Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/343/2014

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners a.s., so sídlom Bratislava, Prievozská 37, IČO: 35 944 471, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pri starej prachárni 13, proti odporcovi: D. O., H. V. XXX, o zaplatenie 1,32 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 06. 03. 2014 č. k. -9, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa uznesením zo 06. 03. 2014 č.k. -9 zastavil konanie, aplikujúc § 10 ods. 1, 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, lebo navrhovateľ v súdom určenej 10-dňovej lehote nezaplatil súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 16,50 eura, hoci bol o následkoch nesplnenia povinnosti vopred poučený. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, aplikujúc ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dôvodil odňatím jeho možnosti konať pred súdom v dôsledku postupu súdu, lebo v čase výzvy za na zaplatenie súdneho poplatku už nebolo možno s poukazom na § 13 Zákona o súdnych poplatkoch (zák. č. 71/1992 Zb.) ho vyrubiť pre uplynutie zákonnej trojročnej lehoty. Súdny poplatok sa stal splatným 31. 03. 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula 31. 12. 2009. Trval na tom, že žalobou na vydanie platobného rozkazu podanou na súd prvého stupňa dňa 31. 03. 2006 sa domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny s príslušenstvom. Podanie urobil elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom. Okresný súd Topoľčany odmietol prijať takéto podanie a podanie s DVD nosičmi mu vrátil. O prípustnosti tohto podania rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v Náleze sp.zn. -87 z 24. 06. 2008 konštatoval, že bolo porušené právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Prikázal, aby súd prvého stupňa (OS Topoľčany) vo veci podania z 31. 03. 2006 opätovne konal. Navrhovateľ opätovne doručil podania súdu prvého stupňa majúc za to, že účinky podania zostanú zachované ku dňu jeho podania na súde (31. 03. 2006). Súd ho však vyzval na zaplatenie súdneho poplatku až v roku 2013. Trvá na tom, že podania doručené v roku 2013 nie sú novými podaniami, ale iba rovnopisy k odmietnutým podaniam z roku 2006.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal v dôsledku odvolania navrhovateľa napadnuté uznesenie (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP); dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia § 219, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Pri rozhodnutiach odvolacieho súdu sa vychádza (§ 219 OSP) z koncepcie zjednodušeného rozhodnutia. Ak totiž odvolací súd dospeje k záveru, že súd prvého stupňa nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom a právnym posúdením, nemusí vyhotovovať „štandardné“ rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa len obmedzí na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia je dôvodné v prípade, ak účastník v odvolaní - ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1) - uvedie úvahy, či už v naviazaní na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa súd prvého stupňa nezaoberal. Ide najmä o vyjadrenia, ktoré sú už reakciou na závery prvostupňového súdu, a preto logicky predstavujú novú argumentačnú bázu. V tomto smere je treba poukázať na to, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu. K tomu viď judikatúru ESĽP (napr. Higgins c/ Francúzsko z 19. 02. 1998, Kraska c/ Švajčiarsko z 29. 04. 1993), nálezy Ústavného súdu SR sp.zn. , z 13. 03. 2003, , , ako aj NS SR sp.zn. .

Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnkov upravuje - inter alia - predmet súdnych poplatkov, okruh poplatníkov, vznik a zánik poplatkovej povinnosti, sadzbu poplatkov, splatnosť poplatku, platenie poplatku, ako aj následky nezaplatenia poplatku.

Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, t.j. navrhovateľ, ktorý podal žalobný návrh na súd (§ 2 ods. 1 písm. a/ cit. zákona), pričom poplatková povinnosť vznikla podaním návrhu (§ 5 ods. 1 písm. a/ cit. zákona) vo výške 16,50 eur a poplatok je splatný vznikom poplatkovej povinnosti (§ 8 ods. 1 cit. zákona).

Podľa § 10 ods. 1 cit. zákona, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. Súd prvého stupňa správne rozhodol, keď zastavil konanie o zaplatenie 1,32 eura s príslušenstvom pre nezaplatenie súdneho poplatku 16,50 eura za podaný návrh na začatie konania.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z obsahu pripojeného spisu prvostupňového súdu sp.zn. vyplýva, že Okresný súd Topoľčany vychádzajúc z hromadného podania navrhovateľa z 23. 03. 2006, ako aj Nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. -87 z 24. 06. 2008 začal konať o uplatnenom návrhu podanom v roku 2006 voči odporcovi na základe písomného podania došlého súdu dňa 18. 04. 2008 pod sp. zn. . V tomto súdnom konaní prvostupňový súd vyzval navrhovateľa výzvou z 23. 09. 2008, doručenou navrhovateľovi 25. 09. 2008, na zaplatenie súdneho poplatku 500,- Sk za návrh na vydanie platobného rozkazu v lehote 10 dní s poučením o následkoch

nezaplatenia poplatku. Súd uznesením z 21. 11. 2008 zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, právoplatným 09. 12. 2008.

Návrhom skutkovo totožným z toho istého dňa (23. 03. 2006), došlým súdu prvého stupňa (OS Topoľčany) dňa 05. 06. 2013, ktorému bola pridelená sp.zn. , sa navrhovateľ vo vzťahu k odporcovi opätovne domáha zaplatenia (40,-Sk), t.j. 1,32 eura s príslušenstvom. Prvostupňový súd vyzval navrhovateľa - opäť bezúspešne - na zaplatenie súdneho poplatku 16,50 eura za podaný návrh (výzva zo 04. 02. 2014), doručená 12. 02. 2014 jeho právnemu zástupcovi. Súdny poplatok nebol dosiaľ navrhovateľom zaplatený.

Je teda nesporné, že v danom prípade ide vo vzťahu k odporcovi o dva samostatne uplatnené návrhy (oba z 23. 03. 2006) v roku 2008 a v roku 2013, čoho dôkazom sú aj dve rozdielne spisové značky (sp. zn. a sp. zn. ). S poukazom na túto skutočnosť nie je možné prijať ten záver, že súd prvého stupňa vo vzťahu k navrhovateľovi začal vyrubovať súdny poplatok za podaný návrh oneskorene, t.j. v rozpore s lehotou ustanovenou v § 13 poplatkového zákona, keďže táto trojročná lehota bola v obidvoch prípadoch dodržaná.

Navrhovateľ ničím nedoložil, že toto jeho podanie je identické s podaním doručeným súdu na DVD nosiči v roku 2006, na ktoré sa vzťahuje Nález ÚS SR sp.zn. -87 a ním vyslovený príkaz. Keďže z ničoho nevyplývala totožnosť navrhovateľovho podania z roku 2006 s podaním z roku 2013, nemožno prvostupňovému súdu vytýkať ako nesprávny procesný postup, pokiaľ vychádzal z toho, že v preskúmavanej právnej veci vyvolalo právne účinky podania návrhu na začatie konania podanie doručené súdu prvého stupňa v roku 2013.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto nie je možné prijať záver, že súd prvého stupňa navrhovateľovi vyrubil súdny poplatok za podaný návrh oneskorene, t.j. v rozpore s lehotou zakotvenou v § 13 zák. č. 71/1992 Zb., lehota bola dodržaná.

Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 09. 12. 2013. V ňom (v skutkovo a právne podobnej veci toho istého navrhovateľa) najvyšší súd poukázal na to, že ústavný súd v náleze sp.zn. -87 konštatoval, že navrhovateľ právne účinným spôsobom podal v roku 2006 návrh na začatie konania v elektronickej podobe a treba rešpektovať právne účinky, ktoré vyvolalo toto podanie. Malo ísť o DVD, na ktorom boli uložené viaceré návrhy navrhovateľa proti rôznym odporcom. Nález ale neobsahuje žiadny údaj o tom, konkrétne ktorých vecí a ktorých odporcov sa toto podanie týkalo. Najvyšší súd SR, okrem iného, uviedol: „Navrhovateľ, ktorý v roku 2013 doručil súdu návrh (s dátumom vyhotovenia v roku 2006) na vydanie platobného rozkazu ukladajúceho protistrane povinnosť zaplatiť mu predmetnú sumu spolu s náhradou trov konania, ničím nedoložil, že podanie doručené súdu v roku 2013 je identické s tým istým podaním doručeným súdu na DVD nosiči v roku 2006, na ktoré sa vzťahuje nález a ním vyslovený príkaz vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia. V danej procesnej situácii, v ktorej nič nepreukazovalo, že nález a v ňom obsiahnutý príkaz sa týkal aj preskúmavanej veci, t.j. že na daných DVD nosičoch bol uložený aj návrh navrhovateľa proti tomu, kto je uvedený v záhlaví tvrdeného podania z roku 2006 s podaním v roku 2013, nemožno prvostupňovému ani odvolaciemu súdu vytýkať ako nesprávny úradný postup, pokiaľ: a) vychádzali z toho, že v preskúmavanej právnej veci vyvolalo právne účinky podania návrhu na začatie konania to podanie, o urobení a obsahu ktorého nemožno mať pochybnosti - to znamená podanie doručené v roku 2013 súdu prvého stupňa, a b) nepostupovali tak, ako by postupovali v prípade, keby návrh na začatie konania bol podaný už v roku 2006 doručením takého návrhu, o urobení a obsahu ktorého nemožno mať žiadne pochybnosti. V preskúmavanej veci súdy mali a mohli rešpektovať príkaz vyplývajúci z nálezu ústavného súdu len vo vzťahu k tomu návrhu na začatie konania podanému v roku 2006, ktorého sa predmetný nález týkal. Z logiky veci potom vyplýva, že bolo na navrhovateľovi, aby preukázal totožnosť návrhu podaného v roku 2006 v elektronickej podobe s návrhom podaným v písomnej podobe v roku 2013. Pokiaľ navrhovateľ v súvislosti s tým poukazoval na to, že už nemá k dispozícii originálne DVD s jeho návrhmi podanými v roku 2006 a vytýkal súdom, že mali prijať opatrenia na zachovanie možnosti preveriť totožnosť návrhov na začatie konania podaných v roku 2006 a 2013, dovolací súd uvádza, že je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva

bránili a starali sa o ne, lebo ich podcenením, či zanedbaním môžu o ne prísť. V súlade so zásadou, že právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým („vigilantibus iura scripta sunt“), teda tým, ktorí sa aktívne a prezieravo zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, nespoliehajú sa na náhodu, predvídajú aj možnosti vzniku komplikovaných situácií sťažujúcich výkon práv a ich praktické uplatnenie, bolo práve na navrhovateľovi, aby najmä po „neprijatí“ jeho návrhov podaných v roku 2006 v elektronickej podobe, uchoval pôvodné DVD, neuvážene sa ich nezbavil a nevystavil sa tým riziku, že v súčasnosti nevie súdom hodnoverne a preukázateľne doložiť, konkrétne aký návrh na začatie konania podal v roku 2006. Pokiaľ súd prvého stupňa v danej procesnej situácii vychádzal z toho, že poplatková povinnosť navrhovateľa vznikla doručením návrhu 9. januára 2013 a že vzhľadom na nerešpektovanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku sú v danej veci splnené predpoklady pre zastavenie konania (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.), nepriečil sa jeho postup, ale ani postup odvolacieho súdu zákonu.“

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi nepriznal ich náhradu, lebo mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.