Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-234-2014.pdf
PDF · 75.48 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/234/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci mal. K. J. nar. XX.X.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, pracovisko Košice IV, dieťaťa rodičov: H. X. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v X. na H. XX zastúpenej advokátkou JUDr. Adrianou Krajníkovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Kuzmányho 57 a J. J. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v X. na R. XX v konaní o zákaz styku, o odvolaní rodičov proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo 17.12.2013 č.k. 25P 116/2011-280 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Matke nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením zo 17.12.2013 č.k. 25P 116/2011-280 rozhodol, že matka je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II sumu 494,24 € z titulu náhrady trov štátu a to v jednotlivých pravidelných mesačných splátkach v sume po 10,- € splatných vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti tohto uznesenia až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok a otec je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II sumu 494,24 € z titulu náhrady trov štátu a to v jednotlivých pravidelných mesačných splátkach v sume po 30,- € splatných vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca počnúc dňom právoplatnosti tohto uznesenia až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.
Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie matka s odôvodnením, že predmetné konanie je konaním, ktoré sa môže začať aj bez návrhu, preto z uvedeného dôvodu žiadala, aby súd o trovách konania rozhodol na ťarchu štátu prípadne, aby ju oslobodil od povinnosti platenia trov konania. Vyjadrila názor, že v súlade s ust. § 150 O.s.p. sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, aby súd voči nej výnimočne náhradu trov konania nepriznal berúc do úvahy zároveň neprimeranosť ich výšky. Toho času je na materskej dovolenke, stará sa o dve maloleté deti a jediným jej príjmom je materský príspevok, preto má dôvodne za to, že sú u nej splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a uplatnila si trovy odvolacieho konania.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie včas aj otec dieťaťa s tým, že v súlade s ust. § 150 O.s.p. sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, aby súd voči nemu výnimočne náhradu trov konania nepriznal berúc do úvahy zároveň neprimeranosť ich výšky. Konštatoval, že vo veci súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom PhDr. P. X., ktoré bolo vykonané a bol súdu predložené znalecký posudok. Matka napadla objektívnosť znaleckého posudku a vzniesla voči znalkyne námietku zaujatosti so žiadosťou o ustanovenie iného znalca, ktorej námietke súd vyhovel a ustanovil znalca R.. W. E., ktorá vypracovala kontrolný znalecký posudok, ktorý sa vo svojej podstate stotožňuje s prvým znaleckým posudkom, avšak
k nákladom 431,60 € za prvý pribudli ďalšie neproduktívne náklady za kontrolný znalecký posudok 556,88 €, pričom aj kontrolný znalecký posudok preukázal absurdnosť návrhu vo veci samej zo strany matky. Zdôraznil, že súd požiadavke matky na kontrolné znalecké dokazovanie vyhovel, čo preukazuje v spisovej dokumentácii jeho vyjadrenie z 21.8.2012, rovnako aj vyjadrenie k odvolaniu voči uzneseniu, ktorým bolo zrušené predbežné opatrenie o zákaze styku (súdu predložené 14.11.2012). Stotožnil sa s názorom právneho zástupcu matky, ktorý v dovolaní uviedol, že „súd mal vytvoriť priestor na konfrontáciu názorov matky a znalkyne, čo by poskytlo solídny základ pre záver o správnosti, dostatočnosti a najmä zákonnosti znaleckého posudku“. Súd tak neurobil, hoci zo znaleckého posudku vyplýva upozornenie pre súd na zavádzanie znalca osobou matky, na jej účelové, manipulatívne správanie - tento poznatok sa navyše vyskytuje aj v kontrolnom znaleckom posudku. Ak by tak súd urobil, ďalšie náklady by neboli museli vzniknúť. Preto má dôvodne za to, že náklady za kontrolný znalecký posudok by mala v plnom rozsahu znášať matka. Nepovažuje za správne, že súd vychádzal z jeho potencionálneho príjmu a z akého dôvodu vychádza z čiastočného príjmu za rok 2011, keď o náhrade trov konania rozhodoval na konci roka 2013. Je poberateľom invalidného dôchodku, podniká - zatiaľ so stratou, avšak i znaleckým posudkom z odboru účtovníctva bolo preukázané, že v začiatkoch podnikaniach v remeselných odboroch to býva obvyklé. Ak súd vychádza z fikcie, že ako stolár sa mohol zamestnať vo svojom odbore, lebo boli evidované voľné pracovné miesta stolárov, tak by bol zarobil viac ako podnikaním, prečo neberie ani fiktívny zreteľ na to, aké má ako osoba s ťažkým telesným postihnutím reálne šance v odbore zamestnať sa pri súčasnej vysokej nezamestnanosti a v čase krízy. Súdom zhodnotené príjmy považuje za nepodložené a nesprávne bez reálneho zistenia skutkového stavu, pričom jeho výdavkami sa vôbec nezaoberal. Rovnako považuje za nesprávne a diskriminačné, že matke povolil mesačné splátky 10,- € a jemu 30,- €. Rovnako zdôraznil, že ak by súd riadne skúmal majetkové pomery matky, tak by zistil, že uzavretím manželstva sa jej finančná situácia výrazne zlepšila
- sama v znaleckých posudkoch uvádza, že uzavrela manželstvo s občanom USA, ktorý na Slovensku pracuje ako vysokopostavený manažér v U.S. Steele a poskytol jej finančné zabezpečenie, istotu, pocit bezpečia a teraz si môže dovoliť to, čo predtým nemohla. Dal do pozornosti, že to bola matka, ktorá iniciovala nepodložene a účelové toto konanie, jej návrhom nebolo vyhovené a výsledkom sú vysoké súdne trovy a čo je najhoršie, kvôli krivým obvineniam matky tri roky nevidel svojho syna. Žiadal, aby odvolací súd zohľadnil neefektívnosť nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania na podnet matky, ako aj nesprávnosť zhodnotenia majetkových pomerov na jeho strane a na strane matky a navrhol odvolaciemu súdu, aby s ohľadom na ust. § 150 O.s.p. v súlade s dikciou § 220 O.s.p. uznesenie Okresného súdu Košice II v napadnutej časti výroku zmenil tak, že náhrada trov štátu voči nemu sa neuplatňuje.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 cit. ust., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy aj v ich vzájomnej súvislosti, preto je odôvodnenie napadnutého uznesenia presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd s poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami rodičov už v priebehu konania na súde prvého stupňa a rodičia ani v priebehu odvolacieho konania neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o povinnosti rodičov nahradiť trovy štátu, ktoré vznikli znaleckým dokazovaním vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa. Odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 148 O.s.p. platí nielen pre konanie, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada trov konania podľa ust. § 142 až 145 O.s.p. v tzv. sporovom konaní, ale aj pre konanie v ostatných veciach, v ktorých vzhľadom k ich povahe nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu účastníka, vo veci v tzv. nesporových konaniach. Pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platil štát, nie je rozhodujúce, či dokazovanie bolo nariadené súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu, bolo opodstatnené a nie je relevantné ani to, ktorý účastník navrhol vykonanie konkrétneho dôkazu, pri ktorého výkone vznikli trovy štátu. Z uvedeného vyplýva, že v konaniach nesporových, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania, má štát právo na náhradu trov konania vždy, proti každému z účastníkov v rovnakom rozsahu, avšak u každého účastníka musí skúmať, či
nespĺňa podmienky oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle ust. § 138 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že štát má voči rodičom právo na náhradu trov konania v rozsahu jednej polovice, ktoré vyplatil za znalecké dokazovanie. Súd prvého stupňa správne postupoval, ak rozdelil trovy znaleckého dokazovania 988,48 € medzi matku a otca, pretože dokazovanie bolo nariadené v nesporovom konaní, kde sa miera zavinenia vzniku trov neskúma a v súlade s § 148 ods. 1 O.s.p. správne skúmal, či je splnená aj druhá zákonná podmienka pri rozhodovaní o náhrade trov konania t.j., či účastníci konania spĺňajú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov a v tejto súvislosti zistil, že pomery rodičov neodôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov a ich finančná situácia im umožňuje nahradiť trovy štátu vzniklé titulom znalečného. Aj podľa názoru odvolacieho súdu možnosti a schopnosti rodičov tak, ako boli spoľahlivo zistené v konaní o zákaze styku otca s maloletým K. dovoľujú, aby matka splácala trovy štátu po 10,- € a otec po 30,- € mesačne bez ohrozenia uspokojovania svojich potrieb a potrieb maloletého dieťaťa. Keďže odvolací súd nezistil žiadne výnimočné okolnosti na strane rodičov, ktoré by opodstatňovali aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. v zmysle odvolacích dôvodov rodičov, odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ods. 2 tohto zák. ust. sa obmedzil na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Vzhľadom k tomu, že rozhodovanie o trovách štátu je súčasťou konania o zákaze styku otca s maloletým dieťaťom, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu, matka nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.