Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-236-2014.pdf
PDF · 71.27 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/236/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky K.. H. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na F. ulici č. X v V. proti odporcovi T. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu na J. ulici č. X v V. v konaní o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom N. a H. nar. XX.XX.XXXX a H. H. nar. XX.XX.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny v Košiciach o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 12.2.2013 č.k. 11P/126/2011-145 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o určení výživného otca pre maloleté deti N. H. a H. H. a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky s odporcom, maloleté deti N. a H. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Odporcovi určil výživné pre mal. N. 80 € mesačne a pre mal. H. 70 € mesačne, ktoré je povinný platiť navrhovateľke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Styk odporcu s maloletými deťmi neupravil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa §-u 18, §-u 19 ods. 1 a 2, §-u 22, §-u 23 ods. 1,2, a 3, §-u 24 ods. 1,3,4 a 5, §-u 25 ods. 1 a 2, §-u 62 ods. 1,2,3,4 a 5, §-u 65 ods. 1, §-u 75 ods. 1 a 2, §-u 76 ods. 1 Zákona o rodine a o trovách konania rozhodol podľa §-u 144 O.s.p. V odôvodnení výroku o rozvode manželstva konštatoval, že manželstvo účastníkov je trvalo rozvrátené, neplní funkciu v zmysle zákonných ustanovení Zákona o rodine, je formálneho charakteru a reálne nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Výrok o výživnom odôvodnil výškou odôvodnených potrieb maloletých detí s prihliadnutím na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, počet vyživovacích povinností a na osobnú starostlivosť matky maloletých. Poukázal, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami v zmysle ust. §-u 62 ods. 5 Zákona o rodine, že ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potenciálny príjem, s poukazom na skutočnosť, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Proti výroku rozsudku o určení výživného podal v zákonnej lehote odvolanie odporca (otec) podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p., v ktorom uviedol, že jeho súčasný príjem nie je v takej výške, aby mohol platiť určené výživné, prácu si aktívne hľadá ale zatiaľ neúspešne. Zdôraznil, že nemá na dnešnom trhu práce veľa možností, pretože nemá ukončené gymnázium ani žiadnu profesiu. Uviedol, že maloletým deťom prispieva koľko je v jeho možnostiach nie len výživným ale aj darmi. Na základe týchto skutočností žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že výživné určí vo výške 30% zo sumy životného minima podľa § 2 písm. c) zák. č. 601/2003 o životnom minime na každé maloleté dieťa.
Navrhovateľka (matka) vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne, zdôraznila, že odporca sa pravidelne nezúčastňoval pojednávaní s odôvodnením, že je odcestovaný, preto nerozumie prečo nedokáže platiť výživné, keď je schopný uhrádzať náklady
na cestovanie. Uviedla, že na maloleté deti platí spolu 80 € mesačne aj to nepravidelne a okrem toho nijakým spôsobom neprispieva. Na základe uvedeného s odvolaním odporcu nesúhlasí.
Odvolací súd na základe podané odvolania preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienka ani na potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho podľa §-u 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa §-u 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa §-u 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Podľa §-u 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti v prípade úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, preto je vždy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé súdne konanie (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti, s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k výroku.
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní v tejto právnej veci v rozpore s §-om 157 ods. 2 dôsledne nerešpektoval právo účastníka konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa článku 6 Dohovoru, ak v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a výstižne nevysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a neuviedol akými úvahami sa riadil pri určovaní výšky výživného. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd je v zmysle §-u 157 ods. 2 O.s.p. povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov, alebo iným zákonom ustanoveným spôsobom podľa jeho názoru preukázané a ktoré nie. Svoj výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri ich hodnotení, musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam každej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu vec a v odôvodnení ho uviesť tak, aby jeho závery o podstatných skutočnostiach neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nespĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť a určitosť, čím došlo k závažnej procesnej vade spôsobujúcej zmätočnosť konania, ktorou sa účastníkom konania v zmysle vyššie citovaného §-u 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súčasne odvolaciemu súdu táto vada bráni v naplnení jeho preskúmavacej právomoci, čím je založený ďalší dôvod na zrušenie
rozhodnutia podľa §-u 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., pretože nemožno zistiť, či súd prvého stupňa správne právne posúdil vec a dostatočne zistil skutkový stav. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia vec vrátil na ďalšie konanie.
Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa dôsledne vyhodnotiť všetky doteraz vykonané dôkazy, uviesť akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, určiť, z akej výšky príjmu vychádzal pri určovaní výživného, vykonať dokazovanie v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, všetky získané dôkazy opäť vyhodnotiť podľa §-u 132 O.s.p. a zistený skutkový stav právne posúdiť podľa relevantných ustanovení Zákona o rodine a opäť rozhodnúť o návrhu navrhovateľky a rozsudok odôvodniť vo všetkých jeho výrokoch v súlade s §-om 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bol spätne preskúmateľný, zrozumiteľný, presvedčivý a logicky správny.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (! 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.