Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4Tos-155-2014.pdf
PDF · 65.26 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/155/2014
Rozhodnutie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci odsúdenej S. A. , pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona, o sťažnosti odsúdenej S. A. proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 20.10.2014, sp. zn. 3Nt/67/2014, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre 28. novembra 2014, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku s a sťažnosť odsúdenej S. A. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd Levice (ďalej len „súd prvého stupňa“) konajúci samosudcom na verejnom zasadnutí uznesením z 20.10.2014, sp. zn. 3Nt/67/2014 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdenej S. A. (ďalej len “odsúdená“) zo 30.06.2014 na povolenie obnovy konania (ďalej len „návrh“), ktoré sa skončilo trestným rozkazom súdu prvého stupňa z 19.03.2010 sp. zn. 3T/58/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 06.04.2010 (ďalej len „prejednávaná vec“).
Súd prvého stupňa napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že v prejednávanej veci skončilo trestné stíhanie odsúdenej právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 3T/58/2010, proti ktorému odsúdená nepodala odpor. Z probačnej správy vyplynulo, že odsúdená sa výkonu probačného dohľadu nezúčastňovala, pričom 25.06.2013 bolo rozhodnuté uznesením sp. zn. 3T/58/2010 o tom, že sa odsúdená neosvedčila a trest odňatia slobody vo výmere 3 roky vykoná. Proti predmetnému uzneseniu si odsúdená sťažnosť nepodala. V posudzovanom prípade mal súd prvého stupňa za to, že odsúdená neuviedla žiadnu novú skutočnosť alebo nový dôkaz, ktorý by mohol odôvodniť iné rozhodnutie vo veci, než aké bolo urobené v pôvodnom konaní. Úlohou súdu v rámci obnovy konania, štádia jej povolenia nie je ani bez produkovania nových dôkazov hodnotiť primeranosť uloženého trestu. S poukazom na tieto skutočnosti dospel k záveru, že vo veci odsúdenej neboli zistené podmienky obnovy podľa § 394 Trestného poriadku, a preto jej návrh zamietol.
Napadnuté uznesenie bolo odsúdenej oznámené vyhlásením na verejnom zasadnutí súdu prvého stupňa v jej prítomnosti (a v prítomnosti jej obhajcu), ihneď po ktorom, teda včas, odsúdená podala proti napadnutému uzneseniu sťažnosť, ktorú do konania neverejného zasadnutia Krajského súdu v Nitre (ďalej len „nadriadený súd“) odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu, a to písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 06.11.2014.
Namietala v nej predovšetkým, že súd prvého stupňa nebral do úvahy jej návrh na vypočutie svedkov M. A. a T. A., ktorí by vedeli vo veci uviesť nové skutočnosti. Domáhala sa preto zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Nadriadený súd, ktorému súd prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie 20.11.2014, pri rozhodovaní o sťažnosti odsúdenej podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľka podala sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia.
Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti nadriadený súd predovšetkým zistil, že sťažnosťou odsúdenej napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané na základe zisteného skutkového stavu veci, o ktorom neboli a nie sú žiadne dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o tom, že ani v návrhu odsúdenej, ani v jej výsluchu a v záverečnom návrhu prednesenom na verejnom zasadnutí súdu prvého stupňa odsúdená neuviedla a ani z výsledkov súdom prvého stupňa v rámci konania o povolení obnovy konania vykonaných dôkazov neboli zistené žiadne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by boli skôr súdu neznáme a ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi, už skôr súdu známymi, odôvodniť iné rozhodnutie o vine v prejednávanej veci, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne v prejednávanej veci uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo v prejednávanej veci uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu tak, ako by to v prejednávanej veci podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku muselo prichádzať do úvahy.
Plnením svojej z ustanovenia § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku prieskumnej povinnosti nadriadený súd tiež zistil, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku pretože obsahuje podstatné skutočnosti, ktoré súd prvého stupňa považoval za dokázané, dôkazy, o ktoré sa jeho skutkové zistenia opierajú a úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, a napokon aj právne úvahy, na základe ktorých posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona, s ktorými sa aj nadriadený súd stotožňuje a preto na ne iba poukazuje nepovažujúc ich za potrebné ani pozmeniť, ani doplniť.
Podľa 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy, nadriadený súd nezistiac žiadny dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia a iné rozhodnutie o návrhu odsúdenej v jej v prospech, sťažnosť odsúdenej podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol, pretože nie je dôvodná.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).