Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21P-31-2022.pdf
PDF · 142.59 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/31/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci manželky, ktorá podala návrh
- matky: A. K., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XXX, S., zastúpená: Advokátska kancelária Lányiová, s.r.o., IČO: 47 258 535, so sídlom Nám. sv. Michala 11, Hlohovec, proti manželovi
- otcovi: T. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, t.č. U. R., zastúpený: KUČERA & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Slov. nár. povstania 6, Hlohovec, IČO: 52 425 592, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: K. K., nar. XX.XX.XXXX, a Y. K., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom ako matka, obe zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo manželov uzavreté dňa XX.XX.XXXX v S., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu S., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane 8, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .
II. Maloletá K. a maloletý Y. sa zverujú do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
III. Otec je povinný platiť výživné na maloletú K. v sume 140 eur mesačne a na maloletého Y. v sume 110 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
IV. Styk otca s maloletou K. a maloletým Y. sa neupravuje.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
VI. Štát nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka - matka sa návrhom doručeným súdu dňa 20.06.2022 domáhala rozvodu manželstva uzavretého dňa XX.XX.XXXX v S., zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu S., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane 8, pod poradovým číslom XXX a zároveň úpravy práv a povinností k maloletej K. a maloletému Y. na čas po rozvode tak, že maloleté deti budú zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otec bude povinný platiť výživné na maloletú K. vo výške 280 eur mesačne a na maloletého Y. vo výške 220 eur mesačne a styk otca s maloletými deťmi žiadala zakázať.
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli na základe vzájomnej citovej náklonnosti po asi ročnej známosti. Po sobáši spolu žili najskôr v prenajatých bytoch, v roku 2000 sa presťahovali do rodinného domu v C., kde žijú doposiaľ. Tento dom je v bezpodielovom spoluvlastníctve. Manželstvo
bolo harmonické približne do narodenia syna. Vtedy manžel začal popíjať, postupne čoraz viac, začal byť agresívny, fyzicky manželku napádal, v tom čase jej zlomil sánku. Manžel pracuje ako vodič kamiónu, od utorka do soboty je nepretržite v práci, cez víkendy je doma. V súčasnosti manžel vypije 3 fľaše tvrdého alkoholu za víkend. Počas manželstva bola manželka manželovi dvakrát neverná, manžel na to vždy prišiel a vždy ju veľmi zbil. Celé manželstvo bola pod jeho prísnou kontrolou, mal „napichnutý“ aj jej mobilný telefón. O tom, ako ju fyzicky a psychicky týral vedeli zrejme iba susedia, ktorí ju jedenkrát prichýlili, keď ju manžel vyhodil z domu nahú. Bála sa komukoľvek o jeho správaní povedať, nakoľko mala pocit, že jej nikto nedokáže pomôcť. Situácia sa rapídne zhoršila, keď manžel začal biť aj ich dcérku, za horšie známky ju vždy fyzicky potrestal, zamkol ju v izbe a odmietol jej dať jesť. Pokiaľ to bolo možné, bránila ju svojim telom, niekedy to však možné nebolo. Podrobnejší opis toho, čo sa u nich dialo, je uvedený v zápisnici o výsluchu svedka. Po tom, ako manžel dobil dcéru v pondelok dňa 6.6.2022, v utorok 7.6.2022 odišiel do práce a pri návrate domov na Slovensko ho zadržala polícia, pričom momentálne je vo väzbe práve kvôli útoku na dcéru. Nakoľko o väzbe súd rozhodoval až dňa 14.06.2022, Okresné riaditeľstvo PZ v C., Obvodné oddelenie PZ S. rozhodlo dňa 13.6.2022 o vykázaní manžela zo spoločného obydlia. Manželstvo je nefunkčné už dlhú dobu, s manželia si nerozumejú, tento stav je nezvratný, manželka za žiadnych okolností nemám záujem obnoviť manželské spolužitie. Matka žiada, aby súd zakázal styk otca s oboma deťmi, nakoľko otec je pre obe deti veľmi nebezpečný a je v ich záujme, aby sa s ním vôbec nestretávali. Matka je invalidná dôchodkyňa, jej zárobkové možnosti a schopnosti sú vzhľadom k jej zdravotnému stavu veľmi obmedzené. Poberá invalidný dôchodok vo výške 256 Eur mesačne. Zarába si ako upratovačka a od 20.06.2022 nastupuje do nového zamestnania, do zariadenia pre seniorov Harmónia v S., kde bude pracovať ako pomocná sila v kuchyni s príjmom 400 Eur brutto mesačne. Spolu s deťmi žije v rodinnom dome v C.. Matka je od narodenia nepočujúca, trpí obojstrannou praktickou hluchotou. Otcov príjem je vo výške približne 1500 Eur netto mesačne. K. navštevuje 6. ročník ZŠ v S., mal. Y. navštevuje materskú školu v S.. Obe deti sú zdravé, výdavky na ich výživu sú bežného charakteru. Manželka ako dôkazy označila a predložila sobášny list, rodné listy maloletých detí, lekársku správu pediatra, zápisnicu o výsluchu svedka, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia.
3. Manžel - otec vo vyjadrení k návrhu uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Počas manželstva sa vyskytlo viacero udalostí a situácii, ktoré postupom času a najmä v súčasnosti dospeli aj uňho do štádia, kedy je presvedčený, že rozvod manželstva bude za daných okolností zrejme jediným riešením celej situácie. Vzhľadom na skutočnosť, že manžel je v súčasnosti väzobne trestne stíhaný za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ktorého skutku sa mal dopustiť voči manželke a maloletej dcéry, pričom uvedené trestné stíhanie je viac-menej založené na výpovedi práve manželky, je s ohľadom na všetky okolnosti dostatočne zrejmé, bez potreby hlbšieho skúmania vážnosti narušenia a trvalosti rozvrátenia ich vzťahov, že za týchto okolností, nemôže manželstvo plniť svoj účel a rovnako nemožno od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manžel rovnako uvádza, že jeho manželstvo s manželkou bolo úplne harmonické do času narodenia ich syna Y., kedy následne manžel prišiel na neveru zo strany manželky, čo pomerne ťažko znášal, keďže celé týždne bol odlúčený od rodiny z dôvodu práce v zahraničí, aby rodinu uživil a nič im nechýbalo, pričom manželka takýmto spôsobom porušila základné zásady manželského spolužitia. Uvedené malo následne vplyv na ďalšie fungovanie manželského spolužitia, kedy jej manžel pri rôznych hádkach túto neveru vyčítal. Neskôr sa k tomu pridružili aj hádky a konflikty iniciované manželkou, postupné vzájomné osočovanie, čo postupne viedlo k ochladnutiu vzájomných citových väzieb. Manžel má záujem, aj napriek všetkým skutočnostiam, na korektnom ukončení manželstva a rozvode, a preto navrhuje, aby súd manželstvo manžela a manželky rozviedol. Čo sa týka navrhovanej úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, manžel súhlasí so zverením oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti manželky. Manžel nesúhlasí s návrhom manželky, aby bola len ona oprávnená zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok, keďže podľa Zákona o rodine, aj zaužívanej súdnej praxe, aj pri zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti len jedného rodiča zostáva druhému rodičovi zachované právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok, keďže obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, medzi ktoré nepochybne patrí aj zastupovanie a správa majetku detí. Z uvedeného dôvodu manžel preto žiada, aby aj jemu zostalo zachované právo zastupovať a spravovať majetok oboch maloletých detí. Pokiaľ ide o manželkou navrhovanú výšku výživného, manžel s navrhovanou sumou výživného spolu vo výške 500 Eur na obe deti nesúhlasí, nakoľko táto suma vôbec nezodpovedá jednak aktuálnym možnostiach, schopnostiam a majetkovým pomerom na strane manžela, ako ani potrebám maloletých detí. Manžel si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti, avšak výška výživného by mala zohľadňovať všetky okolnosti a možnosti na strane povinného rodiča, a tiež aj na strane dieťaťa. V aktuálnych
možnostiach manžela, keďže je väzobne stíhaný bez možnosti pracovaného zaradenia a momentálne bez akéhokoľvek príjmu, je prispievať na výživu maloletých detí len minimálnym výživným podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, ktorú vyživovaciu povinnosť si manžel momentálne plní poukazovaním výživného v uvedenej výške manželke. Akonáhle bude manžel prepustený z väzby a bude pokračovať v zamestnaní je pripravený plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v zodpovedajúcej sume, aby bolo o potreby maloletých detí primerane postarané. Čo sa týka navrhovanej úpravy styku s maloletými deťmi, manžel absolútne nesúhlasí, aby súd zakázal jeho styk s maloletými deťmi. Manželka svoj návrh na zákaz styku manžela s deťmi odôvodňuje tvrdením, že manžel je pre deti nebezpečný a je v ich záujme, aby sa s ním nestretávali, pričom uvedené nekonkretizuje žiadnymi konkrétnymi a preukázanými dôvodmi. Je pravdou, že manžel je väzobne trestne stíhaný za trestný čin týrania blízkej osoby, ktorého skutku sa mal dopustiť voči manželke a maloletej dcére, avšak v danom prípade v súčasnosti prebieha vyšetrovanie a samotný skutok je predmetom dokazovania, na základe výsledkov ktorého sa bude ustaľovať či vôbec došlo k naplneniu tejto skutkovej podstaty trestného činu, prípadne iného trestného činu, alebo nie. S poukazom na prezumpciu neviny manžela, ktorú je potrebné aj v tomto prípade rešpektovať, nemôže byť skutočnosť, že je voči manželovi vedené trestné stíhanie pre vyššie uvedený trestný čin dôvodom na uloženie mu zákazu styku s maloletými deťmi. Minimálne vo vzťahu k maloletému synovi Y. nie je manžel ani len obvinený, preto akákoľvek čo i len úvaha o uložení zákazu styku minimálne s maloletým synom nie je na mieste. V tomto prípade manžel navrhuje, aby súd upravil jeho styk s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny týždeň od soboty od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod. ako aj špecificky v rámci jednotlivých prázdnin a sviatkov, aby mal aj manžel zachované právo podieľať sa na výchove a starostlivosti o maloleté deti. V prípade, ak sa dcéra alebo aj syn odmietnu s manželom stretávať vzhľadom na aktuálnu situáciu, navrhuje tieto stretnutia realizovať za pomoci kolízneho opatrovníka alebo psychológa, aby došlo k obnoveniu kontaktu maloletých detí s otcom. Manžel má obe deti aj napriek všetkému čo sa udialo stále veľmi rád a je na nich úzko citovo naviazaný a má záujem sa s nimi stretávať. Potvrdenie o výške príjmu manžela si dal manžel vystaviť v apríli 2022 od svojho vtedajšieho zamestnávateľa pre účely úveru a tiež potvrdenie o vyplatených diétach za obdobie od 04/2021 do 03/2022. Manžel pracoval niekoľko rokov ako vodič kamióna v Rakúsku, pričom do júna 2022 pracoval u slovenského dopravcu spoločnosti Műller- Transporte,s.r.o., so sídlom Rybničná 40, 835 64 Bratislava, IČO: 35 932 813 s miestom výkonu práce v Rakúsku, a od júna 2022 sa zamestnal ako vodič Kamióna u Rakúskeho dopravcu spoločnosti Neotrans GmbH, so sídlom Rauchenwartherstraße 11, 2325 Himberg, Rakúsko. U nového zamestnávateľa manžel odpracoval len jeden týždeň, keďže dňa 11.06.2022 bol zadržaný a následne vzatý do väzby, v dôsledku čoho s ním spomínaný zamestnávateľ ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe. Doklad o ukončení pracovného pomeru bol manželovi zaslaný na adresu trvalého pobytu, ktorý zrejme prevzala manželka, a tento mu, ani jeho príbuzným, doposiaľ neodovzdala, takže ho nevie súdu predložiť. V predchádzajúcom zamestnaní dosiahol manžel príjem v zložení základný plat cca 690 Eur v čistom + cestovné náhrady tzv. diéty v pohyblivej výške, čo spolu predstavovalo v priemere cca 1.500 až 1.800 Eur. Iné príjmy manžel nemá a ani nemal v predchádzajúcich 12-tich mesiacoch. V súvislosti s príjmom manžela je však potrebné poukázať na to, že manžel uvedený príjem dosahoval pred jeho vzatím do väzby, pričom v súčasnosti je nezamestnaný a nemá istotu práce po jeho prepustení z väzby. Čo sa týka pravidelne sa opakujúcich podstatných výdavkov manžela, ktoré uhrádza resp. uhrádzal pokým mal príjem, tieto pozostávajú z nasledovných položiek: elektrina 100 Eur mesačne, voda 150 Eur ročne, internet v dome 150 Eur ročne, TV 100 Eur ročne, mobilný telefón + splátky za mobilné zariadenia 100 Eur mesačne, komunálny odpad + daň z nehnuteľnosti 100 Eur ročne, nafta do auta na cestu z a do práce (C. / Rakúsko) 200 Eur mesačne, splátka hypotéky na rodinný dom + prefinacovanie starých pôžičiek 580 Eur mesačne, splátka spotrebného úveru z PSS, a.s. 100 Eur mesačne, splátka bezúčelového úveru z Cetelem 100 Eur mesačne. Okrem týchto výdavkov má manžel pravidelne sa opakujúce výdavky na stravovanie, ošatenie, hygienu a lieky, ktoré predstavujú mesačne sumu cca 350 Eur.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s návrhom, vyjadrením k návrhu, obsahom listinných dôkazov predložených účastníkmi, odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni, odpoveďou lustrácia v ZVJS, vyjadrením zamestnávateľa otca, výsluchom manželky - matky, manžela - otca, vyjadrením právnej zástupkyne manželky - matky na pojednávaní, právneho zástupcu manžela - otca na pojednávaní, vyjadrením procesného opatrovníka maloletých detí na pojednávaní, s obsahom celého spisového materiálu, pričom súd zistil nasledovný skutkový stav.
5. Právna zástupkyňa manželky - matky na pojednávaní uviedla, že žiada v súlade návrhom, aby súd manželstvo účastníkov rozviedol, čo sa týka zverenia detí trvá na tom, čo je uvedené v návrhu s výnimkou
zákazu styku a navrhuje, aby súd styk otca s deťmi neupravoval a aby obaja rodičia boli oprávnení deti zastupovať a spravovať ich majetok. Od podania návrhu prišlo k zmene na strane matky a to tak, že užíva nájomný mestský byt v S. a jej výdavok na bývanie - nájomné je 277 eur mesačne aj s energiami a je stále zamestnaná s príjmom v sume 400 eur brutto a poberá invalidný dôchodok, prídavky na deti vo výške 60 eur mesačne. Má výdavok na televíziu a internet v sume 16 eur mesačne, mobilný telefón 29 eur mesačne, mobilný telefón dcérin 10 eur mesačne, synovi platí stravu v škôlke 14 eur mesačne. Deti majú bežné výdavky primerané veku, sú zdravé, nemajú žiadne krúžky. Maloletá K. navštevuje siedmy ročník Základnej školy v S. a maloletý Y. navštevuje V. školu v S.. Maloletá K. sa stravuje doma. Matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Ani matka nemá vedomosť, že by mal otec ďalšiu nehnuteľnosť alebo vytvorené úspory. Načúvací aparát má matka už dávno a baterky do neho mu kupuje matkina matka. Právna zástupkyňa manželky - matky ďalej uviedla, že žiada, aby súd otcovi detí neuložil povinnosť platiť výživné v rozsahu 30% jeho čistého príjmu. Navrhuje, aby sa výška príjmu posudzovala ako bol v čase, keď bol na slobode. Výdavok na stravu na maloletú K. je okolo 200 eur, výdavok na oblečenie a obuv je 60-80 eur. Na hygienu a drogériu 20-25 eur a školské potreby v priemere 20 eur mesačne. Strava v škôlke je 16 eur, strava v domácnosti pre Y. je 170 eur. Oblečenie a obuv 60 eur mesačne, hygiena a drogéria 15 eur. Čo sa týka výdavkov matky od posledného pojednávania sa nič nezmenilo. Otec detí sa vyjadril, že dostával mesačne aj asistenčný príspevok v rozmedzí od 120-150 eur, táto suma by mala byť preto pripočítaná k čistému príjmu. Okrem toho mal fušky, ročne okolo 200 eur, matka sa domnieva, že to bolo podstatne viacej. Žiada, aby súd vychádzal z jeho čistého mesačného príjmu vo výške 1300 eur mesačne.
6. Manželka - matka na pojednávaní pri výsluchu uviedla, že na návrhu na rozvod manželstva trvá, pridržiava sa toho čo je uvedené v návrhu. S manželom už nežijú v spoločnej domácnosti, odkedy je v ÚVV, odvtedy ani spolu nehospodári, ani intímne spolu nežijú. O obnovenie manželského spolužitia nemá záujem, toto vylučuje. Príčinou rozvratu manželstva je to, čo uviedla vo svojom návrhu. Matka býva sama s deťmi v nájomnom byte v S.. Čo sa týka výdavkov a príjmov, je to tak ako uviedla právna zástupkyňa. Manželka nikdy nevidela výplatné pásky manžela, manžel len priniesol peniaze, ona nevie z čoho bolo a ako boli. Nevie, kde v zahraničí býval a kde sa stravoval. Z manželovej výplaty sa uhrádzali výdavky na domácnosť, na nákupy chodili spolu, ale platil manžel. Manželka nevie, či aj úvery platil manžel. Príjem osobného asistenta bol príjmom manžela pokiaľ bol priznaný. V súčasnosti túto dávku nikto nepoberá. Matka má naň nárok, ale zatiaľ nemá nikoho za asistenta. V súčasnosti poberá invalidný dôchodok vo výške 300,80 eur.
7. Právny zástupca manžela - otca na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia k návrhu. Manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasí a na čas po rozvode súhlasí, aby boli obe deti zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok s tým, aby styk otca s maloletými deťmi zostal neupravený. Pokiaľ ide o výživné vzhľadom na to, že v aktuálnych možnostiach a schopnostiach otca je možné prispievať len sumou minimálneho výživného navrhuje, aby súd toto určil v minimálnej výške s tým, že otec má záujem v prípade, ak sa bude môcť zamestnať prispievať na výživu detí primeraným a zodpovedajúcim výživným. Otec pracoval pred nástupom do ÚVV ako vodič kamiónu s tým, že týždeň pred vzatím do väzby zmenil zamestnávateľa a zamestnal sa u rakúskeho zamestnávateľa s tým, že tento s ním skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe z dôvodu jeho vzatia do väzby ku dňu 15.6.2022. Pokiaľ ide o príjem, tento zdokladovali, v otázke vyplácaných diét sa momentálne nevie vyjadriť, nevie, akú časť spotreboval a aká časť zostala pre potreby rodiny. Výdavky otca rozpísali, sú to výdavky, keď bol na slobode. V U. nie je zamestnaný a trovy výkony väzby mu zatiaľ neboli vyúčtované. Pokiaľ ide o výdavky okrem bežných výdavkov a nákladov na domácnosť poukazuje na pomerne vysokú úverové zaťaženie manželov, jedná sa o úvery v súvislosti s kúpou nehnuteľnosti, prípadne spotrebné úvery na vybavenie domácnosti, ktoré sa prevažne splácali z príjmu otca, pričom v súčasnosti je medzi účastníkmi dohoda o odpredaji spoločnej nehnuteľnosti, čím by sa od dosiahnutej kúpnej ceny mali určité záväzky vysporiadať. Otec nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť ani hodnotné hnuteľné veci. Právny zástupca nemá informáciu, že by otec mal vytvorené úspory, skôr tam prevládali pasíva. Otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec sa lieči na vysoký krvný tlak, doplatok bude zrejme iba minimálny. Nemá, vedomosť, že by sa liečil na nejaké ochorenie. Manžel popiera, že nadmerne požíval alkoholické nápoje, že bil maloletú K. za zlé známky, že ju zamykal v izbe a že jej odmietal dávať jesť. Právny zástupca manžela - otca na pojednávaní ďalej uviedol, že výživné žiada pokiaľ možno určiť v čo najmenšie výške vzhľadom k tomu, že otec je stále vo výkone väzby, včera bol tunajším súdom neprávoplatne odsúdený trestu odňatia slobody vo výmere troch rokov nepodmienečne, bolo podané z oboch strán odvolanie, o ktorom bude
rozhodovať odvolací súd. Otec má záujem prispievať na výživu svojich detí v potrebnom rozsahu avšak za predpokladu, že bude mať na to príjem, samozrejme si je vedomý toho, že momentálne príjem nemá a o deti musí byť postarané po finančnej stránke a teda je uzrozumený s tým, že namiesto neho bude túto povinnosť plniť štát a žiada zohľadniť tú skutočnosť, že je momentálne bez akéhokoľvek príjmu, posledný pracovný pomer mu zanikol v skúšobnej dobe z dôvodu že bol vzatý do väzby a preto po výkone trestu si bude musieť nájsť novú prácu ak teda zostane vo výkone trestu. Pokiaľ ide o jeho príjem z dožiadaného výsluchu vyplynulo, že okrem pevného mesačného príjmu ktorý bol 700 eur v čistom dokázal v vyplatených diét od zamestnávateľa ušetriť do rodinného rozpočtu cca 400 eur, pričom zvyšok spotreboval na stravovanie sa počas pracovných ciest a teda jeho čistý mesačný príjem z tohto zamestnania bol v rozsahu cca 1000-1100 eur už z ktorého spolu s príjmom manželky uhrádzal výdavky, ktoré špecifikovali vo vyjadrení otca. Trovy väzby mu ešte neboli vyčíslené, jeho výdavky sú náklady na telefonovanie, ktoré mu pomáhajú hradiť rodina a priatelia a nejaký drobný nákup v ústavnom bufete, tieto výdavky nevynakladá zo svojho. Žiada, aby všetko uvedené súd zohľadnil a určil výživné primerané k týmto skutočnostiam. Príjem na asistenciu nebol príjmom otca, ale príjem matky, vyplácaný otcovi. Matke bol priznaný nárok na osobnú asistenciu a on bol asistentom. Tým, že nie je, ale niekto ten príspevok poberá a pokiaľ ide o fušky bola to aktivita otca spočívajúca v tom, že keď mal voľno a chcel opraviť motorové vozidlo na toto využíval príjem z týchto fušiek avšak je potrebné poukázať, že otec riadne pracoval v zamestnaní kde dosahoval nadštandardný príjem, preto nevidíme dôvod, aby nejaký príjem v podobe zárobku z fušku sa mu zarátaval do čistého príjmu. Bolo to ojedinelé, nepravidelné a závislé na voľnom čase otca.
8. Manžel - otec pri výsluchu v U. uviedol, že v období, keď bol zamestnaný u zamestnávateľa Müller
- Transport s.r.o., pracoval od pondelka až piatku a každý druhý týždeň do soboty, lebo to bola nočná, v sobotu, prichádzal domov. Opakovalo sa to každý týždeň. Ako vodič kamiónu jazdil so Rakúska a Českej republiky. Počas ciest spával v Rakúsku, Goellersdorf, penzión M., v iných zariadeniach nie. To neplatil on, uhrádzala to firma. V týždni 5 nocí. Platil to zamestnávateľ. Počas týchto služobných ciest sa stravoval aj v reštauráciách aj si chystal jedlo do práce z nákupov. Napr. na D1, keď chodil do Českej republiky, to bolo V., tam chodil pravidelne. Bolo to 10 dní v mesiaci, cca 22 eur aj s kávou. Keď som mával nočné, väčšinou V. alebo na pumách, zakaždým približne do 20 eur. Počas jazdy do X. napríklad. Ešte pizzéria v Goellersdorfe, okolo 15 eur za jedlo. Tieto dni presne odhadnúť nevie, mohlo to byť 10
- 12 dní. Z diét spotreboval priemerne mesačne maximálne 700 eur, čo nespotreboval, to sa donieslo domov. Diéty mal približne 1100 eur, takže približne 400 eur mohol doniesť domov. Úspory už nemá, boli vytvorené a boli v domácnosti, ktorá momentálne neexistuje. Inú nehnuteľnosť okrem rodinného domu v C. nevlastní. Manželka poberá invalidný dôchodok vo výške 270 eur, plus má príjem z práce 300 eur a stravné lístky 100 eur. Manžel platil hypotéku, refinanc a energie, školu a škôlku, pohonné hmoty, v práci mal zľavu a manželka platila zvyšné veci - stravu, oblečenie. Manžel platil všetky úvery a telefóny. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami v sume 145 eur hradil z asistenčného príplatku, to bolo 120 až 150 eur. Výška závisela od počtu dní v mesiaci. Manžel mal ešte fušky, ale to išlo na opravy áut a podobne, najbližšie bola oprava manželkinho auta, okolo 800. Príjem z fušiek bol 200 eur ročne. Manžel tu nezarába, nevie, ako má platiť výživné. V prípade prepustenia na slobodu je ochotný a chce platiť na deti, kupovať im všetko, čo budú potrebovať. Úver od spoločnosti CETELEM bol braný asi dva mesiace pred zadržaním, nevie, či odišla splátka. Manžel nevie, kde sú všetky veci a čo zostalo v dome, vie, že celý dom je vybielený. Úspory boli aj v hotovosti, mal tam aj rôzne mince. Boli aj v zlate (náušnice, prstene, zlaté a strieborné mince). Úver z Cetelemu bral s oboznámením manželky, nastúpil do novej práce, tam mal byť 2600 eur plat, vedel, že to bude schopný splácať. Mal dohodnutý termín nástupu s rakúskou zmluvou pre rakúsku poštu. Má už aj prepúšťacie papiere. V prípade prepustenia na slobodu ho šéf automaticky chce do práce, lebo to je špeciálna práca s wab kontajnermi.
9. Procesná opatrovníčka maloletého na pojednávaní uviedla že obe maloleté deti navrhuje zveriť do osobnej starostlivosti matke, styk s maloletými deťmi navrhuje neupraviť a čo sa týka výšky výživného to nechá na úvahe súdu.
10. Podľa ustanovenia § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
12. Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
13. Podľa ustanovenia § 23 Zákona o rodine, ods. 1 súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, ods. 2 súd prvá veta zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada, ods. 3 súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
14. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k rozvodu manželstva účastníkov. Manželia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v S., zapísané je v knihe manželstiev matričného úradu S., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane 8, pod poradovým číslom XXX. V konaní bolo nesporné, že manželstvo bolo uzavreté asi po ročnej známosti z lásky. Manželstvo bolo harmonické až do narodenia syna, kedy manžel zistil, že manželka mu bola dva krát neverná. Manžel to ťažko znášal, pri hádkach manželke neveru vyčítal. Manželka tvrdila, že manžel začal počas víkendov nadmerne požívať alkoholické nápoje, bol agresívny a manželku viac krát fyzicky napadol. Neskôr začal biť a trestať dcéru za zlé známky. Manžel uvedené poprel, avšak v konaní bolo nesporné, že manžel je aktuálne vo väzbe a je trestne stíhaný za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, ktorého sa mal dopustiť voči manželke a mal. K., pričom trestné konanie nie je právoplatne skočené. Od júna 2022, kedy bol manžel vzatý do väzby manželia spolu nežijú, nehospodária spoločne, intímne spolu nežijú, nerozumejú si. Obaja manželia zhodne tvrdili, že medzi nimi došlo k citovému odcudzeniu a obnovenie manželského spolužitia nemajú záujem.
15. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo neplní svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ďalšie trvanie tohto iba formálneho zväzku nie je v spoločenskom záujme a zároveň nie je ani v rozpore so záujmami maloletých detí pochádzajúcich z manželstva, preto súd manželstvo účastníkov rozviedol.
16. Podľa ustanovenia § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode.
17. Podľa § 24 ods. 1, 3 a 4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (1). Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná (3). Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (4).
18. S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že z manželstva pochádzajú dve maloleté deti a to K. a Y.. Matka žiadala, aby súd maloletú K. a maloletého Y. zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Otec súhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky ako aj s tým, aby obaja rodičia bolo oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. V konaní bolo nesporné,
že maloleté deti sa aj aktuálne nachádzajú v osobnej starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, pričom zverenie detí do osobnej starostlivosti matky odporučil aj procesný opatrovník maloletých detí, preto súd maloletú K. a maloletého Y. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, keď dôvod na obmedzenie tohto práva zo strany ani jedného rodiča súdom zistený nebol.
19. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).
20. Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Ďalej súd uložil otcovi, ktorému neboli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, povinnosť platiť výživné na maloletú K. v sume 140 eur mesačne a na maloletého Y. v sume 110 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
23. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd zo skutočnosti, že matka s maloletými deťmi býva v nájomnom byte v S., nájomné uhrádza vo výške XXX eur mesačne. Matka ďalej uhrádza poplatok za televíziu a internet v sume 16 eur, mobilný telefón v sume 29 eur. Matka s otcom majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov rodinný dom v k.ú. C., ktorý aktuálne predávajú. Matka bola zamestnaná v období od 10.11.2020 do 17.06.2022 u zamestnávateľa ATALIAN SK s.r.o., od 20.06.2022 je matka zamestnaná u zamestnávateľa S. - D. pre seniorov, S. a jej čistý priemerný mesačný príjem za obdobie 8/2022 až 12/2022 bol vo výške 642,74 eur. Matka poberá invalidný dôchodok vo výške 300,80 eur mesačne a prídavky na dve deti v sume 60 eur mesačne. Matka má vyživovaciu povinnosť len k maloletej K. a maloletému Y..
24. Maloletá K. navštevuje siedmy ročník D. školy v S., v škole sa nestravuje, výdavok na stravuje je vo výške 200 eur, na oblečenie a obuv je 60-80 eur, na hygienu a drogériu je 20-25 eur, školské potreby 20 eur, poplatok za mobilný telefón je vo výške 10 eur mesačne. Výdavky maloletej K. sú spolu vo výške 325 eur mesačne. Maloletá K. nenavštevuje žiadne krúžky a je zdravá.
25. Maloletý Y. navštevuje V. školu v S., poplatok za stravu v MŠ je 16 eur mesačne, výdavok na stravu doma je 170 eur, oblečenie a obuv je 60 eur, na hygienu a drogériu je 15 eur. Výdavky maloletého Y. sú spolu vo výške 261 eur mesačne Maloletý je zdravý.
26. Otec sa od júna 2022 nachádza vo väzbe, kde nie je zamestnaný. Otec pred vzatím do väzby pracoval ako vodič kamiónu a to do júna 2022 u slovenského dopravcu spoločnosti Műller- Transporte,s.r.o., so sídlom Rybničná 40, 835 64 Bratislava, u ktorého podľa potvrdenia (č.l. 36) bol jeho čistý priemerný mesačný príjem za posledných dvanásť mesiacov vo výške 697 eur, diéty mu boli vyplatené priemerne vo výške 1.144,25 eur mesačne (č.l. 35). Otec pri výsluchu potvrdil, že z diét mu zostávalo približne 400 eur mesačne. Otec jazdil do Rakúska a Českej republiky, na ceste bol od pondelka do piatku, resp. soboty. Otec poberal aj asistenčný príplatok priemerne vo výške 135 eur mesačne. Priemerný mesačný príjem otca tak spolu bol vo výške 1.232 eur mesačne. Od júna 2022
sa otec zamestnal ako vodič Kamiónu u Rakúskeho dopravcu spoločnosti Neotrans GmbH, so sídlom Rauchenwartherstraße 11, 2325 Himberg, Rakúsko. U nového zamestnávateľa otec odpracoval len jeden týždeň, nakoľko dňa 11.06.2022 bol zadržaný a následne vzatý do väzby, v dôsledku čoho s ním nový zamestnávateľ ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe. Otec mávaj aj fušky, príjem bol do 200 eur ročne. Otec pred vzatím do väzby uhrádzal výdavky na elektrinu vo výške 100 Eur mesačne, vodu 150 Eur ročne, internet v dome 150 Eur ročne, TV 100 Eur ročne, mobilný telefón + splátky za mobilné zariadenia 100 Eur mesačne, komunálny odpad + daň z nehnuteľnosti 100 Eur ročne, nafta do auta na cestu z a do práce (Tepličky / Rakúsko) 200 Eur mesačne, splátka hypotéky na rodinný dom + prefinancovanie starých pôžičiek 580 Eur mesačne, splátka spotrebného úveru z PSS, a.s. 100 Eur mesačne, splátka bezúčelového úveru z Cetelem 100 Eur mesačne. Okrem týchto výdavkov mal otec pravidelne sa opakujúce výdavky na stravovanie, ošatenie, hygienu a lieky v sume 350 Eur mesačne. Otec aktuálne tieto výdavky neuhrádza. V súvislosti s výkonom väzby mu ešte trovy väzby vyúčtované neboli, otec má výdavok na telefonovanie a drobný nákup v ústavnom bufete, čo mu pomáha hradiť rodina. Otec má vyživovaciu povinnosť len k maloletej K. a maloletému Y..
27. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným násilným konaním voči oprávnenému s následnou väzbou a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody „zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. 2. 2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018).
28. Z uvedeného rozhodnutia bola na zasadnutí občianskoprávneho kolégia NS SR dňa 29.11.2022 prijatá na uverejnenie v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR veta v znení: „Skutočnosť, že sa otec maloletého dieťaťa povinný platiť výživné dopustil úmyselného protiprávneho konania majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov, nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa. Nemôže ísť ani o dôvod, pre ktorý by sa nemal uplatniť princíp potencionality príjmov, v zmysle ktorého súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. V prípade povinného, ktorého osobná sloboda je obmedzená, však súd musí pri stanovení výšky výživného vychádzať aj z reálnych možností povinného počas obdobia obmedzenia jeho osobnej slobody, pretože v tomto čase sa povinný objektívne nemôže uplatniť slobodne na trhu práce.“ Takáto úprava právnej vety bola navrhnutá z dôvodu, že by bol problém pri aplikácii tohto rozhodnutia v tých prípadoch, kedy je osoba povinná platiť výživné odsúdená na viac ročný trest odňatia slobody.
29. Otec sa aktuálne stále nachádza vo väzbe, je obvinený z úmyselného trestného činu, ktorého sa mal dopustiť voči manželke a maloletej K., ktoré konanie je potrebné hodnotiť tak, že otec vlastným zavinením vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, preto súd pri určení výživného vychádzal z potenciálneho príjmu otca, ktorý by otec dosahoval, ak by nebol vzatý do väzby, teda zo sumy 1.232 eur, z ktorého príjmu podľa ustálenej súdnej praxe bolo možné určiť výživné v rozmedzí 20 % až
30 %. Vzhľadom na skutočnosť, že sa nejedná o reálne dosahovaný príjem, ale potenciálny príjem, vychádzal súd zo sumy 250 eur mesačne, ktorá predstavuje cca 20 % z príjmu otca, z ktorej sumy s prihliadnutím na vek maloletých detí a ich rozdielne odôvodnené potreby súd určil výživné na maloletú K. vo výške 140 eur mesačne a na maloletého Y. vo výške 110 eur mesačne, ktorá suma spolu s prídavkami na deti a s výživným od matky, ktorá sa na výživnom na maloleté deti podieľa ešte aj osobnou starostlivosťou, pokryje čiastočne odôvodnené potreby maloletých detí a zároveň takto stanovené výživné zodpovedá zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Súd dodáva, že otec ešte nebol právoplatne odsúdený na viacročný trest odňatia slobody, preto bolo možné pri určení výživného vychádzať z princípu potenciality príjmu povinnného.
30. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
31. Styk otca s maloletou K. a maloletým Y. rodičia nežiadali upraviť, nakoľko na tomto sa vedia dohodnúť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec sa už dlhšiu dobu nachádza vo väzbe, preto aj podľa názoru súdu je záujme maloletých detí styk s otcom neupravovať a ponechať na ho na dohode rodičov a detí, preto súd rozhodol tak, že styk otca s maloletými deťmi neupravuje.
32. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je náhrada trov konania v zásade vylúčená a neuplatňuje sa princíp úspechu ani zavinenia, pričom súd možnosť priznať náhradu trov konania v zmysle § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku nezistil.
34. Podľa § 155 ods. 2 CSP trovy spojení s tým, že strana koná v materinskom jazyku, znáša štát.
35. O nároku štátu na náhradu trov konania, ktoré vznikli štátu vyplatením odmeny súdnej tlmočníčke za tlmočenie manželke do posunkovej reči rozhodol súd tak, že štát nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko tieto trovy štátu boli spojené s tým, že manželka konala v jazyku, ktorému rozumie, preto s poukazom na § 155 ods. 2 CSP, štát nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.