Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-772-2014.pdf
PDF · 91.61 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/772/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 3C/65/2012-45 zo dňa 13. mája 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 3C/65/2012-45 zo dňa 13. mája 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol (výrok I.). Návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 07.05.2014 okresný súd zamietol (výrok II.). Odporcovi náhradu trov konania nepriznal (výrok III.). Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že okresný súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu navrhovateľa, ktorí mali doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5Er/733/2010, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav: Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5Er/733/2010 vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade platobného rozkazu Okresného súdu Námestovo č. k. 4Ro/283/2009 zo dňa 07.09.2009, právoplatného dňa 08.10.2009, vykonateľného dňa 08.10.2009 bola táto žiadosť okresnému súdu doručená dňa 29.09.2010. V tom čase účinné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku určovalo povinnosť súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia jeho žiadosti. V danom prípade súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora v zákonom určenej lehote, pretože písomne poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 01.10.2010, a nie ako tvrdil žalobca. Súd tak v uvedenej veci nemal preukázané, že by zo strany okresného súdu v dotknutom exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu tak, ako tvrdil navrhovateľ. S poukazom na ustanovenia Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov súd konštatoval, že nebolo preukázané splnenie prvej napodstatnejšej podmienky pre založenie zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a preto už ani nebolo potrebné zaoberať sa skúmaním ďalších dvoch podmienok (vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody). V nadväznosti na uvedené súd návrh navrhovateľa vo veci samej zamietol.
Podaním zo dňa 07.05.2014 navrhovateľ žiadal prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorú podľa svojho tvrdenia podal z dôvodu objektívneho porušenia svojich práv na zákonného sudcu a nestranný súd. K tomuto procesnému návrhu
navrhovateľa súd uviedol, že neboli splnené zákonné podmienky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a neboli splnené podmienky na prerušenie konania ani podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. Podľa názoru súdu otázka zákonného sudcu nie je svojim charakterom takou predbežnou otázkou, ako to majú na mysli uvedené ustanovenia, teda otázkou od ktorej závisí rozhodnutie v merite veci. Okrem toho v danom prípade dôvody zaujatosti zákonného sudcu navrhovateľ predostrel už v žalobnom návrhu, pričom predpísaným postupom podľa § 14 a nasledujúce O.s.p. bola táto jeho výhrada už vyriešená nadriadeným súdom, ktorý zákonného sudcu nevylúčil z prejednávania a rozhodovania tejto veci (uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 07.03.2013 sp. zn. 6NcC/286/2013-26). Súd preto nevidel dôvod na prerušenie konania, a tak predmetný procesný návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. O trovach konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, ich nepriznal, keďže tieto si nevyčíslil.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolateľ poukázal na koncepciu spravodlivého súdneho konania zahŕňajúceho právo na kontradiktórne konanie, v rámci ktorého musia mať strany možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim, s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Navrhovateľ navyše nebol poučený zo strany súdu v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., súd mu neoznámil, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej a v dôsledku toho tento účastník nemal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Odvolateľ tiež namietal, že pred vynesením rozhodnutia nebol oboznámený ani s listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu sa nemal možnosť vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. V danej veci podľa navrhovateľa nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Navyše, v situácii, kedy bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami založenými v exekučnom spise, mal súd umožniť navrhovateľovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým aj právnym otázkam nastoleným samotným súdom. Pokiaľ vnútroštátny súd dospel (podľa odvolateľa na základe dokazovania, ktorého obsah, rozsah si bez akéhokoľvek dôvodu určil sám) k záveru, že existuje okolnosť brániaca vydať pre navrhovateľa pozitívne rozhodnutie, musí vo všeobecnosti o tom informovať účastníkov konania v spore a umožniť im, aby sa k tomu vyjadrili. Upozornil, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Zároveň navrhovateľ poukázal na svoje podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo podľa odvolateľa vydané v rozpore s ustálenou judikatúrou v iných krajských súdoch v skutkovo a právne totožných veciach. Zároveň je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Navrhovateľ zdôraznil, že podal ústavnú sťažnosť vo veci porušenia jeho práva na nestranný sú, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Navyše, konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci súdom vylúčeným sudcom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Rozhodnutie okresného súdu vo veci samej je tak predčasné. Navrhovateľ tiež tvrdil, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Okrem toho ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu a nepredložil písomné vyjadrenie k žalobe, mal okresný súd vo veci samej rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. § 153b O.s.p..
Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O.s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O.s.p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 a 2 písm. b) O.s.p.) a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:
Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto skúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom na hmotné právo, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj jeho dôvodmi. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 O.s.p. vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ktoré však nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd na tieto vady neprihliadne.
Vzhľadom na to, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa krajský súd zaoberal námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z toho hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
V posudzovanej veci podal navrhovateľ návrh na začatie konania vo veci náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu v exekučnom konaní v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. V podanej žalobe navrhovateľ poukázal na dôvody, pre ktoré by mali byť vylúčení všetci sudcovia z prejednávania a rozhodovania veci a rozhodnuté podľa § 12 O.s.p. o prikázaní veci. Od podania žaloby na Okresný súd Námestovo bola zákonným sudcom JUDr. Monika Kurjaková. Dňa 14.01.2013 zákonná sudkyňa JUDr. Monika Kurjaková oznámila skutočnosti odôvodňujúce vylúčenie sudcu (§ 15 ods. 1 O.s.p.) a nadväzne sa vo veci vyjadrili aj ostatní sudcovia Okresného súdu Námestovo. Predsedníčka okresného súdu postupom podľa § 16 O.s.p. predložila spis na rozhodnutie o vylúčení/nevylúčení sudcov Okresného súdu Námestovo z prejednávania a rozhodovania v uvedenej veci, keďže všetci sudcovia vo svojich vyjadreniach poukázali na skutočnosť, že predmetom konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktoré mali byť spôsobené postupom súdu, na ktorom vykonávajú funkciu sudcu, a táto skutočnosť môže objektívne vyvolať pochybnosti o ich nezaujatosti. Krajský súd v Žiline, ako súd nadriadený, uznesením sp. zn. 6NcC/286/2013 zo dňa 07.03.2013 rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Námestovo JUDr. Monika Kurjaková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci aktuálne vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 3C/65/2012. Dodatkom č. 2 k Rozvrhu práce Okresného súdu Námestovo na rok 2014 (Spr. 15/14) zo dňa 08.01.2014, ktorý nadobudol účinnosť dňom 13.01.2014 bola vec sp. zn. 3C/65/2012 pridelená sudcovi tamojšieho súdu JUDr. Milanovi Antalovi.
Sudca okresného súdu JUDr. Milan Antal následne vo veci samej rozhodol na pojednávaní dňa 13.05.2014, pričom k otázke navrhovateľom vznesenej námietky zaujatosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 6NcC/286/2013 a konštatoval, že otázka zákonného sudcu už bola vyriešená nadriadeným súdom, ktorý zákonného sudcu nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci. Uznesením rozhodol, že pojednávanie bude vykonané v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. a samostatným uznesením zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa 07.05.2014, keďže o otázke zákonného sudcu bolo rozhodnuté nadriadeným súdom.
Nezodpovedá stavu veci tvrdenie z napadnutého rozhodnutia, že o otázke zákonného sudcu rozhodoval nadriadený súd. Z uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6NcC/286/2013 zo dňa 07.03.2013 vyplýva, že nadriadený súd rozhodoval o vylúčení zákonného sudcu v čase, kedy zákonným sudcom bola JUDr. Monika Kurjaková. Pokiaľ navrhovateľ podaním zo dňa 07.05.2014 navrhol pojednávanie odročiť z dôvodu vyriešenia otázky nestrannosti súdu a sudcu, táto okolnosť nemohla zostať bez vyjadrenia zákonného sudcu, a bez náležitého vyhodnotenia zo strany nadriadeného súdu, ktorý je zo zákona povolaný podľa § 16 O.s.p. rozhodnúť.
Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky) zároveň na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka nebola odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov (čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky). V zásade platí, že v určitej právnej veci by mal rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho rozhodovania. Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v možnosti zmariť hroziace riziko, že by vo veci mohol rozhodovať zaujatý a nie nestranný sudca. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania (§ 15a O.s.p.), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15 O.s.p.). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci, obsahom tohto práva je však povinnosť súdu zaoberať sa každou námietkou zaujatosti, resp. vlastným zistením o vylúčení podľa § 14 ods. 1 a 2 O.s.p.
V posudzovanej veci zákonný sudca JUDr. Milan Antal nepodal vyjadrenie k vznesenej námietke porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, ktorú vzniesol navrhovateľ samostatným podaním zo dňa 07.05.2014, a ktorými skutočnosťami sa prvostupňový súd nijako nezaoberal postupom podľa § 14 a nasl. O.s.p.
Za popísanej procesnej situácie je nepochybné, že o otázke vylúčenia, resp. nevylúčenia aktuálneho zákonného sudcu JUDr. Milana Antala, nebolo rozhodnuté, a teda (v širšom ponímaní) je objektívna pochybnosť o rozhodovaní veci vylúčeným sudcom. Jedná sa o nedôslednosť v postupe okresného súdu, na ktorú odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.), a ktorá vzhľadom na svoje dôsledky vedie k zrušeniu napadnutého rozhodnutia bez posúdenia jeho (bezprostredných) vecných záverov. Na predmetnom konštatovaní nič nemení skutočnosť, že navrhovateľ v odvolaní predpokladá vydanie rozhodnutia nadriadeného súdu o nevylúčení zákonného sudcu. Pre úplnosť krajský súd zdôrazňuje, že navrhovateľ v žiadosti o zrušenie pojednávania zo dňa 07.05.2014 namietal okolnosť konania vylúčeného sudcu v súdenej veci. Vzhľadom na obsah tohto podania a skutočnosť, že v priebehu konania došlo zákonným spôsobom (Rozvrhom práce Okresného súdu Námestovo na rok 2014) k zmene zákonného sudcu, bude potrebné vyzvať navrhovateľa, aby sa jednoznačne vyjadril, či vo vzťahu k aktuálne konajúcemu zákonnému sudcovi podal/nepodáva námietku zaujatosti v zmysle § 15a O.s.p.. Po doplňujúcom vyjadrení navrhovateľa, v závislosti od jeho obsahu, bude možné, aby o otázke zákonného sudcu rozhodoval nadriadený súd podľa § 16 O.s.p., ak bude namietaná zaujatosť konajúceho sudcu. K prejednaniu veci môže okresný súd pristúpiť až vtedy, keď bude o otázke zákonného sudcu rozhodnuté nadriadeným súdom, resp. keď zo strany účastníkov konania nebude spochybnená nezaujatosť konajúceho sudcu a ani sudca sa subjektívne necíti zaujatý.
Odvolacia námietka navrhovateľa o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia je dôvodná. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je totiž nepreskúmateľné, rozporné a zmätočné. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom domáhal zaplatenia čiastky 125,00 Eur ako náhrady majetkovej škody predstavujúcej účelne vynaložené náklady na správu a vymáhanie jeho pohľadávky a čiastky 617,74 Eur ako náhrady nemajetkovej ujmy, ktoré mu mali byť spôsobené nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Námestovo v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 5Er/733/2010 (súdnym exekútorom pod číslom EX 363/2010) tým, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 15 dní. Z obsahu žalobného návrhu ale vyplýva, že navrhovateľ domáha sa náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy na tom skutkovom základe, že v pozícií oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním, a to postupom podľa ustanovenia § 38 Exekučného poriadku, zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 500200024 dlžníkom P. E., nar. XX.XX.XXXX.. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 7652/2011. Z obsahu pripojeného exekučného spisu 5Er/733/2010 (z ktorého vychádzal pri svojom
rozhodovaní okresný súd) vyplýva, že v uvedenej veci bol oprávneným subjekt Okresné stavebné bytové družstvo Dolný Kubín a povinným subjektom bol T. A., nar. XX.XX.XXXX. Súdnym exekútorom bola JUDr. Stanislava Kolesárová, ktorá podanie návrhu na vykonanie exekúcie zaevidovala pod číslom EX 363/2010. V nadväznosti na uvedené závery okresného súdu, ktorý konštatoval, že v dotknutej exekučnej veci postupom exekučného súdu v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia nedošlo k nesprávemu úradnému postupu sú zmätočné a teda nepreskúmateľné. Exekučné konanie vedené na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 5Er/733/2010 s prejednávanou vecou nesúvisí a navrhovateľ sa nedomáha svojich nárokov v súvislosti s týmto konaním.
Za vadu podraditeľnú pod ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. (odňatie účastníkovi možnosť konať pred súdom) považuje judikačná prax Ústavného súdu SR (napríklad II. ÚS 6/2003, III. ÚS 119/2003) aj také rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré v odôvodňujúcej časti nedáva dostatočné a zrozumiteľné dôvody, na ktorých je založené, t.j. nezodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a zároveň aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 209/1993 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. sa vzťahuje na každý výrok rozhodnutia, ktoré v súdenej veci nezodpovedá uvedenému zákonnému ustanoveniu.
Tým, že uvedené princípy neboli súdom prvého stupňa rešpektované, došlo jeho postupom k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom, t.j. procesným postupom súdu sa im ako účastníkom znemožnila realizácia ich procesných práv, ktorým Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany ich práv a právom chránených záujmov. V dôsledku toho odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p.), v ktorom dôjde k odstráneniu vytknutých pochybení v nadväznosti na vyššie formulované závery odvolacieho súdu.
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.