Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4P/146/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Miroslavom Juričkom, v právnej veci maloletých detí Urbašíkových: L., U.. XX.XX.XXXX, H., U.. XX.XX.XXXX, Y., U.. XX.XX.XXXX K. M., U.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pochádzajúce z rodičov: matky B. T., U.. XX.XX.XXXX, Ž. XXX/XX, M. a otca PY. Z., U.. XX.XX.XXXX, H. XXX/XX, M. v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX a to tak, že zvyšuje výživné zo strany otca na mal. M. Z., U.. XX.XX.XXXX zo sumy 33,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne, mal. L. Z.L., U.. XX.XX.XXXX zo sumy 33,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne, na mal. Y. Z., U.. XX.XX.XXXX zo sumy 33,- Eur mesačne na sumu 80,- Eur mesačne a na mal. H. Z., U.. XX.XX.XXXX zo sumy 33,- Eur mesačne na sumu 80,- Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom XX.XX.XXXX opakovane do budúcna.

II. Dlžné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX pre mal. M. vo výške 518,13 Eur, pre mal. L. vo výške 518,13 Eur, pre mal. Y. vo výške 363,46 Eur a pre mal. H. vo výške 363,46 Eur, spolu vo výške 1.763,18 Eur povoľuje súd otcovi splácať v 49,- Eur mesačných splátkach, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom na zvýšenie výživného doručeným tun. súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na maloletú M. zo sumy 33,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne, na maloletú L. zo sumy 33,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne, na maloletú Y. zo sumy 33 Eur mesačne na sumu 80,- Eur mesačne a maloletú H. zo sumy 33,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne, a to s účinnosťou od podania návrhu.

2. Podaný návrh zdôvodnila tým, že naposledy bolo o výške výživného rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. XP/XX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, kedy súd znížil výživné, nakoľko sa otec po úraze ocitol bez stabilného príjmu a nevládal uhrádzať bežné výživné. Vtedy sa s otcom dohodli, že keď sa mu finančná situácia zlepší a nájde si stabilnú prácu, bude dobrovoľne prispievať vyššou sumou. Má vedomosť o tom, že otec je riadne zamestnaný, dokonca si popri práci brigádnicky privyrába. Otec dobrovoľne vyššou sumou prispievať dobrovoľne nezačal, výživné platí len v zmysle rozsudku a dlžné výživné. Nad rámec výživného neprispieva žiadnym spôsobom. Aj ak ho požiadala aby prispel výdavkami nad sumu 50,- Eur, nikdy nemal peniaze. Prispel len raz, aj to mu však musela peniaze vrátiť, nakoľko ich mal požičané od svojej

matky. Otec sa o deti zaujímal, boli v kontakte, avšak po tom, ako si otec našiel novú známosť, už je tomu necelé dva mesiace, o deti sa nezaujíma. Mal. H. je žiačkou D. ročníka ZŠ, mal. Y. je žiačkou D. ročníka ZŠ, mal. L. je žiačkou Š. ročníka ZŠ a mal. M. navštevuje Š. ročník ZŠ. Mal. M. má zdravotné problémy, má cystu na mozgu, navštevuje preto odbornú ambulanciu v D. a z dôvodu problémov s chrbticou aj v L.. Taktiež navštevuje ambulanciu klinického psychológa. Matka má taktiež vyživovacie povinnosti k synovu W. D. T., U.. XX.XX.XXXX K. K. T., U.. XX.XX.XXXX, pochádzajúcich z terajšieho matkinho vzťahu. Je vydatá a v súčasnej dobe zabezpečuje celodennú starostlivosť o syna K.. Jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku, prídavku na deti a výživného. Je vydatá, býva v rodinnom dome. Otec je zamestnaný a popri práci vykonáva aj brigádnickú činnosť. T.č. sa zdržiava u priateľky v D., nemá vedomosť o tom, či mu pribudla nejaká vyživovacia povinnosť.

3. Otec sa k podanému návrhu matky v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal rodičov maloletých detí a kolízneho opatrovníka. Otec sa na pojednávania opakovane nedostavoval, rovnako tak sa otec nedostavil ani na pojednávanie nariadené na deň XX.XX.XXXX, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal súd o odročenie pojednávania. Súd preto za splnenia podmienok pojednávania konal a rozhodol aj v neprítomnosti otca.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sa so stanoviskom kolízneho opatrovníka a listinnými dôkazmi preukazujúcimi príjmové a výdavkové pomery rodičov, rovnako sa oboznámil s obsahom spisu sp.zn. XP/XX/XXXX, a na základe toho zistil tento skutkový stav veci:

6. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd rozhodol o znížení výživného na mal. L. zo sumy 70,- Eur mesačne na sumu 33,- Eur mesačne, mal. H. zo sumy 60,- Eur mesačne na sumu 33,- Eur, mal. Y. zo sumy 70,- Eur mesačne na sumu 33,- Eur mesačne a mal. M. zo sumy 200,- Eur mesačne na sumu 33,- Eur mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Súčasne v prípade mimoriadnych výdavkov prevyšujúcich sumu 50,- Eur sa na týchto budú rodičia podieľať spoločne. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

7. Zo spisu sp.zn. XP/XX/XXXX vyplýva, že pomery u maloletých detí ani ich rodičov sa oproti predchádzajúcej úprave výživného nezmenili, k zníženiu výživného došlo na základe súhlasu matky z dôvodu, že otec utrpel pracovný úraz, v dôsledku ktorého podľa jeho udania nebol schopný platiť súdom určené výživné. Súd mal však súčasne zato, že u otca nenastala podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, tak ako to požadoval otec v návrhu a k rozhodnutiu v zmysle otcom navrhovaného výroku dospel len na základe súhlasného prejavu matky s podaným návrhom.

8. Matka na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX zotrvala na svojom písomne podanom návrhu. Uviedla, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté v G. XXXX kedy súhlasila so znížením výživného z dôvodu, že otec mal úraz a bol PN, sľúbil však, že keď sa zamestná, tak bude platiť vyššie výživné. Vyliečil si, našiel si prácu, ale neprispieva na deti žiadnou sumou navyše okrem 33,- Eur. Uviedla, že má vedomosť že otec je zdravý, pracuje na trvalý pracovný pomer ako murár v M., nevie však kde presne. Má len základné vzdelanie. Uviedla, že dcéra H. navštevuje X. ročník základnej školy, za ktorú matka uhrádza školský klub 10,- Eur a obedy 45,- Eur. Nemá žiadne zdravotné problémy, nenavštevuje žiadne krúžky. Dcéra Y. navštevuje X. ročník základnej školy, stravuje sa doma. Nenavštevuje žiadne krúžky. Má zdravotné problémy z detstva, keď ako dvojročná utrpela úraz hlavy a krvácanie do mozgu, preto je s ňou potrebný každý polrok absolvovať kontrolné vyšetrenia v L.. Dcéra L. navštevuje X. ročník základnej školy, rovnako sa stravuje doma, ani nenavštevuje žiadne krúžky. Každé tri mesiace navštevuje kardiologickú ambulanciu nakoľko má šelest na srdci. Dcéra M. navštevuje X. ročník základnej školy. Stravuje sa doma a nenavštevuje žiadne krúžky. Po skončení základnej školy by chcela ďalej študovať na strednej škole v M. - O. Č.. Z dôvodu zdravotných problémov navštevuje ambulanciu v L., nakoľko má skoliózu. Každé tri mesiace chodí na kontrolu do D., nakoľko má taktiež cystu na mozgu. Do minulého roka sa podrobovala aj liečbe, v súčasnosti je len kontrolovaná. Má zvýšené výdavky na osobnú starostlivosť vzhľadom na jej vek a tiež sa rada oblieka. Matka tak na ošatenie vrátane obuvi pre dcéry minie asi 300,- Eur každé dva mesiace. Matka tiež dáva dcéram vreckové, dcére M. 15,- Eur mesačne, ostatným dcéram po 10,- Eur. Matka tiež dcéram dobíja kredit na mobiloch, dcére M. 10,- Eur, ostatným dcéram po 4,- Eur. K svojim osobným pomerom matka uviedla že je vydatá a spolu s manželom žijú v rodinnom dome, za ktorý matka uhrádza 280,- Eur mesačne vrátane energií. Manžel sa v súčasnej dobe uchádza o zamestnanie v Č.,

minulý rok bol prepustený z práce. Matka je na rodičovskej dovolenke, má v celodennej starostlivosti dvoch synov, ktorých otcom je terajší manžel. Jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku 280,- Eur a prídavkov na deti po 30,- Eur na každé dieťa. Iný príjem s výnimkou výživného nemá. Náklady na stravu do domácnosti sú zhruba 400,- Eur. Otec sa s dcérami stretáva pravidelne, avšak dcéry už u otca neprespávajú. Dcéram nič nezakupuje, dokonca aj keď ho o niečo poprosia, nekúpi im s výhovorkou že nemá peniaze. Otec tak uhrádza mesačne sumu 135,- Eur a 50,- Eur k dlhu na výživnom. Ani raz neprispel na polovicu nákladov nad sumu 50,- Eur, matka ho o to raz žiadala. V minulosti už mal dlh na výživnom, preto matka podala aj trestné oznámenie, za neplatenie výživného bol aj v G. XXXX odsúdený, má ešte dlh na výživnom 1.000,- Eur. Výživne dokonca ani neuhradil podľa toho ako má uvedené v trestnom rozsudku. Otec v súčasnej dobe žije so svojou družkou na D.Č. Z. v M..

9. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých ).

13. Podľa o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých a opatrenia MPSVaR SR č. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje počnúc od 01.07.2022 suma alebo úhrn súm 107,03 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

14. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 01.07.2022 predstavuje čiastku 32,11 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

18. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

21. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

23. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

24. Podľa , (ďalej len ako „CMP“), rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

25. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa 121 , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

27. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd predovšetkým skúma, či nastala zmena pomerov či už u rodičov alebo maloletých detí, a v kontexte toho prihliada, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté deti osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu ich odôvodnených potrieb. Tu možno konštatovať, že za odôvodnené potreby možno považovať výživu vo vlastnom slova zmysle, osobné hmotné potreby ako aj potreby spojené s rozvojom osobnosti dieťaťa, jeho mimoškolské a záujmové aktivity. Uvedené potreby je však nutné posudzovať v kontexte majetkových pomerov rodičov. Tiež je potrebné uviesť, že nepochybne matkou vyčíslené pravidelné výdavky nezahŕňajú a ani nemôžu zahŕňať všetky nevyhnutné výdavky spojené s dennodenným životom. Zo strany otca je prirodzená snaha o čo najnižšiu možnú sumu výživného zvlášť v situácií ak otec nejaví záujem o hmotné zabezpečenie detí. Určitý benevolentný postoj vidí súd aj v tom, že otec dlhodobo obdobie pol roka sa odmietal zúčastniť súdneho konania, zásielky si nepreberal, na pojednávania sa nedostavoval, výživné nehradil do tej miery, že bol dokonca odsúdený za tesný čin neplatenia výživného. Na druhej strane vo vzťahu k matke to vytvára nutnosť vykonávať celodennú starostlivosť o štyri maloleté deti ako aj dve z jej terajšieho vzťahu vrátane materiálnej stránky starostlivosti. V prípade pravidelného kontaktu otca s deťmi je časť finančných výdavkov spojených či už s trávením voľného času, stravou a pod. prenášaných na otca. Avšak ak k tomuto nedochádza, je nutné zo strany otca uvedené kompenzovať zvýšenou čiastkou sumy výživného. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je totiž nutné vždy prihliadať na rozsah styku a aj jeho skutočnú realizáciu.

28. Nesporné je tiež, že náklady na maloleté deti objektívne vzrástli a to jednak pokiaľ ide o výdavky na školu, jednak aj pokiaľ ide o náklady na ich bežné oblečenie, obuv, kultúrne vyžitie a v neposlednom rade aj hygienické potreby, berúc zreteľ na ich vek. Rovnako je nutné prihliadať na zvýšené výdavky u maloletých detí v súvislosti s ich zdravotným stavom.

29. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na úpravu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorej súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa je povinný vždy prihliadať aj na vývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, ktorou bolo dieťaťu priznané výživné zo strany povinného rodiča. Je zrejmé, že životné náklady oproti roku XXXX, kedy súd rozhodoval o poslednej úprave výživného pre maloleté deti vzrástli, pričom v danom období súd dokonca rozhodol o znížení výživného na rozsah zákonného mimina, teda v čase poslednej úpravy súd nevychádzal z odôvodnených potrieb maloletých deti, ale dočasnej zmeny pomerov na strane otca. A preto súd musel

brať zreteľ aj na túto okolnosť, že doposiaľ určené výživné je len symbolické a vôbec nezodpovedá ani odôvodneným potrebám maloletých deti v roku XXXX.

30. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

31. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného, napríklad vymáhanie výživného súdnym exekútorom z dôvodu jeho neplatenia. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný rodič skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Matka požadovala aby súd zvýšil výživné zo strany otca na maloletú M. na sumu 100,- Eur mesačne, na maloletú L. na sumu 100,- Eur mesačne, na maloletú Y. na sumu 80,- Eur mesačne a maloletú H. na sumu 100,- Eur mesačne. Súdu sa nepodarilo zistiť faktické (nie formálne ale materiálne) príjmy. Z lustrácie z registra sociálnej poisťovne súd zistil, že otec nie je v súčasnej dobe zamestnaný ani nie je poberateľom žiadneho príspevku ani dávky. Pracoval do O. XXXX. Príjem otca sa súdu nepodarilo zistiť relevantným spôsobom, otec so súdom nekomunikoval, opakovaných súdnych pojednávaní sa nezúčastňoval, svoje majetkové pomery, napriek opakovaným výzvam súdu nezdokladoval. Zohľadňujúc vyššie uvedené, berúc do úvahy hlavne a predovšetkým odôvodnené potreby maloletých detí ako aj osobné a majetkové pomery na strane matky, má súd zato, že je v majetkových možnostiach a schopnostiach otca hradiť výživné M. v sume 100,- Eur mesačne, na maloletú L. v sume 100,- Eur mesačne, na maloletú Y. v sume 80,- Eur mesačne a maloletú H. v sume 100,- Eur mesačne, a to s účinnosťou od podania návrhu, nakoľko už v tomto čase pomery maloletých detí to odôvodňovali. Ako miesto plnenia výživného súd ponechal do rúk matky a deň zročnosti výživného 15-tého deň v mesiaci.

32. Súd teda rozhodol o zvýšení výživného odo dňa XX.XX.XXXX, t.j. odo dňa podania vo veci návrhu matky na zvýšenie výživného. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na maloleté M. a L. v súvislosti so zvýšením výživného zo sumy 33,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne nedoplatok na výživnom za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX je vo výške po 518,13 Eur a maloleté Y. a H. zo sumy 33,- Eur na sumu 80,- Eur, vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške po 363,46 Eur; spolu na všetky maloleté deti predstavuje nedoplatok 1.763,18 Eur. Tento súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 49,- Eur, popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich, berúc do úvahy jeho schopnosti, možnosti a súčasne majetkové pomery. Nedoplatok súd u detí vyčíslil za dané obdobie u maloletých M. a L. ako súčin sumy novourčeného zvýšeného výživného 100,- Eur a doposiaľ judikovaného, zročného výživného v sume 33,- Eur mesačne, a maloletých Y. a H. ako súčin sumy novourčeného zvýšeného výživného 80,- Eur a doposiaľ judikovaného, zročného výživného v sume 33,- Eur mesačne, teda nedoplatok za dané obdobie predstavuje sumu nedoplatku na výživnom 67,- Eur u maloletých M. a L. a 47,- Eur u maloletých M. a L. za mesiace C. XXXX - C. XXXX, spolu 7 mesiacov po 67,- Eur resp. 47 Eur na každého z maloletých a pomernej časti novourčeného výživného za mesiac C. XXXX zodpovedajúcej XX dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, čo predstavovalo u maloletých M. a L. čiastku 2,23 Eur na deň (t.j. 67,- Eur / 30 dní x 22 dni) a maloletých Y. a H. čiastku 1,56 Eur na deň (t.j. 47,- Eur / 30 dní x 22 dni).

33. Týmto rozhodnutím súd zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. sp.zn. XP/XX/ XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX o výživnom zo strany otca na maloleté deti Z.: L., H., Y. K. M..

34. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil. Z uvedeného vyplýva, že účastníci si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (napr. súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia a pod.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. ( ).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( a )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( ) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( )

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.