Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-10-2011.pdf
PDF · 156.06 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/10/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci navrhovateľky: M. F., nar. XX.X.XXXX, bytom W., T..O. XX, zastúp.: JUDr. Petrom Horváthom, advokátom, Trnava, Hlavná 42, proti odporcovi: Y. M., W., D. 6, zastúp.: JUDr. Timotejom Minarovičom, advokátom, Trnava, A. Žarnova 1, o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a o náhradu mzdy, takto
rozhodol:
Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktoré odporca doručil navrhovateľke dňa XX.XX.XXXX, je neplatné.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy v sume 3.357 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 373 eur od 10.2.2011 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 373 eur od 10.3.2011 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 373 eur od 10.4.2011 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 373 eur od 10.5.2011 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 373 eur od 10.6.2011 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 373 eur od 10.7.2011 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 373 eur od 10.8.2011 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 373 eur od 10.9.2011 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 373 eur od 10.10.2011 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Súd o náhrade trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 20.1.2011 domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX jej bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, pretože pri kontrole bolo zistené, že neodložila vzorky večerí zo dňa 8.11.2010 a 9.11.2010, že dňa 18.11.2010 odnášala v taške z kuchyne dve porcie obeda, polovicu chleba a dve lúpačky, ako aj z dôvodu, že nepoužíva pri práci v kuchyni predpísanú pracovnú obuv. Navrhovateľka následne listom zo dňa 10.12.2010 oznámila odporcovi, že nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru, a trvá na svojom ďalšom zamestnávaní. Svojim návrhom si navrhovateľka uplatnila aj náhradu mzdy vo výške mesačného zárobku v sume 373 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti mzdy, teda od 10.1.2011, a to za obdobie, kým jej nebude odporcom umožnené pokračovať v práci. Navrhovateľka písomným podaním doručeným súdu dňa 8.1.2013 svoj nárok na náhradu mzdy obmedzila časom náhrady mzdy za 9 mesiacov, a presnú výšku požadovanej náhrady mzdy upresnila písomným podaním doručeným súdu dňa 13.6.2013. O navrhovanej zmene petitu návrhu jeho rozšírením, súd rozhodol uznesením č.k. 14C/10/2011-19 zo dňa 13.2.2014, keď sa navrhovateľka domáhala zaplatenia náhrady mzdy vo výške 3.357 eur spolu s úrokom z omeškania, za obdobie 9 mesiacov.
Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť s tým, že navrhovateľka sa dopustila porušenia pracovnej disciplíny takej intenzity, ktorá odôvodňovala jeho postup ako zamestnávateľa v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 Zákonníka práce.
Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 14C/10/2011-129 zo dňa 20.1.2012 návrh navrhovateľky zamietol v celom rozsahu. V dôsledku odvolania podaného navrhovateľkou, Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 9Co/216/2012-161 zo dňa 20.9.2012, prvostupňový rozsudok zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom, ktorým je prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní viazaný.
Súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s Pracovnou zmluvou navrhovateľky, s Okamžitým skončením pracovného pomeru, so Záznamom o kontrole konanej dňa XX.XX.XXXX, so Záznamom o závažnom porušení pracovnej disciplíny zo dňa XX.XX.XXXX, s riadnym Upozornením o závažnom porušení pracovnej disciplíny zo dňa XX.XX.XXXX, s lekárskou správou zo dňa XX.X.XXXX, s čestným prehlásením zo dňa X.XX.XXXX, s pracovnou náplňou zo dňa X.X.XXXX, s Prevádzkovým poriadkom zariadenia školského stravovania T. W. účinným od 1.10.2009, s oznámením odporcu o výške priemerného zárobku dosahovaného navrhovateľkou ku dňu 1.10.2010, a zistil nasledovný skutkový stav veci.
Navrhovateľka bola zamestnaná u odporcu ako zmenová kuchárka na základe Pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, s nástupom do práce dňa X.X.XXXX. Pokiaľ pracovala na raňajšej zmene, pripravovala raňajky, polievky, prílohy a šaláty, a okrem nej boli na tejto zmene ďalšie tri pracovníčky, hlavná kuchárka a dve pomocné kuchárky. Pokiaľ pracovala na poobednej zmene, pripravovala komplet celú večeru, a bola s ňou jedna pomocná kuchárka. Vzorky jedál sa odkladali z každého nimi vareného jedla do sklených nádob, pokiaľ sa vydávalo jedlo ktoré priamo nepripravovali, vzorky sa neodkladali. Keď sa vydávali raňajky, tieto si deti brali z okienka samé, pri výdaji obeda navrhovateľka nakladala prílohu a hlavná kuchárka dávala mäso a šťavu, a večeru vydávala celú sama. Dňa 11.11.2010 vykonala vedúca kuchyne pani J. kontrolu odkladania vzoriek jedál pri ktorej zistila, že zo dňa 8.11.2010 a 9.11.2010 neboli odložené vzorky jedál, čo navrhovateľka zdôvodnila tým, že ich zrejme zabudli odložiť. V predchádzajúcom období až do tejto kontroly, odkladanie vzoriek jedál kontrolované nebolo. Pri nástupe do zamestnania navrhovateľke nebola priamo uložená úloha odkladať vzorky jedál, v kuchyni sa však vzorky odkladali, a uložené v chladničke zostali po dobu 48 hodín, následne sa zlikvidovali. Pracovníčky kuchyne nikto ani neškolil akým spôsobom, a na ako dlho sa majú vzorky odkladať. Vzorky z jedál odkladala vždy tá kuchárka, ktorá si na to spomenula, prípadne ktorá mala čas dať ich do sklenených nádob a do chladničky. Vzorky jedál sa odoberali ešte pred výdajom jedla. Bežne sa však stalo, že sa vzorky zabudli odložiť, potom sa odkladali dodatočne. Dňa 8.11.2010 bol na večeru obložený chlebík z ktorého nezostalo pretože bol vydaný všetok, a krupičná kaša, z ktorej sa vzorka asi zabudla odložiť. V čase vykonania kontroly odkladania vzoriek potravín, bola na zmene z ktorej vzorky neboli odložené, spolu s pomocnou kuchárkou pani T., s ktorou toto porušenie povinnosti nebolo žiadnym spôsobom prejednané. Dňa 18.11.2010 uskutočnila zástupkyňa školy R.. X. F. a Z.. R., kontrolu tašiek zamestnancov pri odchode z práce, pri ktorej bol navrhovateľke nájdený v taške obed, 2 lúpačky a polovica chleba, ktoré potraviny už v ten deň nemali byť podávané k jedlu. Odnášanie potravín bolo zistené na parkovisku nahliadnutím do jej tašky, v ktorej mala dózu s mäsom a igelitové vrecúško s prílohou. Gramáž mäsa odnášaného navrhovateľkou nikto nezisťoval, rozhodne však nešlo o dve porcie, ale o dva kúsky mäsa. Následne sa navrhovateľka vrátila späť aby ukázala aj svoju skrinku. Zároveň boli v ten deň skontrolované tašky aj ostatných kolegýň, a aj hlavnej a pomocnej kuchárke boli nájdené potraviny, hlavnej kuchárke bol nájdený vystavačný obed a polka chleba, a pomocnej kuchárke bol nájdený chlieb, maslo a termixy. O priebehu kontroly boli spísané záznamy. Nikdy v predchádzajúcom období sa takáto kontrola nevykonávala, táto kontrola na tašky a skrinky bola prvá. Dovtedy sa vykonávali v kuchyni kontrola na hygienu a čistotu skladov. Navrhovateľka uviedla, že v práci si musia zaplatiť obedy, a v prípade ak nechceli obed zjesť, zobrali si ho domov. V takom prípade si doniesli nádobku na obed, mäso do nádobky vždy nakladala hlavná kuchárka, a prílohu si mohli naložiť sami. Takto to praktizovali aj v predchádzajúcom období, pokiaľ obed nezjedla v práci, tento svoj zaplatený obed si zobrala domov. Robili tak aj iné kuchárky, vedúca kuchyne, a aj riaditeľka školy. Riaditeľka školy si odnášala obed každý deň, okrem toho ak mala čas, prišla aj na obed, ktorý s výnimkou mäsa aj zjedla. Vždy ráno si priniesla dva kýbliky do ktorých sa jej naložili tieto obedy. Ako nezjedený obed si navrhovateľka v ten deň odnášala dva menšie kúsky prírodného bravčového karé, a zemiaky. Pokiaľ ide o 2 lúpačky a polovicu chleba, ktoré jej boli nájdené v taške, boli to potraviny ktoré v ten deň zvýšili z raňajok, a mali sa vyhodiť. Nemali povolené, aby si takéto zvyšné potraviny mohli zobrať domov, nebolo to však ani zakázané, a robili tak aj iné kuchárky. Odnášanie nezjedených obedov počas 5 rokov, kedy navrhovateľka pracovala u odporcu, nikto nezakázal a ani nekontroloval, taktiež nikdy nebola vykonaná kontrola tašiek, ako prvá bola vykonaná kontrola dňa 18.11.2010. Navrhovateľka mala vedomosť o tom, že ako zamestnanci kuchyne boli povinne sa stravujúcimi osobami, znamenalo to však, že je povinná si obed zaplatiť a nemôže sa slobodne rozhodnúť ako iní zamestnanci, že na obed chodiť nebudem. Nie je však povinná obed na pracovisku aj zjesť. Tretím dôvodom, ktorý bol navrhovateľke vytknutý ako porušenie pracovnej disciplíny, bolo nenosenie predpísanej obuvi, pretože pre svoj zdravotný problém, pre ktorý nemôže nosiť obuv s uzavretou špicou, nosí zdravotné topánky ktoré si na vlastné náklady kupuje. Pri objednávaní pracovnej obuvi, vedúca kuchyne trvala na tom, aby nosila obuv s uzavretou špicou, preto ju navrhovateľka oboznámila so svojim zdravotným problémom. Navrhovateľka sa spýtala priamo riaditeľky školy, či si môže sama zabezpečiť obuv s otvorenou špicou, s čím riaditeľka súhlasila za predpokladu, že jej prinesie od lekára potvrdenie. Potvrdenie od lekára zo dňa XX.X.XXXX predložila riaditeľke, ktorá ho akceptovala. Následne potom jej vedúca kuchyne dala na podpis prehlásenie o tom, že v prípade ak dôjde k úrazu v jedálni, ktorý spôsobí jej nevhodná obuv, nebude sa tento úraz považovať za pracovný úraz, a toto považovala za súhlas s nenosením zdravotnej obuvi. Počas celej doby jej ani raz písomne nebolo vytknuté, že nenosí vhodnú pracovnú obuv, pričom stále nosila ňou prinesené zdravotné topánky. Až XX.XX.XXXX jej bolo dané písomné upozornenie, že nenosí vhodnú pracovnú obuv. Navrhovateľka ďalej uviedla, že od zamestnávateľa mali nárok na zdravotnú obuv, ktorá im bola z jeho strany zabezpečovaná. Vedúca kuchyne im dala možnosť, aby si priamo u dodávateľa zdravotnej obuvi objednali obuv takého vzoru a takého čísla, ako potrebujú. Zamestnávateľ teda navrhovateľke zabezpečil v posledných rokoch, s výnimkou roku 2010, zdravotnú obuv toho vzoru, ktorý si sama vybrala, a to bez špičky. V roku 2010 jej nebola zdravotná obuv zamestnávateľom zabezpečená, pretože navrhovateľkou objednaná obuv bez špičky jej bola vedúcou kuchyne odobraná hneď po dodaní. V období pred doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru nosila navrhovateľka zdravotnú obuv bez špičky, ktorú si kúpila sama, a to aj v roku 2010, pretože obuv, ktorú jej zabezpečil zamestnávateľ v roku 2009 sa už nedala pre znehodnotenie nosiť a novozabezpečená obuv, ktorá nemala špičku, jej bola zamestnávateľom odobratá, pričom riadne predpísaná obuv s uzavretou špicou jej v roku 2010 zamestnávateľom zabezpečená nebola. V kuchyni je sucho, a v prípade ak sa umývala podlaha, navrhovateľka nosila gumáky. Okrem toho aj vedúca kuchyne pani J. nosila topánky s otvorenou špicou, pričom sa tiež pohybovala po kuchyni. Po vykonaní kontroly tašiek dňa XX.XX.XXXX bolo navrhovateľke oznámené, že v piatok dostane záznam o vykonanej kontrole. Následne až v pondelok dňa XX.XX.XXXX jej poobede u riaditeľky školy, dali na podpis už okamžité zrušenie pracovného pomeru, záznam týkajúci sa nájdených potravín pri kontrole tašiek, a upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu nenosenia pracovnej obuvi. Aj keď predložené okamžité zrušenie pracovného pomeru nepodpísala bolo jej oznámené, že jej pracovný pomer končí ukončením pracovnej zmeny. V ten deň ešte vydala večeru, a nasledujúci deň do práce už nenastúpila. Odporcovi dňa XX.XX.XXXX písomne oznámila nesúhlas s ukončením pracovného pomeru a oznámenie, že trvá na svojom ďalšom zamestnávaní. Navrhovateľka vyslovila svoj názor, že ukončenie pracovného pomeru jej bolo dané z dôvodu, že vedúcej kuchyne vytýkala určité nedostatky, s ktorými nebola spokojná. Navrhovateľka potvrdila, že dňa 31.8.2010 sa zúčastnila školenia, súčasťou ktorého bol aj prevádzkový poriadok zariadenia, ktorý bol prístupný aj na nástenke, ktorá visí na chodbe do kuchyne.
Štatutárna zástupkyňa odporcu uviedla, že pre okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľky mala vážny dôvod, pretože neodloženie vzoriek z jedál mohlo mať pre odporcu veľmi závažné dôsledky, nakoľko v prípade vypuknutia infekčného ochorenia, ako prvé sú vyžiadané vzorky odložený jedál, a v prípade ak nie sú k dispozícií, škole by hrozila vysoká pokuta. Keď zistila skutočnosť, že navrhovateľka dvakrát neodložila vzorky z večerí zo dňa 8.11.2010 a 9.11.2010, bola toto nútená riešiť. Navrhovateľka pri uzavretí pracovného pomeru podpísala okrem pracovnej zmluvy aj pracovnú náplň, v ktorej je priamo uvedené, že je povinná tieto vzorky odkladať. Odkladanie vzoriek je okrem toho zakotvené aj v prevádzkovom poriadku, ktorý visel na nástenke okolo ktorej navrhovateľka denne prechádzala, a bolo tam vyvesené aj oznámenie, kto konkrétne má vzorky jedál odkladať. O prevádzkovom poriadku a o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sú pracovníci kuchyne riadne školení každý rok autorizovaným bezpečnostným technikom Z.. H. U.. Pokiaľ ide o druhý dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľky, v zmysle plánu kontrol bola vykonaná námatková kontrola, pri ktorej bolo dňa 18.11.2010 zistené pani F. a pani R., že navrhovateľka odnášala z jedálne 2 obedy, polovicu chleba a 2 lúpačky. Obed označila za vystavačný napriek tomu, že kontrola bola vykonaná o 13.00 hodine, pričom obedy sa vydávajú do 14.30 hodiny, takže obed nemohol v tej dobe vystať. Na ďalšie potraviny uviedla, že vystali z raňajok. V prevádzkovom poriadku je ale uvedené, že do jedálne je zákaz vnášať svoje potraviny, rovnako tak ako potraviny z jedálne vynášať. Okrem toho aj z predpisu Ministerstva školstva SSR z 23.4.1976 č. 900/1976A/1 o školskom stravovaní vyplýva, že navrhovateľka ako pracovníčka kuchyne je povinne sa stravujúcou osobou, keď ten kto robí v kuchyni, má jedlo skonzumovať na pracovisku. Okrem toho majú v zmysle zákona o odpadoch uzavretú zmluvu, na základe ktorej je odpad z kuchyne odoberaný, a za tento odpad škole platia, preto navrhovateľka tým, že zobrala tieto potraviny z kuchyne, zobrala peniaze ktoré mohli byť súčasťou rozpočtu školy, čo je tiež závažným porušením pracovnej disciplíny. Z vykonanej kontroly bol spísaný s kuchárkami záznam o kontrole, a následne toto riešila ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zamestnanci kuchyne si nesmú odnášať domov žiadne neskonzumované jedlo, sú o tom riadne poučení pri uzatváraní pracovnej zmluvy, a je to zakotvené aj v prevádzkovom poriadku. Toto usmernenie o neodnášaní jedál sa však týka iba pracovníkov kuchyne ktorí sú povinní obed skonzumovať v práci, iných zamestnancov školy sa netýka, a títo si neskonzumovaný obed môžu zobrať domov. Aj ona sa stravuje v školskej jedálni, a pretože jej pracovné povinnosti mnohokrát nedovoľujú ísť na obed, ako aj preto, že nie je pracovníčkou kuchyne, zvykne si obed odniesť domov. Navrhovateľka taktiež sústavne porušovala aj zákon o ochrane a bezpečnosti pri práci tým, že nepoužívala predpísanú pracovnú obuv. Mala vedomosť o tom, že v kuchyni musí používať uzavretú koženú obuv s protišmykovou podrážkou, v opačnom prípade by škole hrozili sankcie. Navrhovateľka bola na nenosenie takejto obuvi opakovane upozornená, na čo jej oznámila, že obuv s uzavretou špicou nemôže nosiť zo zdravotných dôvodov, čo chcela preukázať zdravotným potvrdením. Preto ju pristavila v kuchyni a predložila potvrdenie od lekára, na čo jej riaditeľka oznámila, že takéto potvrdenie má pre ňu nulovú právnu hodnotu, a pokiaľ nemôže pre svoje zdravotné problémy nosiť obuv s uzavretou špicou, nemôže teda vykonávať ani túto prácu. Toto jej oznámila pred všetkými pracovníčkami kuchyne. Po určitej dobe prišla za ňou vedúca školskej jedálne, ktorá jej priniesla čestné prehlásenie podpísané navrhovateľkou aj samotnou vedúcou jedálne o tom, že v prípade ak sa navrhovateľke stane úraz z dôvodu nosenia nevhodnej obuvi, nebude to považovať za pracovný úraz. Vedúcej školskej jedálne však povedala, že takéto papiere nemá právo podpisovať. V roku 2010 vedúca jedálne zistila, že navrhovateľka si bez jej vedomia objednala u pracovníka ktorý zabezpečoval pre školu bezpečnostnú obuv, topánky s otvorenou špicou. Tieto topánky pracovník aj priniesol, čo vedúca jedálne zistila pri ich rozdeľovaní, preto jej tieto topánky nevydala a objednala jej predpísanú bezpečnostnú obuv. Nevedela však uviesť, či jej táto objednaná predpísaná obuv bola aj vydaná. Písomné upozornenie na závažné porušenie pracovného poriadku navrhovateľkou z dôvodu, že neodložila vzorky z jedál, bolo navrhovateľke doručované pri prejednávaní tohto porušenia za prítomnosti R.. F.. Navrhovateľka ho však odmietla prevziať. Každé z troch porušení pracovnej disciplíny bolo s navrhovateľkou prejednané zvlášť, za prítomnosti R.. F. a Z.. R., a o tomto prejednaní bol spísaný záznam. Okamžité zrušenie pracovného pomeru navrhovateľky nebolo dané na prerokovanie žiadnemu odborovému, ani inému orgánu zamestnancov.
Svedkyňa T. J., vedúca školskej jedálne uviedla, že v stredu zistila neuloženie vzoriek navrhovateľkou z jedál z pondelka a z utorka 8.11. a 9.11. na čo ju upozornila, a navrhovateľka jej uviedla, že na to zabudla. Zároveň s ňou spísala záznam o kontrole, a toto zistenie v ten deň hlásila aj riaditeľke. Vo všeobecnosti sa vzorky jedál odkladajú z každého jedla, z raňajok a z večerí má na starosti odkladanie vzoriek zmenová kuchárka, z obeda odkladá vzorku hlavná kuchárka. Vzorky sa ukladajú z každého uvareného jedla vrátane príloh, pred vydaním stravy, a majú sa uskladňovať po dobu 48 hodín. Uskladnené vzorky likviduje pomocná kuchárka vždy v pondelok. Vzorky jedál sa odkladajú takým spôsobom, že z celého dňa sú vzorky odložené do jednotlivých pohárov s uzávermi, z celého dňa sú poháre na tácke, na ktorej je aj jedálny lístok z toho dňa. Kontrolu odkladania vzoriek robí od doby, od kedy nastúpila, v predchádzajúcom období však nezistila že by niektorá pracovníčka vzorky neodložila. Pokiaľ ide o zvýšené jedlo, škola má spísanú zmluvu s J. F., ktorý odoberá zvyšok jedál, ktorý nie je vydaný. Všetky jedlá, ktoré zostanú po výdaji sa odkladajú, a každý deň ich pán F. odoberá. Takýmto spôsobom sa vyhadzujú všetky nespotrebované potraviny, nielen uvarené jedlo, ale aj chlieb, pečivo, prípadne jogurty, pretože nie je možné, aby si buď varené jedlo, alebo ďalšie potraviny ktoré nie sú vydané stravníkom, odnášali zamestnanci kuchyne, pretože to je zakázané prevádzkovým poriadkom školy. Pracovníčky kuchyne majú časový priestor pred výdajom jedla na to, aby sa naobedovali. Nestáva sa, že by niektorá pracovníčka nezjedla obed a že by si ho zobrala domov. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, že by si niekto brával nezjedený obed domov, a to tak zo zamestnancov školy, ako aj z učiteľov.
Svedkyňa vedela, že navrhovateľka nosí v kuchyni šľapky s otvorenou pätou aj špicou, a to odvtedy, ako v roku 2009 nastúpila do práce. Na nemožnosť nosenia takejto obuvi navrhovateľku upozornila, a všetkým pracovníčka kuchyne vrátane navrhovateľky objednala koženú obuv s uzavretou špicou a s protišmykovou podrážkou, pričom navrhovateľka si priniesla svoje šľapky. Pravidelne upozorňovala navrhovateľku, aby nosila predpísanú obuv, na čo jej povedala že ju z uzavretej obuvi bolia palce. Navrhovateľka jej predložila potvrdenie od lekára o tom, že nemôže nosiť uzavretú obuv, a podpísala jej prehlásenie, že nosí neuzavretú obuv na vlastné nebezpečenstvo, ktoré zaniesla riaditeľke, za čo však bola riaditeľkou pokarhaná pretože to nenáležalo do jej kompetencie niečo takéto podpisovať. Takisto vie o tom, že od podpísania čestného prehlásenia, bola navrhovateľka upozornená na rozviazanie pracovného pomeru z dôvodu že nenosí predpísanú obuv. Rozpis služieb spolu s prevádzkovým poriadkom visí na nástenke, kde je možné do neho nahliadnuť. V kuchyni porcuje mäso, a pri vydávaní obedov ho nakladá na taniere len hlavná kuchárka, vyučené kuchárky nakladajú prílohu. Taktiež nakladá obedy aj kuchárkam, ktoré idú obedovať. V zmysle prevádzkového poriadku má vedúca školskej kuchyne povinnosť viesť dokumentáciu o odobratých vzorkách jedál, kde sa uvedie názov jedla z ktorého bola odobratá vzorka, hodina odobratia vzoriek, a množstvo jedla, malo by to byť 50 gramov z každého jedla, z prílohy, a šalátu.
Svedkyňa H. Q., hlavná kuchárka uviedla, že náplňou jej práce je príprava obeda, porciovanie mäsa, starostlivosť o bezpečnosť a čistotu v kuchyni, a odkladanie vzoriek z obeda. Keď skončí s prípravou obeda, odloží vzorky z tohto jedla do chladničky, pretože keď príde kontrola z hygieny, v prvom rade kontrolujú odkladanie vzoriek a potom sa zamerajú na hygienu kuchyne. V jedálni sa stravujú aj pracovníčky kuchyne, a obed im rozdeľuje na taniere ona. Pokiaľ niektorá nechce obed zjesť v práci, záleží na nej čo spraví, ona kuchárkam obed vždy naloží na taniere, nikdy sa nestalo, že by obed naložila niektorej pracovníčke do dózy s tým, že si ho zoberie domov. Stalo sa však, že ak je riaditeľka školy zamestnaná a nepríde do 14.30 hodiny na obed, tento obed ktorý má zaplatený jej naloží do pohára, ktorý si potom zoberie. Pokiaľ je ale riaditeľka prítomná v práci, obed si zje v jedálni. Nikto však okrem riaditeľky si obed nezvykol zobrať domov. V minulosti bola vykonaná kontrola na odnášanie potravín z jedálne zástupkyňou pani F. a pani R., ktoré našli u navrhovateľky nejaké potraviny a obed. V ten deň navrhovateľke nakladala obed na tanier, a to jeden, teda len jej obed. Následne našli aj u nej v skrinke polovicu chleba a dve porcie mäsa, bol to jej obed ktorý nezjedla. Na druhý deň preto boli pozvané k riaditeľke školy, kde sa o tom spísal záznam a bolo im dané pokarhanie. V predchádzajúcom období sa takéto kontroly nerobili, od tej doby sa však takéto kontroly vykonávajú. Potraviny aj hotové jedlo ktoré sa nezje, sa dáva do odpadu do kontajnerov. Sú to nielen jedlá, ktoré sa nezjedia, ale aj nevydané porcie hotového jedla. Ak zostane niečo z raňajok, tieto potraviny sa dajú na tácku a internátni žiaci si môžu prísť z tohto jedla zobrať. Ak sa ani potom potraviny nezjedia, vyhodia sa. Svedkyňa mala vedomosť o tom, že navrhovateľku stále upozorňovala vedúca kuchyne pani J. na nosenie nevhodnej pracovnej obuvi.
Svedkyňa R.. X. F., zástupkyňa riaditeľa uviedla, že dňa 18.11.2010 vykonali s Z.. R. kontrolu v súlade s plánom kontrol, a v ten deň si vybrali kontrolu tašiek u pracovníčok školskej jedálne. Počas kontroly zistili, že pracovníčky odnášajú jedlo z jedálne. Navrhovateľku vyzvali aby im ukázala svoju tašku s čím súhlasila, a následne ako im ukázala tašku zistili, že odnášala z jedálne 2 porcie jedla, polku chleba a 2 lúpačky, čo navrhovateľka zdôvodnila, že jeden z obedov je jej ktorý nezjedla, a druhý je vystavačný. Navrhovateľka si odnášala dva kusy mäsa v dóze aj so šťavou, a zvlášť v sáčiku mala zemiaky. Po upozornení, že kontrola je vykonávaná o 13.00 hodine a obed je možné vydávať do 14.30 hodine takže obed nemôže byť vystavačný, im navrhovateľka nič neuviedla. Následne bolo zistené, že ešte ďalšie dve pracovníčky odnášali jedlo z kuchyne, túto skutočnosť nahlásili riaditeľke školy. Zároveň bola spísaná zápisnica z tejto vykonanej kontroly. Pokiaľ ide o plán kontrol, vypracováva sa na začiatku roka a je zameraný na rôzne činnosti školy. Svedkyňa bola prítomná pri tom, keď riaditeľka školy prejednala s dotknutými pracovníčkami výsledok tejto kontroly. Aj svedkyňa sa stravuje v školskej jedálni, obedy si však domov neodnáša, pričom nevie o tom, že by si niekto odnášal obedy domov v dózach, teda ani riaditeľka školy.
Svedkyňa Z.. Y. R., ekonómka školy uviedla, že dňa 18.11.2010 bola vykonaná kontrola v školskej jedálni, ktorá bola zameraná na kontrolu tašiek a skriniek všetkých zamestnancov. Kontrolu vykonávala ona so zástupkyňou pani F.. Ako prvú skontrolovali navrhovateľku pretože ako prvá odchádzala z práce. Pri kontrole zistili, že v taške mala polovicu chleba, dve porcie obeda a dve makovky, čo im zdôvodnila tým, že jeden z obedov je jej ktorý nezjedla, a druhý obed je vystavačný. Na ich otázku ako vie, že jeden z obedov je vystavačný, keď z práce odchádzala o 13.00 hodine, im navrhovateľka odpovedať nevedela. Navrhovateľka nezdôvodňovala, že má dva kusy mäsa, keď výslovne uviedla, že ide o dve porcie. Zároveň pri kontrole ostatných zamestnancov jedálne zistili, že aj ďalšie dve pracovníčky odnášali z jedálne potraviny. Toto bola prvá kontrola zameraná na odnášanie potravín zo školskej jedálne, u navrhovateľky odnášanie potravín v minulosti zistené nebolo. Navrhovateľka odnášala mäso v sklenej dóze a zemiaky v igelitovom vrecúšku, pričom vizuálne svedkyňa videla, že ide o dve porcie, čo jej navrhovateľka dosvedčila. Následne navrhovateľku požiadali, aby im ukázala skrinku, a po skontrolovaní skrinky jej oznámili, že bude spísaný záznam o vykonaní kontroly ktorý bude daný riaditeľke. Svedkyňa bola prítomná aj pri prerokovaní tohto záznamu s navrhovateľkou. Majú plán kontrol, ktorý sa vypracováva začiatkom roka, pričom kontrola školskej jedálne, školy a internátu vyplýva z jej pracovnej náplne ekonómky. Pani F. je zástupkyňa školy a vykonanie kontroly iniciovala práve ona.
Svedkyňa R.. H. T., odborná učiteľka uviedla, že na škole existuje pracovný poriadok, ktorý vydáva riaditeľ školy a podpisuje ho predstaviteľ zamestnancov školy. Pred tým pracovný poriadok podpisoval riaditeľ školy a predseda odborového zväzu. Odborová organizácia u odporcu existovala od februára 2004 do 31.12.2009, a od 1.1.2010 odborová organizácia na škole nebola. V tomto období od februára 2004 do 31.12.2009 bola predsedom odborového zväzu. Odborová organizácia opäť vznikla vo februári 2011. Predstaviteľa zamestnancov školy, ktorého by si mali zamestnanci voliť zo svojich radov ako zástupcu nemali, pretože predseda odborového zväzu vystupoval ako zástupca zamestnancov. V období od 1.1.2010 do februára 2011, kedy na škole nemali odborovú organizáciu, nemali zvoleného žiadneho zástupcu zamestnancov školy. Svedkyňa mala vedomosť, že v roku 2010 vznikol v januári alebo vo februári nový pracovný poriadok, ktorý podpisovala riaditeľka školy, a dala ho podpísať aj jej. Svedkyňa pracovný poriadok podpísala z toho titulu, že si neuvedomila, že už nie je predsedom odborového zväzu, a teda pracovný poriadok podpísala ako predstaviteľ zamestnancov. Možno jej riaditeľka školy dala pracovný poriadok podpísať z toho dôvodu, že je členkou školskej rady, za ktorú bola zvolená pedagogickými pracovníkmi.
Svedkyňa H. F., kuchárka uviedla, že jej pracovnou náplňou je na doobedňajšej zmene zhotovovať raňajky a obed, a na poobedňajšej večeru. Pokiaľ ide o stravovanie sa zamestnancov školy, obedy v prípade ak nezjedia si odnášajú domov, a v takom prípade si donesú vlastné obedáre ráno alebo v priebehu vydávania obeda, kam im obed naložia. Takto sa stravujú učitelia, ostatní zamestnanci školy, rovnako tak aj kuchárky ak si nestihnú obed zjesť. Mali skrinku, kde si dávali tieto dózy alebo nádoby na obedy, pani Nemčeková mávala 3 dózy, ostatní pracovníci kuchyne mali po jednej dóze, ostatní zamestnanci prišli so svojím obedárom. Stávalo sa každý deň, že si obedy odnášali, niektorí aj pravidelne. Robila tak aj navrhovateľka, a aj riaditeľka školy, ktorej každý deň zabalili trochu obeda, a potom prišla na polievku a na prílohy bez mäsa. S odnášaním obedov sa tak robilo aj naďalej, až do marca kedy svedkyňa odišla na PN-ku, ako to je teraz uviesť nevedela. Odnášanie obedov ktorý si nezjedia nebolo zamestnancom kuchyne zakázané. Jedlo, ktoré stravníci nezjedia, pokiaľ z neho už nikto nič nechce, sa dáva do nádoby na odpad. Tento odpad mala na starosti ona, a zapisovala koľko bolo nahlásených raňajok, obedov a večerí na výdaj, a koľko bolo odpadu po raňajkách, po obede a po večeri. Na odpad boli nádoby a množstvo odpadu odhadovali podľa litrov. Odpad zapisovala na požiadanie pani J. aj vo väčšom množstve. Odpad si potom brali dvaja páni, ale stalo, že si z neho zobrala aj pani J., brávala si ho pre psov asi 3 krát do týždňa do nádoby, ktorá mala asi 5 kg. Vzorky jedál sa odkladali tak, že hlavná kuchárka odoberala z čistej prílohy, šalátu a polievky, mäso sa odoberalo vždy z odpadu. Ona mala za úlohu odoberať vzorky jedál z večere, a stalo sa jej asi 3 krát, že vzorky jedál zabudla odobrať, vedúca jedálne však na to nikdy neprišla, pretože to nekontrolovala. Do marca 2011 sa nikdy nekontrolovalo odoberanie vzoriek počas celej doby, čo je zamestnaná u odporcu. Odkladanie vzoriek jedál nemali písomne určené, kto konkrétne ich má odkladať. O ich odkladaní sa nič nespisovalo. Predpísanú obuv im objednávali, boli to topánky uzavreté ktoré sa im strašne šmýkali. Obuv dostávali od zamestnávateľa, nemohli si ich objednať samy, a nemohli nosiť ani vlastnú obuv. Navrhovateľka však používala zdravotnú obuv značky Scholl, ktoré ale boli otvorené. S navrhovateľkou sa v rámci práce stretávali počas obeda v priebehu jednej hodiny, preto má vedomosť z počutia, že navrhovateľku upozorňovali na nosenie nevhodnej obuvi len dovtedy, kým nedoniesla papier od lekára, po tom ako ho priniesla, ju už neupozornil nikto. Najviac to vadilo pani J., ktorá tiež nosila otvorenú obuv, a tiež sa pohybovala po kuchyni, teda sa mohla obariť. Prevádzkový poriadok zariadenia školského stravovania nepozná, a nemá vedomosť ani o tom, že by sa nachádzal na nástenke pri kuchyni. Navrhovateľka ju po tom ako s ňou bol ukončený pracovný pomer nekontaktovala, a svedkyňa poprela že bola začiatkom roka 2011 u mzdovej pracovníčky odporcu vyžiadať si podklady pre navrhovateľku.
Svedkyňa J. J., mzdová a personálna referentka uviedla, že navrhovateľke po skončení pracovného pomeru posielala zápočet odpracovaných rokov a vydávala jej potvrdenie pre úrad práce. Následne jej vypracovávala ročné zúčtovanie dane, k vypracovaniu ktorého jej navrhovateľka bola povinná dať určité doklady, ktoré jej aj doručila. S navrhovateľkou po skončení pracovného pomeru komunikovala prostredníctvom pani F. a pani T.. Zápočet odpracovaných rokov navrhovateľke určite posielala po pani F., ostatné listinné doklady jej poslala cez pani T.. Takto s navrhovateľkou komunikovala z dôvodu, že za ňou navrhovateľka už viac neprišla. Pani F. a T. prišli za ňou s tým čo navrhovateľka potrebuje, a následne po nich tento listinný doklad navrhovateľke aj poslala. V tejto súvislosti si svedkyňa spomenula, že keď navrhovateľke vystavila zápočet odpracovaných rokov, kde uviedla dôvod skončenia jej pracovného pomeru, pani F. uviedla, či by nemohla dôvod skončenia pracovného pomeru zmeniť z okamžitého zrušenia na niečo iné, tak aby tam okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany navrhovateľa nefigurovalo. Pani F. ju prišla požiadať o zmenu v zápise až pár dní po tom ako jej vypracovaný zápočet rokov odovzdala, a ktorý ona následne odovzdala navrhovateľke.
Z Pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa XX.X.XXXX súd zistil, že bola uzavretá medzi Y. zdravotníckou školou W. so sídlom v W., D. X ako zamestnávateľom, a M. F., bytom W., V. O. XX ako zamestnancom. Pracovná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s nástupom do práce dňa X.X.XXXX. Pracovnou náplňou zamestnanca bola kuchárka, výroba a výdaj bežných druhov teplých jedál. Pred uzavretím pracovnej zmluvy zamestnávateľ oboznámil zamestnanca s právami a povinnosťami ktoré pre neho vyplývajú z pracovnej zmluvy, a pri nástupe do práce bol zamestnanec riadne oboznámený s pracovným poriadkom a s právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zamestnanec je povinný vykonávať prácu a riadiť sa pritom okrem pokynov svojich vedúcich aj pracovným poriadkom, organizačným poriadkom, a predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
Z Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že bol daný odporcom navrhovateľke podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Dôvodom skončenia pracovného pomeru boli skutočnosti, že pri kontrole dňa XX.XX.XXXX bolo zistené neodloženie vzoriek z večerí zo dňa 8.11.2010 a 9.11.2010 navrhovateľkou napriek tomu že to bolo jej pracovnou náplňou, že pri kontrole tašiek dňa 18.11.2010 navrhovateľka v taške odnášala z pracoviska 2 porcie obeda, polovicu chleba a dve lúpačky, a že pri kontrole dňa 18.11.2010 bolo zistené že pri práci v kuchyni nepoužíva predpísanú pracovnú obuv. Pretože okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľka dňa 22.11.2010 odmietla podpísať a prevziať za prítomnosti svedkov R.. X. F., Z.. Y. R. a T. J., bolo jej doručované poštou, pričom bola upozornená že podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec prijatie písomnosti odmietne, takže pracovný pomer navrhovateľky skončil dňom, kedy okamžité skončenie pracovného pomeru odmietla prevziať.
Z Pracovnej náplne navrhovateľky zo dňa X.X.XXXX súd zistil, že podľa bodu 5 Opisu pracovnej činnosti, pracovnou náplňou navrhovateľky je aj odoberanie a riadne zabezpečenie vzoriek potravín a jedál podľa Smernice Ministerstva zdravotníctva SR.
Z plánu vykonávania správnej výrobnej praxe súd zistil, že za vzorky jedál z obedov je zodpovedná pani Q., a za vzorky jedál z raňajok a večerí je zodpovedná pani F. a pani F..
Z Prevádzkového poriadku zariadenia školského stravovania T. jedálne pri Y. zdravotníckej škole W. účinného od 1.10.2009 súd zistil, že na strane 5 je uvedený postup pri odoberaní vzoriek v množstve 50 g na dobu 48 hodín, keď vzorky sa odoberajú v teplom stave, následne sa určeným spôsobom uchovávajú v chladničke. Vzorky z večerí odoberá zmenová vyučená kuchárka pani F. a pani F.. Táto povinnosť je upravená aj na strane 8 v článku 4.3. Na strane 12 v článku 7.2 bod 2. je uvedená manipulácia s organickým odpadom, podľa ktorého zvyšky pokrmov sa sústreďujú do nádob, a odváža sa 1 krát do dňa, pričom odvoz zabezpečuje súkromná osoba s ktorou je uzatvorená zmluva. Na strane 26 je v bode 11 uvedený postup pri odbere vzoriek pokrmov.
Zo Záznamu o účasti na záverečnom overení znalostí zamestnancov z predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súd zistil, že dňa 31.8.2010 bolo vykonané oboznámenie zamestnancov z predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a z prezenčnej listiny zamestnancov SZŠ Trnava zo školenia súd zistil, že navrhovateľka bola na tomto školení prítomná.
Z Oznámenia odporcu o výške priemerného zárobku dosahovaného navrhovateľkou súd zistil, že navrhovateľka dosahovala ku dňu 1.10.2010 priemerný hrubý zárobok vo výške 373 eur mesačne.
Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce v znení účinnom v čase dania okamžitého skončenia pracovného pomeru, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce v znení platnom v čase dania okamžitého skončenia pracovného pomeru, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4. Podľa § 70 Zákonníka práce v znení účinnom v čase dania okamžitého skončenia pracovného pomeru, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce v znení platnom v čase dania okamžitého skončenia pracovného pomeru, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. Podľa § 74 Zákonníka práce v znení účinnom v čase dania okamžitého skončenia pracovného pomeru, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
Podľa § 77 Zákonníka práce v znení účinnom v čase dania okamžitého skončenia pracovného pomeru, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom v čase dania okamžitého skončenia pracovného pomeru, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom v čase dania okamžitého skončenia pracovného pomeru, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.
Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd listinnými dokladmi a zhodnými tvrdeniami účastníkov konania preukázané, že navrhovateľka pracovala u odporcu na základe Pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX s nástupom do práce dňa X.X.XXXX ako kuchárka, a dňa 2.9.2005 navrhovateľka podpísala pracovnú náplň. Dňa 11.11.2010 bola vykonaná vedúcou jedálne T. J. kontrola odkladania vzoriek z jedál, pričom zistila, že z večerí zo dňa 8.11.2010 a 9.11.2010 navrhovateľka neodložila vzorky jedál, čo odôvodnila tým, že zrejme zabudla. Dňa 18.11.2010 bola vykonaná ekonómkou školy Z.. R. a zástupkyňou školy R.. F. kontrola v školskej jedálni, ktorá bola zameraná na kontrolu tašiek a skriniek všetkých zamestnancov, pri ktorej zistili, že navrhovateľka odnášala v taške z pracoviska obed ktorý mala v dóze, polovicu chleba a dve lúpačky. Dňa 18.11.2010 bola navrhovateľka písomne upozornená na závažné porušenie pracovnej disciplíny, pretože nenosí pracovnú obuv ktorá je pri práci v školskej kuchyni povinná, a napriek školeniu bezpečnostným technikom sústavne odmieta požadovanú obuv nosiť. Následne odporca z týchto dôvodov porušovania pracovnej disciplíny, dňa 22.11.2010 rozhodol o okamžitom skončení pracovného pomeru s navrhovateľkou, ktorej bolo okamžité skončenie pracovného pomeru doručované v ten istý deň za prítomnosti svedkov R.. X. F., Z.. Y. R. a T. J., ktoré však navrhovateľka odmietla prevziať. Rovnako tak odmietla prevziať aj Záznam o závažnom porušení pracovnej disciplíny zo dňa 18.11.2010 pre odnášanie potravín z kuchyne a aj pre nenosenie povinnej obuvi. Napriek tomu, že navrhovateľka okamžité skončenie pracovného pomeru odmietla prevziať, považoval ho odporca za účinne doručené v zmysle § 38 ods. 1 a 4 Zákonníka práce v znení účinnom v čase doručovania.
Súdu ďalej z pracovnej zmluvy vyplynulo, že navrhovateľka bola pri nástupe do práce oboznámená s pracovným poriadkom, a bola poučená o povinnosti riadiť sa pri výkone práce pracovným poriadkom, organizačným poriadkom a predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Z pracovnej náplne, ktorú navrhovateľka podpísala dňa 2.9.2005 súd zistil, že úlohou navrhovateľky bolo okrem iného aj odoberanie a riadne zabezpečenie vzoriek potravín a jedál podľa Smernice Ministerstva zdravotníctva SR, a že zodpovedá za predpísané pracovné oblečenie ako aj za dodržiavanie osobnej hygieny u všetkých pracovníkov stravovacieho zariadenia. Z plánu vykonávania správnej výrobnej praxe, ktorý podľa vyjadrenia odporcu je vyvesený na nástenke pri kuchyni vyplýva, že zodpovedný za vzorky jedál z raňajok a večerí je pani F. a pani F., teda navrhovateľka. V zmysle Prevádzkového poriadku zariadenia školského stravovania, je zodpovedný zamestnanec stravovacej jednotky povinný zabezpečiť odber vzoriek jedál v zmysle platných predpisov, čo je uvedené na strane 29 poriadku v Prílohe č. 2, pričom na strane 28 v Prílohe č. 1 je v harmonograme práce kuchárok uvedené, že kuchárky pani F. a pani F. odoberajú vzorky z večerí.
V priebehu konania bolo ďalej výsluchom účastníkov a aj tvrdeniami svedkov preukázané, že navrhovateľka skutočne v dňoch 8.11.2010 a 9.11.2010 neodložila vzorky z jedál, že počas výkonu svojej práce v kuchyni nenosila predpísanú pracovnú obuv z uzavretou špicou, keď nosila ňou zakúpenú obuv s otvorenou špicou, na čo bola upozornená aj vedúcou jedálne. Rovnako tak bolo preukázané aj to, že pri kontrole tašiek dňa 18.11.2010 bolo zistené, že navrhovateľka mala v ten deň pri odchode z práce vo svojej taške obed v dóze, polovicu chleba a dve lúpačky. Všetky tieto tri zistenia boli odporcom vyhodnotené ako vážne porušenia pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľky, na základe ktorých odporca dňa 22.11.2010 rozhodol o okamžitom skončení pracovného pomeru s navrhovateľkou, ktorej bolo okamžité skončenie pracovného pomeru v ten istý deň aj doručované. Tieto skutočnosti nepoprela ani navrhovateľka, takže medzi účastníkmi konania neboli sporné.
Sporné medzi účastníkmi však aj po vykonanom dokazovaní v navrhnutom rozsahu, zostala skutočnosť ohľadom intenzity porušenia pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľky, ktorá by odôvodňovala zrušenie jej pracovného pomeru okamžitým skončením.
Predmetom tohto sporu medzi účastníkmi je určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrada mzdy z neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon zamestnávateľa adresovaný zamestnancovi, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru, pričom ide o úkon, ktorý musí byť urobený písomne, musí byť doručený zamestnancovi, a dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru v ňom musí byť uvedený takým spôsobom, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Zároveň musí byť vopred prerokované aj s príslušným odborovým orgánom.
V danej veci bolo zo strany odporcu ako zamestnávateľa rozhodnuté o okamžitom skončení pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľkou opísanou vyššie (neodloženie vzoriek z jedál, nenosenie predpísanej pracovnej obuvi a odnášanie jedla z pracoviska), ktoré porušenie odporca považoval za tak závažné, že odôvodňovalo rozviazanie pracovného pomeru navrhovateľky okamžitým skončením pracovného pomeru. Práve táto intenzita porušenie pracovnej disciplíny, zostala v konaní sporná, keď ani navrhovateľka porušenie pracovnej disciplíny svojim konaním zisteným odporcom nespochybnila, bola však toho názoru, že nešlo o závažné porušenie disciplíny.
Po doplnení dokazovania v smere naznačenom odvolacím súdom dospel súd k záveru, že v prípade, ak navrhovateľka v dňoch 8.11.2010 a 9.11.2010 neodložila vzorky jedál, porušila pracovnú disciplínu, keď táto povinnosť jej priamo vyplývala z náplne pracovnej činnosti, kde je priamo uvedené, že jej povinnosťou je aj odoberanie a riadne zabezpečenie vzoriek potravín a jedál podľa Smernice Ministerstva zdravotníctva SR. Táto povinnosť jej vyplývala aj z plánu vykonávania správnej výrobnej praxe, v ktorom bola (okrem iných) aj menovite uvedená ako zodpovedná za vzorky jedál z raňajok a večerí. S prihliadnutím k tomu, že takéto porušenie pracovnej disciplíny za predchádzajúce obdobie u navrhovateľky zistené nebolo, keď v predchádzajúcom období plnenie tejto povinnosti za to zodpovedných pracovníčok odporca ani nezisťoval, vyhodnotil súd toto porušenie pracovnej disciplíny za menej závažné. Navrhovateľka v konaní poukázala na to, že kuchárky vzorky jedál opakovane neodkladali, prípadne že nevedeli akým spôsobom tieto vzorky majú odoberať a uskladňovať. Z Prevádzkového poriadku zariadenia školského stravovania Školskej jedálne pri Y. zdravotníckej škole W., s ktorým bola navrhovateľka oboznámená však priamo vyplývalo, ako treba tieto vzorky odobrať a aj spôsob ich uskladnenia. Z tohto poriadku súd ďalej zistil aj to, že upravuje aj manipuláciu s odpadom a so zvyškami jedál. V tejto súvislosti, ak teda navrhovateľka odnášala z kuchyne polku chleba a 2 lúpačky, robila tak v rozpore s predpismi, ktoré odnášanie jedál z kuchyne nepovoľovali. Rovnako ako v prípade neodloženia vzoriek jedál, ani odnášanie jedál z pracoviska kontrolou tašiek a skriniek sa v predchádzajúcom období na pracovisku kuchyne nekontrolovalo, a kontrola pri ktorej bolo zistené odnášanie jedla navrhovateľkou, bola prvá. Súd tu poukazuje na množstvo jedla ktoré navrhovateľka chcela odniesť a na jeho hodnotu, keď mal za to, že aj keď navrhovateľka konala v rozpore so zákazom odnášať jedlá z pracoviska, takéto konanie u nej bolo zistené po prvýkrát, pričom ani škoda ktorá by tým vznikla odporcovi nie je takého rozsahu, aby bolo možné toto jej porušenie pracovnej disciplíny považovať za závažné. Najmä, keď vykonanou kontrolou bolo v ten istý deň zistené porušenie pracovnej disciplíny rovnakého charakteru aj u ďalších dvoch kuchárok, ktoré boli upozornené iba na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny bez následku rozviazania pracovného pomeru jeho okamžitým skončením. Ak bolo u navrhovateľky zároveň zistené podľa tvrdenia odporcu aj odnášanie dvoch porcií obeda, čo jej bolo vytknuté s tým, že nemôže odniesť ani svoj vlastný nezjedený obed a ani obed vystavačný, súd tu poukazuje na to, že odporca v konaní nepreukázal, že mala odnášať dva obedy, keď toto navrhovateľka poprela, a odnášaný obed nebol prevážený, prípadne inak skontrolovaný, o koľko porcií v skutočnosti malo ísť. Pokiaľ ide o nenosenie vhodnej pracovnej obuvi, tak navrhovateľka aj odporca potvrdili, že nosila obuv s otvorenou špicou, a to už počas dlhšieho obdobia, minimálne od roku 2009 kedy priniesla lekárskej potvrdenie o svojom zdravotnom probléme, pre ktorý nemôže používať uzavretú obuv. O povinnosti nosiť riadnu predpísanú obuv, bola navrhovateľka taktiež poučená, táto povinnosť vyplývala aj z predpisov o bezpečnosti práce, o ktorých absolvovala školenie. Takýto typ pracovnej obuvi jej bol zabezpečený zo strany zamestnávateľa, navrhovateľka však tvrdila, že tá ktorú jej zabezpečil v roku 2009 bola už znehodnotená, pričom jej obuv s otvorenou špicou ktorú si objednala u dodávateľa sama bola odňatá, následne v ten rok jej iná, vhodná obuv odporcom zabezpečená nebola. To, či aj v roku 2010 jej bola zamestnávateľom zabezpečená zdravotná obuv, ktorá sa každý rok menila, odporca v konaní nepreukázal. Preto ak odporca upozorňoval prostredníctvom vedúcej jedálne navrhovateľku na nenosenie vhodnej a predpísanej pracovnej obuvi, pričom jej ju zároveň v danom roku nezabezpečil, a ak navrhovateľka takúto obuv dlhodobo nosila bez toho, aby ju zamestnávateľ na to vhodným spôsobom upozornil v skoršom období, prípadne už skôr vyvodil dôsledky, považoval súd nenosenie predpísanej pracovnej obuvi navrhovateľkou za porušenie pracovnej disciplíny z jej strany, ale taktiež nie takej závažnej intenzity, aby bol s ňou za to skončený pracovný pomer okamžite.
Zo všetkých týchto zistení potom súd dospel k záveru, že zo strany navrhovateľky síce došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, avšak nie k závažnému porušeniu, ktoré by odôvodňovalo skončenie jej pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru. Ako už aj Krajský súd v Trnave vo svojom zrušujúcom rozhodnutí skonštatoval, Zákonník práce bližšie nedefinuje, čo sa rozumie pod menej závažným porušením pracovnej disciplíny, a čo sa rozumie pod závažným porušením pracovnej disciplíny. Pri posúdení o aký rozsah porušenia pracovnej disciplíny ide, je potrebné vychádzať z intenzity porušenia pracovnej disciplíny, z okolností za ktorých k porušeniu došlo, z dôsledkov porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa aj pre zamestnanca, prípadne či došlo u zamestnávateľa ku vzniku škody. Hodnotením týchto skutočností potom súd dospel k záveru, že navrhovateľka neporušila pracovnú disciplínu závažným spôsobom, a preto určil okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré jej bolo dané dňa 22.11.2010 v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 Zákonníka práce, za neplatné. Navrhovateľka podala svoj návrh, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru na súde dňa 20.1.2011, teda v zmysle ustanovenia § 77 Zákonníka práce, bol návrh uplatnený včas.
Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala aj náhrady mzdy za 9 mesiacov vo výške 3.357 eur spolu s príslušenstvom. Z listinných dokladov súdu vyplynulo, že navrhovateľka svojim listom zo dňa 10.12.2010 oznámila odporcovi, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné, a preto trvá na svojom ďalšom zamestnávaní podľa pracovnej zmluvy. Z toho dôvodu vznikol navrhovateľke nárok na náhradu mzdy od tohto oznámenia, a keďže navrhovateľka svoj nárok obmedzila na dobu 9 mesiacov, súd vychádzal z tohto jej návrhu a dospel k záveru, že navrhovateľke prináleží náhrada mzdy vo výške 3.357 eur tak, ako navrhovateľka žiadala, keď pri určení výšky náhrady mzdy vychádzala z oznámenia odporcu o výške jej priemernej mzdy v rozhodnom období vo výške 373 eur mesačne. Rozhodujúcim období je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Nakoľko navrhovateľke prináleží náhrada mzdy za 9 mesiacov počnúc jej oznámením o tom, že trvá na svojom zamestnávaní, čo urobila v decembri 2010, rozhodujúcim obdobím je obdobie od júla 2010 do septembra 2010. Z toho dôvodu aj súd vychádzal z oznámenia odporcu o výške priemerného mesačného zárobku navrhovateľky, ktoré bolo ku dňu 1.10.2010 vo výške 373 eur mesačne.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že nárok navrhovateľky na zaplatenie náhrady mzdy vo výške 3.357 eur spolu s príslušenstvom je dôvodný, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, keď uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej aj úroky z omeškania z jednotlivých súm mesačnej mzdy, s výplatou ktorej sa odporca dostal do omeškania, a to vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej mesačnej mzdy.
O náhrade trov konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.