Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-136-2014.pdf
PDF · 87.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-30Rob/17/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., sídlo: Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., sídlo: Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: C. W., narodená: XX.X.XXXX, bytom: W. Č.. XXXX/XX, W., v konaní o zaplatenie 259,32 eur s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 259,32 eur istiny.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania nasledovne: za obdobie od 11.3.2010 do 10.8.2010 vo výške 4,84 eur a vo výške 9% ročne zo sumy 259,32 eur od 11.8.2010 do zaplatenia.
III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 87,59 eur,
ktoré je povinná zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu advokátskej kancelárii TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.. Trovy konania v časti 16,50 eur predstavujú náhradu za zaplatený súdny poplatok a v časti 71,09 eur predstavujú nárok na nahradenie trov právneho zastúpenia žalobcu.
IV. Povinnosti uložené týmto rozsudkom je žalovaná povinná splniť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 29.1.2014 domáhal, aby súd vydal rozsudok, ktorým by zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 259,32 eur titulom nárokov zo Zmluvy o úvere č. 476493904 zo dňa 23.8.2005, ktorú žalovaná ako dlžník uzavrela so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.. Uplatnená pohľadávka 259,32 eur predstavovala zostatok nesplateného úveru, konkrétne išlo o posledných 6 mesačných splátok úveru po 43,22 eur. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok
na úrok z omeškania nasledovne: za obdobie od 11.3.2010 do 10.8.2010 vo výške 4,84 eur a vo výške 9% ročne zo sumy 259,32 eur od 11.8.2010 do zaplatenia. Žalobca si tiež uplatnil aj právo na náhradu trov konania. Žalobca uviedol, že tieto nároky voči žalovanej získal na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú ako postupník uzavrel so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 28.6.2012.
Žalovaná sa k veci žiadnym spôsobom nevyjadrila a na pojednávanie sa nedostavila (dostavila až po jeho ukončení a vydaní rozsudku vo veci samej). Z uvedeného dôvodu súd vec prejednal a rozhodol aj
bez zistenia stanoviska žalovanej účastníčka konania a to na základe listinných dôkazov predložených žalobcom.
Dňa 23.8.2005 uzavrela spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník Zmluvu o splátkovom úvere č. 0476493904. Podľa predmetnej zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 1.659,70 eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutým úrokom pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 43,22 eur. Splátky mali byť podľa dohody uhradené vždy do 10. dňa v príslušnom mesiaci, prvá splátky mala byť uhradená 10.9.2005 a posledná splátka mala byť uhradená dňa 10.8.2010. Tieto skutočnosti súd zistil zo Zmluvy o úvere a zo žalobného návrhu.
Veriteľ na základe vyššie uvedenej zmluvy poskytol žalovanej dohodnutý úver, pričom žalovaná v rozpore s dohodou o splatení úveru neuhradila veriteľovi posledných 6 splátok úveru v celkovej sume 259,32 eur. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu a z citovanej úverovej zmluvy.
Spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2012 postúpila svoju vyššie uvedenú pohľadávku voči žalovanej postupníkovi, t.j. žalobcovi. Tieto skutočnosti súd zistil zo žalobného návrhu a z citovanej zmluvy o postúpení pohľadávok.
V období od 11.3.2010 do 11.8.2010 (1. deň omeškania po splatnosti poslednými 6 splátkami úveru) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky stanovená na 1% ročne.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“): „Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.“
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.“
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka: „Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.“
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.“
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka: „Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“
Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.“
Podľa § 524 Občianskeho zákonníka: „(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.“
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi veriteľom a žalovanou vznikol záväzkový vzťah, obsahom ktorého bola povinnosť veriteľa poskytnúť žalovanej finančné prostriedky vo forme úveru a jej zodpovedajúca povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť za podmienok stanovených zmluvou spolu s dohodnutým úrokom. Zmluva, ktorá je právnym titulom vzniku nárokov uplatňovaných v tomto konaní, má charakter spotrebiteľskej zmluvy, a preto súd na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Keďže žalovaná si nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy, a síce poskytnutý úver podľa podmienok dohodnutých v zmluve riadne a včas nesplatila, dostala sa do omeškania so splatením posledných 6 splátok úveru v celkovej sume 259,32 eur a toto omeškania trvá doposiaľ. Z dôvodu, že pôvodný veriteľ svoju pohľadávku postúpil žalobcovi, má žalovaná podľa § 524 Občianskeho zákonníka povinnosť uhradiť svoj záväzok žalobcovi.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote
poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.“
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov: „Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“
Z dôvodu omeškania žalovanej s uhradením peňažnej pohľadávky vznikol žalobcovi voči žalovanej aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, pričom omeškanie so splatením jednotlivých splátok podľa zmluvy vzniklo nasledovne: od 11.3.2010 splátka za marec 2010 (43,22 eur), 11.4.2010 splátka za apríl 2010 (43,22 eur), od 11.5.2010 splátka za máj 2010 (43,22 eur), od 11.6.2010 splátka za jún 2010 (43,22 eur), od 11.7.2010 splátka za júl 2010 (43,22 eur) a od 11.8.2010 splátka za august 2010 (43,22 eur).
Pri určení výšky úroku z omeškania súd vychádzal zo skutočnosti, že v prvý deň omeškania žalovanej bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky stanovená na 1% ročne, t.j. žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 9% ročne, čo je o osem percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Po matematickom prepočte úroku z omeškania za obdobie od 11.3.210 do 11.8.2010 predstavuje úrok z omeškania sumu vo výške 7,84 eur. Nárok na úrok z omeškania trvá až do zaplatenia zostatku nevráteného úveru.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.“
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O trovách konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože žalobca zastúpený advokátom mal vo veci úspech v plnom rozsahu. Náhrada trov konania spočíva v sume, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť na úhrade súdneho poplatku vo výške 16,50 eur podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a v náhrade trov právneho zastúpenia, pretože žalobca bol v konaní zastúpený advokátom. Trovy právneho zastúpenia ako si ich uplatnil žalobca predstavujú odmenu za: 1. 2 úkony právnej pomoci v hodnote po 21,58 eur (prevzatie zastúpenia a spracovanie a podanie žaloby), 2. tzv. režijný paušál 2 x po 8,04 eur, 3. príslušná daň z pridanej hodnoty (20% z: 2 x 21,58 eur + 2 x 8,04 eur), v súlade s § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.