Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-758-2009.pdf
PDF · 73.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4Er/758/2009
Uznesenie
Okresný súd Čadca v exekučnej veci oprávneného - M. Z. A. P., O. X, K., ( V. XX.XX.XXXX C.É. P. O. Z. Ž.), adresa pre doručovanie: C. P. O. Z. Ž., C. XX, XXX XX Ž. proti povinnému - O. J., G.. XX.XX.XXXX, K. O. XXX, XXXX XXo vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 66,38 € s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora B.. M. C. pod sp.zn. N. XXXX/XX, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade súdneho exekútora B.. M. C. pod číslom konania N. XXXX/ XX a pred Okresným súdom Č.Q. pod číslom konania XEr/XXX/XXXX na základe poverenia číslo XXXX XXXXXX zo dňa 4.1.2010 z a s t a v u j e .
II. U k l a d á povinnému, aby zaplatil súdnemu exekútorovi B.. M. C. trovy exekúcie v sume 39,83 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Čadca na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie i žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia vydal dňa 4.1.2010 pod číslom XXXX XXXXXX poverenie na vykonanie exekúcie a jej vykonaním poveril súdneho exekútora B.. M. C..
Exekučným titulom je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. Q. XXXXXXX zo dňa 5.4.2008, s právoplatnosťou dňa 5.4.2008 a vykonateľnosťou dňa 21.4.2008.
Dňa 17.10.2013 bol Okresnému súdu Čadca doručený prostredníctvom súdneho exekútora podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b/ , kde uvádza, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 11.12.2009. Rozhodnutie o priestupku predložené ako exekučný titul nie je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie, a to v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty stanovenej zákonom o priestupkoch. Zároveň si uplatnil súdny exekútor trovy exekúcie v sume 39,83 € .
Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo ja bez návrhu.
Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného do 31. 8. 2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Exekučný titul - blok na pokutu nezaplatenú na mieste zo dňa 5.4.2008 bol vydaný v priestupkovom konaní podľa zákona č. 372/1990 Z. z.. V čase jeho vydania i nadobudnutia vykonateľnosti zákon o
priestupkoch ustanovoval trojročnú prepadnú lehotu, v ktorej sa musel výkon rozhodnutia vydaného v priestupkovom konaní nielen začať, ale musel byť aj vykonaný. Márne uplynutie prekluzívnej lehoty malo za následok zánik práva priznaného rozhodnutím priamo ex lege. Začiatok plynutia prekluzívnej lehoty bol viazaný na uplynutie lehoty na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti.
Exekučný titul - blok na pokutu nezaplatenú na mieste, evidenčné číslo Q. XXXXXXXX nadobudol vykonateľnosť dňa 21.4.2008. Podľa právnej úpravy účinnej v čase nadobudnutia jeho vykonateľnosti od uvedeného dňa začala plynúť prekluzívna lehota na vymoženie práva exekučným titulom priznaného. Prekluzívna lehota uplynula dňa 21.4.2011. Z tohto dôvodu, keďže na márne uplynutie prekluzívnej lehoty musí súd prihliadať z úradnej povinnosti a v danom prípade prepadná lehota na vymoženie práva exekučným titulom priznaného uplynula ešte za účinnosti úpravy výkonu rozhodnutia obsiahnutej v zákone č. 372/1992 Z. z. ustanovujúcej trojročnú lehotu na vymoženie práva exekučným titulom priznaného účinnej do 31. 8. 2008, súd aplikoval na daný prípad vyššie citované ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1992 Z. z. účinné do 31. 8. 2008.
Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamieta. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely 1.9.2008. V rámci novely zákonodarca nezakotvil do zákona o priestupkoch žiadne intertemporálne ustanovenia, ktoré by určovali aplikáciu pôvodnej právnej úpravy, resp. novej právnej úpravy, pre rozhodnutia vydané do účinnosti novely, resp. po účinnosti tejto novely, keďže tá umožnila časovo neobmedzený výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Podľa názoru súdu, keď exekučný titul vznikol za predchádzajúcej právnej úpravy, kedy bol výkon rozhodnutia časovo obmedzený a aj exekučné konanie začalo za takejto právnej úpravy a neexistujú intertemporálne ustanovenia, tak pre konania už začaté za takejto úpravy je potrebné aplikovať zákon o priestupkoch účinný do 31.8.2008, a teda postupovať v zmysle dovtedajšieho § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Prijatím novely v roku 2008, účinnej od 1.9.2008, nemožno bez intertemporálnych ustanovení priamo ex lege posudzovať už začaté exekučné konania podľa tejto novšej právnej úpravy a priznať im časovú neobmedzenosť. Na základe uvedeného má súd za to, že aj na výkon práva priznaného exekučným titulom v tomto exekučným konaním je potrebné aplikovať prekluzívnu trojročnú lehotu v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 a prihliadať na ňu ex offo.
Pokiaľ by sa mal súd vysporiadať s časovou pôsobnosťou priestupkového zákona, žiadalo by sa súdu dodať, že priestupkový zákon v sebe zahŕňa ustanovenia procesnoprávne i hmotnoprávne. Časová pôsobnosť tohto zákona nie je upravená všeobecne, ale podľa toho, či ide o pôsobnosť ustanovení hmotnoprávnych (§ 7 ods. 1 zákona o priestupkoch - zodpovednosť za priestupok) alebo procesnoprávnych (§ 7 ods. 2 a ods. 3 zákona o priestupkoch - ukladanie sankcií a ochranných opatrení). Súd zastáva názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci.
Zánik práva je dôvodom pre zastavenie exekúcie. Pohľadávka vymáhaná v danom exekučnom konaní zanikla priamo zo zákona uplynutím prekluzívnej lehoty dňa 21.4.2011. Preto súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. f/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku danú exekúciu vedenú pred súdnym exekútorom B.. M. C. pod číslom konania N. XXXX/XX a v konaní pred Okresným súdom Čadca pod číslom konania XEr/ XXX/XXXX zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Pri zastavení exekúcie si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie v sume celkom 39,83 €.
Súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu a náhradu hotových výdavkov vrátane dane z pridanej hodnoty vo výške celkom 39,83 €, tak ako si ju súdny exekútor vyúčtoval v zmysle § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 z.z.
V zmysle vyššie citovaného § 200 ods. 2 Exekučného poriadku pri zastavení exekúcie súd rozhoduje aj o tom, kto a v akej platí výške trovy exekúcie. Zásadne v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku trovy exekúcie uhrádza povinný. Iba v prípadoch výslovne upraveným Exekučným poriadkom znáša tieto trovy oprávnený. Oprávnený uhrádza trovy exekúcie vtedy, keď dôvodom zastavenia exekúcie je nemajetnosť povinného a vtedy, keď mu možno pričítať zavinenie na zastavení exekúcie. V danom prípade dôvodom, pre ktorý bola daná exekúcia zastavená, bol zánik práva vymáhaného v danej exekúcii v dôsledku jeho preklúzie. I preklúzia môže byť dôvodom pre vyslovenie záveru, že oprávnený zavinil, že exekučné konanie muselo byť zastavené, a teda je povinný nahradiť trovy exekúcie. Tento záver však nemožno paušalizovať na všetky prípady, kedy dochádza k zastaveniu exekúcie z dôvodu zániku práva jeho prekludovaním, ale každý prípad je potrebné skúmať jednotlivo a pri tom je potrebné okrem iného skúmať aj otázku, kedy bolo prekludované právo priznané, kedy bolo toto právo oprávneným v exekučnom konaní uplatnené, ako sa oprávnený počas exekučného konania správal a pod..
V nadväznosti na uvedené bol súd toho názoru, že v danom prípade zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie vymáhaného práva nemožno pričítať na ťarchu oprávneného. Naopak povinný, ak by bol svoju povinnosť, ktorú mu ukladalo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, splnil riadne a včas, predmetná exekúcia nemusela vôbec začať, a tým by ani žiadne trovy exekúcie nevznikli. Preto k náhrade trov exekúcie priznaných súdnemu exekútorovi v sume 39,83 € súd zaviazal povinného.
Poučenie:
Proti výroku I. uznesenia je prípustné odvolanie. ( § 58 ods.5 EP)
Proti výroku II. uznesenia nie je prípustné odvolanie. ( § 202 ods. 2 O.s.p.)
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie (§ 374 ods.4 veta prvá OSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (§ 201, § 204 ods.1 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP).
Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa , rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.