Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_10C-43-2022.pdf
PDF · 74.32 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/43/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: Univerzitná knižnica v Bratislave, so sídlom Michalská 1, 814 17, Bratislava, IČO: 00 164 631, proti žalovanej: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, XXX XX, B., prechodne bytom C. – D. XXX, XXX XX, v konaní o zaplatenie 474,30 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť 474,30 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má proti žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.6.2022 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 474,30 € a náhrady trovy konania.
Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že žalovaná si v roku 2020 vypožičala u žalobcu knihy uvedené v žalobe v celkovej hodnote 438,30 € a keďže ich nevrátila napriek zaslaniu upomienok, na ktoré nereagovala podľa knižničného poriadku žalobcu, spôsobila tak žalobcovi škodu spolu s poplatkami za upomínanie v sume 36 € vo výške 474,30 €.
Žalobca k žalobe na dôkaz svojich tvrdení pripojil zriaďovaciu listinu žalobcu, knižničný poriadok a cenník služieb a poplatkov žalobcu, potvrdenie o výpožičkách a výpočet xerografickej kópie, zisťovanie titulov v sklade žalobcu, riaditeľskú výzvu a pokus o zmier, prihlášku používateľa, výzvu na vysporiadanie podlžností, výstup z knižničného konta používateľa, záznam transakcií vypožičanej knihy a informácie o poskytovaní služieb počas pandemickej situácie COVID-19.
V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.
Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, pretože sa ju nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Žalovaná sa totiž nezdržiava ani v mieste svojho bydliska evidovaného v Registri obyvateľov SR, ani v mieste svojho prechodného bydliska, ale podľa zistenia polície by sa mala zdržiavať na neznámom mieste v Bratislave.
Súd preto žalovanej žalobu, jej prílohy, procesné poučenie pre žalovanú a výzvu, aby sa žalovaná vyjadrila k žalobe podľa ust. § 167 ods. 2 C.s.p. , doručoval spôsobom, ktorý predpokladá ust. § 116 ods. 2 C.s.p. (Zákon č. 160/2015 Z.z.). Súd zverejnil oznámenie o doručovaní žaloby, jej príloh, procesného poučenia pre žalovanú a výzvy súdu, aby sa žalovanú v určenej lehote k žalobe vyjadrila, na webovej stránke súdu a na úradnej tabuli súdu s tým, že po 15 dňoch od zverejnenia sa tieto listiny považovali za doručené, aj keď sa o nich adresát, čiže žalovaná, nedozvedela.
Keďže šlo o spor, v ktorom bola riešená len otázka jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, pričom hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala sumu 2 000 €, súd v súlade s ust. § 177 ods. 2 písm. a) C. s. p. vo veci nenariadil pojednávanie, ale dňa 18.1.2023 rozsudok verejne vyhlásil bez nariadenia pojednávania.
Svoje skutkové zistenia súd založil na skutočnosti, že žalovaná tvrdenia žalobcu nerozporovala, v dôsledku čoho sa považovali za nesporné v súlade s ust. § 151 ods. 1 C.s.p.. Súčasne však tvrdenia žalobcu preukazovali aj listiny pripojené do súdneho spisu.
Súd mal nepochybne preukázané a to prihláškou používateľa, že žalovaná sa stala dňom 23.9.2020 klientkou žalobcu a zaviazala sa dodržiavať knižničný poriadok žalobcu. Potvrdeniami o výpožičke mal súd nepochybne preukázané, že žalovaná si v období od roku 2020 postupne do 4.1.2021 požičala knihy uvedené v žalobe a preto súd v tomto smere na obsah žaloby plne odkazuje.
V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by žalovaná bola požičané knižky vrátila v lehote, na ktorú sa zaviazala, resp. ku dňu vyhlásenia rozsudku. Tým žalobcovi spôsobila škodu v zmysle čl. XVIII. ods. 8 knižničného poriadku žalobcu, podľa ktorého používateľ aj návštevník zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosť za škodu sa riadi Občianskym zákonníkom.
Je zrejmé, že žalovaná nevrátila zapožičané knižky v počte celkovo 11 kusov ani na základe riaditeľskej výzvy z 28.6.2021, ani na základe pokusu o zmier zaslaného jej 28.7.2021 zo strany žalobcu. Za vyhotovenie týchto upomínacích podaní zo strany žalobcu bola povinná potom zaplatiť poplatky podľa cenníka služieb a poplatkov žalobcu a to za riaditeľskú upomienku 10 € a za pokus o zmier 26 €, čiže celkovo 36 €, čo predstavuje upomínacie náklady žalobcu a príslušenstvo pohľadávky na náhradu škody spôsobenú nevrátením kníh spolu v sume 474,30 €.
Nárok žalobcu na náhradu škody nachádza oporu inak v ust. § 420 ods. 1 Obč. zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.).
Podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 2 Obč. zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou, alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná a preto jej vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi proti neúspešnej žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.