Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/272/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v občianskoprávnej veci žalobcu: mesto Košice, IČO: 00 691 135, sídlo úradu Trieda SNP 48/A, Košice, proti žalovaným : 1. U. I., K.. XX.XX.XXXX a 2. X. I., K.. XX.X.XXXX, obaja bydliskom K. P. X, S., o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 19. marca 2013 č. k. - 61

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovanými a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Žalobca (pôvodne aj Bytový podnik mesta Košice, s. r. o.) v tomto súdnom konaní proti žalovaným sa domáhali vypratania bytu č. 5 K. P. X B. S., pozostávajúceho z kuchyne, jednej izby a príslušenstva (ďalej len „byt“) na tom právnom základe, že od uplynutia výpovednej lehoty dňom 31.7.2010 byt užívajú bez právneho titulu (bez platnej nájomnej zmluvy). Okresný súd Košice I ako súd prvého stupňa rozsudkom označeným v záhlaví žalobu Bytového podniku mesta Košice, s. r. o. zamietol z dôvodu nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie konštatujúc, že prenajímateľom sporného bytu je žalobca ad/ 2, mesto Košice (ďalej aj len „žalobca ad/ 2“ alebo aj len „mesto“). Žalobe žalobcu ad/ 2 v celom rozsahu vyhovel tak, že žalovaným uložil povinnosť spolu so všetkými, ktorí s nimi bývajú v spornom byte, tento vypratať a odovzdať ho mestu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že žalovaným, ktorým sporný byt bol pridelený rozhodnutím bývalého Obvodného národného výboru Košice I o pridelení bytu č.j. BYT/0768/1990 z 30.10.1990 mesto ako prenajímateľ listom z 3.3.2010 dalo platnú výpoveď z nájmu bytu v zmysle z dôvodu, že hrubo porušovali svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, že nezaplatili nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako 3 mesiace, pričom žalovaní nepodali žalobu o určenie neplatnosti výpovede, nemajú zamestnanie, a preto nemajú peňažné prostriedky na zaplatenie nájomného, v byte bývajú s tromi plnoletými deťmi, ktoré tiež sú bez zamestnania. Konštatoval, že výpoveď žalovanému do vlastných rúk bola doručená 1.4.2010 a žalovanej fikciou 22.4.2010, že výpovedná lehota uplynula dňom 31.7.2010, že žalovaní nepreukázali, žeby v čase jej doručenia boli v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, a výpovedná lehota preto sa nepredĺžila o ochrannú lehotu 6 mesiacov ( Obč. zák.). Z toho dôvodu sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že od 1.8.2010 sporný byt užívajú bez právneho titulu. Bytovú náhradu žalovaným nepriznal, nakoľko v zmysle Obč. zák. im na ňu nevznikol nárok. Nezistil, žeby žalovaní mali v opatere maloleté dieťa, dôvody hodné osobitného zreteľa, ani žiadnu inú príčinu, pre ktorú by žalovaným vznikol nárok aspoň na prístrešie. Citoval ustanovenia , 710 ods. 1, 2 a 4, 711 ods. 1 písm. d), ods. 5 a 6, 712a ods. 3 a 126 ods. 1 Obč. zák. Úspešnému žalobcovi ad/ 2 podľa priznal náhradu trov konania. Samostatným výrokom rozhodol o povinnosti tohto žalobcu zaplatiť súdny poplatok 99,50 € zo žaloby, podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu

Proti tomuto rozsudku žalovaní podali odvolanie a navrhli, aby odvolací súd ho zrušil. Nesúhlasili s rozhodnutím súdu o ich povinnosti byt vypratať a odovzdať ho prenajímateľovi. Žalovaná poukázala

na to, že v spornom byte žije s manželom a svojimi dvomi deťmi v riadne usporiadanej rodine chudobnejších pomerov, je nezamestnaná, stará sa o domácnosť a rodinu. Požiadala súd o zverenie svojho vnuka (potomok syna X. F.) do náhradnej osobnej starostlivosti, ten spolu so svojimi rodičmi žije s posudzovanou rodinou v predmetnom byte. Žalovaný pracuje v zamestnaní s čistým mesačným príjmom 350 €, z ktorého sú mu exekučne vykonávané mesačné zrážky po 60 €, k 30.4.2013 mu však bola daná výpoveď z dôvodu skončenia platnosti zmluvy. Záväzky voči žalobcovi sa snažili vysporiadať v rámci svojich možností, v roku 2008 žalobcovi vyplatili 47 327 Sk. Namietali, že vysťahovanie rodiny zo sporného bytu bez akejkoľvek náhrady z nich urobí bezdomovcov, čo významne zasiahne do ich života i do ich základných práv. Dovolávali sa toho, aby pri tejto zjavnej kolízii práva vlastníka na ochranu vlastníctva s ich dotknutými základnými právami na primerané bývanie, ochranu rodiny a ľudskej dôstojnosti, z dôvodu hrozby straty akejkoľvek ľudsky dôstojnej možnosti bývania, neboli uprednostnené majetkové práva vlastníka pred realizáciou ich základných ľudských práv a slobôd. Výkon práva vlastníka požadovať vypratanie bytu bez poskytnutia náhradného bývania, pričom žalovaní nemajú možnosť zaistiť si bývanie inak, označili za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.

Žalobca ad/ 2 nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávnenými účastníkmi konania (, 202 a 204 ), bez potreby nariadiť odvolacie pojednávanie ( ) preskúmal vec v rozsahu vyplývajúcom z a , ako i z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie [, ].

Ani jeden zo žalobcov odvolanie proti rozsudku nepodali, preto rozsudok v zamietavom výroku, vo výroku o náhrade trov konania medzi žalobcom ad/ 1 a žalovanými, ako aj vo výroku o poplatkovej povinnosti žalobcu ad 2/ nadobudol právoplatnosť a nemohol byť predmetom odvolacieho prieskumu ( ). V odvolacom konaní preto ako jediný žalobca vystupuje už len mesto Košice.

Z hľadiska skutkového stavu v posudzovanej veci bolo zistené, že žalobca ako prenajímateľ žalovaným ako spoločným nájomcom bytu dal platnú výpoveď z nájmu v zmysle §711 ods. 1 písm. d) Obč. zák. z dôvodu neplatenia nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, že výpoveď žalovanej bola doručená fikciou 22.4.2010 (žalovanému do vlastných rúk 1.4.2010), v dôsledku čoho výpovedná lehota uplynula 31.7.2010. Vychádzajúc z obsahu spisu odvolací súd musí konštatovať, že súd prvého stupňa nevenoval dostatočnú pozornosť zisteniu dátumu doručenia prenajímateľom doručovanej výpovede z nájmu bytu žalovanej s tým, že ak by takto písomnosť aj nebola doručená žalovanej poštou, jej doručenie v zmysle ustálenej súdnej praxe by nastalo doručením žaloby žalovanej, pričom doručenie výpovede nájomcovi (spoločnému nájomcovi) bytu má rozhodujúci význam pre aplikáciu relevantného hmotného práva, keďže základnou hmotnoprávnou podmienkou vypratania bytu je doručenie výpovede a uplynutie výpovednej doby a tiež vychádzajúc z a a ods. 6 Obč. zák. a článku 21 ods. 1 a 3 SR, základnou hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede je jej doručenie nájomcovi.

Právo spoločného nájmu bytu manželmi je zvláštnym prípadom spoločného nájmu bytu, ktorý sa vyznačuje tým, že svedčí obom manželom spoločne a nedielne. Nedielnosť tohto práva v hmotnoprávnej oblasti (okrem iného) sa prejavuje tým, že výpoveď musí byť daná obidvom manželom a obidvom musí byť tiež doručená. Zánik nájmu bytu v zmysle §710 ods. 1 a 3 Obč. zák. nemôže nastať v prípade, ak kumulatívne neexistuje výpoveď z nájmu bytu ako jednostranný adresný hmotnoprávny úkon prenajímateľa voči nájomcovi a ak túto výpoveď prenajímateľ nedoručí nájomcovi, prípadne spoločným nájomcom osobitne. Nedielna podstata práva spoločného nájmu bytu manželmi sa prejavuje nielen pri výkone tohto práva, ale tiež pri jeho zániku. Právo spoločného nájmu bytu manželmi nemôže trvať ani zaniknúť len vo vzťahu k jednému z jeho nositeľov.

V danom prípade bolo nesporné, že k predmetnému bytu žalovaným vzniklo právo spoločného nájmu bytu manželmi uzavretím manželstva 22.6.1996. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že prenajímateľ mal v úmysle výpoveďou z nájmu bytu danej podľa §711 ods. 1 písm. d) Obč. zák., tento právny vzťah so žalovanými ukončiť a že žalovanému výpoveď bola platne doručená.

Výpoveď z nájmu bytu je jednostranným hmotnoprávnym úkonom prenajímateľa voči nájomcom. Pre tento úkon je predpísaná písomná forma a okrem všeobecných náležitostí právneho úkonu ustanovených v a nasl. , uvedenia lehoty, kedy má nájom skončiť, musí v ňom byť uvedený aj dôvod výpovede. Ak prenajímateľ písomnú výpoveď z nájmu bytu nájomcovi nedal skôr, môže ju pojať aj do žaloby. Jej doručením nájomcovi sa táto stáva účinnou (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 3.2.1997 sp. zn. ). Písomná výpoveď adresátom sa doručuje spravidla poštou prostredníctvom doručovateľskej služby, alebo aj osobne. O doručovaní výpovede primerane platia ustanovenia , to zn. adresátovi, ktorý je fyzickou osobou, písomnosť možno doručiť v byte, v mieste podnikania, na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nebol zastihnutý, hoci v mieste doručenia sa zdržuje, písomnosť sa doručí inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak písomnosť nemožno doručiť ani takto, písomnosť sa uloží na pošte alebo na orgáne obce a adresát vhodným spôsobom sa vyzve, aby písomnosť si vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď (v danom prípade odosielateľovi) bola vrátená, i keď adresát o tom sa nedozvedel.

Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vychádza z toho, že adresát v čase doručovania (t. j. v konkrétny deň) skutočne sa zdržuje v mieste doručenia a má tak možnosť doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom doručení si prevziať či vyzdvihnúť. Táto skutočnosť (zdržiavanie sa účastníka v mieste doručenia) je nevyhnutným predpokladom a zákonnou podmienkou pre uplatnenie právnej fikcie doručenia v zmysle .

Pri doručovaní poštou miesto, deň a spôsob doručenia zásadne sa preukazuje doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi (v danom prípade prenajímateľovi). Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytáva postup pri doručení vrátane údajov vyžadovaných ustanovením a potvrdzuje to, čo v nej je uvedené. V zmysle údaje uvedené na doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Tento dôsledok môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke skutočne uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že adresát v mieste doručenia sa zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému zásielka bola doručovaná, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že v čase doručovania v mieste doručenia sa nezdržoval (nie je povinnosťou preukazovať opak toho, čo nie je uvedené na doručenke a o čom neplatí predpoklad pravdivosti). Záver súdu o účinnom náhradnom doručení je možný len v prípade zistenia, že adresát (v danom prípade žalovaná) v mieste doručenia v čase doručovania sa zdržoval.

V preskúmavanej veci z obsahu doručenky o doručení výpovede z nájmu bytu žalovanej (č. l. 5 spisu) je zrejmé, že obsahuje len údaje o tom, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie bol vykonaný 31.3.2010, opakované doručenie bolo vykonané 1.4.2010, zásielka bola uložená na pošte 1.4.2010 a že žalovaná ako adresát v odbernej lehote zásielku si neprevzala. Zásielka bola vrátená odosielateľovi, ktorý ju prijal 22.4.2010. Okolnosť, že adresát v mieste doručenia (K. P. X, S.) 31.3.2010 sa zdržiaval, doručenka nepotvrdzuje (neosvedčuje), pretože žiaden takýto údaj na nej uvedený nie je (doručenka neobsahuje predtlač so slovami „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“).

Výsledky dosiaľ vykonaného dokazovania nedovoľujú prijať záver o platnom doručení výpovede žalovanej dňom 22.4.2010. V dôsledku nedielnej povahy spoločného nájmu bytu manželmi, výpoveď doručená len žalovanému ako jednému z manželov (len jednému zo spoločných nájomcov bytu), nemôže vyvolať zánik nájomného vzťahu, lebo vo vzťahu k druhému manželovi (druhému spoločnému nájomcovi bytu) chýba nevyhnutná existencia tohto hmotnoprávneho úkonu prenajímateľa. Pokiaľ teda súd prvého stupňa založil svoj rozsudok na právnom závere, že výpoveď prenajímateľa z 3.3.2010 z nájmu sporného bytu bola platne doručená žalovanej, odvolací súd s týmto právnym posúdením veci sa nestotožňuje a konštatuje, že napadnutý rozsudok v tomto smere spočíva na nesprávnom právnom závere vychádzajúcom z nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie [, ].

So zreteľom na uvedené v ďalšom konaní bude potrebné vykonať doplňujúce šetrenie zamerané na to, akým spôsobom poštový doručovateľ doručoval zásielku obsahujúcu výpoveď prenajímateľa z nájmu

bytu z 3.3.2010 žalovanej, či tento (ne)zisťoval, či žalovaná ako adresát predmetnej zásielky v čase doručenia (31.3.2010) v mieste doručenia sa zdržiavala tak, aby mimo „rozumných pochybností“ bolo možné posúdiť splnenie podmienky zdržiavania sa adresáta zásielky v mieste doručenia ako jednej z podmienok uplatnenia fikcie doručovania v zmysle . Správnosť záveru súdu prvého stupňa o účinnom náhradnom doručení výpovede z nájmu bytu žalovanej dňom 22.4.2010 bude možné potvrdiť len v prípade zistenia, ak žalovaná v mieste doručenia v čase doručovania výpovede sa zdržiavala. Ak táto okolnosť preukázaná nebude, bude potrebné vychádzať z toho, že písomná výpoveď z nájmu bytu z 3.3.2010 žalovanej účinne bola doručená spolu so žalobou, pretože je obsiahnutá v jej prílohách, ktoré písomnosti v zmysle doručenky na č. l. 10 spisu žalovaná prevzala 28.2.2011, čo potvrdila vlastnoručným podpisom.

Pokiaľ pre ďalší postup vo veci bude právne významné doručenie výpovede žalovanej spolu so žalobou dňom 28.2.2011, bude na žalovanej, aby navrhla dôkazy na preukázanie, či k danému dňu bola v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov. Z obsahu spisu (č. l. 52) vyplýva, že žalovaní nespĺňali podmienky na priznanie dávky v hmotnej núdzi, zo spisu však nie je možné spoľahlivo zistiť, či takto na otázku súdu odpovedali o vtedy aktuálnom období (február 2013) alebo o období rozhodnom pre posúdenie ich nároku na prípadnú bytovú náhradu, prípadne či takto vypovedali o období roku 2010 v čase doručenia výpovede a o období predchádzajúcom jej doručeniu. Vzhľadom na obsah záznamu spísaného na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, detašované pracovisko Košice I z 9.6.2009 (č. l. 71 spisu), v zmysle ktorého žalovaná v danom čase poberala dávku v hmotnej núdzi a aktivačný príspevok do konca júna 2009 pre posúdenie dôvodnosti žaloby o vypratanie bytu pritom podstatnou sa javí otázka, či žalovaní v čase doručenia výpovede (31.3.2010) bytu prípadne (ne)boli v stave hmotnej núdze z objektívnych dôvodov, a či z toho dôvodu (ne)došlo k predĺženiu výpovednej lehoty o ochrannú lehotu, pre posúdenie čoho bude potrebné zohľadniť všetky skutočnosti týkajúce sa pomerov žalovaných a vyhodnotiť ich komplexne, vychádzať z individuálnych okolností prípadu vychádzajúcich zo skutkových zistení súdu. Pri posúdení otázky, či žalovaný (ne)boli v marci 2010, resp. vo februári 2011 v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, za jedinú relevantnú skutočnosť nebude možné považovať len príjem rodiny, resp. skutočnosť, či poberali dávky v hmotnej núdzi bez zohľadnenia individuálnych okolností danej veci vyplývajúcich zo zisteného skutkového stavu, nakoľko by išlo o príliš formalistický prístup. Bude pritom prihliadať na to, že znenie ustanovenia §710 od. 4 Obč. zák. „...a preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov...“ nemožno vykladať tak, že relevantným pre posúdenie stavu hmotnej núdze je „len“ deň doručenia výpovede z nájmu bytu. Stav hmotnej núdze z objektívnych dôvodov treba posudzovať z hľadiska celkových pomerov, ktoré tomuto dňu predchádzali (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu z 31.1.2012 sp. zn. ). Pre posúdenie nároku žalovaných na bytovú náhradu bude podstatným okolnosť, či v rodine žalovaných (v náhradnej osobnej starostlivosti žalovanej) je zverený maloletý vnuk žalovaných (§712a ods. 4 Obč. zák.), pričom bude potrebné, aby súd prvého stupňa sa vysporiadal aj s relevantnými odvolacími námietkami žalovaných uplatnených v odvolaní.

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.