Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20C-13-2013.pdf
PDF · 137.49 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/13/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu S. N., T.. XX.XX.XXXX, U. H. C. XX, XXX XX C., právne zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom v Prešove, Hlavná 89, 080 01 Prešov, proti žalovanej Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 27 Bratislava IČO: 00 151 653, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Hic, s.r.o., P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, o neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 14.01.2010 v časti výkonu dobrovoľnej dražby, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 530,76 eura (trovy právneho zastúpenia) na účet právneho zástupcu žalovanej, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou podanou na súde dňa 8.11.2013 sa domáhal, aby súd určil, že zmluvná podmienka vo Všeobecných obchodných podmienkach žalovanej v bode 15 Zabezpečenie záväzkov ods. 15.9.1. písm. c), na základe ktorej ak klient nebude riadne a včas splácať pohľadávku, je banka oprávnená začať výkon záložného práva a uspokojiť svoju pohľadávku z výťažku z predaja zálohu, predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa osobitného zákona, je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.01.2010 bola medzi žalovanou ako záložným veriteľom a žalobcom ako záložcom 2 a G. N. P. ako záložcom 1, uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam (ďalej len „Zmluva zo dňa 14.01.2010"). Predmetom tejto Zmluvy zo dňa 14.01.2010 bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložcov v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, ktorá vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.01.2010 (ďalej len „Úverová zmluva zo dňa 14.01.2010"), na základe ktorej žalovaná ako veriteľ poskytla žalobcovi a G. N. P. ako dlžníkom úver vo výške 140.000,- eur.
Podľa čl. I časti II bodu 1 Zmluvy zo dňa 14.01.2010 boli zálohom nasledovné nehnuteľnosti: a) nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve G. N. P. ako záložcu 1 a žalobcu ako záložcu 2 zapísané na liste vlastníctva č. 14004, k.ú. Prešov (záloh 1), a to: pozemok KN - C parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku: Záhrady, o výmere 90 m2, k.ú. C.B.; pozemok KN - C parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 111 m2, k.ú. C.; pozemok KN - C parcelné číslo XXXX, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 116 m2, k.ú. C.; pozemok KN - C parcelné číslo XXXX/ X, druh pozemku: Záhrady, o výmere 51 m2, k.ú. C.; stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX,
postavená na pozemku KN - C parcelné číslo XXXX, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 116 m2, k.ú. C.; b) nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu ako záložcu 2 zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX, Y..Ú.. C. (záloh 2), a to: byt č. 3, ktorý sa nachádza na 1. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, orientačné číslo vchodu XX, na ulici C. v C. ktorý je postavený na pozemku KN - C parcelné číslo XXXX/XXX, Y..Ú.. C.; spoluvlastnícky podiel v rozsahu 39/5088 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné č. XXXX, orientačné číslo vchodu XX, na ulici C. v C., ktorý je postavený na pozemku KN - C parcelné č. XXXX/XXX, Y..Ú.. C.. Záložné právo v prospech žalovanej bolo katastrom nehnuteľností registrované pod č.k. D. XXX/XXXX.
Notárskou zápisnicou č.k. T. XXX/XXXX, T. XXXXX/XXXX zo dňa 21.10.2010 uzavrel žalobca spolu so G. N. P. dohodu o bezodplatnom zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na základe ktorej sa okrem iného G. N. P. stala výlučnou vlastníckou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX, k.ú. C., a teda rodinného domu so súpisným číslom XXXX, k.ú. C., pozemku KN - C parcelné číslo XXXX/X, Y..Ú.. C., pozemku KN - C parcelné číslo XXXX/X, Y..Ú.. C., pozemku KN - C parcelné číslo XXXX, Y..Ú.. C. a pozemku KN - C parcelné číslo XXXX/X, k.ú. C., a teda zálohu 1 v zmysle Zmluvy zo dňa 14.01.2010, pričom ťarcha zapísaná na LV č. XXXXX, k.ú. C. v časti C pod D. XXX/XXXX zostala touto dohodou nedotknutá.
Úver, ktorý bol poskytnutý žalobcovi a G. N. P. ako dlžníkom na základe Úverovej zmluvy zo dňa 14.01.2010 bol spočiatku riadne a včas splácaný. Rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 20C/225/2010-14 zo dňa 11.01.2011 zaniklo manželstvo žalobcu a G. N. P. rozvodom, pričom sa ústne obaja dohodli, že splácanie úveru z Úverovej zmluvy zo dňa 14.01.2010 prevezme G. N. P., kým žalobca prevezme splácanie iných úverov. Dňa 02.05.2011 vydala žalovaná potvrdenie o vzdaní sa časti záložného práva k časti zálohu zapísaného pod č.k. D. XXX/XXXX, a to k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXXX, Y..Ú.. C. (záloh 1), pričom záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXXX, Y..Ú.. C. (záloh 2) zostalo zachované v rozsahu a za podmienok dohodnutých v Zmluve zo dňa 14.01.2010.
Listom zo dňa 24.03.2013 označeným ako „Posledné upozornenie (3. upomienka)" žalovaná vyzvala žalobcu na úhradu dlhu, ktorý k 24.03.2013 predstavoval sumu vo výške 2.050,88 eura. Zároveň bol žalobca upozornený v prípade, ak predmetný záväzok neuhradí, na možnosť žalovanej požadovať okamžité splatenie celej pohľadávky, ako aj na možnosť prístupu k jej vymáhaniu, napr. súdnou cestou, exekúciou alebo poverením spoločností špecializujúcich sa na vymáhanie pohľadávok a ak je úver zabezpečený nehnuteľnosťou, žalovaná je oprávnená pristúpiť aj k dražbe tejto nehnuteľnosti.
Podľa čl. IV Zmluvy zo dňa 14.01.2010, ak pohľadávka nebude riadne a včas splácaná, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci ktorého uspokojí svoju pohľadávku z výťažku predaja zálohu, a to spôsobom dohodnutým voVšeobecných obchodných podmienkach (ďalej len „VOP"). Podľa bodu 15 (Zabezpečenie záväzkov) ods. 15.9.1 VOP žalovanej, ak klient nebude riadne a včas splácať pohľadávku, je banka oprávnená začať výkon záložného práva a uspokojiť svoju pohľadávku z výťažku z predaja zálohu, a to buď: a) priamym predajom tretej osobe, alebo; b) vyhlásením verejnej obchodnej súťaže určenej neurčitým osobám o najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, alebo; c) predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa osobitného zákona, alebo; d) predajom zálohu podľa osobitných zákonov.
Žalobca poukázal na to, že v zmysle vyššie uvedených ustanovení zakotvených v Zmluve zo dňa 14.01.2010 a vo VOP žalovanej, ktoré sú súčasťou Zmluvy zo dňa 14.01.2010, možno výkon záložného práva uskutočniť mimosúdne, teda bez schválenia súdu na pohľadávku, ktorej časť predstavuje plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok a plnenie v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Žalovaná ako podnikateľ môže určiť výšku dlhu bez preskúmania dlhu súdom. Súd preskúma ex offo zmluvné podmienky, či nie sú neprijateľné, čo by bez súčinnosti súdu nebolo možné. Pokiaľ by súd takúto zmluvu nepreskúmal, nič nebráni tomu, aby sa výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou vymáhalo aj plnenie na základe neprijateľných zmluvných podmienok, nakoľko o výške pohľadávky nerozhodne súd, ale podnikateľ a nútené postihnutie majetku nevykoná súdny exekútor, ale podnikateľ.
Zmluva zo dňa 14.01.2010 obsahuje možnosť výkonu záložného práva aj mimosúdne, a minimálne v tejto časti považuje žalobca zmluvu za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Slovenský právny
poriadok umožňuje vykonať záložné právo bez schválenia súdu. Teda nie súd, ale podnikatelia podľa slovenského právneho poriadku rozhodujú, či sa postihne majetok spotrebiteľov, najmä majetok spojený s bývaním.
Žalobca má za to, že takáto právna úprava je v rozpore s princípmi práva Európskej únie. Rakúska aj nemecká právna úprava zakotvuje pre takýto vážny zásah súhlas sudcu, v českom súdnictve sudca odobruje výkon záložného práva tzv. „zástavní žalobou". Podľa súčasnej slovenskej právnej úpravy je možné vykonať dobrovoľné dražby, v ktorých ide od navrhovateľa cez dražobníka a notára všetkým najmä o zisk, pričom len na nich zostáva posúdenie primeranosti výkonu záložného práva. Najnovšie sa začína poukazovať na neproporcionálne prvky slovenskej právnej úpravy výkonu záložného práva aj v judikatúre súdov, napr. na stránke Ministerstva spravodlivosti SR, v časti Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V danom prípade o výške pohľadávky teda nerozhodne súd, ale žalovaná ako veriteľ v postavení podnikateľa a nútené postihnutie majetku nevykoná súdny exekútor, ale opätovne podnikateľ. Žalovaná v pozícii veriteľa sa zjavne snaží postihnúť majetok žalobcu nad rámec skutočnej výšky dlhu. Z obsahu Úverovej zmluvy zo dňa 14.01.2010 je zrejmé, že ide o typizovanú spotrebiteľskú zmluvu. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, samotná zmluva je spísaná na formulári, pričom jej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené zverejnením. Tieto dokumenty žalobca nemohol nijako ovplyvniť, nakoľko boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Z tohto dôvodu na daný právny vzťah je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.
Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 22. novembra 2011 č. k. 6Co 108/2011, v ktorom krajský súd k otázkam aplikácie zákona o dobrovoľných dražbách uviedol, že každé ustanovenie zákona je s ohľadom na ingerenciu súkromného dražobného procesu do práv a oprávnených záujmov osôb povinných zo záložného práva nevyhnutné vykladať ústavne konformne, a teda z pohľadu účelu a zmyslu ochrany Ústavou SR garantovaných základných práv a slobôd (porov. nález Ústavného súdu ČR II.ÚS 2164/10). Krajský súd dodal, že inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 ústavy, a to bez akejkoľvek (preventívnej) ingerencie súdnej moci. Súd ďalej uviedol, že postihnutie majetku výlučne súkromnými osobami -podnikateľmi sledujúcimi dosahovanie zisku takmer bez akejkoľvek verejnoprávnej ochrany v rozsahu, aký umožňuje slovenská právna úprava je diskutabilné aj vo svetle porovnateľných právnych poriadkov, ktoré na tak závažný zásah do vlastníctva vyžadujú rozhodnutie sudcu. Krajský súd vyslovil presvedčenie, že pri naplnení ústavného princípu primeranosti musí byť pri výkone záložného práva dražba nad akúkoľvek pochybnosť inštitútom uspokojenia pohľadávky, ktorý má povahu ultima ratio. Nebolo a ani nemôže byť zmyslom a cieľom právnej úpravy výkonu záložného práva to, aby niekto v dražbe „kúpil" rýchlo a lacnejšie. Princípy zhmotnené v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR musí reflektovať a napĺňať nielen aplikačná prax, ale svojou normotvornou činnosťou aj zákonodarca. Ak zákonodarca konštruuje právnu úpravu, dbá pritom na reflexiu ústavných limitov, ktoré podústavná právna úprava ďalej rozvíja. Preto ani záujmy veriteľa na uspokojení pohľadávky nemôžu byť hlavným cieľom realizácie právnej úpravy dobrovoľných dražieb, ako je mylne vžité v aplikačnej praxi. V tomto zmysle vyslovil krajský súd názor, že absentuje akákoľvek už vyššie naznačená (preventívna) súdna kontrola dôvodnosti, oprávnenosti a najmä primeranosti výkonu záložného práva (porov. napríklad inštitút tzv. zástavní žaloby v Českej republike), ktorá by bola normatívnym pretavením základných hodnôt ústavného poriadku Slovenskej republiky. Súdna kontrola je pritom atribútom, ktorému nemôže byť vyčítané, že je iba na prospech záložcu (dlžníka), práve naopak preventívna súdna kontrola by umožnila zásadným spôsobom odstrániť aj právnu neistotu potenciálneho vydražiteľa v otázke nadobudnutia vlastníckeho práva, ak by nútený výkon záložného práva cez prizmu jeho dôvodnosti, oprávnenosti a najmä primeranosti ešte pred jeho uskutočnením verifikovala nezávislá a nestranná súdna autorita.
Súčasná platná úprava umožňuje vykonať záložné právo tak, že veriteľ sám určí výšku dlhu. V krátkej lehote (30 dní) po oznámení výkonu záložného práva už veriteľovi nič nebráni, aby predal záloh dlžníka. Tak sa môže stať, že veriteľ do výšky dlhu zahrnie aj neprijateľné podmienky a nekontroluje to žiadny nezávislý súd, ktorý by aj bez návrhu ex offo zabránil uspokojeniu pohľadávky z neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Následne po avizovaní výkonu záložného práva by vznikol stav, ktorý by sa ťažko naprával a dotknuté by boli aj práva tretích osôb najmä vydražiteľa.
Pritom môže ísť o neplatnú dražbu. Veriteľovi pritom nič nebráni v tom, aby vykonal záložné právo podľa osobitného predpisu, ktorým je Občiansky súdny poriadok a následne Exekučný poriadok v zmysle § 15lj ods.l Občianskeho zákonníka. Proti súdnemu spôsobu výkonu záložného práva žalobca nenamieta, pretože takýto proces zahŕňa ex offo kontrolu zmluvných podmienok a princípy ochrany spotrebiteľa.
Žalovaná k žalobe uviedla, že v konaní absentuje naliehavý právny záujem z dôvodu toho, že určovacou žalobou podanou na základe uvedeného ustanovenia § 80 písm. c) OSP „možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.“ Určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) OSP je teda možné na súde žiadať len určenie existencie, resp. neexistencie práva alebo právneho vzťahu, pričom rozhodnutím v takejto žalobe môže buď potvrdenie existencie, resp. neexistencie práva alebo právneho vzťahu alebo zamietnutie žaloby Záložné právo a jeho výkon je zákonom upravený inštitút a predmetom určovacej žaloby nemôže byt určenie neplatnosti platnej právnej úpravy. Z uvedeného vyplýva, že určovacia žaloba podaná žalobcom nerieši legitímne očakávanú žalobcu o zachovaní / obnovení právneho vzťahu, a teda neodstraňuje stav právnej neistoty účastníkov právneho vzťahu, pretože v danom prípade aj pozitívnym rozhodnutím o žalobnom návrhu nie je možné uvažovať o preventívnom charaktere podanej žaloby, či predídení žaloby na plnenie.
Žalovaná dňa 30.1.2014 doplnila svoje vyjadrenie, kde uviedla, že Generálny advokát vo svojom návrhu vo veci C-482/12, C. I., J. I. proti Getfin s.r.o., Financreal s.r.o. uviedol: „Keď že v smernici 93/13 nie je v súvislosti so záložnými právami uvedené nič, nemožno povedať, že by upravovala výkon záložných práv vrátane záložných práv voči spotrebiteľom. Stanovenie takých pravidiel preto spadá do právomoci členských štátov, pričom sú však povinné dodržiavať zásady ekvivalencie a efektivity. Chcem ešte dodať, že nič v návrhu na začatie prejudiciálneho konania ani v spise vnútroštátneho súdu zaslanom Súdnemu dvoru nenasvedčuje, že by sa slovenské procesné pravidlá, ktoré sa uplatňujú na spotrebiteľov podľa smernice 93/13, líšili od pravidiel upravujúcich porovnateľné situácie len podľa vnútroštátneho práva. Preto sa zdá, že je otázny len effet utile smernice 93/13. Je však nepopierateľné, že § 21 zákona o dobrovoľných dražbách poskytuje spotrebiteľom opravný prostriedok proti dražbe. Je pravda, že tento opravný prostriedok vyžaduje, aby spotrebiteľ konal. Ako som však uviedol v bodoch 78 a 79 vyššie, nemyslím si, že by to samo osebe neprimerane obmedzovalo účinnú ochranu spotrebiteľov. Pri neexistencii harmonizácie v tejto oblasti prináleží členským štátom, aby stanovili úroveň ochrany v konaní o výkone rozhodnutí, ktorú považujú pre spotrebiteľa za dostatočnú, pod podmienkou, že spotrebitelia nebudú zbavení ochrany sledovanej smernicou 93/13. V prípade mimoriadne zraniteľných osôb, existuje predpoklad, že členské štáty sú naďalej zodpovedné za zlučiteľnosť takýchto pravidiel so základnými právami. Celkovo je podľa mňa so smernicou 93/13 zlučiteľné, ak členský štát od spotrebiteľov vyžaduje, že musia aktívne konať s cieľom prerušiť alebo zastaviť výkon zmluvy údajne obsahujúcej nekalú podmienku. Keďže som ozrejmil túto zásadnú vec, zameriam sa na osobitné znaky sporného konania. Keďže zo skutkových okolností v tomto prípade vyplýva, že je to podľa slovenského práva možné, navrhujem Súdnemu dvoru v prípade, ak sa rozhodne odpovedať na položenú otázku, aby - za predpokladu, že vnútroštátny súd má právomoc prijať opatrenia uvedené v predchádzajúcom bode, čo prináleží overiť len jemu - rozhodol, že smernica 93/13 nebráni takému konaniu, ako je sporné konanie.“
Z uvedeného vyplýva, že právnu úpravu §151j ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej úpravy nemožno generálne označiť ako takú, ktorá je v rozpore s princípom práva Európskej únie, Konštatovanie žalobcu, že táto právna úprava je v rozpore s princípom práva Európskej únie preto neobstojí. Európsky súdny dvor vo veci C-453/10, ktorej predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Okresného súdu Prešov (Slovensko) z 31. augusta 2010 a doručený Súdnemu dvoru 16. septembra 2010, ktorý súvisí skonaním, N. C., D. C.Č. vo vzťahu k nekalým obchodným podmienkam uviedol, že: „Obchodnú praktiku, o akú ide vo veci samej, ktorá spočíva v uvedení nižšej než skutočnej ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o úvere, treba kvalifikovať ako „klamlivú“ v zmysle článku 6 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“), pokiaľ zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby overil, či to tak je vo veci samej. Konštatovanie nekalosti
takej obchodnej praktiky predstavuje jeden z prvkov, na ktorých príslušný súd môže podľa článku 4 ods. 1 smernice 93/13 založiť svoje posúdenie nekalosti zmluvných podmienok týkajúcich sa nákladov na úver poskytnutý spotrebiteľovi. Také konštatovanie však nemá priamy vplyv na posúdenie platnosti uzavretej zmluvy o úvere podľa článku 6 ods. 1 smernice 93/13.“
Z uvedeného rozhodnutia okrem iného vyplýva povinnosť všeobecného súdu skúmať vždy konkrétne okolnosti prípadu či v danom prípade ide o nekalú obchodnú podmienku a či táto podmienka je spôsobilá zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Rovnakú povinnosť však obsahuje aj vnútroštátna právna úprava Slovenskej republiky § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka - „Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.“ K súladu alebo nesúladu platnej právnej úpravy výkonu záložného práva s Ústavou SR je potrebné konštatovať, že o súlade právnych predpisov s Ústavou SR rozhoduje Ústavný súd SR. Základom ochrany ústavnosti je domnienka súladu všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou. Prezumpcia ústavnosti vyplýva z čl. 152 Ústavy SR. Pokiaľ preto ak Ústavný súd SR doteraz nerozhodol o tom, že právna úprava záložného práva je v rozpore s Ústavou SR, treba považovať dotknuté právne predpisy za súladné s Ústavou SR.
Výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou je zákonom dovolený a ustanovený. Žalovaná poukazuje na to, že pri výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou postupuje v súlade s ust. § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, t.j. zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, napríklad Občiansky súdny poriadok, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z., ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. “
Občiansky zákonník upravuje ďalší postup a povinnosť záložného veriteľa pre prípad, ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku a to v § 151m odsek 10 - „Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.“ Žalovaná odmieta, aby podmienka záložnej zmluvy uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach žalovanej v bode 15 Zabezpečenie záväzkov ods. 15.9.1 písm. c), na základe ktorej ak Klient nebude riadne a včas splácať Pohľadávku, je Banka oprávnená začať výkon záložného práva a uspokojiť svoju Pohľadávku z výťažku z predaja zálohu, predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa osobitného zákona, bola neprijateľná a preto neplatná z dôvodu, že slovenská legislatíva ustanovuje možnosť výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby.
Podaním zo dňa 23.11.2014 žalovaná doplnila svoje vyjadrenie, kde uviedla, že žaloba má všeobecný, abstraktný charakter bez akéhokoľvek vzťahu ku konkrétnemu výkonu záložného práva a žalobná argumentácia je vystavaná výlučne na zovšeobecnených obavách a nepodložených domnienkach. Cieľ sledovaný žalobou je v rozpore s požiadavkami právnej istoty, ochrany legálne nadobudnutých práv a legitímnych očakávaní, ktoré sú súčasťou konceptu materiálneho právneho štátu, ako je garantovaný Ústavou Slovenskej republiky. Rovnako sa ním popierajú vedúce zásady súkromného práva, najmä autonómia vôle a pacta sunt servanta. Cieľ sledovaný žalobou popiera základné funkcie záložného práva, predovšetkým uhradzovaciu funkciu. Niet žiadneho dôvodu pre uprednostnenie nútenej (exekučnej) dražby majetku pred dobrovoľnou, ktorá sa uskutočňuje na podklade súhlasu žalobcu, ktorý je vyjadrený uzavretím záložnej zmluvy, ako je potvrdené aj rozhodovacou praxou Ústavného súdu Slovenskej republiky. Aktuálne platná a účinná právna úprava týkajúca sa jeho výkonu (o.i. formou dobrovoľnej dražby) neodporuje právu Európskej únie, uvedené tvrdenie bolo preukázané zodpovedajúcimi rozhodnutiami a stanoviskami hlavných orgánov komunitárnych súdnej moci. Uvedená právna úprava je predovšetkým plne v súlade s rozhodujúcimi požiadavkami ekvivalencie a efektivity. Zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje spotrebiteľom riadnu a účinnú ochranu ich práv (najmä prostredníctvom inštitútov predbežného opatrenia a určenia neplatnosti dražby). Zmluvná úprava
záložného práva medzi bankou - žalovaným a žalobcom je navyše iba prevzatím existujúcej zákonnej úpravy - táto okolnosť ju vylučuje z pôsobnosti Smernice 93/13/EHS (článok 1 odsek 2 Smernice 93/13/ EHS);
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Zo zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 14.01.2010 vyplýva, že medzi žalovanou ako záložným veriteľom a žalobcom ako záložcom 2 a G. N. P. ako záložcom 1, bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Predmetom tejto Zmluvy zo dňa 14.01.2010 bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložcov v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, ktorá vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.01.2010, na základe ktorej žalovaná ako veriteľ poskytla žalobcovi a G. N. P. ako dlžníkom úver vo výške 140.000,- eur.
Predmetom zálohu boli:
a) nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve G. N. P. ako záložcu 1 a žalobcu ako záložcu 2 zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX, Y..Ú.. C.), a to: pozemok KN - C parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku: Záhrady, o výmere 90 m2, k.ú. C.; pozemok KN - C parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 111 m2, k.ú. C.; pozemok KN - C parcelné číslo XXXX, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 116 m2, k.ú. C.; pozemok KN - C parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku: Záhrady, o výmere 51 m2, k.ú. C.; stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavená na pozemku KN - C parcelné číslo XXXX, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, o výmere 116 m2, k.ú. C.; b) nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu ako záložcu 2 zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. C., a to: byt č. 3, ktorý sa nachádza na 1. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, orientačné číslo vchodu XX, T. O. C. D. C. ktorý je postavený na pozemku KN - C parcelné číslo XXXX/XXX, Y..Ú.. C.; spoluvlastnícky podiel v rozsahu 39/5088 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné č. XXXX, orientačné číslo vchodu XX, T. O. C. D. C., ktorý je postavený na pozemku KN
- C parcelné č. XXXX/XXX, Y..Ú.. C.. Záložné právo v prospech žalovanej bolo katastrom nehnuteľností registrované pod č.k. V XXX/XXXX.
Dňa 02.05.2011 vydala žalovaná potvrdenie o vzdaní sa časti záložného práva k časti zálohu zapísaného pod č.k. D. XXX/XXXX, a to k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. C. (záloh 1), pričom záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXXX, Y..Ú.. C. (záloh 2) zostalo zachované v rozsahu a za podmienok dohodnutých v Zmluve zo dňa 14.01.2010.
Listom zo dňa 24.03.2013 označeným ako „Posledné upozornenie (3. upomienka)" žalovaná vyzvala žalobcu na úhradu dlhu, ktorý k 24.03.2013 predstavoval sumu vo výške 2.050,88 eura. Zároveň bol žalobca upozornený v prípade, ak predmetný záväzok neuhradí, na možnosť žalovanej požadovať okamžité splatenie celej pohľadávky, ako aj na možnosť prístupu k jej vymáhaniu, napr. súdnou cestou, exekúciou alebo poverením spoločností špecializujúcich sa na vymáhanie pohľadávok a ak je úver zabezpečený nehnuteľnosťou, žalovaná je oprávnená pristúpiť aj k dražbe tejto nehnuteľnosti.
Podľa čl. IV Zmluvy zo dňa 14.01.2010, ak pohľadávka nebude riadne a včas splácaná, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci ktorého uspokojí svoju pohľadávku z výťažku predaja zálohu, a to spôsobom dohodnutým vo Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len „VOP"). Podľa bodu 15 (Zabezpečenie záväzkov) ods. 15.9.1 VOP žalovanej, ak klient nebude riadne a včas splácať pohľadávku, je banka oprávnená začať výkon záložného práva a uspokojiť svoju pohľadávku z výťažku z predaja zálohu, a to buď: a) priamym predajom tretej osobe, alebo; b) vyhlásením verejnej obchodnej súťaže určenej neurčitým osobám o najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, alebo; c) predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa osobitného zákona, alebo; d) predajom zálohu podľa osobitných zákonov.
Zistený skutkový stav súd právne posúdil:
Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151b ods. 1, 1 veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka , ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.
Podľa § 151c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku ako aj peňažnú pohľadávku ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku , ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od plnenia podmienky. Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zabezpečenej pohľadávky
Podľa § 151j Občianskeho zákonníka Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.6.2014, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
Podľa článku 1 ods. 2 smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné štatutárne alebo regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovoroch, ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice.
Podľa § 153 ods.1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, zabezpečovala zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.1.2010, ktorá bola spotrebiteľskou zmluvou. Záložné právo ako akcesorické právo slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa tým, že, ak dlžník nesplní svoj záväzok včas a riadne, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku vrátane jej príslušenstva z predmetu záložného práva, t. j. zo zálohu. Z uvedeného teda vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah.
V prvom rade sa súd musel vysporiadať s námietkou žalovanej ohľadne nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neprijateľne zmluvnej podmienky. Vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, je potrebné konštatovať, že v každom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobcovi ako spotrebiteľovi na určení neprijateľných zmluvných podmienok, a to bez toho, aby žalobca musel tento naliehavý právny záujem na určení osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo z vyššie uvedených zákonných ustanovení, najmä z citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. ( porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2013, sp. zn. 1Co/237/2013.
Súd následne skúmal, či napadnutá zmluvná podmienka vo Všeobecných obchodných podmienkach žalovanej v bode 15 Zabezpečenie záväzkov ods. 15.9.1. písm. c), na základe ktorej ak klient nebude riadne a včas splácať pohľadávku, je banka oprávnená začať výkon záložného práva a uspokojiť svoju pohľadávku z výťažku z predaja zálohu, predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa osobitného zákona, je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná. K tomu súd uvádza, že žalobcom napadaná podmienka je priamo zakotvené v kogentných ustanoveniach Občianskeho zákonníka, resp. zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Novelou Občianskeho zákonníka č. 106/2014 Z.z. zákonodarca jednoznačne určil spôsob výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou ako prípustný pre uspokojenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto takáto podmienka nemôže byť neprijateľná.
Pokiaľ žalobca svoju žalobu odôvodňoval rozporom právnej úpravy s právom Európskej únie, k tomu súd uvádza, že Súdny dvor EÚ v rozsudkom zo dňa 10. septembra 2014, vo veci C 34/13, I. Y./SMART Capital, a. s.: Ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. Z uvedeného teda vyplýva, že Súdny dvor EÚ konštatoval, že právna úprava, ktorá umožňuje vymôcť pohľadávku z výťažku predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa osobitného zákona nie je v rozpore s právom EÚ.
Pokiaľ ide o výsluch navrhovaného svedka, tak nakoľko v danom prípade sa jedná o výlučne právne posúdenie veci, súd výsluch svedka nevykonal. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaná mala vo veci plný úspech, a preto jej súd priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia, vyjadrenie, účasť na pojednávaní na OS Prešov dňa 28.11.2014 pri neurčitej hodnote veci po 61,87 eura + 3x rež. paušál po 8,04 eura + náhrada za stratu času za 10 začatých polhodín vo výške 134,- eur + 20% DPH+ cestovné motorovým vozidlom Honda Accord na trase Martin - Prešov a späť vo výške 118,26 eura, podľa § 9 ods.1, § 11 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/, c/, d/ § 15 písm. a/, b/, § 16 ods.3, ods.4, § 17 ods.1 vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Podľa § 149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
V Prešove dňa 28. novembra 2014