Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-217-2014.pdf
PDF · 90.71 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/217/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. V. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice so sídlom na Staničnom námestí č. 9 v Košiciach dieťaťa rodičov B. V. nar. X.XX.XXXX bývajúcej na B. ul. č. X v C. zastúpenej advokátkou JUDr. Annou Lacovou so sídlom Advokátskej kancelárie na Pražskej ul. č. 4 v Košiciach a O. V. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na A. ul. č. X v C. v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie výživného o odvolaní obidvoch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 6.3.2014 č.k. 18P 96/2013-78 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného tak, že zvyšuje výživné naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice I z 20.1.2009 č.k. 22P 123/2008-32 zo 60 € mesačne na 120 € od 4.7.2013 od otca pre mal. O. V. nar. XX.XX.XXXX, ktoré je otec povinný prispievať matke maloletého do 1. dňa v mesiaci dopredu.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice I z 20.1.2009 č.k. 22P 123/2008-32 pre mal. O. V. zo 60 € mesačne na 90 € mesačne od 1.9.2013 do budúcna, ktoré zaviazal otca platiť matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu, v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol, zamietol návrh otca na zníženie výživného a dlžné výživné 210 € za obdobie od 1.9.2013 do 31.3.2014 zaviazal otca zaplatiť matke maloletého do 20 dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol tak na základe návrhu matky zo 4.7.2013, ktorým žiadala zvýšiť výživné od otca pre mal. O. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice I z 20.1.2009 č.k. 22P 123/2008-32 zo 60 € mesačne na 120 € mesačne od 3.7.2013 do budúcna s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného, kedy maloletý navštevoval 5. ročník základnej školy, sa podstatne zvýšili jeho odôvodnené potreby v každom smere, najmä v súvislosti so započatím štúdia na strednej škole 1.9.2013. Z vykonaného dokazovania zistil, že výživné od otca pre mal. O. bolo naposledy určené rozsudkom z 20.1.2009 č.k. 22P 123/2008-32, t.j. v čase, keď mal. O. navštevoval 5. ročník základnej školy a vo voľnom čase hral vodné pólo. Otec maloletého v čase tejto súdnej úpravy výživného žil sám v 1-izbovom byte a jeho príjem predstavoval 390 € mesačne. Čistý priemerný mesačný zárobok matky sa pohyboval od 800 € do 880 € mesačne, žila v spoločnej domácnosti iba s maloletým. Žiaden z rodičov ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal. Od 1.9.2013 mal. O. začal študovať v 1. ročníku gymnázia v Košiciach, navštevuje anglickú triedu a tiež sa učí španielsky. Vo voľnom čase sa aktívne venuje futbalu. Za členstvo vo futbalovom klube platí mesačne 30 €. Má zvýšené výdavky aj na športové oblečenie a obuv. V rámci výuky jazykov je povinný
zúčastniť sa aj zájazdu do anglicky hovoriacej krajiny, s čím má matka zvýšené výdavky. V rámci štúdia na strednej škole maloletý absolvoval lyžiarsky zájazd, za ktorý matka zaplatila 165 €. Už od začiatku štúdia prispieva mesačne 10 € na výdavky spojené so záverečnou stužkovou slávnosťou. Maloletý do školy cestuje s MHD mesačne za 10 €. Za mobil platí matka maloletému 13 € mesačne a vreckové mu dáva 10 € mesačne. Maloletý je zdravý. Má bežné výdavky súvisiace so starostlivosťou o zdravotný stav. Čistý priemerný mesačný zárobok matky v súčasnosti predstavuje 880 € vrátane všetkých príjmov. Žije sama s maloletým v 3-izbovom byte, za čo platí matka mesačne 260 € a okrem toho spláca pôžičku za byt 176 € mesačne, ďalšie výdavky spojené s bývaním predstavujú poplatok za internet 17,92 € mesačne, 30 € za mobil matky, 20 € za mesačník MHD matky. Matka platí aj stavebné sporenie pre maloletého 20 € mesačne, svoje poistenie, ako aj poistenie maloletého a daň z nehnuteľnosti ročne 24 €. Otec maloletého sa v roku 2010 oženil a z tohto manželstva sa narodila mal. V. XX.XX.XXXX. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou, mal. V. a so synom manželky V. nar. XX.X.XXXX, na ktorého výživu jeho otec prispieva 160 € mesačne. Rodina otca žije v 4-izbovom byte, za ktorý mesačné poplatky predstavujú 225 €. Spláca úver na tento byt 261 € mesačne. Maloletá V. od januára 2014 navštevuje materskú škôlku, za čo platí otec poplatok pohybujúci sa v rozpätí od 30 € do 35 € mesačne. Manželka otca v čase konania pred súdom prvého stupňa začala brigádnicky pracovať, predtým bola nezamestnaná. Príjem otca v súčasnosti predstavuje 690 € mesačne. Z tohto príjmu okrem nákladov spojených s bývaním a úveru platí daň z nehnuteľnosti 27 € mesačne, za odvoz odpadu 11 € kvartálne, životné poistenie 15,68 € mesačne, jeho manželky 10 € mesačne, MHD otca a jeho manželky 40 € mesačne, za mobilný telefón 19 € mesačne, za mobilný telefón manželky 12 € mesačne. V dôsledku problémov so zdravotným stavom má zvýšené výdavky na nákup liekov v priemere 30 € mesačne. S mal. O. sa pravidelne trikrát do mesiaca stretáva a poskytuje mu vreckové pohybujúce sa v rozpätí od 3 až 5 € mesačne. Manželka otca vlastní 2-izbový byt, ktorý je jej výlučným majetkom, z ktorého rodina v súčasnosti príjem nemá. Takto zistený skutkový stav konajúci súd právne posúdil podľa §-u 78 ods. 1, 2, §-u 75 ods. 1, §-u 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine a §-u 163 ods. 1 O.s.p. a rozhodnutie odôvodnil tak, že po dôslednom posúdení relevantných skutočností pre rozhodnutie o návrhoch rodičov dospel k tomu záveru, že na strane všetkých účastníkov došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného. Na strane maloletého došlo k podstatnému zvýšeniu jeho odôvodnených potrieb v každom smere, najmä v súvislosti so započatím štúdia na strednej škole, a preto zvýšil výživné od 1.9.2013 a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol, t.j. v časti, v ktorej sa domáhala zvýšenia výživného pred týmto dátumom s odôvodnením, že v tomto období žiadnu výraznú zmenu pomerov nezistil. Uviedol, že podstatná zmena pomerov u maloletého spočíva v jeho fyzickom vývoji, ktorého následkom je podstatné zvýšenie jeho odôvodnených potrieb v každom smere. Konštatoval, že k podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane otca maloletého tým, že sa oženil a pribudla mu vyživovacia povinnosť voči maloletej dcére V. a tiež voči manželke, ktorá bola síce na rodičovskej dovolenke, neskôr bola nezamestnaná, ale táto zmena pomerov je u neho vyvážená dvojnásobným zvýšením priemerného čistého mesačného zárobku, preto je schopný prispievať na výživu mal. O. 90 € mesačne bez zníženia doterajšej životnej úrovne jeho rodiny. Vyjadril názor, že matka zo svojho príjmu 878,50 € je schopná dopĺňať finančne zdroj uspokojovania odôvodnených potrieb maloletého, najmä so zreteľom na skutočnosť, že ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Zamietnutie návrhu otca na zníženie výživného odôvodnil dôvodmi, pre ktoré zvýšil výživné pre mal. O.. Spôsob splatenia dlhu súd prvého stupňa žiadnym spôsobom neodôvodnil a tiež výrok o trovách konania odôvodnil iba s poukazom na príslušné zákonné ustanovenie.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka mal. O. podľa §-u 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p. a vyjadrila názor, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je v rozpore so záujmami mal. O.. Súd prvého stupňa nezohľadnil pri rozhodovaní všetky zásadné skutočnosti vo vzájomnom kontexte. Príjem otca aj po zohľadnení vzniku ďalšej vyživovacej povinnosti voči maloletej dcére považuje za dostatočný, aby prispieval na mal. O. vyššou sumou, ako mu určil súd. Poukázala na vyjadrenie otca mal. O., z ktorého nepochybne vyplýva, že na syna terajšej manželky otca, ktorý je v rovnakom veku ako mal. O., jeho otec prispieva z príjmu 800 € mesačne 160 € mesačne. Vyjadrila nesúhlas aj s určením výživného až od 1.9.2013 a v tejto súvislosti uviedla, že už v čase podania návrhu mal mal. O. zvýšené výdaje v súvislosti s prípravou na štúdium na strednej škole. Konštatovala, že zvýšenie výživného od 1.9.2013 konajúci súd riadne neodôvodnil. Takéto rozhodnutie súdu považuje v priamom rozpore so záujmom mal. O.. Navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť a zvýšiť výživné od podania návrhu na 120 € mesačne splatné vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu.
Otec mal. O. podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote proti výroku o spôsobe splatenia dlhu a žiadal povoliť mu splatiť dlh v mesačných splátkach po 10 €, pretože nemá dostatok finančných prostriedkov, nakoľko je v súčasnosti sám živiteľom štvorčlennej rodiny.
Kolízny opatrovník navrhol vo vyjadrení k odvolaniu rozhodnúť na základe vykonaných dôkazov v súlade s príjmami a majetkovými pomermi obidvoch rodičov.
Otec maloletého vo vyjadrení k odvolaniu matky vyjadril nesúhlas s jej odvolaním, označil ho ako nepresné, klamlivé a dezorientačné. Konštatoval, že svoje príjmové pomery zdokladoval výplatnými páskami a potvrdením od jeho zamestnávateľa. Okrem irelevantných skutočností o návšteve materskej škôlky mal. V. a skutočností týkajúcich sa vyporiadania BSM označil výdavky mal. O. súvisiace s jeho 10-dňovým zájazdom do Grécka, 8-dňovým leteckým zájazdom do Veľkej Británie, pobytom v Českej republike a dovolenkou v Bulharsku za nie nevyhnutné, rovnako ako dve životné poistky pre maloletého a každoročný lyžiarsky zájazd. Poukázal aj na trovy právneho zastúpenia matky v tomto konaní a v tejto súvislosti uviedol, že jej finančná situácia je určite lepšia, ako ju deklaruje. Tvrdenie matky maloletého, že si musela vybrať úver, aby ho mohla vyplatiť, označil za výlučné klamstvo a kúpu svojho 4-izbového bytu za bežný štandard štvorčlennej rodiny. V závere vyjadrenia doporučil odvolaciemu súdu rozhodnutie o zvýšení výživného zo 60 € na 90 € ako vecne správne potvrdiť.
Podľa §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Zmenou pomerov v zmysle tohto zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Preto v konaní o zvýšenie výživného je potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. §-u 62 ods. 1, 2, 4, 5 a §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých okrem iného vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Zo zásady úmernosti životnej úrovne dieťaťa a jeho rodičov vyplýva aj to, že výživné môže byť určené v zodpovedajúcej miere aj na zvýšené potreby dieťaťa, vyplývajúce z tejto úmernosti a to pre súčasnú dobu, aj pre budúcnosť. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodiča predstavuje vyšší životný štandard, možno spravodlivo očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení nepochybne tiež vyplýva, že okrem odôvodnených potrieb oprávnenej osoby sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne rozhodol o počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti otca a nesprávne určil rozsah výživného. Odvolací súd dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania dospel k odlišnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, preto podľa §-u 220 O.s.p. zmenil napadnutý rozsudok a zvýšil výživné od otca pre mal. O. zo 60 € mesačne na 120 € mesačne, pretože je primeranejšie výraznému zvýšeniu odôvodnených potrieb maloletého a tiež nárastu príjmu otca o viac
ako 100 %, konkrétne o 387 € mesačne aj po zohľadnení vývoja životných nákladov a skutočnosti, že otec má okrem mal. O. vyživovaciu povinnosť aj voči mal. V. a v minulosti mal aj voči manželke. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že výživné 120 € mesačne zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletého vo veku intenzívneho fyzického a duševného dospievania, ktoré sú rozhodne vyššie ako už stabilizované potreby jeho rodičov a zjavne by odôvodňovali zvýšenie výživného aj vo väčšom rozsahu, ale dôsledne vychádzajúc z reálnych zárobkových schopností a možností otca, ktoré sú okrem odôvodnených potrieb maloletého limitujúcim kritériom a rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, by nebolo primerané zvýšiť výživné vo väčšom rozsahu, pretože by mu po zaplatení výživného neostal dostatok prostriedkov na zachovanie doterajšej životnej úrovne jeho súčasnej rodiny. Odvolací súd pri rozhodovaní prihliadol na nie zanedbateľnú skutočnosť, že manželka otca mal. O. v súčasnosti už brigádnicky pracuje, preto je povinná prispievať na výdavky spojené s domácnosťou, ktoré doposiaľ zabezpečoval výlučne otec mal. O.. Odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že Zákon o rodine v §-e 62 ods. 1 plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť a v ods. 5 tohto zákonného ustanovenia je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Odvolací súd zmenil aj počiatok zvýšenej vyživovacej povinnosti otca v súlade s §-om 77 ods. 1 Zákona o rodine, pretože na základe vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa nepochybne zistil, že už v čase podania návrhu boli odôvodnené potreby maloletého podstatne vyššie ako v čase posledného súdneho určenia výživného, pretože vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe, odôvodnené potreby maloletých detí sa spravidla zvyšujú každé tri roky a v tejto právnej veci bolo naposledy súdom určené výživné pred viac ako piatimi rokmi. Je nepochybné, že už samotným fyzickým aj psychickým vývojom za uplynulých päť rokov sa odôvodnené potreby maloletého podstatne zvýšili v každom smere.
Pokiaľ ide o splatnosť výživného, odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa zaviazal otca prispievať na výživu mal. O. už od prvého dňa v mesiaci, aby mala matka už v čase vzniku výdavkov, t.j. napríklad v druhý deň v mesiaci k dispozícii prostriedky na ich úhradu.
Podľa §-u 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa §-u 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa §-u 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil rozsudok o určení rozsahu výživného od otca pre mal. O., bolo potrebné určiť aj dlh na výživnom, ktorý však odvolací súd nemohol nepochybným spôsobom vyčísliť, pretože z vykonaného dokazovania nebolo možné zistiť, ako si otec po vyhlásení rozsudku plní svoju vyživovaciu povinnosť. Z uvedených dôvodov odvolací súd musel podľa §-u 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p. zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o dlhu na výživnom, pretože rozhodnutím na hypotetickom, prípadne úplne novom skutkovom základe by porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania a tak by odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci bude dôsledne zistiť, či a ako si otec plnil a plní svoju vyživovaciu povinnosť a v závislosti od zistených skutočností znovu rozhodnúť o dlhu na výživnom za celé obdobie, aj o spôsobe jeho zaplatenia a rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade s §-om 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo presvedčivé a spätne preskúmateľné.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.