Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15S/53/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: X. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXX, XXX XX R., zastúpený: JUDr. Július Šuchter, advokát so sídlom Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 109 169, proti žalovanému: Riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, Nábrežie mládeže 1, 950 08 Nitra, o správnej žalobe vo veci správneho trestania, takto

rozhodol:

I. Správny súd r u š í rozhodnutie riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. ORPZ- NR-VO-3-004/2020-PK zo dňa 23. 07. 2020 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Stručný priebeh administratívneho konania a stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Správny súd zo žalovaným predloženého administratívneho spisu vo veci administratívneho konania, v ktorom bolo vydané správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, zistil nasledovné skutočnosti: Riaditeľ Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre vydal dňa 22. 05. 2020 disciplinárny rozkaz č. 13, ktorým podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 5 % na dobu jedného mesiaca. Proti tomuto disciplinárnemu rozkazu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a disciplinárny rozkaz riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre Okresného riaditeľstva Policajného zboru č. 6 zo dňa 14. 01. 2020 potvrdil.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dňa 19. 03. 2020 bol na ODI v Nitre OR PZ v Nitre doručený úradný záznam o zistených nedostatkoch č. p. KRPZ-NR-OPO-149-001/2020 zo dňa 18. 03. 2020, ktorého prílohu tvorí úradný záznam staršieho referenta OS OPO KR PZ npor. J. I.. Z jeho obsahu je zrejmé, že dňa 17. 03. 2020 v čase o 21.42 hod. mu ako operačnému dôstojníkovi hliadka Obvodného oddelenia Policajného zboru Vráble oznámila, že podrobili dychovej skúške vodiča motorového vozidla K. W. s výsledkom 0,96 mg/1 vydychovaného vzduchu a túto osobu obmedzili na osobnej slobode. O uvedenej osobe mali informáciu, že nedodržuje povinnú karanténu (Covid-19). Po preverení, že bol s osobou, ktorá sa vrátila zo zahraničia, podľa oznamovateľa mal byť v povinnej

karanténe. Išlo o osobu, ktorá je vodičom kamióna, podľa usmernenia vydaného Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky sa uvedené usmernenie na danú osobu nevzťahuje, ani na rodinných príslušníkov, tieto skutočnosti boli operačným dôstojníkom preverené prostredníctvom linky 112, ktorá ho spojila s MUDr. I. z RÚVZ Nitra a táto mu uviedla, že osoby, ktoré nemajú príznaky Covid-19, nie je potrebné, aby dodržiavali karanténu. Následne operačný dôstojník informoval povereného príslušníka z ODI v Nitre (policajta), že hliadka obmedzila osobu na osobnej slobode a uvedenú vec bude realizovať, na čo tento uviedol, že osobu neprevezme z dôvodu podozrenia na Covid-19. Operačný dôstojník vysvetlil, že osoba nie je povinná dodržiavať karanténu, nakoľko nemá žiadne príznaky. Ďalej policajt (žalobca) uviedol, že nemá ochranné pomôcky, ktoré mu boli operačným dôstojníkom ponúknuté a budú mu vydané na OPO KR PZ v Nitre. Následne policajt uviedol, nech hliadka spíše s osobou správu o výsledku objasňovania, osobu nech prepustí a spis pošle na ODI v Nitre. Operačný dôstojník policajtovi povedal, že hliadka obmedzila osobnú slobodu a bude danú vec riešiť on a hliadka mu zadržanú osobu privezie na ODI v Nitre. Ak osobu neprevezme, nech k danej veci spíše úradný záznam a odošle ho na OPO KR PZ v Nitre. Až potom policajt osobu prevzal a vykonal s ňou potrebné úkony v zmysle . Na základe uvedených skutočností riaditeľ ODI v Nitre v zákonnej lehote začal dňa 08. 04. 2020 proti žalobcovi disciplinárne konanie a zároveň ho v zmysle zákona o štátnej službe požiadal o vyjadrenie. Uvedená písomnosť je vedená na ODI OR PZ v Nitre pod č. ORPZ-NR-ODI-124-005/2020 zo dňa 06. 04. 2020. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že dňa 18. 03. 2020 v čase o 2.00 hod. ako poverený príslušník PZ riadne prevzal osobu K. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. D. XX, ktorej bola obmedzená osobná sloboda, od hliadky OO PZ Vráble. S uvedenou osobou vykonal ďalšie procesné úkony v zmysle , čo bolo zaevidované pod ČVS: ORP-39/DI-NR-2020. K úradnému záznamu doložil zápisnicu o zadržaní a obmedzení osobnej slobody, ako aj uznesenie o vznesení obvinenia. Vo svojom odvolaní žalobca poukázal na to, že zo strany operačného dôstojníka OPO KR PZ v Nitre mu boli oznámené dve protichodné tvrdenia, a to, že osoba je podozrivá na ochorenie Covid-19, nedodržuje karanténu a treba si dávať pozor, a na druhej strane, že na takúto osobu sa karanténa nevzťahuje, takže sa o nič nejedná. Ak uviedol, že odmietol prevziať osobu s podozrením na ochorenie Covid-19, ktorej bola obmedzená sloboda, bolo to v dôsledku toho, že vzhľadom na práve existujúcu hrozbu pandémie Covid-19, nebolo ešte známe, ako postupovať v prípade podozrenia u osoby, kde je podozrenie na toto ochorenie. V dôsledku toho vznikla u neho dôvodná obava o jeho zdravie, zdravie jeho rodiny a taktiež kolegov na oddelení ODI v Nitre, takže z uvedeného dôvodu považoval za prirodzené vec najskôr prekonzultovať a následne vyhodnotiť ďalší postup s uvedenou osobu, nakoľko sa jednalo o neštandardnú situáciu. V danom prípade išlo iba o vecnú a prirodzenú konzultáciu celej situácie. Po vyhodnotení tejto situácie osobu, ktorá bola obmedzená na osobnej slobode, riadne prevzal v čase o 2.00 hod. dňa 18. 03. 2020, pričom prvý telefonát, kedy mu operačný dôstojník OPO KR PZ v Nitre oznámil danú skutočnosť, bol v čase o 22.35 hod. dňa 17. 03. 2020. Od prvého telefonického rozhovoru s operačným dôstojníkom až do času prevzatia uvedenej osoby policajtom, bola osoba na OO PZ Vráble, kedy s ňou hliadka vykonávala potrebné úkony. Teda prvotné vyjadrenie, že odmietol prevziať osobu, nespôsobilo žiadne prieťahy v konaní. Preto dôvod disciplinárneho rozkazu, že odmietol prevziať osobu, nezodpovedá skutočnému stavu veci, dôkazom čoho je to, že osobu o 2.00 hod. dňa 18. 03. 2020 prevzal a vykonal všetky potrebné procesné úkony v zmysle . Podotkol, že osobu prevzal na základe svojho slobodného rozhodnutia ako procesne samostatný poverený orgán PZ. Z hľadiska trestnoprávneho procesného postupu mu takýto postup žiaden orgán nenariadil. Ako policajt si nie je vedomý žiadneho svojho pochybenia v uvedenom prípade, nakoľko má za to, že sa v danej situácii jednalo iba o bežnú a prirodzenú služobnú komunikáciu s operačným dôstojníkom OPO KR PZ v Nitre. V rámci odvolacieho konania riaditeľ OR PZ posúdil napadnutý disciplinárny rozkaz v celom rozsahu, ako aj materiály, ktoré tvorili podklad pre jeho vydanie. Jednotlivé podklady boli posudzované každý samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti. Medzi uvedenými podkladmi sa nachádza aj komunikácia staršieho referenta OS OPO KR PZ v Nitre s policajtom, ktorý v uvedenom dni vykonával výjazdovú službu a ako poverený príslušník bol operačným strediskom vyrozumený o zadržaní osoby podozrivej z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , ktorého sa dopustil K. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. D. XX, a to dňa 17. 03. 2020 o 21.40 hod. vo B. na Z. ulici. Menovanému bola obmedzená osobná sloboda hliadkou OO PZ Vráble. Ďalej bolo vyžiadané vyjadrenie od vedúceho oddelenia výkonu služby ODI v Nitre ako nadriadeného policajta, ktorý vo vyjadrení uviedol, že dňa 17. 03. 2020 v čase o 23.18 hod. mu volal policajt (žalobca), pričom žiadal stanovisko, či má

prevziať osobu, ktorá bola zaistená hliadkou poriadkovej polície pri páchaní trestného činu vzhľadom na prijaté opatrenia ohľadom šírenia pandémie Covid-19. Policajtovi uviedol, že od 10. 03. 2020 je PN, nevie o usmerneniach vydaných pre policajtov a nevie, aké ochranné pomôcky majú policajti používať. Ďalej prebehla komunikácia, kde policajtovi uviedol, že je povinný so zaistenou osobou pracovať ako s páchateľom trestného činu, že jeho obavy z nakazenia nie sú ničím podložené - okrem cestovateľskej anamnézy otca páchateľa, pričom mu vyvracal jeho názory typu, že on sa nenechá nakaziť chorobou, on nechce nakaziť svoju rodinu a podobne. V závere nadriadený policajtovi (žalobcovi) uviedol, že nepozná možnosti a spôsoby ochrany policajtov vo výkone služby a nepozná presne okolnosti opisovaného spáchaného trestného činu s poukazom na to, že vec by sa možno dala riešiť aj v neskoršom období, napr. zaslaním podnetu poštou, príp. prepustením osoby a nepostupovať v zmysle , ale toto bolo myslené tak, že nadriadený nevedel z dôvodu PN o spôsobe vykonávania služobných zákrokov v tej dobe a na to bol policajt upozornený a bolo mu odporučené, aby vec riešil cez operačné stredisko. Vo svojom úradnom zázname hliadka OO PZ Vráble v zložení veliteľ hliadky práp. Q. Z. a člen hliadky nstržm. Ing. W. S. uviedli, že dňa 17. 03. 2020 v čase o 21.40 hod. vo B. na Z. ulici pri firme P., podrobili dychovej skúške vodiča motorového vozidla K. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. D. XX, s výsledkom 0,96 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu. Túto osobu obmedzili na osobnej slobode a vyrozumeli operačné stredisko OPO KR PZ v Nitre. S vodičom spísali správu o výsledku objasňovania a vykonali opakovanú dychovú skúšku s výsledkom 1,00 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu. Po chvíli na OO PZ klapku XXXX a na telefónne číslo XXXX XXX XXX (práp. Z.) telefonoval policajt, ktorý uviedol, že osobu, ktorú hliadka obmedzila na osobnej slobode, neprevezme. Telefonátov bolo viac, pričom policajt opakoval: „osobu ti neprevezmem, je to dohodnuté aj s mojím nadriadeným a aj s operačným.“ Na otázku, z akého dôvodu tak mieni urobiť, policajt hliadke odpovedal: „mne je jedno, čo s ním budete robiť, ste si osobu obmedzili, tak je to váš problém, ja nebudem riskovať svoje zdravie a ani zdravie mojej rodiny. Operačný o tom vie, osobu prepustite a pošlite mi sem spis s podozrením na trestný čin, klasické marenie, tak je to dohodnuté.“ Ďalej hliadka uviedla, že osobu budú eskortovať na ODI v Nitre, na čo policajt odpovedal: „mne ho sem nenos, ja ti ho neprevezmem, stiahni si vášho skrátenára, on nech s ním robí, je to váš problém, keď chytáte teraz ohrozovačky, pre mňa za mňa si ho zober aj domov.“ Ďalej hliadka uviedla, že na skutočnosti spísané v SAP-e ohľadom obmedzenia slobody s pozitívnou dychovou skúškou policajt odpovedal: „mňa to nezaujíma, to nie je podstatné, čo je v SAP-e napísané, tam si napíš čo chceš.“ Dňa 18. 03. 2020 v čase o 2.00 hod. policajt osobu K. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. D. XX, obmedzenú na osobnej slobode v zmysle , za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , prevzal na parkovisku ODI v Nitre. Odvolací orgán na základe zistených skutočností dospel k záveru, že povinnosťou policajta ako povereného príslušníka bolo osobu zadržanú prevziať od hliadky OO PZ Vráble a s touto osobou vykonať ďalšie úkony v zmysle , ktoré mali viesť k odovzdaniu spisu a osoby prokurátorovi v zmysle . Vyššie uvedeným konaním došlo zo strany policajta ako povereného príslušníka Policajného zboru k odmietnutiu prevzatia zadržanej osoby, ktorej bola obmedzená sloboda, k vykonaniu ďalších úkonov v zmysle , ktoré nebolo na mieste, nakoľko osoba nevykazovala príznaky ochorenia Covid-19. Týmto došlo zo strany žalobcu k porušeniu základných povinností policajta v zmysle , podľa ktorého je policajt povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené , ústavným zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné, nakoľko zo zistených skutočností vyplýva porušenie základných povinností zo strany policajta v zmysle , a po zvážení vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že disciplinárne opatrenie čo sa týka druhu a rozsahu v akom bolo uložené, je v súlade so a je dôvodné. Odvolanie bolo v súlade s pred rozhodnutím prerokované v poradnej komisii riaditeľa OR PZ v Nitre. Poradná komisia odporučila riaditeľovi OR PZ odvolanie zamietnuť a napadnutý disciplinárny rozkaz riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. 13 zo dňa 22. 05. 2020 potvrdiť.

II. a/ Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov žalobcu

3. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 23. 09. 2020 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. ORPZ-NR-VO-3-004/2020-PK zo dňa 23. 07. 2020, ako aj disciplinárneho

rozkazu riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. 13 zo dňa 22. 05. 2020. V rámci žalobných bodov v nej namietal zmätočnosť výroku napadnutého rozhodnutia vydaného žalovaným z dôvodu, že odvolanie podal proti disciplinárnemu rozkazu riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. 13 zo dňa 22. 05. 2020 a nie proti disciplinárnemu rozkazu riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. 6 zo dňa 14. 01. 2020, ktoré bolo žalovaným potvrdené. Napadnuté rozhodnutie žalovaného navyše nebolo žalobcovi oznámené v súlade s , , teda mu nebolo oznámené vyhlásením ústne zo strany oprávneného orgánu, ale len odovzdané riaditeľom ODI pplk. Mgr. X. I., a to v zalepenej obálke dňa 30. 07. 2020 proti jeho podpisu na doručenke, ktorú si ponechal. Žalobca preto napáda zákonnosť postupu žalovaného aj podľa (ďalej len „“). Žalobca nedisponuje ani originálom disciplinárneho rozkazu č. 13 zo dňa 22. 05. 2020, ktorý mu bol v 4 rovnopisoch predložený jeho nadriadeným pplk. Mgr. X. I., žalobca ich podpísal a vrátil nadriadenému s tým, že mu bolo umožnené vyhotoviť len jeho fotokópiu. Nedisponovanie s originálom predmetného disciplinárneho rozkazu považuje žalobca takisto za protizákonné. Žalobca ďalej namietal, že vo výrokovej časti disciplinárneho rozkazu sa na jednej strane uvádza, že „až potom por. X. B. osobu prevzal, vykonal s ňou potrebné úkony v zmysle “ a na strane druhej sa uvádza, že „vyššie uvedeným konaním došlo zo strany por. X.T. ako povereného príslušníka Policajného zboru k odmietnutiu prevzatia zadržanej osoby, ktorej bola hliadkou OO PZ Vráble v zmysle ustanovenia obmedzená osobná sloboda k vykonaniu ďalších úkonov v zmysle .“ Orgán, ktorý vydal predmetný disciplinárny rozkaz, tak súčasne konštatuje dve protichodné skutočnosti, t. j. že žalobca prevzal osobu, ktorej bola obmedzená osobná sloboda a súčasne, že túto osobu žalobca neprevzal. Pritom práve neprevzatie osoby, ktorej bola obmedzená osobná sloboda, má byť žalobcovým disciplinárnym previnením, keďže z jeho strany malo dôjsť k porušeniu základných povinností policajta v zmysle Skutočnosť je pritom taká, že žalobca K. W., nar. XX. XX. XXXX, od hliadky OO PZ Vráble ako osobu, ktorej bola obmedzená osobná sloboda, k vykonaniu ďalších úkonov v zmysle prevzal, túto osobu ako poverený príslušník PZ zadržal a vykonal s ňou potrebné úkony v zmysle . Dôkazom toho je vyšetrovací spis Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre Okresného riaditeľstva PZ v Nitre č. ČVS:ORP-39/DI-NR-2020, ktorý žalobca žiadal pripojiť v rámci tohto súdneho konania. Tak v disciplinárnom rozkaze č. 13 zo dňa 22. 05. 2020, ako aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného, absentuje konkrétne ustanovenie zákona, iného všeobecne záväzného právneho predpisu, nariadenia, resp. príkazu a pokynu nadriadených, ktoré mal žalobca svojím konaním porušiť. Obidve rozhodnutia preto vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi ( a ).

II. b/ Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovaného

4. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby správny súd žalobu zamietol, keďže napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie sú zákonné. K námietke žalobcu, že svoje odvolanie podal voči disciplinárnemu rozkazu riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. 13 zo dňa 22. 05. 2020, pričom vo výroku má byť uvedený disciplinárny rozkaz č. 6 zo dňa 14. 01. 2020, voči ktorému odvolanie nepodal, žalovaný uviedol, že zo strany odvolacieho orgánu došlo pri fyzickom vyhotovovaní rozhodnutia o odvolaní k pisárskej chybe a omylom bolo vo výrokovej časti v jednom odseku uvedené disciplinárne konanie, ktoré nebolo predmetom konania. Vo vyššej časti stati výroku je však jasne definované, že rozhodnutie o odvolaní je vydávané na základe disciplinárneho rozkazu riaditeľa ODI, ktorý žalobca vo svojom odvolaní napáda. K argumentácii žalobcu, že rozhodnutie o odvolaní mu nebolo oznámené zákonným spôsobom, žalovaný uviedol, že predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené prostredníctvom nadriadeného v zalepenej obálke s návratkou označenia doručenia do vlastných rúk. Takýto spôsob doručenia prostredníctvom príslušníkov PZ je štandardný postup, ktorý je rovnocenný v postavení k poštovej preprave, pokiaľ je jasne preukázané, že zásielku prevzala príslušná osoba. Pre zákonnosť je potrebné dodržať, aby bolo rozhodnutie doručené oprávnenej osobe a aby doručením neboli porušené práva osoby na ďalšie konanie vo vzťahu k svojej obhajobe, napr. pred súdom. Žalobca sám potvrdil, že

rozhodnutie mu bolo doručené, zásielka, ktorú mu odovzdal nadriadený, čo potvrdil svojím podpisom, obsahovala rozhodnutie o odvolaní, o čom svedčí aj skutočnosť, že podal žalobu. Z uvedeného dôvodu žalovaný považoval túto námietku za irelevantnú a spôsob doručenia za zákonný. K ostatným žalobným bodom sa žalovaný nevyjadril.

II. c/ Podstatné zhrnutie žalobnej repliky

5. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca žalobnú repliku. Zotrval v nej na žalobnom návrhu i dôvodoch uvedených v správnej žalobe, pričom poukázal na to, že ak by si žalovaný bol vedomý, že došlo k pisárskej chybe, nič mu nebránilo odstrániť ju vydaním opravného rozhodnutia, k čomu však nedošlo. Výrok napadnutého rozhodnutia o odvolaní je jasne špecifikovaný a ohraničený tak, že sa začína slovom „rozhodnutie“ a končí slovom „potvrdzuje“, pričom ďalej nasleduje odôvodnenie rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu tak vo výrokovej časti nie je vôbec jasne definované, že rozhodnutie o odvolaní je vydávané na základe disciplinárneho rozkazu, ktoré je odvolaním napadnuté. K spôsobu doručovania napadnutého rozhodnutia žalobca akcentoval tú skutočnosť, že žalovaný sám potvrdil, že konal v rozpore s , V zmysle predmetných ustanovení sa prioritne rozhodnutie oznamuje vyhlásením a až po tom, keď to nie je možné, doručením. Rozhodnutie oznamuje vyhlásením policajtovi ústne oprávnený orgán. Ak teda žalovaný tvrdí, že rozhodnutie doručil prostredníctvom nadriadeného v zalepenej obálke s návratkou označenia doručenia do vlastných rúk, konal protizákonne a v rozpore s uvedenými zákonnými ustanoveniami.

III. Zhrnutie ďalšieho priebehu konania

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 22. 12. 2020 súdu oznámil, že možnosť vyjadriť sa k žalobnej replike nevyužije a zotrváva na svojom vyjadrení zo dňa 04. 11. 2020.

7. Na pojednávaní konanom dňa 22. 11. 2022 v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu podľa , zástupca žalovaného uviedol, že všetko, čo bolo potrebné k veci uviesť, už bolo uvedené. Podľa jeho názoru v časti namietanej pisárskej chyby týkajúcej sa výrokovej časti rozhodnutia o odvolaní, táto nebola tak dôležitá, aby bolo potrebné vydávať opravné rozhodnutie. Správnemu súdu preto navrhol, aby bolo potvrdzujúce rozhodnutie riaditeľa OR PZ v Nitre považované za správne a zákonné.

8. Na ďalšom pojednávaní konanom dňa 17. 01. 2023 v neprítomnosti žalovaného podľa , sa právny zástupca žalobcu pridržiaval skutočností uvedených v písomne podanom návrhu, ako aj v žalobnej replike a žiadal správny súd, aby podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich vyhodnotenie, právne posúdenie veci

9. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (, ) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 23. 07. 2020 a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa (teda z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a zmätočnosť) a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie podľa .

10. Správny súd vec právne posudzoval a rozhodoval podľa nasledovných ustanovení:

Podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení účinnom do 31. 12. 2020, disciplinárnym opatrením je zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov.

Podľa § 241 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6 vyššie uvedeného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením

hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu. Chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia oprávnený orgán aj bez návrhu opraví a vyrozumie o tom účastníka konania. Rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať odvolanie, je právoplatné.

Podľa § 243 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 vyššie uvedeného zákona, odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť. Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Podľa § 247a vyššie uvedeného zákona, na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.

Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.

Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa , v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, ďalších účastníkov podľa a osôb zúčastnených na konaní podľa , označenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia a deň jeho vydania, prípadne označenie výrokov, ktoré žalobca napáda, ak sú tieto samostatné a oddeliteľné a žaloba nesmeruje voči celému rozhodnutiu alebo opatreniu, d) deň oznámenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia žalobcovi podľa alebo deň právoplatnosti rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora podľa alebo deň právoplatnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia podľa alebo uvedenie, že žalobca sa považuje za opomenutého účastníka,

e) dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“), f) označenie dôkazov, ak ich žalobca navrhuje vykonať, g) vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania; na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania správny súd neprihliada, h) návrh výroku rozhodnutia (ďalej len „žalobný návrh“).

Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa , ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

Podľa veta prvá , ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

11. Vymedzenie žalobných dôvodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné, je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby. Má zásadný význam z hľadiska určenia, čo konkrétne bude správny súd na základe žaloby preskúmavať a čím sa má a môže v konaní zaoberať. Správny súd je totiž podľa viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ustanovené inak. Zmyslom a účelom uvedenia žalobných bodov je jednoznačné stanovenie obsahu súdneho prieskumu, a to v zákonom stanovenej lehote. V správnom súdnictve platí koncentračná zásada, že žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, či na pojednávaní. Pokiaľ by tak žalobca urobil, správny súd na ne nemôže prihliadať. Taktiež súd nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby neuplatnil (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. z 25. 11. 2010).

12. Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu a toto svoje tvrdenie aj právne zdôvodniť, pričom nestačí uviesť iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých porušenie zákona vyvodzuje. Za žalobné body preto nemožno považovať iba prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré mal žalovaný porušiť a ani ich parafrázu bez akejkoľvek bližšej špecifikácie (viď rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky pod sp. zn. ). Správny súd ani nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy a nevykonáva ani akýsi všeobecný prieskum, keďže by to popieralo inštitút žalobného bodu ako takého a vnášalo nerovnosť medzi účastníkov.

13. Zo zásady viazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby pripúšťa určité výnimky. Okrem iných je to tak aj vo veciach správneho trestania za podmienok uvedených v , ktorých naplnenie však správny súd v posudzovanej veci nezistil.

14. Z obsahu správnej žaloby správny súd zistil, že žalobca namietal rozhodnutie žalovaného z dôvodu zmätočnosti jeho výrokovej časti, keďže odvolanie podal proti disciplinárnemu rozkazu riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. 13 zo dňa 22. 05. 2020 a nie proti disciplinárnemu rozkazu riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu v

Nitre Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. 6 zo dňa 14. 01. 2020, ktoré bolo žalovaným potvrdené. Namietal tiež zákonnosť postupu, akým mu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného oznámené ( ) a v tejto súvislosti poukázal na to, že nedisponuje s originálom disciplinárneho rozkazu, ktorého štyri rovnopisy podpísal a aj vrátil nadriadenému, pričom mu bolo umožnené vyhotoviť len jeho fotokópiu. Ďalej namietal rozpor vo výrokovej časti disciplinárneho rozkazu, kde sa na jednej strane uvádza, že osobu K. W., nar. XX. XX. XXXX, prevzal, vykonal s ňou potrebné úkony v zmysle a na strane druhej sa v ňom uvádza, že týmto konaním došlo z jeho strany k odmietnutiu prevzatia zadržanej osoby. Pritom práve neprevzatie osoby, ktorej bola obmedzená osobná sloboda, má byť žalobcovým disciplinárnym previnením, keďže z jeho strany malo dôjsť k porušeniu základných povinností policajta v zmysle Tak v disciplinárnom rozkaze č. 13 zo dňa 22. 05. 2020, ako aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného, absentuje konkrétne ustanovenie zákona, iného všeobecne záväzného právneho predpisu, nariadenia, resp. príkazu a pokynu nadriadených, ktoré mal žalobca svojím konaním porušiť. Obidve rozhodnutia preto vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi ( a ).

15. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že riaditeľ Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre vydal dňa 22. 05. 2020 disciplinárny rozkaz č. 13, ktorým podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 5 % na dobu jedného mesiaca. Proti tomuto disciplinárnemu rozkazu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu zamietol a disciplinárny rozkaz riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre Okresného riaditeľstva Policajného zboru č. 6 zo dňa 14. 01. 2020 potvrdil. Z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný síce rozhodoval o odvolaní žalobcu podaného proti disciplinárnemu rozkazu č. 13 vydaného dňa 22. 05. 2020 riaditeľom Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, ktoré zamietol, no zároveň svojím rozhodnutím potvrdil s vecou nijako nesúvisiaci disciplinárny rozkaz riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre Okresného riaditeľstva Policajného zboru č. 6 zo dňa 14. 01. 2020. Žalobca uvedenú skutočnosť namietal hneď v úvode svojej správnej žaloby argumentujúc zmätočnosťou takto formulovaného výroku, ktorý nemá oporu ani v odôvodnení vydaného rozhodnutia. Žalovaný toto pochybenie ospravedlňoval chybou v písaní pri fyzickom vyhotovovaní rozhodnutia o odvolaní, kedy bolo omylom vo výrokovej časti v jednom odseku uvedené disciplinárne konanie, ktoré nebolo predmetom konania. Nepovažoval však za potrebné tento nedostatok napraviť, nakoľko vo vyššej časti stati výroku je jasne definované, že rozhodnutie o odvolaní je vydávané na základe disciplinárneho rozkazu riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu, ktorý žalobca vo svojom odvolaní napáda. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že záhlavie napadnutého rozhodnutia žalovaného netvorí jeho výrokovú časť, a preto jeho nápravu spočívajúcu v odstránení zjavnej chyby v písaní spôsobujúcej vnútornú rozpornosť obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia s jeho výrokom, bolo možné dosiahnuť iba vydaním opravného rozhodnutia ( v znení účinnom do 31. 12. 2020). Nečinnosť žalovaného v tomto smere má za následok nezrozumiteľnosť a zmätočnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a tým aj jeho nepreskúmateľnosť zo strany správneho súdu.

16. V intenciách uvedených skutočností preto správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca v správnej žalobe síce navrhol, aby súd zrušil aj prvostupňové rozhodnutie, t. j. disciplinárny rozkaz riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. 13 zo dňa 22. 05. 2020, avšak na takýto postup nevzhliadol dôvody s poukazom na . Po vrátení veci bude úlohou žalovaného opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti disciplinárnemu rozkazu riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. 13 zo dňa 22. 05. 2020 tak, aby aj z výrokovej časti jeho rozhodnutia nepochybne vyplývalo, ktorý disciplinárny rozkaz bol predmetom jeho rozhodovania a ako o ňom rozhodol.

17. Keďže správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, ďalšími tvrdenými dôvodmi nezákonnosti napadnutých rozhodnutí, ktoré sú obsahom správnej žaloby, sa už nezaoberal.

18. O trovách konania rozhodol správny súd podľa v spojení s tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech (keď dosiahol zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ktorý uplatnil v rámci žalobných dôvodov), priznal voči žalovanému právo na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( v spojení s o súdnych úradníkoch).

19. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak ( ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (, , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.