní brániť svoje práva sám, bez potreby splnomocniť zastupovaním právneho zástupcu. Navrhovateľ je stavovská organizácia združujúca advokátov, t.j. právnikov kvalifikovaných na poskytovanie právnych služieb a na konanie pred súdom, pričom zákon práve advokátom pri výkone ich činnosti poskytuje exkluzivitu. Navrhovateľ do svojich orgánov ustanovuje zástupcov z vlastných radov, t.j. advokátov a to bez toho, aby s nimi uzatváral pracovné zmluvy, pričom za výkon funkcie im prináleží odmena. Preto nie je dôvodná argumentácia navrhovateľa na pojednávaní, že v pracovnom pomere nezamestnáva osoby s právnickým vzdelaním.
Odporca ďalej poukázal aj na genézu sporu samotného. Uviedol, že je si vedomý omeškania s úhradou členského príspevku. Navrhovateľ sa však následne po jeho úhrade začal domáhať zaplatenia pokuty. Z jeho strany tak došlo k účelovému konaniu a zneužitiu práva na zastúpenie advokátom.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadal v napadnutom výroku rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že medzi advokátmi zvolenými do orgánov komory a komorou samotnou nevzniká žiadny pracovno-právny vzťah. Pokiaľ by ho niektorá z takto zvolených osôb mala zastupovať, mohla by tak urobiť iba na základe osobitnej plnej moci na zastupovanie v súdnom konaní a súčasne za tých istých podmienok odmeňovania vyplývajúcich z vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
Poukázal na skutočnosť, že povinnosť k platbám, ktoré sú predmetom prejednávanej veci vyplýva z uznesenie konferencie advokátov ako najvyššieho orgánu navrhovateľa. V prípade omeškania sa advokáta s riadnym a včasným platením povinných platieb je každý advokát upozornený na svoje nedoplatky. Až potom, čo na základe takejto výzvy nedôjde k úhrade, uplatňujú sa tieto nároky súdnou cestou. Bolo teda iba v dispozícii odporcu, či vzniku súdneho sporu predíde, alebo nie.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p., (z titulu ktorého zostal nedotknutý odvolaním nenapadnutý výrok rozsudok okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté v merite veci) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Zohľadnenie vyššie uvedených odvolacích námietok vo vzťahu k navrhovateľovi z hľadiska posúdenia účelnosti ním vynaložených trov právneho zastúpenia, odvolací súd nepovažoval za správne a dôvody uvedené odvolateľom za opodstatnené.
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.).
Podľa § 24 O.s.p., účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25 O.s.p.
Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť (§ 25 O.s.p.).
Podľa § 26 ods. 4 O.s.p., právnická osoba založená podľa osobitného zákona na účel výkonu advokácie môže zastupovať účastníka na základe plnomocenstva v konaní.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že účastník konania nemusí svoje práva a povinnosti v občianskom súdnom konaní vykonávať sám, každý účastník konania bez ohľadu na to, že ide o fyzickú alebo právnickú osobu, má právo dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zástupcu právnickej osoby je treba odlišovať od osôb, ktoré za právnickú osobu konajú pred súdom z titulu svojej funkcie, prípadne na základe udeleného poverenia; v takom prípade nejde o zastúpenie v zmysle § 24 O.s.p. Teda aj organizácia združujúca advokátov, ktorá sa v súdnom konaní domáha svojho nároku, má právo dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Je potom úplne súladné s § 24 O.s.p. a neprieči sa to ani zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov, že navrhovateľ splnomocnil na zastupovanie svojej osoby advokátsku kanceláriu. Jeho konanie dať sa zastupovať advokátom považoval odvolací súd za legitímne. Okolnosti, od ktorých odvolateľ odvíjal neúčelnosť uplatnených trov právneho zastúpenia, hodnotil odvolací súd aj z hľadiska možnej aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. V skutočnosti, že navrhovateľ je stavovská organizácia advokátov, ktorá týchto združuje a v jej orgánoch pôsobia osoby s právnickým vzdelaním, nevidel ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie trov právneho zastúpenia úspešnému navrhovateľovi. Aplikácia uvedeného ustanovenia je výnimočná a musí byť daná osobitnými okolnosťami. Významnými z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia sú tiež okolnosti, za akých bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj účastníkov k veci a pod. V prejednávanej veci išlo o „štandardný“ spor o zaplatenie, kedy navrhovateľ z dôvodu dobrovoľného
nesplnenia povinnosti zo strany odporcu si uplatňoval nárok súdnou cestou. Neboli zistené (ani tvrdené) žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo odmietnutie dobrovoľného plnenia zo strany odporcu a následná nutnosť uplatnenia nároku súdnou cestou ospravedlniteľná.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľovi ako účastníkovi v odvolacom konaní úspešnému priznal odmenu za jeden úkon právnej služby podľa § 13a ods. 1, písm. c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v sume 16,60 Eur, vrátane režijného paušálu 8,04 Eur (§16 ods. 3 citovanej vyhlášky) a náhrady DPH z priznanej odmeny a režijného paušálu 4,93 Eur (§18 ods.3 citovanej vyhlášky).
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť tieto trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.