Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-941-2013.pdf
PDF · 88.13 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/941/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného ERASMUS LEGAL, s. r. o., so sídlom Justičná 9, Bratislava, IČO: 36 789 615, proti odporkyni H. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, J., v konaní o zaplatenie 920,06 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/229/2012 - 165 zo dňa 21. 08. 2013, takto
rozhodol:
Odvolanie odporkyne odmieta.
Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len „O. s. p.“) tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznáva, čo odôvodnil tým, že v konaní úspešná odporkyňa si trovy konania neuplatnila.
V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 920,06 € s prísl. . Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou č. 3808197583, úverovými podmienkami, prehľadom o čerpaní a splácaní úveru, výzvou k úhrade dlhu, poštovým podacím lístkom preukazujúcim zaslanie výzvy a s ďalšími listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 30. 08. 2008 uzatvoril navrhovateľ s odporkyňou Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej poskytol odporkyni finančné prostriedky s úverovým rámcom vo výške 2.058,02 Eur. Navrhovateľ a odporkyňa sa dohodli na 54 mesačných splátkach po 62,50 Eur s celkovými nákladmi 1.078,80 Eur. Nakoľko odporkyňa úver nesplácala, vyzval ju navrhovateľ na splatenie celého dlhu vo výške 1.438,56 Eur. Okresný súd ďalej uviedol, že zo splátkového kalendára zistil, že odporkyňa čerpala celkom sumu 2.058,02 Eur, pričom na splátkach zaplatila navrhovateľovi celkom sumu 2.282,22 Eur, čo potvrdil aj samotný navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 24. 05. 2013. Výpisom zo splátkového kalendára k zmluve č. 38081975835 mal okresný súd za preukázané, že navrhovateľ bol povinný v čase uzavretia úverovej zmluvy započítať jednotlivé platby odporkyne najprv na istinu, čo v danom prípade neurobil, nakoľko platby odporkyne započítal v prevažnej časti na zmluvný úrok a potom na poistenie, či upomienky, čím obchádzal ustanovenie § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Okresný súd dospel k záveru, že keďže odporkyňa zaplatila navrhovateľovi sumu 2.282,22 Eur, pričom čerpala celkom sumu 2.058,02 Eur a jej platby boli započítané v priamom rozpore s ustanovením § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, „preplatila“ poskytnuté plnenia a preto považoval okresný súd nárok navrhovateľa za nedôvodný a žalobu zamietol.
Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 18. 09. 2013 navrhovateľ odvolal a v odvolaní uviedol, že rozsudok okresného súdu napáda v celom rozsahu a to podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) O. s. p., podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b) O. s. p., podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. a podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. K jednotlivým dôvodom odvolania navrhovateľ potom ďalej v odvolaní uviedol, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, následne nesprávne posúdil úverový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania, keď v treťom odseku odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovateľ v návrhu na začatie konania uviedol, že „dňa 30. 08. 2008 uzatvoril s odporkyňou revolvingovú zmluvu, na základe ktorej poskytoval odporkyni finančné prostriedky s úverovým rámcom vo výške 2.058,02 Eur“, čo podľa navrhovateľa nezodpovedá skutočnosti, keďže navrhovateľ s odporkyňou neuzavrel zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, ale Úverovú zmluvu č. 38081975835 zo dňa 08. 09. 2008 v podobe klasického jednorázového spotrebného úveru, pričom uvedené bolo zrejmé z návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 10. 08. 2013. Vo vzťahu k dôvodom zamietnutia žaloby navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že okresný súd len na základe záveru, že odporkyňa vrátila navrhovateľovi viac ako v skutočnosti čerpala dospel k záveru, že navrhovateľ stráca nárok na príslušenstvo úveru a prípadné sankcie spojené s porušením povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý „jednorázový“ spotrebný úver. V uvedenej súvislosti navrhovateľ v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom okresného súdu ohľadom neprípustnosti započítania splátok na iné nároky ako na istinu úveru, pričom súd bez akéhokoľvek ďalšieho odôvodnenia nepriznal navrhovateľovi nároky na príslušenstvo úveru, poistné, ktoré bolo riadne dohodnuté a sankcie, ktoré si navrhovateľ voči odporkyni nárokoval z dôvodu porušenia ustanovení úverovej zmluvy. Predmetná úverová zmluva aj napriek tomu, že je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahuje špeciálna právna úprava, je primárne najmä zmluvou úverovou v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, ktorej podstatnými náležitosťami je poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany navrhovateľa a vrátenie úveru spolu s úrokmi zo strany dlžníka. V zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka je predmetná úverová zmluva absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, t. j. takým druhom obchodného záväzkového vzťahu, ktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov, teda bez ohľadu na to, či ide o podnikateľov a bez ohľadu na to, či účastníci konajú v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Navrhovateľ ďalej poukázal na ustanovenie § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu pripojené. V uvedenej súvislosti poukázal navrhovateľ na úverové podmienky, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, pričom tieto boli so zmluvou v originálnom dokumente zároveň aj pevne spojené, nakoľko navrhovateľ ich uvádza na rubovej strane zmluvy a na ďalšom liste, ktorý je so zmluvou pevne spojený. Z citovanej právnej úpravy podľa navrhovateľa vyplýva, že k zmluve priložené všeobecné obchodné podmienky tvoria so zmluvou jeden celok a preto nemôžu byť materiálne ani formálne oddeľované od zmluvy. V uvedenej súvislosti navrhovateľ ďalej poukázal na § 8 hlavy 5 úverových podmienok, kde sa uvádza, že „spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako úverová zmluva, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy. Platba sa započíta vždy v uvedenom poradí na pohľadávku najskôr splatnú...“ Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že v zmysle § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započíta najprv na istinu, potom na úroky, ak dlžník neurčí inak (v znení účinnom od 01. 01. 2008), preto podľa navrhovateľa pokiaľ ide o súdom namietané započítanie jednotlivých splátok odporkyne do „zosplatnenia“ úveru, ktoré je podľa názoru súdu v rozpore s ustanovením § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, má navrhovateľ za to, že v tomto prípade ide o plnenie v splátkach a nie o čiastočné plnenie v zmysle § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, preto nie je možné posudzovať spôsob započítania v tomto prípade v zmysle predmetného ustanovenia. Navrhovateľ ďalej uviedol, že podľa odbornej literatúry a judikatúry SR, čiastočné plnenie sa podobá plneniu v splátkach. Pri plnení v splátkach je však výška splátok a splatnosť jednotlivých splátok vopred určená, kým pri čiastočnom plnení to tak nie je, keďže záleží iba na dlžníkovi, či čiastočné plnenie veriteľovi ponúkne, kedy a v akej výške. Uvedený právny názor vyplýva podľa navrhovateľa aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/54/2008, v ktorom Najvyšší súd SR potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu a deklaroval, že dohoda o splácaní úveru v splátkach sa nedá považovať za právo na čiastočné plnenie. Z uvedeného podľa názoru navrhovateľa vyplýva, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, pretože aplikoval nesprávnu právnu normu (§ 566 Občianskeho zákonníka) a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Vo vzťahu k spôsobu započítania čiastočných úhrad
po zosplatnení úveru navrhovateľ v odvolaní uviedol, že ohľadom právnej úpravy pojednávajúcej o spôsobe započítania čiastočného plnenia podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka (nie započítanie plnenia dohodnutého v splátkach), ide o ustanovenie dispozitívneho charakteru, od ktorého sa môžu zmluvné strany odchýliť. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že aj napriek vyššie uvedenému, ak by sa odvolací súd nestotožnil s právnym názorom navrhovateľa ohľadom aplikácie § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka v časti započítania čiastočných úhrad po zosplatnení úveru na iné nároky ako na istinu úveru, má navrhovateľ za to, že prvostupňový súd na základe aplikácie § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka došiel k absurdným záverom, keď navrhovateľovi priznal len rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a sumou, ktorú odporkyňa uhradila v splátkach. Okresný súd v odôvodnení neobjasnil, na základe čoho sa stal úver zrazu bezúročným a bez poplatkov, prípadne neplatne dohodnutým, čo by mohli byť jediné možné dôvody, kedy by súd mohol rozhodnúť tak, ako rozhodol. Keďže však súd vo svojom odôvodnení rozhodnutia deklaruje, že došlo k platne uzavretej úverovej zmluve, ktorá obsahovala všetky zákonom vyžadované náležitosti, svojím záverom nelogicky odpočítal od sumy poskytnutého úveru sumu uhradených splátok, pričom sa vôbec nevysporiadal so zamietnutím ďalších nárokov vzniknutých na základe platne uzavretej úverovej zmluvy, ktorá má všetky zákonom stanovené náležitosti. V uvedenej súvislosti poukázal navrhovateľ na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS/423/2010 zo dňa 06. 04. 2012, z ktorého vyplýva, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je potrebné považovať za formálny výkon práva na súdnu ochranu, ktorý porušuje základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Prvostupňový súd teda svojím konaním podľa navrhovateľa odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, pričom spôsobil, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. V závere odvolania navrhovateľ uviedol prehľad splátok, ktoré odporkyňa uhradila po zosplatnení úveru tak, že v konečnom dôsledku uhradené splátky predstavujú celkom sumu 518,50 Eur, čo vyplýva z predloženého splátkového kalendára. Z uvedeného je podľa názoru navrhovateľa zrejmé, že z celkovej sumy 518,50 Eur bola na iný nárok ako na istinu uhradená len suma 77,12 Eur, preto ak by súd vychádzal z podstaty svojho odôvodnenia, tak uvedená suma 77,12 Eur mala byť súdom započítaná na istinu a následne mal byť prepočítaný nárok na úrok z omeškania a dlžné poistné a úrok z úveru, ktoré by sa tým pádom navýšili. Uvedené však okresný súd nevykonal a preto podľa názoru navrhovateľa svojím konaním odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, pričom uvedeným postupom spôsobil, že jeho rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné a konanie je okrem iného postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie alebo aby rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania v celkovej výške 71,11 Eur s DPH.
V podaní označenom ako „Odvolanie vo veci Home Credit Slovakia, a. s. Piešťany“ odporkyňa uviedla, že podáva odvolanie z dôvodov, ktoré už uviedla na okresnom súde, pričom doložila dôkazy ako sú výpisy z banky, v zmysle ktorých bol úver splácaný v splátkach po 62,50 Eur. Ďalej uviedla, že žalovanú sumu uhradila dňa 30. 08. 2008.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie; odvolanie odporkyne podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b) OSP odmietol.
Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd vychádzal pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa z ustanovenia § 566 Občianskeho zákonníka, keď návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol konštatujúc, že navrhovateľ „v čase uzavretia úverovej zmluvy“ bol povinný započítať jednotlivé platby odporkyne najprv na istinu, čo neurobil a keďže platby odporkyne (splátky) započítal v prevažnej miere na zmluvný úrok a potom na poistenie, či upomienky, obchádzal ustanovenie § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy.
Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že takýto záver okresného súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, je predčasný a navyše vychádza z nesprávneho právneho posúdenie veci.
Zo znenia ust. § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ktorý bol do ust. § 566 Občianskeho zákonníka doplnený zákonom č. 568/2007 Z. z., „pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie započítava najprv na istinu a potom na úrok, ak dlžník neurčí inak“. Táto úprava určuje v akom poradí treba započítať čiastočné plnenie. V danom prípade však uvedené ustanovenie možno aplikovať až na prípadné čiastočné plnenie dlžnej sumy zo strany odporkyne po zosplatnení úveru, ku ktorému (zosplatneniu) došlo podľa tvrdenia navrhovateľa v žalobe v lehote určenej v liste navrhovateľa adresovanom odporkyni dňa 26. 05. 2011 (č. l. 14), pretože do zosplatnenia úveru (momentom ktorého požaduje veriteľ spravidla úhradu celej dlžnej sumy naraz) bolo medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté vrátenie peňažných prostriedkov poskytnutých na základe úverovej zmluvy v splátkach, čo znamená, že ust. § 566 Občianskeho zákonníka možné aplikovať, keďže plnenie v splátkach nie je čiastočným plnením v zmysle ust. § 566 Občianskeho zákonníka. Ak teda chcel okresný súd na daný prípad aplikovať ust. § 566 Občianskeho zákonníka musel mať presne ustálené koľko z celkovo uhradenej sumy uhradila odporkyňa do zosplatnenia úveru a koľko po zosplatnení úveru, pričom len na zistenú čiastočnú úhradu dlžnej sumy po zosplatnení úveru mohol aplikovať ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ odporkyňa (tak ako vyplýva z cit. ustanovenia) neurčila inak. Okresný súd však uvedeným spôsobom nepostupoval, napriek dohode o úhrade dlžnej sumy do zosplatnenia úveru v splátkach aplikoval na daný prípad v celom rozsahu ust. § 566 Občianskeho zákonníka a z uvedenej nesprávnej aplikácie potom odvodil svoje rozhodnutie, ktoré tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Okrem toho okresný súd nesprávne vyhodnotil Zmluvu o úvere č. 38081975835 zo dňa 08. 09. 2008 ako zmluvu o revolvingovom úvere, čo nezodpovedá skutočnosti. A aj keď dospel k správnemu záveru, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, nevyvodil z uvedeného zistenia adekvátne závery, odôvodňujúce zamietnutie návrhu na začatie konania. Rozhodnutie okresného súdu je tak nepreskúmateľné, pretože z obsahu jeho odôvodnenia nevyplýva právne opodstatnené odôvodnenie, prečo nevznikol navrhovateľovi nárok na v zmluve dohodnuté príslušenstvo pohľadávky. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že okresný súd sa nevysporiadal so zamietnutím nárokov vyplývajúcich z platne uzatvorenej úverovej zmluvy, pričom len odpočítal od sumy poskytnutého úveru sumu uhradených splátok, tak jeho argumentácia je opodstatnená, pretože Úverová zmluva č.38081975835000 zo dňa 08.09.2008 je zmluva spotrebiteľská, čo znamená, že pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že navrhovateľovi nevznikol nárok na v zmluve dohodnuté úroky a poistné, tak mal tento záver právne relevantným spôsobom vyplývajúcim z príslušných ustanovení týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa odôvodniť a pokiaľ tak neurobil a pri svojom závere vychádzal len z ust. § 566 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, tak jeho záver je nesprávny (vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci), čím je daný dôvod na zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia pre nesprávne právne posúdenie veci, ktoré malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci .
Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie; odvolanie odporkyne podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b) OSP odmietol, pretože odporkyni odvolaním napadnutým rozhodnutím nebola spôsobená na jej právach žiadna ujma. V rámci ďalšieho konania okresný súd v žalobe uplatnený nárok navrhovateľa opätovne posúdi a v zmysle ust. § 224 ods. 3 OSP rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uznesenie odvolanie nie je prípustné.