Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/340/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa - COFIDIS, a.s. so sídlom v Bratislave, Suché mýto 1, IČO 36 816 337, v zastúpení Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Žabotova 2/B, proti odporkyni - R. X., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, v zastúpení Advokátkou kanceláriou HKP Legal, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Sasinkova 6, IČO 36 727 3, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne - Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom v Bratislava, Fedinova 9, IČO 42 260 086, o zaplatenie 983,39 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -81 zo dňa 25.2.2014 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, v ktorom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu.

M e n í rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách prvostupňového konania tak, že navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy konania titulom trov právneho zastúpenia v sume 272,06 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Advokátskej kancelária HKP Legal, s.r.o. so sídlom v Bratislave.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu (výrok I). Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal (výrok II). Navrhovateľa zaviazal k povinnosti nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 558,66 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet Advokátskej kancelárie HKP Legal, s.r.o. (výrok III).

Okresný súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa uzatvorili dňa 26.3.2008 zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý revolvingový úver s úverovým limitom 30.000 Sk. Označenú zmluvu okresný súd posúdil ako zmluvu uzatvorenú podľa o spotrebiteľských úveroch. Z úverovej zmluvy bolo preukázané, že odporkyňa zmluvu uzatvorila v pozícii spotrebiteľa, v označenom zmluvnom vzťahu vystupovala ako fyzická osoba, nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a finančné prostriedky boli použité na jej osobnú spotrebu. Odporkyňa jednoznačne pri uzatváraní tejto úverovej zmluvy bola v postavení spotrebiteľa, tak ako to má na mysli ust. o spotrebiteľských úveroch. Navrhovateľ ako veriteľ pri uzatváraní a plnení podľa tejto spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V danom prípade ide o formulárovú (typovú) zmluvu, vopred pripravenú navrhovateľom, ktorej obsah pred jej uzavretím odporkyňa nemala možnosť reálne ovplyvniť. o spotrebiteľských úveroch v obsahuje kogentné náležitosti, ktoré spotrebiteľská zmluva musí obsahovať. V predmetnej zmluve o revolvingovom úvere nie je uvedená výška úrokov ani ročná percentuálna miera nákladov, ktoré sú

esenciálne podstatné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy. Súd preto úver posúdil ako úver bezúročný a bez poplatkov. Podľa zákona o spotrebiteľskom úvere zmluva musí obsahovať individuálne dojednané zmluvné podmienky ohľadne úroku a ročnej percentuálnej miery nákladov (nepostačuje iba odkaz na všeobecné obchodné podmienky tvoriace neoddeliteľnú súčasť zmluvy). Bez týchto náležitostí sa zmluva o úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Z výpisu z účtu odporkyne súd zistil, že odporkyni bol poskytnutý úver v celkovej výške 1.097,16 eur, tento úver je bezúročný a bez poplatkov a keďže odporkyňa uhradila titulom poskytnutého úveru sumu 1.442,51 eur, oproti poskytnutému úveru vo výške 1.097,16 eur, zaplatila viac, preto návrh navrhovateľa dôvodný nie je.

Otázku rozhodovania o trovách prvostupňového konania okresný súd opiera o , odporkyni úspešnej procesnej strane súd priznal právo na náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia v celkovej výške 558,66 eur. Trovy právneho zastúpenia boli priznané titulom odmeny za 3 úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia dňa 20.9.2013, písomné podanie na súd zo dňa 2.10.2013 (odpor), účasť na pojednávaní dňa 25.2.2014, za každý úkon prislúcha odmena právnej služby po 51,45 eur, ku každému úkonu patrí režijný paušál vo výške za 2 úkony po 7,81 eur a za 1 úkon po 8,04 eur. Náhradu cestovných výdavkov v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 25.2.2014 súd priznal vo výške 153,54 eur (448 km x základná náhrada 0,183 eur + spotreba 11,5 l /100 km x cena 1,389 eur /l) a náhradu za stratu času patrí vo výške 134,00 eur (10 polhodín x 13,40 eur). Okresný súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, napriek tomu, že odporkyňa, na strane ktorej vedľajší účastník vystupoval, bola v konaní úspešná. Vedľajší účastník si trovy konania neuplatňoval a trovy konania mu ani nevznikli.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, vytýkal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Prioritne argumentoval tým, že zmluva o úvere bola uzatvorená v súlade s ustanovením o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a v zmysle ( ). Uvedená skutočnosť vyplýva aj z VOP ( Všeobecné obchodné podmienky ), tvoriace neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, konkrétne z článku 1.3.1., podľa ktorého „zmluva o úvere je zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi veriteľom a klientom v súlade s ustanoveniami o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a .“ Podľa odvolateľa označenú zmluvu nie je možné ako celok považovať za občianskoprávnu zmluvu, je možné na právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom aplikovať len tie ustanovenia , ktoré sa výslovne týkajú úpravy spotrebiteľských zmlúv, inak sa však zmluva o úvere posudzuje ako obchodný záväzkový vzťah. Odvolateľ cituje obsahové znenie ust. a o spotrebiteľských úveroch, taktiež cituje obsahové znenie , .

Odvolateľ zvýraznil, že odporkyňa podpisom zmluvy o úvere potvrdila , že sa s touto zmluvou oboznámila, súhlasí s ňou, uzatvára ju v súlade so slobodnou a vážnou vôľou. Tiež zobrala na vedomie svojim podpisom, že všeobecné obchodné podmienky, vytlačené na rubovej strane tlačiva zmluvy a prílohy 1-4 sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, považuje ich za dostatočne zrozumiteľné a určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaný. On odporkyňu dostatočne upozornil na nevyhnutnosť preštudovania si nielen zmluvy o úvere, ale aj jej neoddeliteľných súčastí.

Odvolateľ zotrvával na tom, že jeho nárok na zaplatenie sumy vo výške 983,39 eur, pozostávajúci z úveru vo výške 793,57 eur, úroku za poskytnutie úveru vo výške 159,14 eur, poistného vo výške 18,46 eur a poplatkov z omeškania so splácaním úveru vo výške 12,22 eur - uplatnený v návrhu na začatie konania je plne dôvodný a preukázaný. V súvislosti s týmto názorom osobitne argumentuje obsahovými náležitosťami uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere č. 70115041, táto spĺňa všetky náležitosti uvedené v o spotrebiteľskom úvere, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, preto on považuje aplikáciu a uvedeného zákona súdom za nedôvodnú. V zmluve je upravené, že priemerná ročná percentuálna miera nákladov sa určuje podľa článku 5.4. všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Odvolateľ cituje obsahové znenie označeného článku. Veriteľ (navrhovateľ) uvádza výšku RPMN v prílohe č. 4, ktorou je formulár o zmluvných podmienkach o spotrebiteľskom úvere tvoriacu neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere a ktorý výslovne zakotvuje, že ročná percentuálna miera nákladov vyplývajúca z návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 29 %. Odvolateľ poukazuje aj na závery rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. z 27.1.2011, ktorý nezdieľal názor súdu prvého stupňa vo veci nepriznania

úrokov z omeškania okrem iného z dôvodu, že v zmluve nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov (v aplikačnej praxi najčastejšie vyjadrovaná skratkou „RPMN“). V tejto súvislosti bol osobitne významný charakter poskytnutého úveru, že išlo o tzv. revolvingový úver, pri ktorom nie je možné uviesť RPMN, pritom revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu (článok IV-4-1 zmluvy). Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Úver má odplatný charakter. Na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN určiť ako tak dá, pretože výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú zistiteľné. To však už dobre možné nie je v priebehu revolvingu, pretože sa úver čerpá a dopĺňa, tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Navyše zákon o spotrebiteľských úveroch aj výslovne počíta s nemožnosťou určenia RPMN. Odvolateľ mal za to, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované v pre prípad, ak nie je možné určiť RPMN. Mal za to, že zmluva spĺňa náležitosti týkajúce sa RPMN stanovené zákonom.

Zmluva obsahuje taktiež údaj o výške úrokovej sadzby priamo na prvej strane zmluvy, kde je uvedené, že úroková sadzba platná ku dňu podpisu zmluvy je 2,14 % mesačne pre všetky úverové limity. Výška úrokovej sadzby je uvedená v prílohe č. 3 Sadzobníka poplatkov a v prílohe č. 4 formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti 3.B ako ročná úroková sadzba vo výške 25,68 %. On považuje výklad ustanovenia § 4 ods. 2 a § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom úvere súdom za príliš formalistický, čím súd prakticky mu odoprel právo na zaplatenie poskytnutého úveru spolu s úrokom a poplatkami spojenými s jeho poskytnutím.

Odvolateľ cituje aj SR, ako aj článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zvýrazňuje závery Ústavného súdu SR v náleze „reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana v zákonom predpokladanej kvalite poskytne“. Mal za to, že okresný súd svojim rozhodnutím zasiahol do jeho základného práva garantovaného , práva na súdnu ochranu, odvolaním napadnutým rozsudkom totiž nesprávne posúdil prejednávanú vec.

Odvolateľ sa preto domáhal zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania, ktoré aj vyšpecifikoval.

Odporkyňa a vedľajší účastník na strane odporkyne písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa nepredložili.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený účastník ( prvá veta ) v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu i z dôvodov podľa a aplikáciou postupu podľa v spojení s a rozsudok okresného súdu v zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka potvrdil a vo výroku o náhrade trov konania medzi navrhovateľom a odporkyňou zmenil podľa .

Krajský súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľa do meritórneho výroku za nedôvodné.

V konaní je nepochybne preukázané, že odporkyňa s navrhovateľom uzatvorili dňa 26.3.2008 zmluvu o revolvingovom úvere č. 70115041. Podľa označenej zmluvy o revolvingovom úvere navrhovateľ poskytol odporkyni úverový limit vo výške 1.097,16 eur (pôvodne 30.000 Sk). Vykonané dokazovanie preukázalo, že odporkyňa navrhovateľovi poskytla plnenie z označenej úverovej zmluvy v celkovej sume 1.442,51 eur. Uvedenú okolnosť ani odvolateľ v odvolaní nenamietal.

Aj podľa názoru krajského súdu uzatvorením zmluvy o revolvingovom úvere jej účastníci založili spotrebiteľsko-právny vzťah, na ktorý treba aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských úveroch. Je jednoznačné, že v danom zmluvnom vzťahu navrhovateľ vystupoval v pozícii dodávateľa - veriteľa, poskytoval peňažné prostriedky na iný účel odporkyni než bol účel podnikania, alebo na výkon zamestnania. Odporkyňa v danom zmluvnom vzťahu vystupovala v pozícii spotrebiteľa. Zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne pripravené, ale mali podobu tzv. formulárovej

zmluvy, podstatným spôsobom ovplyvniť nemohla. Označená zmluva z hľadiska obsahových náležitostí dopadá do právnej konštrukcie aplikovanej právnej normy súdom prvého stupňa, ktorým je o spotrebiteľských úveroch. Podľa tejto právnej úpravy v účinnom znení do 31.03.2008 medzi obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí aj ( , ) ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ďalej podľa , priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnená podľa . Je jednoznačné, že zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi účastníkmi 26.3.2008 označené obligatórne náležitosti neobsahuje. Síce v bode 5 všeobecných obchodných podmienok je zakomponované dojednanie - úročenie úveru, poplatky a ročná percentuálna miera nákladov, avšak uvedené dojednanie nemá charakter individuálneho dojednania, nespĺňa zákonom vyžadovaný inštitút obligatórneho charakteru podľa , a o spotrebiteľských úveroch. Obligatórne náležitosti musia byť zakomponované priamo v zmluve o revolvingovom úvere, uvádzaný právny predpis neumožňuje, aby tieto náležitosti boli predmetom dojednania vo všeobecných obchodných podmienkach.

Z týchto dôvodov odvolací súd uzavrel, že dotknutá zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje obligatórne náležitosti stanovené zákonom, neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom a následne potom poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z uvedených záverov navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť nároku na finančné plnenie, ktorý od odporkyne požaduje. Odporkyňa podľa jednotlivých realizovaných platieb navrhovateľovi na úver zaplatila sumu vyššiu, než v konečnom dôsledku obdŕžala.

Ďalšie odvolacie argumentácie odvolateľa nemali podstatný význam pre právne posúdenie veci.

Z týchto dôvodov krajský súd odvolaniu navrhovateľa do meritórneho výroku vyhovieť nemohol.

V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil. Za opodstatnený vyhodnotil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie odporu proti platobnému rozkazu. Za jeden úkon právnej služby patrí odmena ( § 11 ods. 1, písm. b/ Vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z ) - 1/13-tina výpočtového základu, keďže ide o právne zastúpenie v spotrebiteľskej veci, konkrétne v sume 51,45 eur za 1 úkon, za dva úkony v sume 102,90 eur. Ku každému úkonu patrí aj režijný paušál 2 x 7,81 eur, t.j. 15,62 eur. Odmena právnej služby za uvedené úkony prináleží v sume 118,52 eur. Za neúčelne vynaložené trovy vyhodnotil odvolací súd odmenu uplatnenú za úkon právnej služby

- účasť na pojednávaní dňa 25.2.2014, je preukázané, že sa uvedeného pojednávania zúčastnil splnomocnený zástupca advokátskej kancelárie. Vo svojom prednese sa však iba stručne obmedzil a poukázal na vyjadrenie v podanom odpore proti platobnému rozkazu. Na predmetnom pojednávaní obšírnejší právny a skutkový rozbor zúčastnený poverený právny zástupca neprezentoval. V súvislosti s účasťou na dotknutom pojednávaní vznikol nárok na náhradu cestovných nákladov za použitie osobného motorového vozidla. Tento spôsob dopravy vzhľadom na vzdialenosť konania pojednávania hodnotil krajský súd za primeraný dopravný prostriedok a titulom cestovných náhrad priznal nárok na náhradu v sume 153,54 eur (448 km x základná náhrada 0,183 eur + spotreba 11,5 l/100 km x cena 1,389 eur/ liter). Trovy právneho zastúpenia patria a aj boli priznané v sume 272,06 eur. Krajský súd nepriznal uplatnenú náhradu za stratu času. Vychádzal zo zmyslu a povahy uvedeného inštitútu, keď označený nárok vznikne vtedy, ak ide o úkon právnej služby vykonávaný v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta za čas strávený cestou do tohto miesta a späť. Iba v tomto prípade advokátovi patrí náhrada za stratu času v uplatňovanej výške. V súdenej veci sa dňa 25.2.2014 pojednávania zúčastnil poverený koncipient advokáta, ide o zamestnanca - pracovníka advokátskej kancelárie, preto nemožno vo vzťahu k tomuto zamestnancovi (hoc advokátom povereného na zastupovanie na pojednávaní) konštatovať dôvodnosť nároku na náhradu za stratu času. Krajský súd osobitne zdôrazňuje, že cieľom inštitútu náhrady za stratu času cestou do miesta poskytnutia úkonu právnej služby mimo sídla advokáta a späť, je nahradiť celkový čas, ktorý advokát strávil počas cesty pre tento účel.

Uvedené úvahy viedli krajský súd k zmene výroku rozsudku o náhrade trov prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodoval podľa v spojení s V štádiu odvolacieho konania navrhovateľ úspešný nebol, bolo by jeho povinnosťou nahradiť úspešnej procesnej strane trovy odvolacieho konania, avšak ani odporkyňa ani vedľajší účastník na jeho strane si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili a v podstate ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by boli vznikli nejaké trovy úspešným procesným stranám v súvislosti s podaným odvolaním navrhovateľa. Z tohto dôvodu účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu trov odvolacieho konania krajský súd nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné nie je.