Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Cb/84/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Magdalénou Korčákovou v právnej veci žalobcov: X. W.. G. K., G. XXX/XX, XXX XX J., X. B. G., P. XXX, XXX XX P., právne zastúpených: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanému: METALEX, a.s., Priemyselná 7, 040 01 Košice, IČO: 36 196 622, v konaní o vyhlásenie rozhodnutí valného zhromaždenia za neplatné, takto

rozhodol:

Súd určuje, že rozhodnutie riadneho valného zhromaždenia odporcu zo dňa 11.4.2011 v bode 4 programu, ktorým riadne valné zhromaždenie schválilo ročnú individuálnu účtovnú závierku za rok 2010 je neplatné.

Súd určuje, že rozhodnutie riadneho valného zhromaždenia odporcu zo dňa 11.4.2011 v bode 4 programu, ktorým riadne valné zhromaždenie schválilo, že zisk za rok 2010 sa ponecháva v spoločnosti nerozdelený zisk z minulých období je neplatné.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovatelia návrhom zo dňa 8.7.2011 žiadali, aby súd určil, že rozhodnutie valného zhromaždenia zo dňa 11.4.2011 v bode 3 programu, ktorým riadne valné zhromaždenie schválilo odvolanie W.. S. J. z funkcie člena dozornej rady spoločnosti k 11.4.2011 za neplatné, rozhodnutie riadneho valného zhromaždenia zo dňa 11.4.2011 v bode 3 programu, ktorým riadne valné zhromaždenie schválilo zvolenie W.. M. N. za člena dozornej rady spoločnosti od 12.4.2011 za neplatné, že rozhodnutie riadneho valného zhromaždenie odporcu zo dňa 11.4.2011 v bode 3 programu, ktorým riadne valné zhromaždenie schválilo zvolenie W.. C. D. za člena dozornej rady spoločnosti od 12.4.2011 za neplatné, že rozhodnutie riadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 11.4.2011 v bode 4 programu, ktorým riadne valné zhromaždenie schválilo zvolenie Ing. S. J. za člena predstavenstva je neplatné, že rozhodnutie riadneho valného zhromaždenia odporcu zo dňa 11.4.2011 v bode 4 programu, ktorým riadne valné zhromaždenie schválilo ročnú individuálnu účtovnú závierku za rok 2010 za neplatné, že rozhodnutie riadneho valného zhromaždenia odporcu zo dňa 11.4.2011 v bode 4 programu, ktorým riadne valné zhromaždenie schválilo, že zisk za rok 2010 sa ponecháva spoločnosti ako nerozdelený zisk z minulých období za neplatné. Dôvodil, že navrhovatelia sú akcionármi odporcu, pričom každý z navrhovateľov je vlastníkom 1000 ks akcií s menovitou hodnotou každej akcie 333,19 EUR, čo predstavuje 5%

zo základného imania spoločnosti. Navrhovatelia sú teda spolu majiteľmi 10% akcií odporcu. Dňa 11.4.2011 sa konalo riadne valné zhromaždenie akcionárov odporcu, ktorého sa navrhovatelia zúčastnili prostredníctvom svojich zástupcov, pričom na valnom zhromaždení boli prijaté nasledovné rozhodnutia: a/ rozhodnutie v bode 3 programu, ktorým riadne valné zhromaždenie schválilo odvolanie Ing. S. J. z funkcie člena dozornej rady spoločnosti k 11.4.2011, b/ rozhodnutie v bode 3 programu, ktorým riadne valné zhromaždenie schválilo zvolenie W.. M. N. za člena dozornej rady spoločnosti od 12.4.2011, c/ rozhodnutie v bode 3 programu, ktorým riadne valné zhromaždenie schválilo zvolenie W.. C. D. za člena dozornej rady spoločnosti od 12.4.2011, d/ rozhodnutie v bode 4 programu, ktorým riadne valné zhromaždenie schválilo zvolenie W.. S. J. za člena predstavenstva spoločnosti od 12.4.2011. Tieto rozhodnutia riadne valného zhromaždenia sú neplatné, pretože na ich schválenie nebola dosiahnutá potrebná väčšina hlasov všetkých akcionárov spoločnosti, keď za tieto nehlasovali navrhovatelia a podľa výsledkov hlasovaní za prijatie hlasovali akcionári majúci len 90% všetkých hlasov akcionárov, avšak podľa článku 10 bod b/ 2 stanov odporcu je na prijatie uznesení valného zhromaždenia o menovaní alebo odvolaní členov predstavenstva a dozornej rady vyžadovaný súhlas akcionárov, ktorých počet hlasov spolu je viac ako 91% všetkých hlasov spoločnosti. V týchto prípadoch sa musí vyhotoviť notárska zápisnica. Tvrdili, že rozhodnutia uvedené vyššie neboli prijaté s potrebným počtom hlasov akcionárov, ani o nich nebola spísaná notárska zápisnica. Rozhodnutia sú tak nezákonné a v rozpore so stanovami odporcu, sú porušené práva akcionárov na to, aby v spoločnosti boli členovia orgánov spoločnosti / členovia dozornej rady a predstavenstva spoločnosti/ zvolení len podľa stanov spoločnosti a zákonne. Spoločnosť tak nemá zákonne zvolených členov dozornej rady spoločnosti W.. M. N., W.. C. D. ani člena predstavenstva W.. S. J., porušené sú práva akcionárov na to, aby rozhodnutia valného zhromaždenia boli prijaté v súlade so stanovami spoločnosti spôsobom a so súhlasom navrhovateľov ako akcionárov vyžadovanými stanovami spoločnosti. Porušené sú práva navrhovateľov ako akcionárov odporcu, aby rozhodnutia riadneho valného zhromaždenia odporcu boli prijaté stanovami vyžadovanou väčšinou hlasov akcionárov a osvedčené vo forme notárskej zápisnice, porušené sú práva navrhovateľov, ako akcionárov odporcu na zákonné zloženie predstavenstva a dozornej rady spoločnosti, keď nemožno rozhodnutia riadneho valného zhromaždenia zo dňa 11.4.2011 považovať za zákonne schválené bez dosiahnutia súhlasu stanovami odporcu požadovanej väčšiny hlasov akcionárov. Porušené je právo akcionárov, aby sa bez ich súhlasu nemohli do orgánov spoločnosti zvoliť členovia, s ktorými nevyslovia súhlas aj minoritní akcionári a to aspoň jeden z minoritných akcionárov majúc 5% hlasov akcionárov. Rozhodnutie valného zhromaždenia, ktoré sú v zápisnici zo dňa 11.4.2011 uvedené ako schválené nie sú platnými uzneseniami riadneho valného zhromaždenia. Proti všetkým uvedeným rozhodnutia riadneho valného zhromaždenia podali navrhovatelia protest /viaceré protesty/ do zápisnice z riadneho valného zhromaždenia a požiadali, aby tento protest bol uvedený v zápisnici z riadneho valného zhromaždenia. Protesty sú zaznamenané v predloženej zápisnici riadneho valného zhromaždenia. Podľa stanov odporcu má rozhodnutie riadneho valného zhromaždenia formu uznesenia a je platné, ak bolo schválené potrebnou väčšinou hlasov. Je takto zrejmé zo samotných stanov odporcu, že namietané rozhodnutia riadneho valného zhromaždenia sú neplatné z dôvodu ich neschválenia potrebnou väčšinou hlasov akcionárov. Ani odvolanie z funkcie člena dozornej rady spoločnosti W.. S. J. z funkcie člena dozornej rady spoločnosti k 11.4.2011 nie je z vyššie uvádzaného dôvodu schválené a platné, pričom jedna osoba nesmie byť zároveň členom dozornej rady a predstavenstva spoločnosti, zvolenie W.. S. J. za člena predstavenstva spoločnosti od 12.4.2011 je aj z toho dôvodu v rozpore so zákonom a preto neplatné.

Dôvodili ďalej, že dňa 11.4.2011 riadne valné zhromaždenie akcionárov odporcu prijalo aj nasledovné rozhodnutia: e/ rozhodnutie v bode 4 programu, ktorým riadne valné zhromaždenie schválilo ročnú individuálnu účtovnú závierku za rok 2010, f/ rozhodnutie v bode 4 programu, ktorým riadne valné zhromaždenie schválilo, že zisk za rok 2010 sa ponecháva spoločnosti ako nerozdelený zisk z minulých období. Proti všetkým uvedeným rozhodnutia riadneho valného zhromaždenia podali navrhovatelia protest do zápisnice z riadneho valného zhromaždenia a požiadali, aby tento protest bol uvedený v zápisnici riadneho valného zhromaždenia. Protesty sú zaznamenané v zápisnici z riadneho valného zhromaždenia zo dňa 11.4.2011. Tvrdili, že Rozhodnutie valného zhromaždenia zo dňa 11.4.2011, ktorým riadne valné zhromaždenie schválilo ročnú účtovnú závierku za rok 2010 je v rozpore s ustanoveniami , nakoľko nie je zrejmé, či valné zhromaždenie schválilo riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku. striktne rozlišuje riadnu a mimoriadnu účtovnú závierku a individuálnu a konsolidovanú účtovnú závierku. Tieto pojmy presne vymedzuje zákon o účtovníctve, ktorý zároveň stanovuje, ktoré účtovné jednotky sú

povinné zostavovať tak individuálnu ako aj konsolidovanú účtovnú závierku, ako aj to kedy ide o riadnu účtovnú závierku a kedy o mimoriadnu účtovnú závierku. Z rozhodnutia valného zhromaždenia musí byť zrejmé akú účtovnú závierku schvaľuje, teda to že ide o individuálnu účtovnú závierku ako aj to či ide o riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku. Ak tieto skutočnosti nemožno z rozhodnutia valného zhromaždenia zistiť, je takého rozhodnutie nielen v rozpore s , ale je aj neurčité, čo taktiež spôsobuje jeho neplatnosť. Porušenie zákona obmedzilo právo navrhovateľov vyplývajúce z ust. rozhodovať na valnom zhromaždení o schválení riadnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky.

Rozhodnutie valného zhromaždenia zo dňa 11.4.2011, ktorým riadne valné zhromaždenie schválilo účtovnú závierku za rok 2010 je v rozpore s ust. , pretože predstavenstvo odporcu nepredložilo na prerokovanie spolu s účtovnou závierkou výročnú správu. Nepredloženie výročnej správy je hrubým porušením práva akcionára, ktorý tým stráca možnosť vytvoriť si bližší obraz o stave spoločnosti, o hospodárení v spoločnosti, o činnosti predstavenstva spoločnosti, ako aj o údajoch obsiahnutých v riadnej individuálnej alebo mimoriadnej individuálnej účtovnej závierke. Nepredloženie výročnej správy valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou respektíve mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou je porušením ustanovení a to spôsobuje neplatnosť rozhodnutia valného zhromaždenia, ktorým sa schvaľuje riadna, respektíve mimoriadna účtovná závierka. Poukázali na to, že splnenie povinnosti v , nepostačuje, ak je pred konaním valného zhromaždenia zaslaná výročná správa akcionárom, ale je potrebné, aby výročná správa bola predložená na prerokovanie valnému zhromaždeniu. Je teda minimálne potrebné, aby akcionári mali možnosť sa s výročnou správou oboznámiť, aby bol na valnom zhromaždení vytvorený priestor na prerokovanie výročnej správy. K tomu je potrebné aj zavedenie prerokovania výročnej správy do programu valného zhromaždenia a následne prerokovanie výročnej správy, čo sa na riadnom valnom zhromaždení akcionárov odporcu dňa 11.4.2011 neuskutočnilo.

Poukázali na to, že odporca ako tuzemská právnická osoba je majetkovo a personálne prepojený so zahraničnými právnickými osobami, ktorí sú akcionármi odporcu a to spoločnosťami C. N. E. C., V. XX, G., D., N. D. S., D. D. O. X, XXXX D., L. S. O., Š.. Odporca pri obchodných vzťahoch so spoločnosťami C. N. E. C. S. N. D. S. dohadoval nižšie ceny, ako pri predaji iným obchodným partnerom. Z tohto dôvodu bol odporca povinný zahrnúť do svojho základu dane pre daň z príjmov i rozdiel, o ktorých boli ceny pri obchodných vzťahoch so spoločnosťami C. N. E. C. S. N. D. S. nižšie ako pri porovnateľných obchodných vzťahoch s nezávislými osobami. Uvedeným postupom podľa zákona o dani z príjmov by došlo k zvýšeniu daňového základu odporcu a pre daňové účely by odporca nevykazoval ako výsledok svojho hospodárenia stratu. Odporcovi by tak vznikla daňová povinnosť, ktorá v dôsledku protiprávneho postupu odporcu nevznikla, respektíve nevznikla vo výške vykázanej odporcom. Táto daňová povinnosť by sa prejavila i v rámci riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2010, zaslanej predstavenstvom odporcu pri zvolávaní riadneho valného zhromaždenia akcionárom. Riadna individuálna účtovná závierka odporcu za rok 2010 je tak nepresná, neúplná a nezobrazuje všetky rozhodné skutočnosti. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie valného zhromaždenia odporcu zo dňa 11.4.2011 v bode 4 programu, ktorým riadne valné zhromaždenie schválilo, že zisk za rok 2010 sa ponecháva v spoločnosti ako nerozdelený zisk z minulých období v rozpore so zákonom. Vykázaný zisk nie je skutočným ziskom odporcu. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie valného zhromaždenia odporcu zo dňa 11.4.2011 v bode 4 programu ktorým riadne valné zhromaždenie schválilo, že zisk za rok 2010 sa ponecháva v spoločnosti ako nerozdelený zisk z minulých období v rozpore so zákonom. Vykázaný zisk nie je skutočným ziskom odporcu. Uvedený rozpor zo zákonom zároveň ohrozuje práva navrhovateľov, byť pravdivo informovaní o hospodárení odporcu, ako aj právo rozhodovať na valnom zhromaždení o schválení takej riadnej individuálnej účtovnej závierky, ktorá zodpovedá všeobecne záväzným právnym predpisom. Nezákonnosť postupu odporcu potvrdzuje aj to, že predstavenstvo odporcu doposiaľ neposkytlo akcionárom smernicu pre transferové oceňovanie, ktorá by mala obsahovať metódy cenotvorby pri obchodovaní so závislými osobami. Nezákonnosť rozhodnutia o ponechaní nedefinovaného zisku spoločnosti je daná aj tým, že valné zhromaždenie odporcu neschválilo, ani neschvaľovalo vôbec výsledok hospodárenia odporcu, ani nie je v zápisnici z valného zhromaždenia uvedená konkrétna výška výsledku hospodárenia. Uznesenie je tak neurčité a nezrozumiteľné, znemožňuje akcionárom zistiť výsledok hospodárenia a aký zisk sa má ponechať spoločnosti. Porušuje právo akcionárov na hlasovanie o schválení hospodárskeho výsledku spoločnosti

a o konkrétnom zisku spoločnosti. Ako je zrejmé zo zápisnice zo dňa 11.4.2011 o žiadnej konkrétnej miere zisku akcionári nehlasovali. Poukázali nato, že rozhodnutie valného zhromaždenia odporcu zo dňa 11.4.2011 v bode 4 programu, ktorým riadne valné zhromaždenie schválilo, že zisk za rok 2010 sa ponecháva v spoločnosti ako nerozdelený zisk z minulých období je v rozpore so zákonom. Dôvodom tohto rozporu so zákonom je neupravenie základu dane z príjmov podľa § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov. Ak by odporca postupoval v súlade so zákonom o dani z príjmov pre daňové účely by za rok 2010 dosiahol inú mieru zisku a vznikla by mu iná daňová povinnosť. Zisk odporcu za rok 2010 je tak iný ako vykázaný, o žiadnej výške však nerozhodovalo valné zhromaždenie. Porušenie zákona zároveň ohrozuje práva navrhovateľov byť informovaní o hospodárení odporcu, ako aj právo rozhodovať o rozdelení skutočného zisku odporcu, teda takého, ktorý by bol vyčíslený pri zachovaní všetkých všeobecne záväzných právnych predpisov.

Odporca žiadal návrh ako neopodstatnený zamietnuť. Dôvodil, že nesúhlasí s tvrdením navrhovateľov, že uznesenia o zmenách v orgánoch spoločnosti neboli prijaté s potrebným počtom hlasov akcionár a že o nich ani nebola spísaná notárska zápisnica, hoci sa tak pre platnosť uznesení malo stať. Navrhovatelia totiž nesprávne uvádzajú potrebný počet hlasov a nesprávne uvádzajú aj povinnosť spísať notársku zápisnicu. Podľa článku 10 ods. 2 platných stanov spoločnosti schválených valným zhromaždením spoločnosti zo dňa 20.9.2007, ktoré sú neoddeliteľnou prílohou notárskej zápisnice notárky I.. C. C., L., L. XXXXX/XXXX na prijatie uznesenia valného zhromaždenia o menovaní alebo odvolaní členov predstavenstva a dozornej rady sa vyžaduje súhlas akcionárov, ktorých počet hlasov spolu je najmenej 90% všetkých hlasov spoločnosti. Zákon aj stanovy boli teda dodržané. Povinnosť vyhotoviť o tejto skutočnosti (zmenách v orgánoch spoločnosti) notársku zápisnicu bola zrušená na valnom zhromaždení spoločnosti dňa 23.7.2008 a o tejto skutočnosti bola vyhotovená notárska zápisnica notárky I.. W.. S. T., L. XXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX, kde v článku 10 odsek 3 stanov bola totiž zrušená posledná veta „V tomto prípade sa musí vyhotoviť notárska zápisnica.“ Takže uvedená povinnosť zanikla. Nové úplné znenie k 23.7.2008 je neoddeliteľnou súčasťou citovanej notárskej zápisnice. Nesúhlasil ďalej s tvrdením navrhovateľov, že rozhodnutie valného zhromaždenia o schválení ročnej účtovnej závierky za rok 2010 je v rozpore s , pretože podľa navrhovateľov nemá byť z rozhodnutia zrejmé, či VZ schválilo riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku. Po prvé pozvánka na VZ jasne uvádza v bode 4, že v programe je riadna individuálna účtovná závierka. Po druhé na tretej strane zápisnice z VZ je v treťom riadku jasne uvedené, že valnému zhromaždeniu bolo predložené „schválenie hospodárskych výsledkov a riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2010“. Nie je teda jasné prečo navrhovatelia nevedeli o čom rokujú, čo sa bude schvaľovať a o čom sa bude hlasovať. Po tretie v uznesení je konštatované, že VZ schválilo ročnú individuálnu účtovnú závierku za rok 2010. Ročná účtovná závierka sa vždy vykonáva k 31.12. a vždy ide o riadnu účtovnú závierku. Ak to navrhovatelia nevedia, nemôže ich neznalosť spôsobiť neplatnosť uznesenia VZ. Konečne účtovná závierka síce môže byť riadna alebo individuálna, ale vždy sa jedná o obsahovo totožný dokument. Riadna účtovná závierka sa vykonáva k 31.12. kalendárneho roka (ročná účtovná závierka), individuálna účtovná závierka sa vykonáva vtedy, ak je k tomu zákonný dôvod (v priebehu roka a preto nejde o ročnú účtovnú závierku). Vždy sa však jedná o tú istú činnosť a výsledný dokument má ten istý obsah a jeho schválenie vždy prislúcha valnému zhromaždeniu. Z toho dôvodu ani absencia dovetku formálneho označenia účtovnej závierky a síce či sa jedná o riadnu alebo mimoriadnu, nemôže mať a ani nemá za následok neurčitosť tohto úkonu, ani samotného schvaľovaného dokumentu. V zmysle vyššie uvedeného poukázal predovšetkým na skutočnosť, že všetci akcionári, teda aj navrhovatelia presne vedeli pred valným zhromaždením (pozvánka na VZ) v priebehu valného zhromaždenia (viď. zápisnica vrátane priebehu rokovania/ počas hlasovania aj pri podaní tohto návrhu, čo bolo VZ predložené a čo bolo schválené. Žalovaný vníma napadnutie tohto uznesenia ako bezdôvodný podnet menšinového akcionára navyše s neurčitou naliehavosťou právneho záujmu, preto z tohto skutkového a právneho stavu nemožno podľa jeho názoru vyvodiť právny záver, že bolo akokoľvek obmedzené právo menšinových akcionárov rozhodovať na valnom zhromaždení o schválení riadnej a individuálnej účtovnej závierky. O schválení riadnej individuálnej účtovnej závierky sa rokovalo pred všetkými prítomnými akcionármi a každý mal o jej schválení možnosť hlasovať. Nesúhlasil ani s tvrdením navrhovateľov, že neuvedenie, či ide o riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku vo výroku o výsledku hlasovania, ale len konštatovanie, že ide o schválenie ročnej individuálnej účtovnej závierky spôsobuje neplatnosť uznesenia, pretože takéto tvrdenie nemá oporu v zákone a obe účtovné závierky (riadna i mimoriadna) do pôsobnosti VZ podľa zákona patria. Obe sú obsahovo zhodné, zákon s takouto formálnou skutočnosťou, ako udáva navrhovateľ neplatnosť uznesenia VZ nespája,

navrhovatelia v pozvánke aj z ústneho uvedenia bodu rokovania na VZ zaznamenaného v zápisnici vedeli, že ide o riadnu účtovnú závierku za rok 2010.

Dôvodil, že neplatnosť uznesenia VZ z nevyplýva a navrhovatelia idú nad rámec zákona, teda tvrdia niečo, čo v zákone nie je, teda nemá v ňom oporu. Výročná správa bola valnému zhromaždeniu predložená a to spolu s individuálnou účtovnou závierku, ba taktiež spolu so správou nezávislého audítora o overení súladu výročnej správy a účtovnej závierky. Všetky tieto dokumenty sú spolu zviazané a neoddeliteľné. Vie to aj právny zástupca navrhovateľov, ktorý si dokumenty prevzal osobne pred valným zhromaždením, k čomu podpísal príslušné potvrdenie. Keďže tieto skutočnosti navrhovatelia vedia, prichádzajú v návrhu s tvrdením, že nestačí, aby bola výročná správa zaslaná akcionárom pred VZ, ale že je prerokovanie musí byť zaradené do programu. Navrhovatelia opäť tvrdia niečo, čo zákon neukladá. Zákon totiž neukladá povinnosť zaradiť prerokovanie výročnej správy do programu (nevyplýva to ani z ustanovenia o pôsobnosti VZ), ale ukladá (predstavenstvu) predložiť valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou individuálnou účtovnou závierkou aj výročnú správu. Túto svoju povinnosť predstavenstvo splnilo, pretože valnému zhromaždeniu predložilo zviazaný dokument obsahujúci nielen výročnú správu, ale aj správu nezávislého audítora, overenie súladu výročnej správy s účtovnou závierkou a samotnú riadnu účtovnú závierku. Tento dokument si právny zástupca navrhovateľov pred zahájením VZ prevzal a prevzatie potvrdil svojim podpisom. Tvrdenie, že prerokovanie výročnej správy musí byť výslovne zaradené do programu VZ, teda nemá oporu v zákone a podľa jeho názoru ide o ďalšiu účelovú konštrukciu zo strany navrhovateľov pre posilnenie svojich tvrdení o protiprávnom konaní odporcu. Predstavenstvo METALEX a.s. výročnú správu v zmysle valnému zhromaždeniu predložilo. Taktiež ak by bol aj opak pravdou, nezakladalo by to neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, pretože zákon s takouto absenciou neplatnosť uznesenia nespája. Čo sa týka ďalších navrhovateľmi uvádzaných skutočností, ktorými napádajú výsledky hospodárenia výšku daňovej povinnosti, spôsob obchodovania so zahraničnými subjektmi a iné, tvrdil že tieto nie sú rozhodné pre platností uznesení valného zhromaždenia a neznamenajú ani obmedzenie práv akcionárov. Nie je, a ani nemôže byť otázkou platnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktorým valné zhromaždenie schvaľuje účtovnú závierku otázka obchodovania, marží daní a podobne. Ak navrhovatelia majú voči týmto otázkam výhrady a dokonca ich považujú za odporujúce zákonu, musia voliť iné právne inštitúty ako napádanie neplatnosti valného zhromaždenia o schválení závierky. Pokiaľ navrhovatelia napadli aj platnosť rozhodnutia valného zhromaždenia, ktorým VZ schválilo ponechanie zisku za rok 2010 spoločnosti ako nerozdelený zisk minulých období a podľa navrhovateľov bol zisk zistený protizákonným spôsobom, poukázal na to, že podľa právneho názoru odporcu, tento názor navrhovateľov nie je dôvodom vyhlásenia predmetného uznesenia valného zhromaždenia za neplatné a v ničom neobmedzuje tie práva akcionárov, s ktorými zákon spája neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia. Keďže podľa názoru odporcu neboli nejako obmedzené práva akcionárov, nie sú splnené ani zákonné podmienky pre vyhlásenie predmetných uznesení za neplatné. Všetci akcionári boli na valné zhromaždenie riadne pozvaní, s obsahom VZ boli vopred oboznámení. K obsahu VZ im boli zaslané všetky potrebné materiálny a na VZ sa mohli k prerokúvaným otázkam slobodne vyjadriť a aj sa vyjadrili, preto pre neplatnosť uznesení valného zhromaždenia neexistujú fakticky ani právne dôvody.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

Odporca vznikol 6.3.2000. Navrhovatelia sú akcionármi odporcu. Každý je vlastníkom 100 kusov akcií s menovitou hodnotou každej akcie 333,19 EUR, čo predstavuje 5% zo základného imania spoločnosti. Navrhovatelia sú teda spolumajiteľmi 10% akcií odporcu.

Dňa 11.4.2011 sa konalo riadne valné zhromaždenie akcionárov odporcu, ktorého sa navrhovatelia zúčastnili prostredníctvom svojich zástupcov, pričom na valnom zhromaždení boli prijaté okrem iných aj nasledovné rozhodnutia:

a/ rozhodnutie v bode 3 programu, ktorým riadne valné zhromaždenie schválilo odvolanie

W.. S. J. z funkcie člena dozornej rady spoločnosti k 11.4.2011,

b/ rozhodnutie v dobe 3 programu, ktorým riadne valné zhromaždenie schválilo zvolenie

W.. M. N. za člena dozornej rady spoločnosti od 12.4.2011,

c/ rozhodnutie v bode 3 programu, ktorým riadne valné zhromaždenie schválilo zvolenie

W.. C. D. za člena dozornej rady spoločnosti od 12.4.2011,

d/ rozhodnutie v bode 4 programu, ktorým riadne valné zhromaždenie schválilo zvolenie

W.. S. J. za člena predstavenstva spoločnosti od 12.4.2011,

e/ rozhodnutie v bode 4 programu, ktorým riadne valné zhromaždenie schválilo ročnú individuálnu účtovnú závierku za rok 2010,

f/ rozhodnutie v bode 4 programu, ktorým riadne valné zhromaždenie schválilo, že zisk za rok 2010 sa ponecháva v spoločnosti ako nerozdelený zisk z minulých období.

Podľa ustanovenia , každý spoločník, konateľ likvidátor, správca konkurznej podstaty alebo člen dozornej rady spoločnosti môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia ak je v rozpore so zákonom spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Citované zákonne ustanovenie určuje aktívne legitimované osoby, ktoré sa môžu domáhať určenia neplatnosti uznesení valného zhromaždenia na súde, pričom nemusia preukazovať naliehavý právny záujem / O.s.p/, keďže tento zákon priamo predpokladá. Dovolávať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia cestou súdu možno len v prípade, keď napadnuté uznesenie je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami či už pre formálno- právne alebo vecno-právne vady. Návrhom nie je možné domáhať sa neplatnosti akéhokoľvek uznesenia valného zhromaždenia len takého, ktorým bol porušený zákon, spoločenská zmluva a stanovy a súčasne musí by splnená druhá podmienka, t.j. že prijatím takéhoto uznesenia mohlo byť obmedzené právo akcionára, ktorý sa neplatnosti dovoláva. Postačuje možnosť protiprávneho obmedzenia práva spoločníka, nevyžaduje sa reálne obmedzenie jeho práva na to, aby bol návrh podľa tohto ustanovenia úspešný. Rozpor uznesenia valného zhromaždenia nemá za následok absolútnu neplatnosť, pretože nejde o rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide o relatívnu neplatnosť ktorú môže súd na návrh osoby k nej legitimovanej vysloviť a to na základe a , ktorý vyhlási sporné uznesenia za neplatné ak je v rozpore so spoločenskou zmluvou alebo stanovami.

Navrhovatelia sú akcionármi odporcu, teda osobami, ktoré sú oprávnené podľa a 131 na podanie takéhoto návrhu. Návrh bol podaný v zákonom stanovenej lehote.

Prvým dôvodom, pre ktorý sa navrhovatelia dovolávali neplatnosti napadnutých uznesení valného zhromaždenia konaného dňa 11.4.2011 bol ten, že rozhodnutia ktorými valné zhromaždenie schválilo odvolanie W.. S. J. z funkcie člena dozornej rady spoločnosti, schválilo zvolenie W.. M. N. za člena dozornej rady spoločnosti, schválilo zvolenie W.. C. D. za člena dozornej rady spoločnosti a zvolenie Ing. S. J.Á. za člena predstavenstva spoločnosti od 12.4.2011 neboli prijaté s potrebným počtom všetkých hlasov a teda na ich schválenie nebola dosiahnutá potrebná väčšina hlasov všetkých akcionárov spoločnosti, keď za tieto nehlasovali navrhovatelia a podľa výsledkov hlasovaní za prijatie hlasovali akcionári majúci len 90 % všetkých hlasov avšak podľa článku 10 bod b/ 2 stanov odporcu je na prijatie uznesení valného zhromaždenia o menovaní alebo odvolaní členov predstavenstva a dozornej rady vyžadovaný súhlas akcionárov, ktorých počet hlasov spolu je viac ako 91 % všetkých hlasov spoločnosti. akcionárov ani o nich nebolo spísaná notárska zápisnica. V týchto prípadoch sa musí vyhotoviť notárska zápisnica.

Podľa ods. l členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie z akcionárov alebo iných osôb na dobu určenú v stanovách, ktorá nesmie presiahnuť päť rokov. Stanovy môžu určiť, že členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada spôsobom v nich uvedeným.

Podľa , akcionár je oprávnený zúčastniť sa na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom požadovať od neho vysvetlenie a uplatňovať návrhy. Počet hlasov akcionára sa spravuje menovitou hodnotou jeho akcií k výške základného imania. Stanovy alebo osobitný zákon môžu obmedziť výkon hlasovacieho práva určením najvyššieho počtu hlasov jedného akcionára alebo odstupňovaním počtu hlasov v závislosti od určitých menovitých hodnôt akcií obmedzenie výkonu hlasovacieho práva v stanovách sa musí vzťahovať v rovnakom rozsahu na všetkých akcionárov.

Účasť na valnom zhromaždení spoločnosti a hlasovanie na ňom sú formou uplatňovania práva akcionára podieľať sa na riadení spoločnosti. V stanovách treba určiť spôsob hlasovania proti možnému prehlasovaniu akcionárom ktorý má akcie predstavujúce väčší podiel základného imania, možno sa v stanovách zabezpečiť určením najvyššieho počtu hlasov jedného akcionára.

V zmysle predložených Stanov akciovej spoločnosti METALEX a.s. zo dňa 23.7.2008 článok 10 bod 2. na prijatie uznesenia valného zhromaždenia o zmene stanov, zvýšení alebo znížení základného imania, zrušení spoločnosti alebo zmene jej právnej formy, o zlúčení s inou spoločnosťou sa vyžaduje súhlas akcionárov, ktorých počet hlasov spolu je viac ako 91 % všetkých hlasov v spoločnosti. V týchto prípadoch sa musí vyhotoviť notárska zápisnica. Podľa bodu 3/ na prijatie uznesenia valného zhromaždenia o menovaní alebo odvolaní členov predstavenstva a dozornej rady sa vyžaduje súhlas akcionárov, ktorých počet hlasov spolu je najmenej 90 % všetkých hlasov v spoločnosti.

Spoločenská zmluva a stanovy obchodnej spoločnosti sú normy, ktorými si táto právnická osoba autonómne upravuje svoje vnútorné záležitosti. Práva a povinnosti akcionárov sú spojené s vlastníctvom akcií. Zákonná úprava voľby členov predstavenstva a členov dozornej rady je úprava kogentná, ponechávajúca priestor na úpravu vzťahov členov spoločnosti /akcionár prostredníctvom valného zhromaždenia/ tak, aby úprava týchto vzťahov vyhovovala bežnému bezproblémovému riadnemu fungovaniu spoločnosti a neobmedzovala a neprimeraným spôsobom nezasahoval do práv a povinností akcionára spoločnosti. Takto je potrebné aj chápať voľbu spoločnosti upravenú úpravou vzťahov v stanovách spoločnosti /rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.6.2012/ Ustanovenie ods. l veta druhá umožňuje, aby stanovy určili, že členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada spôsobom v nich uvedeným. Stanovy - zmena stanov spoločnosti, ktoré prijalo valné zhromaždenie odporcu na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 23.7.2008 za prítomnosti navrhovateľov nie sú v článku 10 ods. 3 upravujúcej spôsob voľby a odvolávania členov predstavenstva dozornou radou v rozpore s kogentnými ustanoveniam . Stanovy spoločnosti sú zmluvou sui generis, ktorá vzniká osobitným kontraktačným postupom. Je to základný dokument, ktorý upravuje vzťahy medzi orgánmi spoločnosti vzťahy medzi akcionármi, a chod spoločnosti.

V čase konania riadneho valného zhromaždenia 11.4.2011 boli v platnosti stanovy spoločnosti zo dňa 23.7.2008, v zmysle ktorých povinnosť vyhotoviť o tejto skutočnosti, t.j. o zmenách v orgánoch spoločnosti notársku zápisnicu nebola stanovená a bola zrušená na VALNOM zhromaždení spoločnosti konanom dňa 23.7.2008 o čom bola vyhotovená notárska zápisnica notárky I.. W.. S. T. L. XXX/XXXX, L. a kde boli prítomní aj navrhovatelia. V zmysle stanov na prijatie uznesenia valného zhromaždenia o menovaní alebo odvolaní členov predstavenstva a dozornej rady sa vyžaduje súhlas akcionárov, ktorých počet hlasov spolu je najmenej 90 % všetkých hlasov spoločnosti. K platnosti rozhodnutia valného zhromaždenia je potrebný súhlas 90 % všetkých členov. Práva navrhovateľov ako akcionárov odporcu aby rozhodnutie riadneho valného zhromaždenia odporcu boli prijaté stanovami vyžadovanou väčšinou hlasov akcionárov a osvedčené vo forme notárskej zápisnice porušené neboli a boli v súlade so stanovami odporcu požadovanej väčšiny hlasov akcionárov.

Rovnako neopodstatnená bola aj námietka zo strany navrhovateľov vznesená aj na spôsob voľby členov dozornej rady.

Navrhovatelia ďalej namietali, formálne nedostatky, ktorým riadne valné zhromaždenie akcionárov prijalo aj nasledovné rozhodnutie

e/ rozhodnutie v bode 4.programu, ktorým riadne VZ odporcu schválilo ročnú individuálnu účtovnú závierku za rok 2010,

f/ rozhodnutie v bode 4 programu, ktorým riadne valné zhromaždenie schválilo, že zisk za rok 2010 sa ponecháva v spoločnosti ako nerozdelený zisk z minulých období.

Poukazujúc na porušenie ust. ods. l písmena e/, písmena e/ a ods. l a , Zákona o účtovníctve s tým, že porušenie týchto zákonných ustanovení ohrozuje práva navrhovateľov byť informovaní o hospodárení odporcu ako a právo rozhodovať o rozdelení skutočného zisku odporcu teda takého, ktorý by bol vyčíslený pri zachovaní všetkých všeobecne záväzných právnych predpisov.

K úspešnosti samotnej žaloby podľa ust. v spojení s ust. ods. l,2 sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch hmotno-právnych podmienok a to zistenie rozporu so zákonom alebo spoločenskou zmluvou, v danom prípade Stanovami odporcu pri prijatých uzneseniach VZ a druhou nevyhnutnou podmienkou k určeniu neplatnosti uznesení, ako rozhodnutí prijatých na VZ, je konštatácia, že porušenie zákona, spoločenskej zmluvy resp. Stanov odporcu mohlo obmedziť práva navrhovateľov ako akcionárov.

Pokiaľ ide o vymedzenie práv akcionára, je potrebné poukázať na ust. ods. l , podľa ktorého akcia predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov v spoločnosti na jej riadení zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou, ktoré sú spojené s akciou ako s cenným papierom, ak zákon neustanovuje inak.

Práva akcionára sú upravené v zákone stanovách spoločnosti, pričom miera práv akcionára zodpovedá hodnote akcií, ktoré vlastní. Práva akcionára sú majetkové /práva na dividendy podiel na likvidačnom zostatku, práva na úpis nových akcií pri zvyšovaní základného imania/ alebo nemajetkové /právo na riadenie kontroly spoločnosti, právo zúčastňovať sa na riadení spoločnosti prostredníctvom valného zhromaždenia, právo hlasovať na ňom, domáhať sa neplatnosti prijatých uznesení, právo požadovať informácie a vysvetlenie, právo voliť, byť volený do orgánu spoločnosti/.

Akcia vyjadruje účasť akcionára ako spoločníka spoločnosti. t.j. práva a povinnosti akcionára ako spoločníka. Akcionár má ako spoločník majetkové práva /právo podieľať sa na zisku spoločnosti a právo podieľať sa na likvidačnom zostatku spoločnosti v prípade zrušenia spoločnosti s likvidáciou/ a právo podieľať sa na riadení spoločnosti /najmä právo účasti na VZ a hlasovania na ňom, ako aj ďalšie individuálne práva, prípade práva priznávané určitej menšine akcionárov/.

Podľa ust. ods. l veta prvá , akcionár je oprávnený zúčastniť sa na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať na ňom informácie a vysvetlenia týkajúce sa záležitosti spoločnosti alebo záležitosti osôb ovládaných spoločnosťou, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia, a uplatňovať na ňom návrhy.

Právo akcionára na riadenie spoločnosti pozostáva teda zo štyroch čiastkových práv a to práva na kvalifikovanú účasť na valnom zhromaždení /t.j. so znalosťou veci/ práva hlasovať na valnom zhromaždení, právo požadovať informácie a vysvetlenia na valnom zhromaždení a právo uplatňovať návrhy. Právo na informácie a vysvetlenia má každý akcionár bez ohľadu na váhu svojich hlasov. Tieto štyri oprávnenia akcionára a to právo zúčastniť sa na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať na ňom informácie a vysvetlenia a uplatňovať návrhy sú základom, pomocou ktorého akcionár uplatňuje svoj vplyv na spoločnosť.

Práva navrhovateľov ako akcionárov v danom prípade sú vymedzené v čl. 7 Stanov Základné práva a povinnosti akcionára. 1/ S akciami spoločnosti je spojené právo akcionára podieľať sa podľa právnych

predpisov a týchto stanov na riadení spoločnosti, na jej zisku a na majetkovom zostatku pri zániku spoločnosti likvidáciou.

V súvislosti s dôvodmi navrhovateľov bolo potrebné sa zaoberať otázkou, či navrhovateľmi v návrhu namietaný postup schválenia ročnej účtovnej závierky za rok 2010 odporcom na valnom zhromaždení konaného dňa 11.4.2011, z ktorého nie je zrejmé, či valné zhromaždenie schválilo riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku bol v rozpore so zákonom a mohol mať negatívny vplyv na možnosť uplatnenia práva akcionárov, t.j. obmedziť akcionárov na ich právach.

Podľa ustanovenia ods. l písmena e/ do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí schválenie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky, rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát a určení tantién.

Podľa ods. l predstavenstvo zabezpečuje riadne vedenie účtovníctva spoločnosti, zverejnenie výročnej správy, zostavenie a zverejnenie konsolidovanej účtovnej závierky a konsolidovanej výročnej správy spoločnosti, ak má spoločnosť takú povinnosť a predkladá valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku, ktoré je spoločnosť povinná vyhotovovať podľa osobitného predpisu a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so stanovami.

Podľa , č o účtovníctve, účtovná jednotka zostavuje a/ riadnu účtovnú závierku, b/mimoriadnu účtovnú závierku, c/ priebežnú účtovnú závierku ak tak ustanovuje osobitný predpis. Účtovná jednotka je povinná zostavovať individuálnu účtovnú závierku za účtovnú jednotku podľa a 18 alebo podľa a. V prípadoch podľa a 22a zostavuje účtovnú závierku aj za skupinu účtovných jednotiek, bez ohľadu na ich sídlo ako konsolidovanú účtovnú závierku.

S ohľadom na citované zákonné ustanovenia súd v súlade so stanoviskom navrhovateľov konštatuje, že rozlišuje riadnu a mimoriadnu účtovnú závierku a individuálnu a konsolidovanú účtovnú závierku, ktoré pojmy presne vymedzuje Zákon o účtovníctve zároveň stanovuje, ktoré účtovné jednotky sú povinné zostavovať tak individuálnu ako aj konsolidovanú účtovnú závierku, ako aj to kedy ide o riadnu účtovnú závierku a kedy o mimoriadnu účtovnú závierku.

Pokiaľ sa týka navrhovateľov namietaného porušenia ustanovenia ods. l písmena e/ a ods. l súd dospel k záveru, že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a teda z rozhodnutia valného zhromaždenia musí nesporne vyplývať či schvaľuje riadnu alebo mimoriadnu účtovnú závierku. Z rozhodnutia valného zhromaždenia zo dňa 11.4.2011 vyplýva, že valné zhromaždenie chválilo ročnú individuálnu účtovnú závierku za rok 2010 bez presnej špecifikácie, či schvaľuje riadnu individuálnu účtovnú závierku alebo mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku, čím došlo k porušeniu ustanovenia ods. l písmena e/ Obchodeného zákonníka.

Nepredloženie na prerokovanie valnému zhromaždeniu výročnej správy spolu s riadnou respektíve mimoriadnou účtovnou závierkou je porušením . Zákon stanovuje, že je potrebné aby akcionári mali možnosť sa s výročnou správou oboznámiť, a na valnom zhromaždení vytvoriť priestor na prerokovanie výročnej správy. V zmysle programu a priebehu rokovania valného zhromaždenia nie je možné ustáliť aby na valnom zhromaždení akcionárov konanom dňa 11.4.2011 bola výročná správa prerokovaná. Takýto rozpor so zákonom mohol mať negatívny vplyv na možnosť uplatnenia práva akcionárov, t.j. obmedziť akcionárov, teda navrhovateľov na ich právach byť informovaný o skutočnom hospodárskom výsledku spoločnosti. Vedenie účtovníctva, vyhotovovanie a schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky i výročnej správy postupom v súlade so zákonom a informovanie o účtovnej závierky je základom pre rozhodovanie sa akcionárov o schválení účtovnej závierky respektíve o podávaní návrhu, či požadovaní vysvetlení čo do obsahu výročnej správy.

Neprerokovanie výročnej správy, nepoučenie a nevysvetlenie akcionárom ekonomicky chod spoločnosti mohlo obmedziť navrhovateľov ako akcionárov na ich právach podieľať sa na riadení spoločnosti formou hlasovania na valnom zhromaždení a na ich informačných právach o hospodárení spoločnosti.

Vo vzťahu k napadnutému znesenie zo dňa 11.4.2011 v bode 4 ktorým riadne valné zhromaždenie schválilo, že zisk za rok 2010 sa ponecháva v spoločnosti ako nerozdelený zisk z minulých období podľa navrhovateľov je v rozpore so zákonom o účtovníctve, dani z príjmov poukazujúc na § 17 ods. l Zákona o účtovníctve účtovná závierka je štruktúrovaná prezentácia skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva, poskytované osobám, ktoré tieto informácie využívajú. Účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku v prípadoch ustanovených týmto zákonom v štruktúre, ktorá nadväzuje na sústavu účtovníctva používanú v účtovnej jednotke. Účtovná závierka tvorí jeden celok.

Podľa o dani z príjmov, súčasťou základu dane zahraničnej závislej osoby je aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch zahraničných závislých osôb vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane. Pri určení rozdielu sa použije postup podľa .

Podľa § 2 písmena r/ zákona o daní z príjmov, zahraničnou závislou osobou vzájomne prepojená tuzemská fyzická osoba alebo tuzemská právnická osoba so zahraničnou fyzickou osobou alebo zahraničnou právnickou osobou spôsobom podľa písmena n/ rovnako sa posudzuje aj vzťah medzi daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami v zahraničí, ako aj vzťah medzi daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálou prevádzkarňou Podľa § 2 písm. n/ Zákona o dani z príjmov, závislou osobou blízka osoba alebo ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba.

Právna úprava § 17 ods. 5 a § 18 Zákona o dani z príjmov je výsledkom implementácie smernice Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločnosti a dcérskych spoločnosti v rozličných členských štátoch v znení smernice Rady 2003/123/ ES z 22.12.2003 v znení smernice Rady 2006/98/ES z 20.11.2006 účelom tejto smernice je odstrániť rozdiely v zdaňovaní v prípade materských a dcérskych spoločnosti so sídlom v jednom štáte a takýchto spoločností vo viacerých štátoch a to za účelom zaviesť daňové pravidlá, ktoré by boli neutrálne z hľadiska súťaženia.

Odporca ako tuzemská právnická osoba je majetkovo aj personálne prepojený so zahraničnými právnickými osobami, ktoré sú akcionármi odporcu. Odporca pri obchodných vzťahoch so s týmito spoločnosťami dohadoval nižšie ceny, ako pri predaji iným obchodným partnerom. Z tohto dôvodu bol odporca povinný zahrnúť do svojho základu dane pre daň z príjmov i rozdiel o ktorý boli ceny pri obchodných vzťahoch so spoločnosťami nižšie ako pri porovnateľných obchodných vzťahoch s nezávislými osobami. Tvrdili, že predstavenstvo odporcu neposkytlo akcionárom smernicu pre transferové oceňovanie, ktorá by mal obsahovať i metódy cenotvorby pri obchodovaní so závislými osobami.

Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami po preskúmaní zápisnice z valného zhromaždenia konštatuje, že v zápisnici nie je uvedené aby valné zhromaždenie schvaľovalo a schválilo výsledok hospodárenia odporcu a aby bola uvedená konkrétna výška výsledku hospodárenia, a aký zisk sa má ponechať v spoločnosti, teda o konkrétnej miere zisku akcionári nehlasovali. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie valného zhromaždenia odporcu zo dňa 11.4.2011 v bode 4 programu, ktorým riadne valné zhromaždenie schválilo, že zisk za rok 2010 s ponecháva v spoločnosti ako nerozdelený zisk z minulých období v rozpore so zákonom. Nezákonnosť postupu odporcu potvrdzuje aj to, že predstavenstvo odporcu neposkytlo akcionárom smernicu pre transferové oceňovanie, ktorá by mala obsahovať i metódy cenotvorby pri obchodovaní so závislými osobami a vykázaný zisk nemusí byť skutočným ziskom odporcu. Uznesenie je tak neurčité a nezrozumiteľné, znemožňuje akcionárom zistiť výsledok hospodárenia a a aký zisk sa má ponechať v spoločnosti. Porušuje právo akcionárov na hlasovanie

o schválení hospodárskeho výsledku spoločnosti a o konkrétnom zisku spoločnosti, ako je zrejmé zo zápisnice zo dňa 11.4.2011 kde o žiadnej konkrétnej miere zisku akcionári nehlasovali. Uvedený rozpor so zákonom zároveň ohrozuje práva navrhovateľov byť pravdivo informovaní o hospodárení odporcu, ako aj právo rozhodovať na valnom zhromaždení o rozdelení skutočného zisku odporcu, teda takého ktorý by bol vyčíslený pri zachovaní všetkých všeobecne záväzných právnych predpisov.

Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľov vo veci súd nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie

do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Košice I v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočnosti,

d) súd I. stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávny skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože

sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),

f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku ).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá

vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh

na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.