Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_14C-148-2014.pdf
PDF · 75.58 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/148/2014
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobcu Intrum Iustitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému J. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, J. 9, O. republika, občan SR, o zaplatenie 6. XXX,XX Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Súd v r a c i a žalobcovi Intrum Iustitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154 krátený súdny poplatok za podanie žaloby na súd v sume 401,30 Eur prostredníctvom Daňového úradu Bratislava V, Ševčenkova 32, 852 05 Bratislava 5.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 11.10.2013, ktorá bola doručená súdu dňa 25.11.2013 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 6. 803,10 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5. 848,15 Eur od 06.03.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom súdneho poplatku.
O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom č.k. 11Ro/287/2013-19 zo dňa 05.02.2014, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď však súd tento platobný rozkaz uznesením č. k. 11Ro/287/2013-25 zo dňa 09.07.2014 zrušil z dôvodu, že sa platobný rozkaz nepodarilo odporcovi doručiť do vlastných rúk a keď následne zistil, že žalovaný sa dlhodobo zdržiava mimo územia Slovenskej republiky, v Českej republike, kde je prihlásený na trvalý pobyt. S ohľadom na zistenú skutočnosť súd platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu, keď tento nemožno vydať, ak by sa mal doručiť žalovanému do cudziny.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zaplatenie 6. 803,10 Eur s príslušenstvom titulom neuhradených záväzkov zo Zmluvy o splátkovom úvere, ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu ako právnická osoba v rámci predmetu svojej činnosti so žalovaným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom dňa 07.07.2008, keď potom uvedenú zmluvu možno podľa jej obsahu posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu.
V prípade, že v konaní vystupuje účastník, ktorý má sídlo resp. bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí byť ako základná podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie môže byť založená zákonom v prípade neexistencie uvedených noriem.
Súd preto skúmal, či v predmetnej veci je daná právomoc súdu na konanie.
Právnu úpravu právnych vzťahov s cudzím prvkom obsahuje zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o MPS“), ktorý v § 37 a nasledujúcich upravuje právomoc slovenských justičných orgánov. § 37 citovaného zákona stanovuje, že ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. V konaní je zrejmé, že žalovaným je fyzická osoba s bydliskom mimo územia Slovenskej republiky. Preto na uvedenom ustanovení § 37 zákona o MPS nemožno založiť právomoc slovenského súdu na konanie.
Ustanovenia § 37a až 37c zákona o MPS upravujú právomoc slovenských súdov vo veciach pracovných, poistných, spotrebiteľských resp. iných zmlúv ako aj vo veciach náhrady škody a právomoc pri vzájomne súvisiacich právach a vzájomných nárokoch, pričom z ustanovenia § 37a písm. c) zákona o MPS vyplýva, že vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv je daná právomoc slovenského súdu, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky. Nasledujúce ustanovenia § 37d až 47 upravujú výlučnú právomoc, voľbu právomoci a právomoc v rodinných veciach, vo veciach spôsobilosti na právne úkony, poručníctva a opatrovníctva, právomoc vo veciach vyhlásenia za mŕtveho a v dedičských veciach a pri umorení listín a napokon vyňatie z právomoci slovenských súdov. Súd konštatuje, že o žiaden z uvedených prípadov sa v tomto konaní nejedná, preto na uvedených ustanoveniach zákona o MPS upravujúcich právomoc, nemožno právomoc slovenského súdu založiť.
Potom sa súd zaoberal otázkou, či právomoc možno založiť na ustanoveniach nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“), ktoré stanovuje podmienky právomoci súdu členského štátu na konanie o určitej veci.
Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia, ak nie je v nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Ide o základnú zásadu právomoci súdu členského štátu na konanie, podľa ktorej sa žaloba proti žalovanému podáva zásadne na súde toho štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko (sídlo) bez ohľadu na jeho štátne občianstvo. Nariadenie teda vychádza zo zásady, že pre určenie právomoci súdu je rozhodujúce kritérium bydliska (respektíve sídla) žalovaného, pričom podľa článku 3 odsek 1 nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu (kde má táto osoba bydlisko) možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. Oddiely 2 až 7 kapitoly II nariadenia, určujú právomoc súdu napr. vo veciach určenia výživného, náhrady škody, poistných, spotrebiteľských a pracovných zmlúv, výlučnú právomoc a iné situácie, pričom z článku 16 ods. 2 predmetného nariadenia vyplýva, že spotrebiteľa možno žalovať len na súde toho štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko, preto ani podľa predmetného nariadenia nie je na konanie daná právomoc slovenského súdu, pretože je zrejmé, že žalovaný má bydlisko na území Českej republiky, teda v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach je daná právomoc súdu Českej republiky.
Podľa článku 16 ods. 1 nariadenia, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa.
Podľa článku 16 ods. 2 nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Medzinárodná zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach (oznámenie č. 193/1993 Z.z.) neobsahuje ustanovenia týkajúce sa právomoci súdov zmluvných strán.
Z uvedených dôvodov je zrejmé, že na konanie vo veci nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky, keď žalovaným je osoba s bydliskom na území Českej republiky. Pod bydliskom žalovaného v zmysle ustanovení nariadení treba rozumieť miesto, kde sa fyzická osoba zdržiava s úmyslom zotrvať na danom mieste dlhodobo. Súd vo veci zistil, že žalovaný sa na adrese prechodného pobytu na území Slovenskej republiky nezdržiava dlhodobo, odo dňa 02.03.2012 má zrušený prechodný pobyt na adrese J. Kozáčeka 14, Zvolen a od tohto dátumu je prihlásený na trvalý pobyt v Českej republike na adrese Krausova 604, Praha 9.
S ohľadom na uvedené skutočnosti, právomoc súdov Slovenskej republiky nemožno založiť na žiadnom ustanovení relevantného právneho predpisu. Nedostatok právomoci súdu na konanie je prekážkou neodstrániteľnou, ktorej výsledkom môže byť podľa § 104 ods. 1 O.s.p. jedine zastavenie konania.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď konanie bolo zastavené.
Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz.
Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Podľa § 11 ods. 6 zákona o súdnych poplatkoch, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok poplatku, súd alebo orgán štátnej správy súdov zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok poplatku vráti; v prípade, že orgán štátnej správy súdov nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona.
Keďže v prejednávanej veci došlo k zastaveniu konania pred prvým pojednávaním, bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz, súd vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok za podanie žaloby na súd v sume 401,30 Eur, keď realizáciu jeho vrátenia vykoná po právoplatnosti tohto uznesenia Daňový úrad Bratislava V.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).