Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-22-2022.pdf
PDF · 77.29 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/22/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX I., zast.: JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom so sídlom kancelárie Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 35511028, proti žalovanej: R. I. G. Q. S., so sídlom G. XX, XXX XX E., Q.: XXXXXXXX, zast.: advokátskou kanceláriou Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36868299, o zaplatenie 25.388,90 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C 99/2020-103 zo dňa 02.02.2022 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok vo výroku I. a III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 25.238,90 Eur s príslušenstvom a zároveň mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu na havarijné poistenie motorového vozidla, ktoré bolo zničené po náraze do oplotenia rodinného domu, a to pri dopravnej nehode, ktorú spôsobil žalobca. Žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku z dôvodu, že ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode sa nezdržal požitia alkoholu po nehode v čase, keď to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol. Z uvedeného rozhodnutia nebolo preukázané, že žalobca z miesta nehody ušiel, naopak bolo konštatované to, že miesto dopravnej nehody opustil za účelom privolania pomoci.
3. Súd prvej inštancie s poukazom na princíp právnej istoty ako aj prejudiciality uvedenej v § 194 ods. 2 CSP konštatoval, že z rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva, že by žalobca v čase dopravnej nehody viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky a súčasne neporušil povinnosť účastníka dopravnej nehody podľa § 66 ods. 2 písm. d/ Zákona č. 8/2009 Z.z., preto neboli dôvody na výluku z poistenia v zmysle článku IV. bodu 7 a 9 všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie. Konštatoval, že je dôvodné vyhovieť nároku na zaplatenie sumy 25.238,90 Eur s príslušenstvom, nakoľko sa jednalo o totálnu škodu a boli brané do úvahy hodnoty použiteľných zvyškov motorového vozidla ako aj spoluúčasť dohodnutá v poistnej zmluve.
4. Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania za rozhodné obdobie vo výške stanovenej vykonávacím predpisom. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle zásady úspechu vo veci.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 193, § 194 CSP, § 797 Občianskeho zákonníka, § 65, § 66 Zákona č. 8/2009 Z.z..
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalovaného, a to proti výrokom I. a III. s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Žalovaný v odôvodnení odvolania uviedol, že súd prvej inštancie sa obmedzil len na konštatovanie toho, že v zmysle § 193 CSP bol viazaný pri rozhodovaní rozhodnutím príslušného orgánu o spáchaní priestupku. Súd sa však nezaoberal námietkami žalovaného, ktoré v konaní vznášal a svoje rozhodnutie zaťažil nepreskúmateľnosťou a arbitrárnosťou. Z rozhodnutia súdu nevyplýva vysvetlenie ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán ako sa vyporiadal s jednotlivými dôkaznými prostriedkami napríklad v podobe výsluchu svedka I. R.. Tým bolo porušené právo na spravodlivý proces v neprospech žalovaného. Z rozhodnutia súdu nevyplýva ako sa vysporiadal s argumentom, že podľa vykonaných dôkazov je preukázané opustenie miesta dopravnej nehody žalobcom, čím je naplnená výluka z poistného plnenia a v rozsudku nemožno nájsť argumenty súdu na tieto námietky žalovaného. Súd v podstate rekapituloval priebeh trestného konania, obsah vyjadrení strán sporu, následne ustanovenia hmotného a procesného práva, pričom len v rozsahu jednej strany uviedol, že z dôvodu princípu právnej istoty žalobe vyhovel. Poukázal na to, že v rámci občianskoprávnej a trestnoprávnej zodpovednosti je podstatne odlišne koncipovaný princíp tejto zodpovednosti a na toto súd nebral ohľad. Pokiaľ sa týka záverov priestupkového konania, v tejto súvislosti je súd viazaný len tým, či bol spáchaný priestupok, a to kto ho spáchal. To, že žalobca nebol uznaný za vinného z priestupku z dôvodu, že nezotrval na mieste dopravnej nehody neznamená, že jeho konaním nebola naplnená výluka v zmysle článku IV. odsek 9 VPP. Súd z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu záveru a ani dôvod takéhoto záveru nie je zistiteľný z rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom len z výsluchu svedka I. R. vyplýva, že žalobca ani nemal v úmysle volať políciu, nakoľko sa mu nejavilo motorové vozidlo vážne poškodené. To, že údajne išiel po pomoc ku svokrovi nič nemení na tom, že opustil miesto dopravnej nehody a nemal iniciatívu privolať policajnú hliadku. Žalovaný poukázal na to, že zo správania žalobcu vyplýva, že ani ak by mal k dispozícií mobilný telefón, nebol by volal políciu, nakoľko chcel vec riešiť len prostredníctvom svokra s majiteľom poškodeného plota. Tieto tvrdenia žalobcu sú v rozpore s tým, že žalobca už po nehode odhadoval výšku škody na svojom motorovom vozidle vo výške asi 10.000,- Eur, pričom poškodené motorové vozidlo je prémiovej značky, ktoré pri nadobúdacej cene cca 56.000,- Eur má drahé náhradné diely. Rovnako sa žalobca nijakým spôsobom nepokúšal skontaktovať s osobami, ktoré bývali v rodinnom dome a zároveň pri tejto dopravnej nehode boli prítomné aj ďalšie osoby, ktoré videli žalobcu odchádzať z miesta dopravnej nehody. Z toho vyplýva, že žalobca sa rozhodol opustiť miesto dopravnej nehody a riešiť situáciu so svojím svokrom. Pokiaľ teda žalobca opustil miesto dopravnej nehody sú tam dôvody pre výluku, preto je dôvod napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, respektíve tento zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Žalobca po doručení odvolania žalovaného na toto v lehote poskytnutej mu súdom prvej inštancie nereagoval.
8. Po podaní odvolania vo veci samej bola vec predložená Krajskému súdu v Prešove dňa 16.05.2022, kedy vec bola pridelená na rozhodnutie sudcovi tunajšieho súdu v senáte vedenom pod sp.zn. 8Co JUDr. Martina Fiľakovského, u ktorého dňa 31.12.2022 došlo k zániku funkcie sudcu, preto predmetná vec bola prerozdelená náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove na rok 2023 a dňa 02.01.2023 bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi Krajského súdu v Prešove v senáte 13Co. Z uvedeného dôvodu preto bola táto vec prejednaná v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolania preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
10. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
11. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nepochybne je porušením práva strany sporu na spravodlivý proces. Aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR či Ústavného súdu SR vyplýva, že súdne rozhodnutie vyžaduje, aby obsahovalo odpoveď na námietky vznášané stranami sporu, pričom práve dostatočné dôvody musia byť uvedené ku skutočnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie.
12. V tomto konaní sa súd prvej inštancie nezaoberal a neodpovedal na námietky žalovaného týkajúce sa otázky naplnenia výluky v zmysle článku IV. bod 9 VPP. Zo znenia tohto článku VPP vyplýva, že poistenie sa nevzťahuje na škody, pri ktorých vodič poisteného motorového vozidla po vzniku dopravnej nehody alebo inej škodovej udalosti - ušiel z miesta nehody alebo toto svojvoľne opustil alebo sa odmietol podrobiť skúške na prítomnosť alkoholu v krvi. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na skutočnosti, že bol viazaný rozhodnutím vydaným v priestupkovom konaní, pričom z odôvodnenia nie je zistiteľné, akým spôsobom sa vyporiadal s argumentom žalovaného o tom, že žalobca svojvoľne opustil miesto škodovej udalosti, respektíve miesto nehody. Z uvedeného dôvodu zaťažil svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou.
13. V danom prípade z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu teda nevyplýva, že tento sa bezo zbytku zhostil povinnosti zrozumiteľne a vyčerpávajúcim spôsobom vysvetliť a zdôvodniť svoje rozhodnutie.
14. Bude preto potrebné ustáliť a vyriešiť otázku, či správanie sa žalobcu v súvislosti s jeho konaním po vzniku škodovej udalosti a dopravnej nehody možno charakterizovať ako svojvoľné opustenie miesta nehody, a to v kontexte zistených skutočností ako aj výpovedí, ktoré boli zistené v priestupkovom konaní a dať presvedčivú odpoveď na to, na základe akých dôvodov tomu tak je.
15. Samotné konštatovanie súdu prvej inštancie uvedené v bode 47 odôvodnenia teda, že žalobca v čase dopravnej nehody neviedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a neporušil povinnosť účastníka dopravnej nehody v zmysle § 66 ods. 2 písm. d/ Zákona č. 8/2009 Z.z. nevyplýva z obsahu spisu. Podľa citovaného ustanovenia Zákona č. 8/2009 je účastník dopravnej nehody povinný zotrvať na mieste dopravnej nehody do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci alebo po ohlásení dopravnej nehody. To, či takýmto spôsobom žalobca postupoval, zistiteľné z odôvodnenia súdu prvej inštancie nie je.
16. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil napadnutý rozsudok a postupom podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
17. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať, vyporiadať sa s v tomto rozhodnutí vytýkanými nedostatkami, a následne vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodniť.
18. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 CSP).
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).