Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/8/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v právnej veci žalobkyne A. B. C., nar. XX. mája XXXX, trvale bytom D. X. mája XX/X, XXX XX E. F. G., právne zastúpenej JUDr. Ondrejom Kellerom, advokátom so sídlom Námestie mieru 2, 066 01 Humenné, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 26. augusta 2021 Číslo: 393399/2021 na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 26. augusta 2021 Číslo: 393399/2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobkyni úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ktorým prezident finančnej správy ako príslušný odvolací orgán podľa v spojení s o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v právnej veci odvolania príslušníčky finančnej správy A. B. C. proti rozhodnutiu riaditeľa Daňového úradu Prešov zo dňa 02.07.2021 č. 317702/2021 podľa zákona odvolanie príslušníčky finančnej správy A. C. zamieta a prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 02.07.2021 č. 317702/2021 potvrdil.

V odôvodnení rozhodnutia poukázal žalovaný na rozhodnutie riaditeľa Daňového úradu Prešov z 02.07.2021, ktorý rozhodol podľa § 121 ods. 10 zákona o závere z previerky spoľahlivosti vo vzťahu k príslušníčke finančnej správy A. B. C., služobne zaradenej vo funkcii exekútor v 3. platovej triede,, začlenenej do oddelenia daňovej exekúcie 1, úsek daňovej exekúcie, v orgáne finančnej správy Daňový úrad Prešov, miesto výkonu štátnej služby Vranov nad Topľou, podľa ktorého sa nepovažuje za spoľahlivú podľa § 84 ods. 1 písm. b), § 84 ods. 4 písm. d) v spojení s § 84 ods. 7 zákona. Rozhodnutie bolo doručené príslušníčke finančnej správy 02.07.2021.

Príslušníčka finančnej správy podala proti záverom z previerky spoľahlivosti vydaným rozhodnutím riaditeľa Daňového úradu Prešov v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že predmetom previerky bolo v jej prípade preverovanie dôvodného podozrenia zo spáchania zločinu skrátenia dane

a poistného podľa , , keď v trestnej veci vedenej na Úrade inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby Východ, oddelenie vyšetrovania Košice pod sp. zn.: UIS-59/OISV-2020 došlo k zastaveniu trestného stíhania uznesením vyšetrovateľa podľa , z dôvodu využitia účinnej ľútosti daňovým subjektom, ktorý je synom odvolateľky. Podľa odvolateľky nie je pravdou tvrdenie vyšetrovateľa, že mala mať účasť na trestnom čine ako organizátor, keď v čase prebiehajúceho trestného konania mal jej syn, ktorý je daňovým subjektom, skúškové obdobie a taktiež zdravotné problémy, kedy zvolil cestu využitia účinnej ľútosti v zmysle . V prípade keby nenastali tieto okolnosti, odvolateľka so synom by aktívne vystupovala v tomto trestnom konaní s cieľom preukázať, že odvolateľkou ani jej synom nebol spáchaný trestný čin, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, keď zároveň podotkla, že k vzneseniu obvinenia nedošlo. Odvolateľka tiež uviedla, že ona žiadny pokyn na neblokovanie tovaru v predajni nedala, všetky ekonomické a administratívne veci mala na starosti ekonómka. Taktiež podotkla, že sa nepodieľala na chode synovej firmy, hoci nepoprela, že synovi niekedy ako matka poradila a platby, ktoré prišli na jej účet, boli úhrady od jej syna, ktorému predtým finančne pomohla. V závere odvolania uviedla, že vykonáva dlhodobo a zodpovedne funkciu exekútorky, dodržiava zákony a predpisy, práca ju baví a chce ju vykonávať aj naďalej. Z uvedeného dôvodu nemôže súhlasiť s tým, že sa nepovažuje za spoľahlivú osobu a domnieva sa, že do rozhodnutia o závere z previerky boli nekriticky prevzaté skutočnosti z uznesenia o zastavení trestného stíhania.

Prezident finančnej správy preskúmal podľa § 294 ods. 3 zákona napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, zvážil námietky uvedené v podanom odvolaní a odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z dokumentov tvoriacich spisový materiál, ako aj z platnej právnej úpravy.

Ďalej žalovaný citoval príslušné ustanovenia a ďalej argumentoval tým, že zo skutkového stavu vyplynulo, že dňa 15.04.2021 bolo u odvolateľky začaté vykonávanie previerky spoľahlivosti, ktorú v zmysle poverenie prezidenta finančnej správy vydaného podľa zákona vykonali poverení príslušníci finančnej správy, pričom poverenie bolo zo dňa 04.03.2021.

Ako ďalej vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, predmetom previerky spoľahlivosti v prípade odvolateľky bolo preverenie dôvodného podozrenia zo spáchania zločinu skrátenia dane a poistného podľa a formou účastníctva podľa , ktorého sa mala odvolateľka dopustiť ako organizátor tak, že uvedený dokonaný trestný čin zosnovala a riadila, ale ktorého vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti voči jej osobe bránila zákonná prekážka a to zastavené trestné stíhanie hlavného trestného činu skrátenia dane a poistného podľa , , lebo zanikla trestnosť činu podľa zadokumentovaného v uznesení vyšetrovateľa UIS, odbor inšpekčnej služby Východ, oddelenie vyšetrovania Košice, ČVS: UIS-59/OISV-2020 zo dňa 02.11.2020, ktoré zakladalo dôvodné pochybnosti o spoľahlivosti odvolateľky ako preverovaného príslušníka finančnej správy.

Na základe zistených skutočností vyplývajúcich z výsledkov vyšetrovania trestnej veci vedenej vyšetrovateľom UIS v spojitosti s trestnou vecou vedenou OKP OR PZ Vranov nad Topľou pod ČVS: ORP-17/2-VYS-VT-2020 existovalo oprávnené podozrenie, že odvolateľka zneužívala svoje postavenie a funkciu na získavanie neoprávnených pôžitkov, prijímala neoprávnene platby a teda svojim konaním v ďalšom nedávala záruku riadneho výkonu štátnej služby. Ďalej z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že dňa 15.04.2021 podľa § 121 ods. 3 zákona v súlade s odsekom 18 interného riadiaceho aktu č. 156/2019 – Smernica o vykonaní previerky spoľahlivosti odvolateľke bol predložený na vyplnenie Dotazník pre účely vykonania prebierky spoľahlivosti, tento vyplnila v služobných priestoroch v zasadačke PDÚ Vranov nad Topľou za prítomnosti poverených príslušníkov finančnej správy. Dotazník so záverom, že pretrvávajú pochybnosti o spoľahlivosti preverovaného príslušníka, pretože odvolateľka odpovedala na otázky vo všeobecnej aj osobitnej časti dotazníka v hrubom rozpore so zistenými skutočnosťami, bol záver uvedený v dotazníku. Riaditeľ Daňového úradu Prešov ako príslušný nadriadený na podklade takto zisteného skutkového stavu dňa 02.07.2021 vydal rozhodnutie o záveroch z previerky spoľahlivosti č. 317702/2021, ktoré odvolateľka napadla odvolaním zo dňa 15.07.2021.

Žalovaný ako odvolací orgán k veci ďalej uviedol, že previerka spoľahlivosti ako istý druh kontrolného mechanizmu v rámci služobného pomeru predstavuje podľa dôvodovej správy k komplexne preverenie príslušníka finančnej správy formou dotazníka a pohovoru po predchádzajúcich

indikáciách z operatívnej alebo inej činnosti útvarov finančnej správy a v prípade potreby aj psychofyziologického overenia pravdovravnosti.

Osobami oprávnenými takúto previerku nariadiť je minister finanční SR a prezident finančnej správy. Podkladmi na vykonanie previerky spoľahlivosti boli v prípade odvolateľky skutočnosti, ktoré vyplynuli z trestného spisu vedeného v súvislosti s jej osobou vyšetrovateľom UIS pod ČVS: UIS-59/OISV-2020. V rámci vykonanej previerky spoľahlivosti u odvolateľky bola táto tiež podrobená psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti, nakoľko jej vyjadrenia v priebehu pohovoru boli v rozpore so zistenými skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na splnenie podmienky spoľahlivosti podľa §84 ods. 4 písm. d) zákona. K tomu je potrebné uviesť, že psychofyziologické verenie pravdovravnosti sa vykonáva polygrafom, laicky nazývaným aj detektor lži. Žalovaný v tomto kontexte poukázal na cieľ vyhodnotenia fyziologických reakcií a na psychofyziologické overovanie pravdovravnosti, ktoré možno považovať za podporný nástroj kontroly vo vzťahu k príslušníkom finančnej správy. Zároveň argumentoval legitimitou tohto použitia.

Žalovaný ďalej argumentoval tým, že rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá založila dôvod, že na odvolateľku na účely sa hľadí ako na nespoľahlivú, bolo samotné jej konanie, ktorého sa dopustila mimo výkonu štátnej služby a ktoré bolo predmetom trestného konania, spoľahlivo preukázané, keď súčasne výsledok vykonaného psychofyziologického overenia pravdovravnosti u odvolateľky potvrdil nepravdivosť jej vyjadrení na otázky, ktoré sa týkali jej pôsobenia v rámci synovej firmy. Žalovaný k tomu poznamenáva, že pri ekonomických trestných činoch záujem štátu na odstránení skutku, ktorý zakladať skutkovú podstavu ekonomického trestného činu, predchádza záujmu potrestať páchateľa, čo má istotne svoj iracionálny základ. Zánik trestnosti činu v prípade odvolateľky však neznamená nulitu konania, ktorého sa ako osoba dopustila a ktorého charakter je v priamom rozpore s podmienkami a zásadami výkonu štátnej služby v zmysle zákona, ktoré ako príslušníčka finančnej správy mala svojim konaním prioritne rešpektovať, chrániť a napĺňať.

K posudzovanému prípadu žalovaný uviedol, že závery z vykonanej previerky spoľahlivosti boli príslušným útvarom riadne preukázané a zdokumentované a boli dostatočným základom pre konštatovanie, že odvolateľka podmienku spoľahlivosti danú zákonom nespĺňa. Povaha služobného pomeru si vyžaduje, aby štátnu službu vykonávali osoby, ktoré spĺňajú nielen kvalifikačné predpoklady a iné zákonom stanovené predpoklady, ale aby aj ich osobnostné vlastnosti zaručovali takýto výkon štátnej služby, ktorý je v súlade s jej princípmi. Taktiež poukázal žalovaný na to, že je potrebné uviesť, že vymedzenie iných skutočností, ktoré nedávajú záruku riadneho výkonu štátnej služby je ustanovením umožňujúcim extenzívny výklad a môže sa týkať akýchkoľvek skutočností súvisiacich nielen s plnením služobných úloh, ale aj s osobným životom príslušníka finančnej správy. Zároveň argumentoval poukazom na , ktorý obsahuje iba demonštratívne vymedzenie. Na základe týchto skutočností, ktoré boli preukázané v konaní, Daňový úrad Prešov ako nadriadený postupoval vo vzťahu k odvolateľke zákonným spôsobom, keď právne správne vyhodnotil všetky skutočnosti, ktoré boli pre posúdenie splnenia podmienok spoľahlivosti u odvolateľky ako príslušníčky finančnej správy relevantné a určujúce.

II.

Žalobné dôvody

Včas podanou žalobou s poukazom na tie skutočnosti, že žalobkyňa vo svojej žalobe v konečnom dôsledku podáva žalobu voči prvostupňovému rozhodnutiu, avšak v petite žaloby žiada o zrušenie rozhodnutia žalovaného z 26.08.2021 pod č. 393399/2021, ktoré v čase podania žaloby a to 14.12.2021 bolo právoplatné a v tento deň končila dvojmesačná lehota na podanie žaloby voči predmetnému rozhodnutiu. Ak sa však zistí, že žaloba bola síce podaná predčasne v momente jej podania osobne do podateľne súdu, resp. elektronicky, či podaním na prepravu, lehota neplynula, ale následne už plynúť začala alebo uplynula, musí o nej ďalej súd konať (komentár S.s.p.). Podľa správneho súdu ide o takýto prípad, preto správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj celé konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu uvedenom v žalobe a o veci samej následne na pojednávaní dňa 17.01.2023 aj rozhodol.

V podanej žalobe sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, pretože považuje rozhodnutie Daňového úradu Prešov ako záver z previerky spoľahlivosti zo dňa 02.07.2021 pod č. 317702/2021, voči ktorému podala odvolanie, za nezákonné. Žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 26.08.2021 na základe jej podaného odvolania uvedený záver previerky spoľahlivosti potvrdil. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného z 26.08.2021 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 14.10.2021 fikciou doručenia, kedy sa doručované rozhodnutie de facto vrátilo žalovanému ako neprevzaté žalobkyňou. Žalobkyňa z dôvodu časovej núdze, teda plynutia časovej lehoty na podanie predmetnej žaloby a účelovej nesúčinnosti žalovaného nedokázala vo chvíli, keď predkladala žalobu voči napadnutému rozhodnutiu, priložiť k samotnej žalobe aj kópiu rozhodnutia, ktorú doručila správnemu súdu následne a to podaním zo dňa 16.03.2022.

Pri odôvodňovaní podanej žaloby vychádzala žalobkyňa zo skutkového a právneho stavu uvedeného v prvostupňovom rozhodnutí, pričom predmetným rozhodnutím bolo určené, že sa žalobkyňa nepovažuje za spoľahlivú podľa príslušných ustanovení zákona, konkrétne , v spojení s

Žalobkyňa argumentuje tým, že rozhodnutie Daňového úradu Prešov označené ako „Záver previerky spoľahlivosti“ vychádza z tvrdenia uvedeného v uznesení vyšetrovateľa UIS, odbor inšpekčnej služby Východ, oddelenie vyšetrovania Košice, ČVS: UIS-59/OISV-2020 z 02.11.2020, podľa ktorého sa žalobkyňa mala dopustiť tak zločinu skrátenia dane a poistného podľa a formou účastníctva podľa ako organizátor za daňový subjekt Paparazzi lux fashion, s.r.o., ktorého jediným spoločníkom a konateľom je jej syn D. C. ako zodpovedná osoba konajúca za spoločnosť. Skrátenie dane zo strany jej syna má byť podľa tvrdenia vyšetrovateľa UIS jednoznačne preukázané vyšetrovaním v trestnej veci vedenej na OKP OR PZ Vranov nad Topľou pod ČVS: ORP-17/2-VYS-VT-2020, kde bola určená škoda za obdobie november 2018 až november 2019 v celkovej sume 5 681,27 eur. Predmetné trestné stíhanie vo veci k vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe nedošlo a bolo zastavené podľa , z dôvodu, že škoda bola zaplatená.

Žalobkyňa ďalej argumentuje tým, že účastníctvo žalobkyne na hore uvedenom skutku ktorého sa mala dopustiť so svojim synom, je podľa názoru vyšetrovateľa UIS jednoznačne preukázané a to svedeckými výpoveďami bývalých zamestnancov spoločnosti, ako aj svedeckými výpoveďami svedkov, ktorí mali potvrdiť, že žalobkyňa mala byť iniciátorka neblokovania predaného tovaru, čo je evidentné z komunikácie medzi menovanou a svedkyňou Biedkovou prostredníctvom neidentifikovanej internetovej aplikácie. Žalobkyňa uvedené tvrdenia popiera, ako aj konštatácie vyšetrovateľa UIS, ktoré si Daňový úrad Prešov osvojil vo svojom rozhodnutí z 02.07.2021, pretože sú v absolútnom rozpore so zásadami trestného práva. O trestnej zodpovednosti, teda vine konkrétnej osoby za protiprávne konanie je oprávnený rozhodnúť na základe vykonaného dokazovania za účasti obvineného, resp. obžalovaného len a len súd a nie vyšetrovateľ UIS. Žalobkyňa uviedla, že je potrebné zdôrazniť, že všetky dôkazy uvedené zo strany vyšetrovateľa UIS a dôkazy vykonané v konaní OKP OR PZ Vranov nad Topľou pod ČVS: ORP-17/2- VYS-VT-2020 boli vykonané v procesnom štádiu trestného stíhania vo veci, obvinenie zo spáchania konkrétneho trestného činu nebolo vznesené ani konateľovi spoločnosti, ani žalobkyni, ktorá z daného dôvodu nemala ani nemá zákonnú možnosť brániť sa voči nepravdivému tvrdeniu vyšetrovateľa UIS, že ako organizátorka sa mala dopustiť trestného činu skrátenia dane a poistného podľa , formou účastníctva podľa .

V závere žaloby argumentuje tým, že vykonaný dôkaz psychofyziologické vyšetrovanie pravdivosti zo dňa 07.06.2021 a zistený záver na základe vykonaného dokazovania, že žalobkyňa bola nepravdovravná, nemožno taktiež považovať za relevantný nespochybniteľný dôkaz, na základe ktorého možno konštatovať a oprieť rozhodnutie o nespoľahlivosti menovanej. Žalobkyňa uvádza, že žiadny prístroj nemôže merať lož či pravdu, ani polygraf to nedokáže, preto vyšetrenie na tomto prístroji nie je súčasťou dôkazov, ktoré je možné použiť v rámci trestného konania. Popiera a stále bude popierať, že mala byť iniciátorka neblokovania predmetného tovaru. Tvrdenie, že je to preukázané z komunikácie medzi ňou s svedkyňou Biedkovou prostredníctvom neidentifikovanej internetovej aplikácie sa nezakladá na pravde, pričom argumentuje tým, že nevie, o akú komunikáciu sa jedná, keďže

ju ani nevidela a žalobkyňa synovi pomáhala v podnikaní ako matka synovi bez toho, aby zneužívala svoje postavenie a mala z toho neoprávnený požitok.

Žalobkyňa je toho názoru, že žaloba je na základe vyššie uvedeného plne dôvodná, pretože v napadnutom správnom konaní neboli zistené také dôkazy, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností preukazovali nespoľahlivosť žalobkyne a preto žiada, aby súd vydal rozsudok ako je uvedený v petite žaloby.

III.

Vyjadrenie žalovaného

K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 24.03.2021 vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť podľa , resp. žalobu odmietnuť podľa ustanovenia .

IV.

Závery správneho súdu

Správny súd v zmysle príslušných ustanovení účinného od 01.07.2016 v intenciách uvedeného zákonného ustanovenia v predmetnej veci postupoval.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

Podľa , príslušníkom finančnej správy môže byť občan starší ako 18 rokov, ktorý je spoľahlivý.

Podľa § 84 ods. 4 písm. d) citovaného zákona, za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý podľa iných skutočností nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby.

Podľa § 84 ods. 5 citovaného zákona, za iné skutočnosti nedávajúce záruku riadneho výkonu služby podľa odseku 4 písm. d) sa považuje najmä prijímanie neoprávnených platieb, darov alebo iných výhod alebo zneužívanie postavenia a funkcie na získavanie neoprávnených požitkov.

Podľa § 119 ods. 2 písm. l) citovaného zákona, príslušník finančnej správy je povinný podrobiť sa psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti, ak tak ustanovenia osobitné predpisy, alebo ak tak určí minister alebo prezident.

Podľa § 121 ods. 1 citovaného zákona, previerkou spoľahlivosti sa zisťuje spoľahlivosť príslušníka finančnej správy podľa § 84 ods. 4 písm. d).

Podľa § 121 ods. 2 citovaného zákona, podkladom na vykonanie previerky spoľahlivosti sú najmä informácie získané z operatívno-pátracej činnosti a inej činnosti vykonávanej poverenými príslušníkmi finančnej správy a informácie získané z iných zdrojov.

Podľa § 121 ods. 3 citovaného zákona, previerka spoľahlivosti pozostáva z vyplnenia dotazníka preverovaným príslušníkom finančnej správy a pohovoru s týmto príslušníkom finančnej správy.

Podľa § 121 ods. 4 citovaného zákona, previerka spoľahlivosti pozostáva z vyplnenia dotazníka preverovaným príslušníkom finančnej správy a pohovoru s týmto príslušníkom finančnej správy.

Podľa § 121 ods. 8 citovaného zákona, psychofyziologické overenie pravdovravnosti sa ako súčasť pohovoru uskutoční vždy, ak sú vyjadrenia preverovaného príslušníka finančnej správy v priebehu pohovoru v rozpore so zistenými skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na splnenie podmienky spoľahlivosti podľa § 84 ods. 4 písm. d).

Podľa § 121 ods. 10 citovaného zákona, závery z previerky spoľahlivosti vydáva rozhodnutím nadriadený. Závery z previerky spoľahlivosti sa založia do osobného spisu preverovaného príslušníka finančnej správy.

Podľa § 121 ods. 11 citovaného zákona, o odvolaní proti záverom z previerky spoľahlivosti rozhoduje prezident. Ak je preverovaným príslušníkom finančnej správy prezident, o odvolaní proti záverom z previerky spoľahlivosti rozhoduje minister na základe ním ustanovenej osobitnej komisie.

Podľa § 294 ods. 3 citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní alebo zistené nedostatky odstráni.

Správny súd v rámci vysporiadania sa so žalobnými námietkami v prvom rade považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že obsah jednotlivých žalobných námietok tvoria v zásade v celom rozsahu pôvodné odvolacie námietky a argumentácia žalobkyne v jej odvolaní.

V danom prípade správny súd hneď úvodom konštatuje, že v podstatnej časti žalobných námietok uvedených prakticky v odvolaní sa snažil odpovedať aj žalovaný ako odvolací orgán spôsobom, ktorý je uvedený v rozhodnutí žalovaného v rámci odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 26.08.2021 a správny súd na tam uvedené závery poukazuje. Na doplnenie správny súd k jednotlivým žalobným dôvodom musí uviesť, že podstatnou časťou žalobných námietok týkajúcich sa záveru tak rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu o tom, že žalobkyňa je nespôsobilá výkonu svojej funkcie vo finančnej správe, teda o závere z previerky spoľahlivosti vo vzťahu k žalobkyni ako služobne zaradenej vo funkcii exekútor v 3. platobnej triede, zaradenej do oddelenia daňovej

exekúcie I., sa správnemu súdu javí ako nedostatočné, predčasné a vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu orgánom verejnej správy.

Správny súd v prvom rade poukazuje na jednoduchú argumentáciu žalobkyne s dôrazom na to, že o trestnoprávnej zodpovednosti konkrétnej osoby za protiprávne konanie je oprávnený rozhodnúť na základe vykonaného dokazovania za účasti či už obvineného alebo obžalovaného len a len súd a nie vyšetrovateľ. Správny súd poukazuje bezpochyby na uznesenie Úradu inšpekčnej služby zo dňa 02.11.2020 pod ČVS: UIS-59/OISV-2020, kde podľa , s poukazom na ustanovenie , trestné stíhanie za zločin krátenia dane a poistného podľa , formou účastníctva podľa , ktorého sa dopustila príslušníčka Finančnej správy Slovenskej republiky A. B. C., zaradená... s tým, že v období od 22.06.2017 do 13.11.2019 v Košiciach a inde, z pozície zodpovednej osoby konajúcej za spoločnosť Paparazzi lux fashion, s.r.o., IČO: 50 961 659, Kalinčiakova 1692, Vranov nad Topľou, prikazovala personálu prevádzok danej spoločnosti, aby predaj tovaru neevidoval v elektronickej registračnej pokladni, resp. systéme e-kasa klient. Takto konala s úmyslom krátiť daňovú povinnosť k dani z príjmu právnických osôb a dani z pridanej hodnoty podnikateľského subjektu Paparazzi lux fashion, s.r.o., ktorého konateľom je jej syn B. D. C., pričom vykonanou kontrolou pracovníkmi Colného úradu Košice dňa 14.11.2019 na predajnom mieste Paparazzi, Hlavná 8, Košice bol za obdobie od 13.11.2018 do 13.11.2019 zistený rozdiel v denných uzávierkach tržieb medzi údajmi zaevidovanými v internej evidencii vedenej na predajnom mieste a údajmi zaevidovanými v elektronickej registračnej pokladni, resp. v systéme e-kasa klient vo výške 34 157,90 eur, čo malo u podnikateľského subjektu Paparazzi lux fashion, s.r.o. za následok skrátenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2018 až november 2019 vo výške najmenej 5 681,22 eur a dane z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2018 a 2019 vo výške najmenej 0 eur ku škode Slovenskej republiky, zastúpenej Daňovým úradom Prešov, zastavuje, lebo zanikla trestnosť činu.

Ako vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia, trestnosť činu zanikla na základe toho, že potom, čo došlo k v priebehu vyšetrovania k úprave právnej kvalifikácie na zločin skrátenia dane a poistného podľa , a to vzhľadom na zistenia, že k skráteniu dane v danom prípade došlo, čo bolo predmetom vyšetrovania OKP OR PZ Vranov nad Topľou pod ČVS: ORP-17/2-VYS-VT-2020, ktorý na základe odstúpeného písomného podnetu Colného úradu Košice zo 14.02.2020 začal trestné stíhanie za pokračujúci zločin skrátenia dane poistného podľa , na tom skutkovom základe, že páchateľ ako zodpovedná osoba konajúca za daňový subjekt Paparazzi lux fashion, s.r.o. v období minimálne od 13.11.2018 nezabezpečil, aby všetky tržby na prevádzke na predajnom mieste Paparazzi Košice, Hlavná č. 8, v období od 13.11.2018 do 07.10.2019 boli evidované prostredníctvom elektrickej registračnej pokladne a od 08.10.2019 do 13.11.2019 pokladňou e-kasa klient, ukončené tak, že ukončil v rámci trestného konania vedeného na OKP OR PZ Vranov nad Topľou o zániku trestnosti skutku účinnou ľútosťou v zmysle účinného od 01.01.2020 zodpovednou osobou D. C.. Túto možnosť tento využil a skrátenú daň voči daňovému úradu Prešove, pobočka Vranov nad Topľou dňa 29.06.2020 dodatočne uhradil v plnej výške a to platobným príkazom.

V závere uvedeného uznesenia vyšetrovateľ inšpekčnej služby konštatuje, že vykonaným vyšetrovaním bolo jednoznačne preukázané, že príslušník Finančnej správy SR A. C. sa vyšetrovaného trestného činu dopustila, čo je objektivizované najmä svedeckými výpoveďami vypočutých svedkov, bývalých zamestnancov predajne Paparazzi lux fashion, s.r.o., ako aj informáciami z detailov k bankovému účtu spoločnosti. Vyhodnotením vykonaných dôkazov bolo zistené, že ku kráteniu dane došlo z dôvodu neevidovania predaného tovaru, ktorý nebol blokovaný vo všeobecnosti, v týchto prípadoch že sa zákazník preukázal vernostnou kartičkou na poskytnutie zľavy. Podľa svedeckých výpovedí iniciátorkou neblokovania takto predávaného tovaru mala byť práve A. B. C., čo je evidentné tiež z komunikácie medzi menovanou a svedkyňou B. prostredníctvom neidentifikovanej internetovej aplikácie, ktorú doložil H. I. pri oznámení na A. B. C. na Daňovom úrade Prešov dňa 01.03.2019.

K vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti voči uvedenej A. B. C. ako účastníkovi – organizátorovi na trestnom čine skrátenia dane a poistného podľa , však

bráni zákonná prekážka a to právoplatne zastavené trestné stíhanie hlavného trestného činu, ktorého mala byť organizátorom. Ako už bolo opakovane spomenuté, trestné stíhanie hlavného trestného činu bolo zastavené vyšetrovateľom OKP OR PZ Vranov nad Topľou v konaní pod ČVS: ORP-17/2-VYS- VT-2020. Ako uviedol vyšetrovateľ, v závere uznesenia podľa , trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin krátenia dane a poistného podľa neodvedenia dane a poistného podľa alebo nezaplatenia dane a poistné podľa , ak páchateľ nespáchal trestný čin ako člen organizovanej skupiny alebo ako člen zločineckej skupiny a ak splatná daň aj jej príslušenstvo alebo poistné boli dodatočne zaplatené najneskôr nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami.

Z registra trestov vyplýva, že A. B. C. nemá žiadny záznam, v minulosti bola priestupkovo riešená iba na úseku dopravy. Rovnako nebola ani v predchádzajúcich 24 mesiacoch trestne stíhaná a zároveň ani jej prípadné trestné stíhania ako páchateľa za obdobný čin nebolo v predchádzajúcich 24 mesiacoch zastavené z dôvodu zániku trestnosti trestného činu podľa odseku 1, čo bolo zistené z informačného systému „Denník vyšetrovacích spisov“. Vzhľadom na uvedené podľa , zastaví trestné stíhanie podľa odseku 1 aj oprávnený policajt, ak nebolo vznesené obvinenie, resp. podľa prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak zanikla trestnosť činu.

S poukazom na uvedené uznesenie, ako aj na obsah svedeckých výpovedí, ktoré sú súčasťou odôvodnenia predmetného uznesenia vyšetrovateľa, z ktorých zo 7 svedeckých výpovedí iba svedkyňa B. F. B. vypovedala, že v roku 2018 asi dva mesiace brigádnicky pracovala v prevádzke Paparazzi. O práci v danej prevádzke sa dozvedela na facebooku, kontaktovala ju telefonicky pani, ktorá sa predstavila ako C., že je majiteľka. Na základe telefonátu sa dohodli na tom, že prišla do prešovskej predajne, vysvetlila jej predavačka v rámci zaučenia, že tovar, ktorý je na predajni, tento sa predáva a neblokuje, predaj sa má zapisovať do zošita a zákazníkom namieste pokladničných dokladov sa vydávajú paragóny. Predavačka, ktorá ju zaškoľovala, bola pani J.. Z uvedeného vyjadrenia svedkyne bezpochyby vyplýva, že ju zaúčala predavačka pani J., ktorá jej povedala, akým spôsobom sa zapisuje predavaný tovar, akým spôsobom sa majú vydávať paragóny a prečo sa nemá blokovať predmetný tovar. Z uvedenej výpovede teda nevyplýva, že touto osobou bola bez akýchkoľvek pochybností pani C., teda žalobkyňa.

Ako vyplýva z ďalších výpovedí svedkýň H. A., A. C., E. K., D. K., L. A. a I. J., ako B. M., správny súd nemal jednoznačne preukázané, že dané svedecké výpovede potvrdili tú skutočnosť, žeby žalobkyňa bola osobou, ktorá by ich bola iniciovala, alebo oboznámila s tým, že daný tovar nemajú blokovať, že majú vydávať paragóny a nemajú vydávať bločky z e-kasy, resp. z kasy. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia má správny súd za to, že žalobkyni bolo kladné za vinu také porušenie povinností, ktoré nemali súvis s jej výkonom práce na finančnej správe so sídlom vo Vranove nad Topľou, kde bola zaradená ako exekútor 3. triedy. Na základe uvedeného uznesenia, ktoré je podľa správneho súdu podstatou rozhodnutia tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného, správne orgány preto vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu ohľadom samotného preverenia spôsobilosti žalobkyne. V záveroch z previerky spoľahlivosti nie sú skutočnosti, z ktorých by bolo bezpochyby preukázané, že žalobkyňa ako exekútor 3. platovej triedy začlenená na oddelení daňovej exekúcie I. je osoba nespôsobilá.

Ohľadom ďalších dôkazných postupov zo strany Daňového úradu Prešov správny súd argumentuje poukazom hlavne na záver rozhodnutia riaditeľa Daňového úradu Prešov z 02.07.2021, ktorý vychádzal z toho, že príslušník finančnej správy A. C. sa nepovažuje za spoľahlivého podľa príslušných ustanovení hlavne na základe výsledku odborného skúmania sp. zn.: PPZ-KÚ-AP- EXP-2021/318-1 zo 07.06.2021, kedy jej boli počas testovania, resp. overovania pravdovravnosti položené príslušníkmi finančnej správy 3 otázky a to:

- či riadila fyzicky prevádzky spoločnosti Paparazzi v Košiciach a Prešove,

- či inštruovala niektorú z predavačiek obchodu Paparazzi v Košiciach k tomu, aby neregistrovala tržby cez pokladňu

- či mala akýkoľvek príjem z obchodov spoločnosti Paparazzi v Košiciach a Prešove. Na položené otázky odpovedala jednoduchou odpoveďou nie. Z uvedeného výsledku odborného skúmania preverovania príslušníka vyplýva jednoznačný záver, že subjekt bol nepravdovravný. Uvedené závery sa javia podľa správneho súdu ako závery prijaté predčasne, bez akýchkoľvek bližších vyhodnotení, resp. bez akýchkoľvek dodatočných otázok a odpovedí, ktoré by bola poskytla žalobkyňa v rámci tohto testovania, resp. overovania pravdovravnosti.

Aj správny súd poukazuje na význam ustanovenia § 121 ods. 8 zákona, z ktorého bezpochyby vyplýva, že psychofyziologické overenie pravdovravnosti sa ako súčasť pohovoru uskutoční vždy, ak sú vyjadrenia preverovaného príslušníka finančnej správy v priebehu pohovoru v rozpore so zistenými skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na splnenie podmienky spoľahlivosti podľa § 84 ods. 4 písm. d) zákona. Avšak čo sa týka samotného záznamu z výkonu previerky spoľahlivosti vykonaného 15.04.2021, ako aj následne závery z uvedenej previerky spoľahlivosti z 02.07.2021 vychádzajú podľa správneho súdu z nedostatočných dôkazov, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností preukázali tvrdenia, ktoré sú obsahom rozhodnutia riaditeľa Daňového úradu Prešov. Aj zo samotného dotazníka, ktorý je súčasťou administratívneho spisu ako príloha č. 1 k Smernici č. 156/2019, ktorý bol vypracovaný 15.04.2021, na zodpovedanie 24 otázok formou áno, nie, sa zdá byť nedostatočné pre tak závažný záver, ku ktorému došlo rozhodnutím riaditeľa Daňového úradu Prešov dňa 02.07.2021.

Ako vyplýva z III. hlavy z 05. decembra 2018, služobná disciplína a disciplinárna právomoc je uvedená v ako Previerka spoľahlivosti. Z odseku 1 vyplýva, že previerkou spoľahlivosti sa zisťuje spoľahlivosť príslušníka finančnej správy podľa . Z odseku 2 vyplýva bezpochyby, že podkladom na vykonanie previerky spoľahlivosti sú najmä informácie získané z operatívno-pátracej činnosti a inej činnosti vykonávanej poverenými príslušníkmi finančnej správy a informácie získané z iných zdrojov. Previerka spoľahlivosti pozostáva z vyplnenia dotazníka preverovaným príslušníkom finančnej správy a pohovoru s týmto príslušníkom finančnej správy. Previerka spoľahlivosti sa vykonáva, ak tak určí prezident alebo minister. Previerku spoľahlivosti vykoná príslušník finančnej správy poverený prezidentom alebo ministrom.

Ako vyplýva z ustanovenia § 121 ods. 5, podrobnosti z obsahu dotazníka, spôsobe jeho vyplnenia a vyhodnotenia a o priebehu a spôsobe vyhodnotenia pohovoru ustanovení vnútorný predpis, ktorý vydá prezident. V súlade so samotnou smernicou a prílohou č. 1 bol pohovor s preverovaným príslušníkom finančnej správy, teda žalobkyňou vykonaný a na základe vyhodnoteného dotazníka podľa záverov vykonávajúce príslušníka finančnej správy pretrvávajú pochybnosti o spoľahlivosti žalobkyne ako pracovníka finančnej správy. V priebehu pohovoru má preverovaný príslušník finančnej správy právo vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a následne z pohovoru sa vyhotoví zápisnica, ktorú podpíše preverovaný príslušník finančnej správy a poverený príslušník finančnej správy podľa odseku 4. Z uvedených dôkazov, ako už správny súd uviedol vyššie, nebolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa je nespoľahlivá na základe tých dôvodov, ktoré uviedol riaditeľ Daňového úradu Prešov a ktoré boli uvedené v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného zo dňa 26.08.2021.

Správny súd v tomto kontexte poukazuje na to, že zákonodarca v právnej úprave citovaných právnych noriem, hlavne výslovne ustanovuje, že podkladom na vykonanie samotnej previerky a postupu úradu alebo pracovníka finančnej správy vykonávajúceho túto previerku, sú podklady, ktoré majú mať váhu takého dôkazu, ktorý nemôže byť v žiadnom prípade spochybnený. Z uvedenej právnej úpravy síce priamo nevyplýva, žeby zákonodarca prejavil svoju vôľu vyjadrenú v právnej norme 35/2019, avšak aplikovanie pre konanie o samotnom výkone takejto previerky ustanovenia v správnom konaní nie sú, avšak touto právnou skutočnosťou sa zaoberal na základe viacerých žalôb, ktoré boli podané v minulosti, aj Ústavný súd SR a to v náleze , keď konštatoval, že nemá za následok to, žeby spôsob konania, teda jeho rozhodujúce časti úradu pri vykonávaní bezpečnostných previerok nebol náležite ustanovený zákonom. Spôsob jeho konania ustanovuje všeobecne Správny poriadok vrátane základných pravidiel konania uvedených v a osobitne zákon najmä v časti o vykonaní bezpečnostných previerok (stupne previerok, ich priebeh, podkladové materiály, bezpečnostný pohovor a pod.). Na rozhodovanie, ktoré

je iba časťou, resp. určitým úsekom konania, sa vzhľadom na špecifickosť bezpečnostných previerok vzťahuje osobitná úprava § 26 a nasledujúce.

Vychádzajúc z vyššie citovanej právnej úpravy a právneho záveru Ústavného súdu SR vysloveného v uvedenom náleze aj senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci argumentoval tým, že dospel k záveru, že Národný bezpečnostný úrad príslušný na konanie a rozhodnutie podľa v prvom stupni v predmetnej veci postupom v intenciách citovaných právnych noriem si vo veci nezadovážil dostatok relevantných skutočností pre vydanie rozhodnutia, preto zo skutkových zistení vyvodil svoj právny záver predčasne, ktorý postup podmieňujúci zákonnosť rozhodnutia senát najvyššieho súdu nemohol považovať za súladný so zákonom. Z týchto dôvodov výbor Národnej rady SR na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu príslušný aj na preskúmanie rozhodnutia NBÚ v zmysle článku 3 ústavného , pokiaľ odvolanie žalobcu podané proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol, nerozhodol vo veci zákonne.

Správny súd poukazujúc na znenie uvedeného právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn.: a v zmysle názoru Ústavného súdu SR konštatoval, že neobstojí preto tvrdenie žalovaného, že na preskúmavané konanie jednak nemôže aplikovať príslušné ustanovenia správneho konania, podľa ktorého musí správny orgán dostatočným spôsobom postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Zároveň s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Na základe uvedeného, aj s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorý aplikoval v rozsudku sp. zn.: , že jedinou obranou posudzovanej osoby je vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam v rámci bezpečnostného pohovoru a pravdivosť svojich vyjadrení podporiť psychofyziologickým overením pravdovravnosti. V zmysle uvedených zásad a predovšetkým zásady materiálnej pravdy a zásady súčinnosti navrhovaná osoba má nielen právo vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, ale musí jej byť umožnené realizovať jej právo navrhovať, resp. predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení, keďže zákonnosť rozhodnutia Národného bezpečnostného úradu v tomto konaní bola podmienená zákonnosťou jeho postupu, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je konanie, ktorým sa vykonáva dokazovanie. Teda pokiaľ v danom prípade žalobkyňa výslovne tvrdila, že počas previerky a počas vyplňovania dotazníka hovorila pravdu a tieto jej vyjadrenia boli spochybňované iba vyhodnotením Dotazníka a troch položených otázok je to podľa súdu nedostatočné. Ako už súd vyššie poukázal uznesením vyšetrovateľa, z ktorého bezpochyby nevyplýva, že by sa žalobkyňa dopustila trestného činu, ktorý sa jej kládol v konaní vedenom Úradom inšpekčnej služby pod ČVS: -2020 za vinu. Na základe účinnej ľútosti jej syna bolo de facto zastavené trestné stíhanie za zločin skrátenia dane a poistného podľa príslušných ustanovení formou účastníctva tým, že prakticky zanikla trestnosť činu na základe účinnej ľútosti jej syna, nie jej. Z uvedeného uznesenia bezpochyby nevyplýva jednoznačne, že daného trestného činu skrátenia dane tak, ako to je formulované v uznesení, sa bezpochyby dopustila žalobkyňa, či už ako organizátorka alebo spoluobvinená.

Vychádzajúc zo skutkových zistení prejednávanej veci správny súd preto považoval za dôvodnú žalobnú námietku žalobkyne, ktorou namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia jednak žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu riaditeľa Daňového úradu Prešov, ktoré boli vydané bez dostatočného zistenia a vyhodnotenia skutkového stavu. Z tých skutkových okolností, ktoré sú uvádzané jednak v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného bezpochyby nevyplývajú tie skutočnosti, ktoré sa kladú za vinu žalobkyni ako zamestnankyni finančnej správy, ktorá mala de

facto neuspieť v previerke spoľahlivosti vo vzťahu k nej ako k príslušníčke finančnej správy zaradenej vo funkcii exekútor v 3. platovej triede začlenenej do oddelenia daňovej exekúcie I., na úseku daňovej exekúcie.

Z uvedených dôkazov, ktoré boli vyhodnotené jednoznačne v neprospech žalobkyne, správny súd má za to, že povinnosťou štátneho orgánu, ktorému zákonodarca zveruje neobmedzenú právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb, musí tento orgán prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré boli zistené v konaní, ktoré vyšli najavo a hodnotiť ich jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, pričom v rámci postupu žiaden dôkaz nemôže nadradiť nad ostatné tak, ako to bolo v tomto prípade. Na základe uznesenia príslušníka inšpekčnej služby, resp. OR PZ Vranov nad Topľou dospel nadriadený žalobkyne k záverom, ktoré neboli dostatočne preukázané v tomto správnom konaní. Vzhľadom na uvedené nie je možné dospieť k presvedčeniu, že v danom prípade žalobkyňa na kladené otázky v rámci previerky nehovorila pravdu len preto, že to nepotvrdilo psychofyziologické overenie pravdovravnosti, ako už správny súd poukázal vyššie a na tri otázky odpoveďami žalobkyňa odpovedala nie.

Správny súd považuje preto za dôvodné tvrdenie žalobkyne, že v rámci uvedenej previerky nebola splnená podmienka vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a to k informáciám, ktoré boli jednak z iného trestného konania, ktoré boli vedené na OR PZ Vranov nad Topľou, ako aj k listinným dôkazom, ktoré použil žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán vo forme výpovedí svedkýň, ktoré jednoznačne vyhodnotili správne orgány výslovne v neprospech žalobkyne, pričom tieto nepreukazovali, že by žalobkyňa sa dopustila trestného činu tak, ako jej bolo kladené za vinu v uznesení vyšetrovateľa IS.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu považuje za vydané predčasne. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe navrhovala zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, správny súd rozsudkom podľa príslušného ustanovenia zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že žalovaný ako odvolací orgán má právo zrušiť predmetné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a na základe jeho pokynov uložiť za povinnosť, aby správny orgán prvého stupňa konanie doplnil a zistil skutkový stav náležite tak, aby bolo rozhodnutie správneho orgánu vydané v súlade so zákonom.

Správny súd teda na základe obsahu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutia žalovaného zistil v predmetnom konaní, že žalobkyňa bola postavená mimo službu príslušníka finančnej správy nezákonne na základe uvedených rozhodnutí, ktoré boli vydané predčasne.

Správny súd tu poukazuje na stabilizovanú judikatúru, z ktorej vyplýva, že ak bol skutkový stav v konaní nenáležite zistený a objasnený na základe vykonaných dôkazných prostriedkov, ktoré sa obsahovo nezhodujú so závermi správnych orgánov, je potrebné vo veci opätovne rozhodnúť potom, ako správny orgán doplní skutkový stav a tento opätovne vyhodnotí. Správny súd dospel k opačnému záveru ako správne orgány, preto rozhodnutie na základe podanej správnej žaloby rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní sa správny orgán musí vysporiadať s argumentáciou správneho súdu a vo veci opätovne rozhodnúť.

O trovách konania súd rozhodol podľa a úspešnej žalobkyni priznal nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

S poukazom na ustanovenie o výške trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Senát správneho súdu rozhodol v pomere 3:0 hlasov ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu ( v spojení s )..

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno zmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.