Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27C-233-2011.pdf
PDF · 112.04 KB
No categories available
27C/233/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľky J. L., št. občianky SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Y.. Y. XXXX/XX, právne zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 707/25, IČO: 47 234 679 proti odporcovi U. L., št. občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom G. R., o vypratanie nehnuteľnosti takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX, k.ú.: R., obec: R., okres A., a to:
- dom súpisné č. XXX, postavený na pozemku parc. č. KNC XXXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria;
- pozemok parc. č. KNC XXXX/X, trvalý trávny porast o výmere XXXX m2,
- pozemok parc. č. KNC XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 a vypratané navrhovateľke odovzdať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade zaplateného súdneho poplatku 99,50 € a v trovách právneho zastúpenia 486,78 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právnej zástupkyne navrhovateľky.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala od odporcu vypratania nehnuteľností, špecifikovaných vo výroku tohto rozsudku s odôvodnením, že tieto užíva bez právneho dôvodu. Navrhovateľka ako kupujúca a odporca ako predávajúci uzavreli dňa 19.12.1999 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola kúpa uvedených nehnuteľností. Od roku 2000 do roku 2005 spolu účastníci žili v spoločnej domácnosti v sporných nehnuteľnostiach, po rozpade ich vzťahu sa navrhovateľka odsťahovala. Navrhovateľka vyzvala odporcu na vysťahovanie sa z nehnuteľnosti. Nakoľko sa nachádza v zlej finančnej situácii v dôsledku neúspechov v podnikaní (podniká pod obchodným menom Adela Marettová
- FALCON, IČO: 37 384 210) a sú proti nej vedené viaceré exekučné konania, v rámci ktorých boli na nehnuteľnostiach zriadené exekučné záložné práva, bude sa snažiť nehnuteľnosti predať za účelom uspokojenia veriteľov. Priamemu predaju však bráni skutočnosť, že odporca nehnuteľnosti naďalej užíva bez právneho titulu. Zdôraznila, že ani v kúpnej zmluve, ani neskôr nedala odporcovi súhlas s doživotným užívaním nehnuteľností, naopak o to, aby odporca opustil nehnuteľnosti sa snažila mimosúdne, avšak neúspešne.
Súd vo veci vydal dňa 08.12.2011 rozkaz na plnenie č.k. 27C/233/2011-36, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko odporca proti nemu podal včas odôvodnený odpor, rozkaz na plnenie bol zo zákona (§ 174b ods. 4 v spojení s § 174 ods. 2 O.s.p.) zrušený a súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s návrhom, výpismi z LV č. XXXX, k.ú. R., kúpnou zmluvou zo dňa 19.12.1999, oznámením o zrušení trvalého pobytu odporcu zo dňa 02.11.2011, výzvou na dobrovoľné opustenie nehnuteľnosti adresovanou odporcovi zo dňa 07.11.2011 vrátane doručenky, odporom odporcu, darovacou zmluvou medzi rodičmi odporcu ako darujúcimi a odporcom ako obdarovaným zo dňa 05.08.1996, výpisom z LV č. XXXX a XXXX, k.ú. A., písomným vyjadrením navrhovateľky zo dňa 15.02.2012 vrátane obsahu príloh, písomným stanoviskom odporcu zo dňa 26.06.2012 vrátane obsahu príloh, výpismi zo živnostenského registra účastníkov, rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 12Sp/25/2014 zo dňa 17.06.2014, dokladmi o vyrúbení dane z nehnuteľností a dokladmi o jej úhrade, predloženými navrhovateľkou, doplňujúcim písomným vyjadrením odporcu zo dňa 27.11.2014, výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. R., obec R., okres A. vyplýva, že ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností, popísaných vo výroku rozsudku, je vedená navrhovateľka, ktorá ich nadobudla titulom kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. V XXXX/XX. V časti C: Ťarchy je zapísaných viacero exekučných záložných práv, zriadených súdnymi exekútormi. Na LV nie je zapísané žiadne právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom ako predávajúcim a navrhovateľkou ako kupujúcou dňa 19.12.1999 (podpisy osvedčené dňa 21.12.1999), ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený pod č. V XXXX/XX ako i zo zhodných tvrdení účastníkov konania súd zistil, že predávajúci previedol do vlastníctva kupujúcej jednak nehnuteľnosti, špecifikované vo výroku rozsudku, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. R. a jednak nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. A. (pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 zastavané plochy, parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 zastavané plochy, dom s.č. XXX na parc. č. XXXX/XX) za dohodnutú kúpnu cenu 49 790,87 €/1 500 000,- Sk. Z čl. III zmluvy vyplýva, že kupujúca si je vedomá zriadeného záložného práva na nehnuteľnosti na parc. č. XXXX/XX, k.ú. A., v prospech VÚB, a.s. s tým, že sa zaviazala toto záložné právo strpieť po dobu trvania záväzku. Kúpna zmluva bola do katastra nehnuteľností zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. R. a LV č. XXXX, k.ú. A. pod č. V XXXX/XX.
Odporca bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 19.12.1999 vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. R. titulom darovacej zmluvy, zavkladovanej pod č. XXXX/XX. Predmetnou darovacou zmluvou zo dňa 05.08.1996 darovali darcovia, rodičia odporcu - U. L. a L. L., obdarovanému - odporcovi nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. R.. Obdarovaný zriadil v prospech darcov vecné bremeno, ktorému zodpovedalo ich právo bezplatného doživotného užívania domu s.č. XXX s príslušenstvom a pozemkov parc. č. XXXX o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X o výmere X XXX m2, parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, parc. č. XXXX. Vecné bremeno malo zaniknúť smrťou oprávnených (čl. IV bod 3 zmluvy).
Zo zhodných výpovedí účastníkov súd zistil, že účastníci spoločne žili v predmetnej nehnuteľnosti do roku 2005, kedy sa navrhovateľka odsťahovala.
Podľa výpisov zo živnostenského registra ohľadne účastníkov navrhovateľka od roku 2001 podnikala pod obchodným menom Adela Marettová - FALCON, IČO: 37 384 210. Odporca podnikal od roku 1999 pod obchodným menom Peter Machara - FALCON, IČO: 17 746 8285.
Navrhovateľka vyzvala odporcu na dobrovoľné opustenie nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. R. listom zo dňa 07.11.2011, doručeným odporcovi dňa 25.11.2011.
Na základe žiadosti navrhovateľky zrušila obec R. odporcovi trvalý pobyt na adrese R. č. XXX dňa 02.11.2011.
Odporca sa k veci písomne vyjadril v odpore tak, že s návrhom nesúhlasí. Namietal, že nehnuteľnosti užíva od narodenia a ich vlastníkom sa stal na základe darovacej zmluvy, uzavretej s rodičmi ako darcami. V darovacej zmluve bolo zriadené i vecné bremeno v prospech jeho rodičov. Dňa 19.12.1999 uzavrel s navrhovateľkou kúpnu zmluvu vrátane ťarchy doživotného užívania pre rodičov, ale nepovažoval za potrebné zriadiť si takú ťarchu i vo svoj prospech. Namietal, že navrhovateľka mu za nehnuteľnosti doposiaľ nezaplatila, nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX predala a zisk použila na osobnú spotrebu, pričom svojich veriteľov nevyplatila. Pri predaji nehnuteľností, evidovaných na LV č. XXXX na neho robila nátlak, že ak bude predaju brániť, nevráti mu rodičovský dom na LV č. XXXX.
V nehnuteľnostiach mala dočasný pobyt od 08.09.2000 do 26.08.2003 a teraz ho tam nemá. Spoločnú domácnosť opustila počas jeho výkonu trestu. Roky sa s ním nekontaktovala, pričom o nehnuteľnosti sa stará sám ako riadny hospodár. O opustenie domu ho nikdy nežiadala. Poukázal na dlhy navrhovateľky, ktoré si narobila sama, svojim nezodpovedným konaním. Zdôraznil, že ručil nehnuteľnosťami, ktoré navrhovateľka následne predala a on nedostal nič. Navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov a miestnym šetrením. Konanie navrhovateľky mal za dlhodobo odporujúce dobrým mravom. Návrh žiadal zamietnuť na základe neoprávneného nadobudnutia vlastníctva navrhovateľkou a dlhodobým vedomým konaním navrhovateľky proti dobrým mravom.
V stanovisku zo dňa 26.06.2012 odporca zotrval na tvrdení, že mu navrhovateľka doposiaľ nezaplatila kúpnu cenu. Navrhovateľka žila v nehnuteľnosti ako spolubývajúca, nie ako družka od roku 1999 do roku 2005, pričom trvalý pobyt k nehnuteľnosti mala iba od 08.09.2000 do 26.08.2003. Poukázal na svoje nepriaznivé osobné pomery v tom čase, na dôvody, pre ktoré bolo podnikanie navrhovateľky neúspešné. Namietal, že medzi ním a navrhovateľkou bola dohoda, že nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX predá, zisk si nechá a nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX vráti odporcovi. Navrhovateľka ale predala nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pod cenu, pohľadávky si neuhradila a je na zvážení, či takto neporušila zákon. Poukázal na nezodpovedný prístup navrhovateľky v podnikaní, o čom má svedčiť aj to, že napriek dlhom si najala advokátsku kanceláriu. Zrušenie trvalého pobytu bez predchádzajúceho upozornenia svedčí o charaktere navrhovateľky. V ďalšom stanovisku z toho istého dňa odporca namietal, že navrhovateľka predala nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, peniaze použila na rekonštrukciu nového bývania, hoci podľa neho ich mala použiť na zaplatenie dlhov. Trval na tom, že prevody a užívanie iných nehnuteľností sú predmetom tohto konania. Navrhovateľka nemala v minulosti žiadne prostriedky na to, aby za niekoho platila. Úver vo VÚB, a.s. splatil sám, z prostriedkov svojho podnikania. Nevyzval navrhovateľku na zaplatenie kúpnej ceny, pretože ju nezačala ani splácať, takže nemala čo doplácať. O dohode medzi nimi, že nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX predá a nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX mu vráti, svedčí aj zmluva, ktorú pripravila ich spoločná účtovníčka, ale navrhovateľka od nej v deň podpisu odstúpila. Oficiálne nehnuteľnosti sú vo vlastníctve navrhovateľky, ale neboli zaplatené. Navrhovateľke dôveroval, spolupracovali, mala prístup k jeho financiám. Vecné bremeno na LV č. XXXX si neplnila, o jeho matku sa nestarala. Zrušenie trvalého pobytu bez možnosti komunikácie mal za bezcharakterné a nemorálne. Poukázal na svoje hospodárenie na sporných nehnuteľnostiach. Zdôraznil, že ťarchy na LV č. XXXX vznikli až po ich rozchode, navrhovateľka nemá skúsenosti ani vzdelanie viesť takú firmu ako on.
V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 27.11.2014 odporca ďalej uviedol, že má podozrenie, že navrhovateľka svojim konaním nielenže sa obohatila a nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ale porušila zákon, napríklad klamaním či ohováraním odporcu. Poukázal na to, že nie je možné, že navrhovateľka splácala za neho úver a súbežne jej narastali vlastné dlhy. Toto klamanie slúži len na zmätenie súdu. Ak si chce súd zachovať dôstojnosť, mal by konať a tvrdenia strán prešetriť. Mal podozrenie, že navrhovateľka sa dlhodobo dopúšťa konaniu proti dobrým mravom, nekalých obchodných praktík a špekulatívneho podnikania. Žiadal, aby súd požiadal príslušný daňový úrad navrhovateľky o spoluprácu a súčinnosť, vyžiadal daňové priznania navrhovateľky za obdobie podnikania za účelom porovnania podnikateľských schopností a výkonnosti s možnosťami, ktoré pred súdom tvrdila. Ďalej žiadal, aby súd vyzval na spoluprácu mesto A., či si plnila daňovú povinnosť, aby súd zistil, akým spôsobom podnikala, prečo bola naposledy vyhodená I.. B. z E., kde mala tajnú dielňu a tam schované stroje a technológiu odvezené z dielne odporcu.
Odporca na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojich písomných vyjadrení. Nie je zapísaný na LV ako vlastník, a preto daň z nehnuteľnosti neplatí. Nehnuteľnosti v súčasnosti užíva v časti, nemá tam trvalý pobyt. Sčasti znamená, že súpisné č. XXX je väčšia nehnuteľnosť. Žije tam, kde mali rodičia letnú kuchyňu, je tam kuchyňa aj spálňa. Nie sú tam inžinierske siete. Svieti si len baterkou a kúri v kachliach. Nehnuteľnosť nerekonštruuje, nemá z čoho. Nehnuteľnosť neužíva nikto iný okrem neho. Nehnuteľnosť dobrovoľne neopustí, pretože na to nie je dôvod. Navrhovateľka si nesplnila svoju povinnosť. Dohodli sa, že si to môže nechať, ale rodičovský dom mu vráti. Vtedy jej veril, prepísal to na ňu. Navrhovateľka mala prostriedky, aby svoje dlhy vyplatila, ale nič neurobila. Trval na prešetrení, odkiaľ tieto prostriedky vzala a ako to bolo. Nebolo mu zrejmé, prečo navrhovateľka predkladá potvrdenia o platení dane z nehnuteľností len od r. 2008, keď prevod bol vykonaný omnoho skôr.
Navrhovateľka písomným podaním zo dňa 15.02.2012 doplnila, že prevody a užívanie iných nehnuteľností nie sú predmetom tohto konania. Kúpna cena z kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.1999 bola riadne vyplatená, spôsobom postupného splácania úveru voči VÚB., a.s.. Zdôraznila, že od podpisu kúpnej zmluvy uplynulo viac ako 12 rokov a odporca mal dosť času vyzvať navrhovateľku na zaplatenie kúpnej ceny v prípade, že ju nezaplatila. Poukázala na to, že podľa čl. III zmluvy si navrhovateľka bola vedomá, že na nehnuteľnosti viazne záložné právo v prospech VÚB, a.s., pričom úver zabezpečený týmto záložným právom splácala navrhovateľka. Pokiaľ ide o predaj iných nehnuteľností, pri ich predaji bola ich vlastníčkou navrhovateľka, bola oprávnená s nimi disponovať. Výnos z predaja použila na vyplatenie dlhov odporcu, s ktorým v tej dobe žila aj podnikala. Pokiaľ ide o vecné bremeno, toto zaniklo úmrtím rodičov odporcu. Je pravdou, že má trvalý pobyt v A., čo ale nie je rozhodujúce, pretože je výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností. Nesúhlasila s tvrdením odporcu, že sa o nehnuteľnosti stará. V dome nie je elektrická energia, absencia vykurovania spôsobuje na nehnuteľnosti škody. Navrhovateľka odporcu niekoľkokrát osobne aj telefonicky vyzývala na opustenie nehnuteľností, ale pretože nereagoval, vyzvala ho aj písomne prostredníctvom zástupcu výzvou zo dňa 07.11.2011. Odporca reagoval len svojím vyjadrením zo dňa 06.12.2011, v ktorom namieta, že je nemajetný. Nenamietal platnosť kúpnej zmluvy, zaplatenie kúpnej ceny. Uviedla, že zo spoločného podnikania s odporcom má doposiaľ nemalé dlhy. Vypratanie a predaj sporných nehnuteľností by jej pomohlo vysporiadať dlhy.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že sa sa pridržiava toho, čo je uvedené v návrhu. Nehnuteľnosť chce predať, aby vyrovnala dlh z podnikania aj s odporcom. Poprela existenciu dohody o tom, že mala rodičovský dom odporcovi následne vrátiť. Odo dňa nadobudnutia nehnuteľností platila daň z nehnuteľnosti.
Podľa listiny zo dňa 05.11.2008, označenej ako kúpna zmluva medzi predávajúcim - navrhovateľkou a kupujúcim P. D., mala navrhovateľka predať kupujúcej nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. R.. Listina nie je podpísaná žiadnou zo strán.
Podľa úmrtného listu matka odporcu zomrela dňa XX.XX.XXXX.
Z listín, predložených navrhovateľkou ohľadne jej záväzkov voči tretím osobám a exekúcií vedených na jej majetok, ohľadne zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 13.03.2003 a dokladov o jeho splácaní, súd nezistil žiadne právne relevantné skutočnosti, významné pre rozhodnutie súdu vo veci samej.
Z dokumentov, predložených odporcom, týkajúcich sa stavby rodinného domu s.č. XXX, súd nezistil žiadne právne relevantné skutočnosti, významné pre rozhodnutie súdu vo veci samej.
Súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania, vznesené odporcom v písomnom vyjadrení zo dňa 27.11.2014, pretože vykonanie takých dôkazov (daňové priznania navrhovateľky za obdobie podnikania, správy Mesta A. o plnení daňových povinností navrhovateľky, šetrenie, prečo bola vyhodená I.. B. z E.) nebolo potrebné pre rozhodnutie súdu vo veci samej.
Súd vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov: Podľa § 126 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.
Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Ako vyplýva z cit. ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, základnou podmienkou úspechu žaloby o vypratanie je preukázanie vlastníckeho práva navrhovateľky. Bez preukázania svojho vlastníckeho práva nie je totiž navrhovateľka aktívne legitimovaná domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkom prislúcha.
V danej veci z listu vlastníctva jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudla na základe kúpnej zmluvy uzavretej s odporcom dňa 19.12.1999. Pokiaľ odporca v konaní argumentoval, že navrhovateľka nie je vlastníčkou nehnuteľností z dôvodu, že mu doposiaľ nezaplatila kúpnu cenu, súd mal jeho tvrdenie za právne irelevantné. Neplatnosť právneho úkonu rieši ust. § 37 až 39 Občianskeho zákonníka. V zmysle týchto zákonných ustanovení nezaplatenie kúpnej ceny nie je samo osebe dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy, pričom odporcovi nič nebránilo, v prípade, že mu kúpna cena nebola riadne uhradená zo strany navrhovateľky, domáhať sa jej zaplatenia. V konaní nebolo preukázané, že by sa odporca zaplatenia kúpnej ceny od navrhovateľky domáhal inak, ako ústne. Taktiež je právne bezvýznamný jeho argument o tom, že navrhovateľka porušila vecné bremeno, spočívajúce v práve rodičov odporcu na doživotné užívanie nehnuteľnosti, nakoľko zo zhodných tvrdení účastníkov ako i úmrtného listu matky navrhovateľa je zrejmé, že rodičia odporcu zomreli pred podaním návrhu navrhovateľky na súd. Odhliadnuc od uvedeného, ani prípadné porušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, zriadenému naviac v prospech tretích osôb, taktiež nie je dôvodom neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.1999. Pokiaľ odporca tvrdil, že navrhovateľka odmietla podpísať zmluvu o spätnom prevode, hoci sa na tom dohodli, súd konštatuje, že súčasťou kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.1999 nie je vedľajšie dojednanie o práve spätnej kúpy. Odporca nepreukázal ani, že by také dojednanie účastníci urobili v písomnej forme, ktorá je podmienkou jeho platnosti, neskôr, po uzavretí kúpnej zmluvy. Súkromné občianske právo je pritom ovládané zásadou zmluvnej voľnosti s tým, že nikoho nemožno nútiť, aby vstúpil do právneho vzťahu s inou osobou. Z tohto dôvodu súd ani na toto jeho tvrdenie nemohol prihliadať. Odporca ďalej netvrdil a nepreukázal, že by do dňa vyhlásenia rozsudku od danej kúpnej zmluvy písomne odstúpil. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že podmienka preukázanie vlastníckeho práva navrhovateľky k nehnuteľnostiam je v danom prípade splnená.
Z úspešného preukázania vlastníctva však ešte nevyplýva, že nárok navrhovateľky na vypratanie predmetných nehnuteľností je už tým opodstatnený. Odporca totiž môže mať právo na užívanie nehnuteľností, ktoré prevažuje nad samým vlastníckym právom navrhovateľky a spôsobí, že navrhovateľka v spore o vypratanie bytu nebude mať úspech. Tak by tomu bolo najmä v prípadoch, ak by odporca vykonával oprávnenia vyplývajúce z vecných bremien, z platných a účinných zmlúv alebo z iných skutočností. V danom prípade je však preukázané, že účastníci uzavreli dňa 19.12.1999 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli predmetné nehnuteľnosti, na základe ktorej bola do katastra nehnuteľností ako vlastníčka nehnuteľností zapísaná navrhovateľka (vklad V XXXX/XX). V kúpnej zmluve a ani neskôr si účastníci písomne nedohodli zriadenie vecného bremena spočívajúceho v užívaní nehnuteľnosti odporcom, čo napokon potvrdil i sám odporca v podanom odpore. V kúpnej zmluve si účastníci taktiež nedohodli, dokedy je odporca povinný predmetné nehnuteľnosti uvoľniť, a to i vzhľadom na to, že v tom čase žili v predmetných nehnuteľnostiach v spoločnej domácnosti. Výzvou zo dňa 07.11.2011, doručenou odporcovi dňa 25.11.2011, ho navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu v súlade s § 563 Obč. zák. vyzvala na dobrovoľné opustenie nehnuteľností, a to v lehote 3 dní od doručenia výzvy. Ak teda odporca do 28.11.2011 predmetné nehnuteľnosti dobrovoľne nevypratal a užíva ich i po tomto dni, činí tak bez právneho titulu, t.j. neoprávnene. Preto súd žalobnému návrhu vyhovel a odporcovi uložil povinnosť predmetné nehnuteľnosti vypratať a vypratané odovzdať navrhovateľke.
Pokiaľ odporca argumentoval zlou finančnou situáciou navrhovateľky, táto nemala na právne posúdenie veci žiaden vplyv, takisto ako listinné dôkazy ohľadne úverov a exekúcií navrhovateľky, na ktorých vykonaní trvali obe sporové strany. Z týchto listinných dôkazov súd pritom nezistil žiadne skutočnosti právne významné pre rozhodnutie vo veci. Na rozhodnutie súdu ďalej nemala vplyv otázka, kto platí za nehnuteľnosť daň z nehnuteľností (hoci medzi účastníkmi napokon ani nebolo sporné, že ju dlhodobo platí navrhovateľka), pretože úhrada dane z nehnuteľností nemá vplyv na otázku vlastníctva nehnuteľností navrhovateľkou ani na posúdenie existencie užívacieho práva odporcu k nehnuteľnostiam v zmysle vyššie popísaného. Pokiaľ ide o trvalý pobyt odporcu, resp. navrhovateľky v rodinnom dome s.č. XXX a spôsob ich ukončenia, ani tieto skutočnosti neboli spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie súdu, a to i s poukazom na § 3 ods. 3 z.č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, podľa ktorého prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k budove uvedenej v odseku 2 ani k jej vlastníkovi a má evidenčný charakter. Ani skutočnosti, týkajúce sa trestného stíhania odporcu, vyplývajúce z ním predložených listín, nemali na posúdenie veci vplyv. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je popísané vo výroku tohto rozsudku.
Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.
Plne úspešnej navrhovateľke vzniklo voči neúspešnému odporcovi podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania, spočívajúcich v náhrade zaplateného súdneho poplatku 99,50 € a v trovách právneho zastúpenia. Súd pri určení hodnoty konania vychádzal z ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Tarifná odmena za 1 úkon právnych služieb podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky predstavuje sumu 57,- € za rok 2011 €, 58,69 € za rok 2012, 60,07 € za rok 2013, 61,87 € za rok 2014. Súd priznal navrhovateľke trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby á 57,- € vykonané v roku 2011 podľa § 14 ods. 1, písm. a/, b/ vyhlášky v znení účinnom ku dňu poskytnutia právnej služby (príprava a prevzatie veci, podanie žaloby), 1 úkon právnej služby á 58,69 € vykonaný v roku 2012 podľa § 14 ods. 1, písm. c/ vyhlášky v znení účinnom ku dňu poskytnutia právnej služby (účasť na pojednávaní 26.06.2012), za 1 úkon á 40,05 € / t.j. 2/3-iny zo 60,07 €) vykonaný v roku 2013 podľa § 14 ods. 2, písm. a/ vyhlášky v znení účinnom ku dňu poskytnutia právnej služby (ďalšia porada s navrhovateľkou 03.06.2013 od 10,30 hod od 11,55 hod za 1 skončenú hodinu), za 1 úkon á 15,02 € / t.j. 1/4-ina zo 60,07 €) vykonaný v roku 2013 podľa § 13a ods. 5, písm. b/ vyhlášky v znení účinnom ku dňu poskytnutia právnej služby (účasť na pojednávaní 13.09.2013, ktoré síce bolo otvorené, ale bolo odročené po 15 minútach bez prejednania veci, pretože odporca požiadal o poskytnutie právnej pomoci Centrom právnej pomoci), 2 úkony právnej služby á 61,87 € vykonané v roku 2014 podľa § 13a ods. 1, písm. b/, d/ vyhlášky v znení účinnom ku dňu poskytnutia právnej služby (porada s navrhovateľkou 27.11.2014 za 1 skončenú hodinu a účasť na pojednávaní 28.11.2014); podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 2 x režijný paušál á 7,41 € za úkony v roku 2011, 1 x režijný paušál á 7,63 € za úkon v roku 2012, 2 x režijný paušál á 7,81 € za úkony v roku 2013, 2 x režijný paušál á 8,04 € za úkony v roku 2014. Vzhľadom k tomu, že právna zástupkyňa navrhovateľky je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvýšila sa odmena a náhrady podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky o 20 % DPH, t.j. spolu o sumu 81,13 €. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľky spolu predstavujú sumu 486,78 €.
Neúspešného odporcu súd zaviazal na náhradu trov konania navrhovateľky k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky podľa § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.