Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Cbi/10/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc samosudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci navrhovateľa Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava 55, IČO: 35 937 874, proti odporcovi JUDr. Ing. Veronika Škodová, Komenského 18/B, 974 01 Banská Bystrica, správca úpadcu KOPAST, s. r. o., so sídlom Môťovská cesta 276/8450, 960 01 Zvolen, IČO: 36 048 666, o určenie pohľadávky proti podstate, takto

rozhodol:

U r č u j e , že navrhovateľ má proti odporcovi pohľadávku proti podstate vo výške 11 442,72 Eur titulom preddavkov na zdravotné poistenie.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 26. 06. 2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že navrhovateľ má proti odporcovi pohľadávku proti podstate vo výške 11 442,72 Eur titulom preddavkov na zdravotné poistenie. Uviedol, že dňa 24. 03. 2014 Okresný súd Banská Bystrica pod sp. zn. začal konkurzné konanie voči dlžníkovi - úpadcovi a súčasne vyhlásil konkurz na majetok tohto dlžníka, rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku OV 2014/61 dňa 28. 03. 2014. Prihláškou zo dňa 04. 06. 2014, doručenou správcovi a súdu dňa 05. 06. 2014, si navrhovateľ uplatnil pohľadávku proti podstate v celkovej výške 11 442,72 Eur, ktorá vznikla z titulu neodvedenia poistného na zdravotné poistenie za obdobie od 01. 03. 2014 do 31. 03. 2014, a to v zmysle . Prílohou prihlášky bol rozpis vykázaného poistného, mesačný výkaz platiteľa poistného a saldo platiteľa poistného ku dňu podávania prihlášky. Podaním zo dňa 06. 06. 2014, doručeným navrhovateľovi dňa 18. 06. 2014, odporca oznámil neuznanie pohľadávky v uplatňovanom rozsahu s odôvodnením, že sa nejedná v celom rozsahu o pohľadávku proti podstate, keď uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 03. 2014, teda časť pohľadávky za obdobie od 01. 03. 2014 do 28. 03. 2014 si má navrhovateľ uplatňovať prihláškou v súlade s . S uvedeným tvrdením sa navrhovateľ nestotožňuje. Navrhovateľ si uplatnil prihláškou pohľadávku proti podstate, ktorá vznikla úpadcovi na základe povinností ustanovených v . Navrhovateľ zaeviduje predpis poistného na základe zamestnávateľom dodaných mesačných výkazov v zmysle . Pre posúdenie, kedy navrhovateľovi vznikla voči dlžníkovi pohľadávka na poistné za marec 2014, je potrebné vychádzať zo . Podľa poistné sa platí preddavkami na poistné a zúčtováva sa v ročnom zúčtovaní poistného. Splatnosť preddavku na poistné zamestnancov a zamestnávateľov je upravená v , podľa ktorého preddavok je splatný v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov zamestnancov za príslušný kalendárny mesiac. V danej veci dlžník mal určený na výplatu príjmov za príslušný kalendárny mesiac 30. deň v nasledujúcom mesiaci, preto bol povinný uhradiť poistné za príslušný kalendárny mesiac marec 2014 do 30. 04. 2014. Dátum splatnosti je súčasne aj

dátumom vzniku pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi na poistnom za marec 2014. Z uvedeného je nepochybné, že pohľadávka vznikla počas konkurzného konania, teda ide o pohľadávku proti podstate. Navrhovateľ poukázal aj na súdnu prax tvrdenia o tom, že dátum splatnosti je súčasne aj dátumom vzniku pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi na poistnom, keď poukázal najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14. 08. 2013, keď síce vec sa týka nároku Sociálnej poisťovne, ale ide o obdobný právny základ nároku.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že s poukazom na je potrebné dôrazne rozlišovať vznik a splatnosť pohľadávky. Nakoľko si navrhovateľ uplatnil pohľadávky aj za obdobie, ktoré vyhláseniu konkurzu predchádzalo, nie je možné tieto považovať v celom rozsahu za pohľadávky proti podstate. Tvrdenia navrhovateľa, že splatnosť poistného nastala až po vyhlásení konkurzu, považuje za bezpredmetné. K danej problematike sa v komentári k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii odborník na konkurzné právo Y.. L.. U. Ď., P.. vyjadril, že „pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu sa musia uplatňovať prihláškou, aj keď ich splatnosť má nastať až po vyhlásení konkurzu, v dôsledku vyhlásenia konkurzu sa tieto pohľadávky stanú splatnými momentom vyhlásenia konkurzu.“. K problematike sa vyjadruje aj L.. V. P., a to, že „charakteristickým znakom týchto pohľadávok je skutočnosť, že ide o verejno-právne nároky, ktoré vznikli počas konkurzu a súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, to znamená, že nejde o verejno-právne nároky, ktoré síce vznikli počas konkurzu, ale vecne súvisia s obdobím pred vyhlásením konkurzu, napríklad daň vyrubená počas konkurzu, avšak za obdobie pred vyhlásením konkurzu, nie je pohľadávkou proti podstate.“. V predmetnom ustanovení sú pohľadávky proti podstate taxatívne vymenované, teda nie je možné za pohľadávku proti podstate považovať žiadnu inú pohľadávku.

Z predložených a označených dôkazných prostriedkov súd zistil, že podaním zo dňa 04. 06. 2014 si navrhovateľ uplatnil u odporcu ako správcu pohľadávku proti podstate v celkovej výške 11 442,72 Eur, a to z titulu neodvedenia poistného na zdravotné poistenie za obdobie od 01. 03. 2014 do 31. 03. 2014, ktorá pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu a je splatná v priebehu konkurzu. Prílohou predmetného podania navrhovateľa bola aj tabuľka - Rozpis vykázaného poistného, v ktorom bolo vykázané poistné za mesiac marec 2014 v sume 11 442,72 Eur. Prílohou predmetného podania bol aj Mesačný výkaz poistného za obdobie marec 2014. Predmetný výkaz bol navrhovateľovi doručený dňa 30. 04. 2014 z e-mailovej adresy U..F.. Za platiteľa bol označený úpadca, a to uvedením jeho obchodného mena spolu s dodatkom k obchodnému menu „v konkurze“. V údajoch o preddavkoch bol uvedený počet prihlásených zamestnancov v príslušnej zdravotnej poisťovni, a to 62, počet zamestnancov, za ktorých sa platí preddavok, a to 52. V základných údajoch bol uvedený výplatný termín - 30. Ďalej bola uvedená výška celkového príjmu, ktorý je predmetom výpočtu, ďalej bol uvedený vymeriavací základ a následne bola uvedená aj celková suma preddavku, a to 11 442,72 Eur.

Z poštovej doručenky súd zistil, že predmetné podanie navrhovateľa zo dňa 04. 06. 2014 bolo odporcovi doručené dňa 05. 06. 2014 a dňa 05. 06. 2014 bolo doručené aj na Okresný súd Banská Bystrica ako konkurzný súd.

Podaním zo dňa 06. 06. 2014, podľa prezenčnej pečiatky doručeným navrhovateľovi dňa 18. 06. 2014, označeným ako Oznámenie o neuznaní pohľadávky v uplatňovanom rozsahu, odporca navrhovateľovi oznámil, že pohľadávku vo výške 11 442,72 Eur navrhovateľom označenú ako pohľadávku proti podstate neuznáva, nakoľko má za to, že sa nejedná v celom rozsahu o pohľadávku proti podstate s ohľadom na skutočnosť, že navrhovateľ si uplatňuje pohľadávku vzniknutú z titulu neodvedenia poistného na zdravotné poistenie za obdobie od 01. 03. 2014 do 31. 03. 2014, pričom uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 03. 2014. Odporca je toho názoru, že časť pohľadávky za obdobie od 01. 03. 2014 do 28. 03. 2014 vrátane, si má navrhovateľ uplatňovať do predmetného konkurzu prihláškou v súlade s . Súčasne odporca navrhovateľa v zmysle vyzval, aby najneskôr v lehote 15 dní od doručenia tohto oznámenia sa žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s tým, že ak žalobu nepodá včas, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju odporca neuznal, v konkurze neprihliada.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.

V zmysle o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí:

i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

Podľa § 15 ods. 4 Zák. č. 580/20004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, poistné sa platí preddavkami na poistné ( § 16) a zúčtováva sa v ročnom zúčtovaní poistného ( § 19).

Podľa § 16 ods. 1 Zák. č. 580/20004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, platiteľ poistného je povinný vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci. Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

Podľa § 16 ods. 2 písm. c) Zák. č. 580/20004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, preddavok na poistné je povinný vypočítať, platiť a odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľ vo výške určenej sadzbou poistného [§ 12 ods. 1 písm. d)] z príjmu každého zamestnanca podľa § 13 ods. 1 dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci,

Podľa § 17 ods. 1 Zák. č. 580/20004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, preddavok na poistné zamestnancov [ § 11 ods. 1 písm. a)] a zamestnávateľov [ § 11 ods. 1 písm. c)] je splatný v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov zamestnancov za príslušný kalendárny mesiac. Ak je výplata príjmov zamestnancov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, preddavok na poistné je splatný v deň poslednej výplaty príjmov zamestnancov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je takýto deň určený, preddavok na poistné za príslušný kalendárny mesiac je splatný posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí preddavok na poistné.

Podľa § 20 ods. 1 Zák. č. 580/20004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ je povinný vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za príslušný kalendárny mesiac v členení podľa jednotlivých zamestnancov, za ktorých odvádza poistné (ďalej len "mesačný výkaz"). V mesačnom výkaze je zamestnávateľ povinný uviesť celkovú výšku príjmu, na ktorého vyplatenie vznikol zamestnancovi nárok, a vymeriavací základ preddavku na poistné podľa § 16. Ak má zamestnávateľ najmenej troch zamestnancov, je povinný mesačný výkaz zasielať zdravotnej poisťovni výlučne elektronicky.

S poukazom na je známe, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -1046 zo dňa 24. 03. 2014, zverejneným v Obchodnom vestníku OV 2014/61 deň vydania 28. 03. 2014, bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz, keď súčasne bolo zastavené reštrukturalizačné konanie, bolo začaté konkurzné konanie a odporca bol ustanovený za správcu podstaty.

V konaní nebola sporná skutočnosť, že písomným úkonom zo dňa 04. 06. 2014, doručeným odporcovi dňa 05. 06. 2014, si navrhovateľ u odporcu ako správcu úpadcu uplatnil pohľadávku proti podstate vo výške 11 442,72 Eur titulom poistného na zdravotné poistenie za obdobie od 01. 03. 2014 do 31. 03. 2014. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že písomným úkonom zo dňa 06. 06. 2014, doručeným navrhovateľovi dňa 18. 06. 2014, odporca ako správca neuznal predmetnú pohľadávku v celom rozsahu ako pohľadávku proti podstate a navrhovateľa ako veriteľa vyzval, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia predmetného oznámenia žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate. Sporná nebola ani skutočnosť, že návrh na začatie tohto súdneho konania bol doručený Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 26. 06. 2014, na základe čoho súd považoval za preukázané, že navrhovateľ si uplatnil svoje právo domáhať sa určenia pohľadávky proti podstate v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia výzvy odporcu ( ).

Podaným návrhom sa potom navrhovateľ domáhal určenia pohľadávky proti podstate z titulu preddavkov na zdravotné poistenie za obdobie od 01. 03. 2014 do 31. 03. 2014 s odôvodnením, že ide o pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, a teda ide o pohľadávku proti podstate, keď preddavok za poistné zamestnancov a zamestnávateľov je splatný v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov zamestnancov za príslušný kalendárny mesiac.

Odporca sa bránil v konaní tvrdením, že nejde v celom rozsahu o pohľadávku proti podstate, nakoľko si navrhovateľ uplatnil pohľadávky aj za obdobie, ktoré predchádzalo vyhláseniu konkurzu.

Výška pohľadávky navrhovateľa medzi účastníkmi sporná nebola a sporná nebola ani skutočnosť, že ide o pohľadávku z titulu preddavkov na zdravotné poistenie za mesiac marec 2014. Sporná bola medzi účastníkmi konania skutočnosť, či ide v celom rozsahu o pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia medzi pohľadávky proti podstate patria aj pohľadávky na poistnom na zdravotné poistenie. Na to, aby pohľadávky na poistnom na zdravotné poistenie mohli byť zaradené medzi pohľadávky proti podstate je potrebné, aby súčasne spĺňali dve kritériá, jednak časové kritérium - vznik až po vyhlásení konkurzu a jednak vecné kritérium, musia súvisieť s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Za pohľadávku na poistnom na zdravotné poistenie je potrebné na základe o zdravotnom poistení považovať aj pohľadávku na poistnom na zdravotné poistenie z titulu preddavku na poistné, keď upravuje jednak podmienky vzniku preddavku na zdravotné poistenie, ako aj jeho splatnosť. Poistné na zdravotné poistenie sa platí preddavkami na poistné a zúčtováva sa v ročnom zúčtovaní poistného ( ). Platiteľ zdravotného poistného je tak povinný vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom mesiaci ( ). Preddavok na poistné je povinný vypočítať, platiť a odvádzať aj zamestnávateľ, a to vo výške určenej sadzbou poistného z príjmu každého zamestnanca dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci ( .). Preddavok na poistné zamestnancov je tak potom splatný v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov zamestnancov za príslušný kalendárny mesiac ( ). Zamestnávateľ je pritom povinný vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za príslušný kalendárni mesiac v členení podľa jednotlivých zamestnancov, za ktorých odvádza poistné, a to vo forme tzv. mesačného výkazu, v ktorom je povinný uviesť celkovú výšku príjmu, na ktorého vyplatenie vznikol zamestnancovi nárok a vymeriavací základ preddavku s tým, že ak má zamestnávateľ najmenej troch zamestnancov, je povinný mesačný výkaz zasielať zdravotnej poisťovni výlučne elektronicky ( ).

Z vykonaného dokazovania súd potom považoval za preukázané, že úpadca ako zamestnávateľ si splnil zákonnú povinnosť vykázať navrhovateľovi ako príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za kalendárny mesiac marec 2014 dňa 30. 04. 2014, keď elektronicky navrhovateľovi doručil Mesačný výkaz s uvedením celkovej výšky príjmu, na ktorého vyplatenie vznikol zamestnancom nárok a vymeriavací základ preddavku na poistné. Z predmetného Mesačného výkazu súd ďalej zistil, že samotný úpadca uviedol, že výplatný termín za mesiac marec 2014 je k 30. dňu, teda súd považoval za preukázané, že výplatný termín príjmov zamestnancov úpadcu za mesiac marec 2014 bol k dátumu 30. 04. 2014.

Povinnosť zamestnávateľa vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na zdravotné poistenie vzniká zo zákona, teda nárok zdravotnej poisťovne na úhradu preddavkov na zdravotné poistenie predstavuje záväzok, ktorý zamestnávateľovi vzniká na základe skutočností uvedených v zákone ( ), teda na základe toho, že má zamestnancov a tomuto zamestnancovi vznikol nárok na príjem, ktorého výška je súčasne podkladom pre vymeriavací základ preddavku. Nárok navrhovateľa na zaplatenie preddavku na zdravotné poistenie príslušným zamestnávateľom je teda zákonným nárokom, ktorý vychádza z toho, že zamestnávateľ má zamestnancov a že zamestnancovi vznikol v príslušnom kalendárnom mesiaci nárok na príjem.

Nárok navrhovateľa na zaplatenie preddavku na zdravotné poistenie za kalendárny mesiac marec 2014 teda vznikol na základe toho, že úpadca ako zamestnávateľ mal v kalendárnom mesiaci marec 2014 zamestnancov a že zamestnancom vznikol v kalendárnom mesiaci marec nárok na príjem. Nárok na príjem však zamestnancovi vzniká až uplynutím príslušného kalendárneho mesiaca, teda zamestnanec príjem za príslušný kalendárny mesiac dosiahne až skončením tohto kalendárneho mesiaca. Zamestnanci úpadcu tak príjem za kalendárny mesiac marec 2014 dosiahli až po uplynutí mesiaca marec 2014, teda po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, keďže s poukazom na v spojení s účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nastali dňa 29. 03. 2014, t. j. nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Súd potom považoval za preukázané, že ide o preddavky na zdravotné poistenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, teda ide o pohľadávky na poistnom na zdravotné poistenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu. Preddavok na zdravotné poistenie totiž vznikol až tým, že úpadca ako zamestnávateľ si splnil zákonnú povinnosť doručiť navrhovateľovi požadovaný mesačný výkaz, keďže je povinnosťou zamestnávateľa vypočítať, platiť a odvádzať preddavok. V danom prípade teda nielen splatnosť preddavku nastala po vyhlásení konkurzu, keď preddavok sa stal splatným 30. 04. 2014, keďže tento deň bol určený na výplatu príjmov zamestnancov úpadcu za kalendárny mesiac marec 2014, ale aj samotný preddavok vznikol až po vyhlásení konkurzu, teda až dosiahnutím príjmov zamestnancov úpadcu za kalendárny mesiac marec 2014.

Nie je potom možné stotožniť sa s tvrdením odporcu, že pohľadávka za obdobie od 01. 03. 2014 do 28. 03. 2014 predstavuje pohľadávku vzniknutú pred vyhlásením konkurzu, a teda že navrhovateľom mala byť uplatnená prihláškou pohľadávky. Nejedná sa totiž o pohľadávku, ktorá by vznikala osobitne za každý jednotlivý deň príslušného kalendárneho mesiaca, ale sa jedná o nárok, ktorý vzniká až na základe dosiahnutia príjmu zamestnancov úpadcu v príslušnom kalendárnom mesiaci, teda pohľadávka vzniká až uplynutím príslušného kalendárneho mesiaca a jej splatnosť nastáva v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov zamestnancov, keď práve dosiahnutý príjem zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiaci je základom pre určenie výšky preddavku na poistné.

V danom prípade sa teda jedná o pohľadávku poistného na zdravotné poistenie, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, keď súd má za to, že keďže vzťah medzi zamestnávateľom a zdravotnou poisťovňou je verejno-právnym vzťahom na základe zákonného oprávnenia zdravotnej poisťovne, z hľadiska zákonného nároku zdravotnej poisťovne na zaplatenie preddavku na zdravotné poistenie za zamestnancov, je potrebné zákonnú požiadavku, že ide o pohľadávku súvisiacu s prevádzkovaním podniku počas konkurzu vykladať extenzívne tak, že ak v rozhodnom období úpadca ešte mal zamestnancov, je potrebné mať za to, že títo boli u úpadcu zamestnaní na prevádzkovanie podniku, a to bez ohľadu na to, či prípadne aj vykonávali aktívnu činnosť súvisiacu s prevádzkovaním podniku úpadcu, teda či im úpadca, resp. odporca ako správca, prácu prideľoval. Súd má za to, že aj z dôvodu

ochrany zamestnancov by išlo o tvrdosť zákona, ak by v čase bezprostredne predchádzajúcom a v čase bezprostredne nasledujúcom vyhláseniu konkurzu za predpokladu, že úpadca má zamestnancov, nebolo možné prijať záver, že ich má práve v súvislosti s prevádzkovaním podniku, ako aj bez ohľadu na skutočnosť, akú prácu im prideľuje, resp. či a akú prácu vykonávajú, a to aj bez ohľadu na skutočnosť, či dosiahnutý príjem za mesiac marec 2014 bol zamestnancom úpadcu vyplatený, keďže z hľadiska vzniku zákonnej povinnosti zamestnávateľa platiť preddavok na zdravotné poistenie je rozhodujúca len skutočnosť, že jeho zamestnancovi v príslušnom kalendárnom mesiaci dosiahol príjem.

Vzhľadom na to, že zákonný nárok navrhovateľa ako zdravotnej poisťovne na preddavok na zdravotné poistenie za kalendárny mesiac marec 2014 vznikol až na základe dosiahnutého príjmu zamestnancov úpadcu v kalendárom mesiaci marec 2014, vzhľadom na to, že samotný úpadca ako zamestnávateľ si splnil vo vzťahu k navrhovateľovi zákonnú povinnosť elektronicky zaslať navrhovateľovi mesačný výkaz preddavku na zdravotné poistenie dňa 30. 04. 2014, teda po vyhlásení konkurz a vzhľadom na to, že dátum na výplatu príjmov zamestnancov úpadcu za kalendárny mesiac marec 2014 bol určený na deň 30. 04. 2014, dospel súd k záveru, že pohľadávka navrhovateľa na poistné na zdravotné poistenie za mesiac marec 2014 vznikla po vyhlásení konkurzu a rovnako súd dospel k záveru, že zákonnú požiadavku, že súvisí s prevádzkovaním podniku úpadcu počas konkurzu je potrebné vykladať extenzívne, a teda navrhovateľ má proti odporcovi pohľadávku proti podstate z titulu preddavkov na zdravotné poistenie za kalendárny mesiac marec 2014 v celom rozsahu, teda v sume 11 442,72 Eur.

Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd podanému návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodoval podľa , v zmysle ktorého navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, vzniklo právo na náhradu trov konania proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Pretože navrhovateľ si právo na náhradu trov konania neuplatnil, súd vyslovil, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.