Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-1343-2013.pdf
PDF · 68.43 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/1343/2013
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, pobočka Poprad, 1. mája 4053/24, IČO 30807484 proti povinnému S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX o vymoženie 256,25 eur s prísl. vedenou súdnym exekútorom JUDr. Kamilom Líškom, Exekútorský úrad Bratislava, 29. augusta 2, Bratislava takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 17.09.2013 sa začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 256,25 eur s prísl. na základe exekučného titulu rozhodnutia oprávneného č. 700-3011582813-GC04/13 dňa 19.08.2013. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 082804 dňa 01.10.2013.
Dňa 22.07.2014 oprávnený predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie. Oprávnený v návrhu uviedol, že v zmysle § 221 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení bola nariadená obnova konania vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity ukončeného vydaním právoplatného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom v predmetnej exekúcii. Rozhodnutím č. 700-3011096714-GC04/14 zo dňa 19.06.2014 bolo zrušené rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom v predmetnej veci, pretože povinný si dodatočne splnil svoju oznamovaciu povinnosť voči oprávnenému. Povinný teda svojim konaním zavinil zastavenie exekúcie, ktorá bola začatá dôvodne, preto oprávnený navrhol, aby na uhradenie trov exekúcie bol zaviazaný povinný.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo pozačatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Súd má za preukázané, že rozhodnutie oprávneného č. 700-3011582813-GC04/13 dňa 19.08.2013, ktoré bolo exekučným titulom, bolo v plnom rozsahu zrušené. Vzhľadom na tieto skutočnosti a v súlade s cit. zákonnou úpravou súd exekúciu zastavil.
Podľa § 196 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku v platnom znení ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V Exekučnom poriadku je zakotvená zásada, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný a z tejto zásady sú iba dve výnimky. Prvá výnimka je v prípadoch, ak bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, pričom predpokladom uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnenému je miera procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Druhou situáciou je zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu, že exekučný titul bol po začatí exekúcie po dodatočne splnenej oznamovacej povinnosti povinným zrušený. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi preto súd rozhodol v zmysle § 196 a 197 Exekučného poriadku, nakoľko má za to, že vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie a priebeh exekúcie nie je možné výnimky na zaviazanie na náhradu trov exekúcie oprávneného použiť, nakoľko to bol povinný, ktorý porušil povinnosť uloženú zákonom a len z tohto dôvodu došlo k začatiu exekúcie. V prípade, ak by si povinný splnil svoju oznamovaciu povinnosť, nedošlo by k začatiu exekúcie a nevznikli by ani žiadne trovy exekúcie. Za stavu, keď si povinný nesplnil oznamovaciu povinnosť a nepodal ani námietky proti výkazu nedoplatkov, oprávnenému neostávalo iné, ako pristúpiť k vymáhaniu nedovedeného preddavku na poistnom. Oprávnený preto nenesie zodpovednosť za zastavenie exekúcie a súd zaviazal na zaplatenie trov exekúcie povinného (uznesenie Krajského súdu Prešov č.k. 16CoE/125/2012-26 zo dňa 30.08.2012). S prihliadnutím k týmto zákonným ustanoveniam a návrhu súdneho exekútora súd uložil povinnému uhradiť trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku účinného od 01.01.2012 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol v zmysle § 194 ods. 1 Exekučného poriadku s tým, že náhradu trov exekúcie súd exekútorovi nepriznal, pretože súdny exekútor vo svojom podaní doručenom súdu dňa 19.09.2014 uviedol, že si náhradu trov exekúcie neuplatňuje.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.