Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/456/2014

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: V. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., B. XXX, právne zastúpený JUDr. Jánom Vajdom, advokátom, so sídlom K., Z. K.. XXX, proti odporcovi: R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., Ul. B. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, so sídlom K., B. XXX/XX, v konaní o zaplatenie mzdy 7.100,84 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. -206 zo dňa 16. júla 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd I. návrh zamietol, II. rozhodnutie o trovách konania si vyhradil po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozsudok sa opiera o ust. , , .

Na základe vyššie ustáleného skutkového stavu a citovaných ustanovení zákona súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená ústna pracovná zmluva, ktorou by bol založený pracovný pomer zakladajúci nárok žalobcu na mzdu za vykonanú prácu, ktorú mu dosiaľ žalovaný nezaplatil. Získane dôkazy nepotvrdili dohodu o podstatných náležitostiach pracovnej zmluvy. Znaky dohody podľa názoru súdu nespĺňa žalobcova iniciatíva na zostavovanie partie a pred dojednaním so žalovaným vedomosť o výkone práce v Taliansku. V tomto smere žalobca podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno. Až náležitým spôsobom preukázaný skutočne reálny výkon práce, t. j. konkrétny rozsah vykonaných prác s evidenciou dochádzky by zakladal dôvodnosť žalobného návrhu. V priebehu konania nebol predložený k dispozícii záznam, ktorým by sa v tomto konaní jednoznačne preukázal skutočný rozsah žalobcom odpracovaného času a druhu vykonanej práce u žalovaného. Žiaden zo svedkov nepotvrdil, že záznam o odpracovanom čase sa predkladal žalovanému a mal by slúžiť ako podklad pre vyplatenie mzdy (peňazí) poukazovaných objednávateľom V. D., čo by nasvedčovalo faktickému pracovnému pomeru žalobcu u žalovaného. Tiež nebolo preukázané, ako žalobca dospel k vyúčtovaniu mzdy. Z týchto všetkých dôvodov súd jeho žalobu zamietol.

V súdenej veci nemožno hovoriť ani o vzniku faktického pracovného pomeru, na vznik ktorého právneho vzťahu sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok, a to, že zamestnanec začne de facto pre zamestnávateľa vykonávať prácu a že sa tak stane s vedomím zamestnávateľa. Zo žiadnych dôkazov sa nepodarilo ustáliť splnenie týchto podmienok. Nepotvrdili to ani výsluchy svedkov. Keďže nárok žalobcu nebol dôvodný, žalovaným vznesená námietka premlčania voči nepriznanému nároku je bez právnej relevancie.

S poukazom na ustanovenie o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Poukazuje na to, že Krajský súd v Žiline nerozhodol o námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom voči zákonnej sudkyni, ktorú vzniesol v písomnom podaní zo dňa 27.03.2014. Výzva súdu zo dňa 20.05.2014, ktorú prevzal dňa 29.05.2014, nemala byť doručená jeho osobe, ale mala byť doručená advokátovi JUDr. Jánovi Vajdovi. Tejto výzve nerozumel, a preto na ňu nereagoval. Jeho advokát podaním zo dňa 14.07.2014 reagoval na výzvu súdu, súd sa vôbec nezaoberal doplnením námietky, ktoré došlo súdu pred pojednávaním, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok. Za takéhoto právneho stavu samosudkyňa JUDr. Gabriela Kyseľová nemala vyhlásiť rozsudok.

Súd si nesplnil povinnosť v zmysle ust. Ak by si túto povinnosť splnil, muselo by to byť uvedené v zápisnici. Na žiadnom pojednávaní sudkyňa neuviedla, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré právne významné skutkové tvrdenia ostali sporné a tak navrhovateľovi nedala možnosť upraviť jeho ďalší procesný postup v konaní. Napadnutý rozsudok nespĺňa náležitosti odôvodnenia v zmysle ust. , čo je potrebné považovať za porušenie práva na tzv. spravodlivé súdne konanie, pričom poukazuje na viaceré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky. Skutkové a právne názory súdu sú nepreskúmateľné, pretože nie je možné zistiť, na základe akých konkrétnych skutočností a dôkazov súd dospel k týmto názorom. Konanie je postihnuté viacerými procesnými vadami, čo je odvolací dôvod podľa a takýmto postupom bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Súd vo veci rozhodol predčasne bez dostatočného zistenia skutkového stavu veci, pretože nevykonal všetky potrebné dôkazy, a to výsluch svedka A. B., výsluch svedkov J. O. a D. F., neuložil odporcovi povinnosť predložiť dôkazy o zmluvnom vzťahu v Taliansku a o pracovnoprávnom vzťahu s jeho osobou, zamietol jeho návrhy na vykonanie dokazovania, pričom v odôvodnení rozsudku sa týmito návrhmi nezaoberal a neodôvodnil, prečo navrhnuté dôkazy nevykonal. Má tiež za to, že odôvodnenie rozsudku spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil ho Okresnému súdu Námestovo na nové konanie a rozhodnutie.

Odporca vo vyjadrení uvádza, že navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania. Odvolanie považuje v celom rozsahu za nedôvodné. Okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne rozhodol. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu navrhnutom navrhovateľom, čo je dostačujúce pre zistenie skutkového stavu, teda na posúdenie, či medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzatvoreniu pracovnej zmluvy a k vzniku pracovného pomeru. Ak súd nevykonal ďalšie dôkazy, súd musí zohľadniť aj hospodárnosť konania. Výsluch ďalších svedkov by na zistenom skutkovom stave nič nezmenil.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) napadnutý rozsudok zrušil v zmysle ust. a s poukazom na ust. a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Konanie pred okresným súdom vykazuje viaceré vady konania, na ktoré je krajský súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti a ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okresný súd zároveň svojím postupom odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, a preto právne posúdenie možno pokladať za predčasné.

Postup okresného súdu pri odstraňovaní vád námietky zaujatosti podanej navrhovateľom nebol správny. Okresný súd postupoval správne, keď vyzval navrhovateľa na odstránenie nedostatkov námietky zaujatosti voči zákonnej sudkyni, ktorú navrhovateľ podal na Okresný súd Námestovo dňa 27.03.2014. Námietka neobsahovala náležitosti v zmysle ust. , a to uvedenie, kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Pokiaľ však okresný súd doručil túto výzvu samotnému navrhovateľovi, takýto postup nebol správny a nevyvolal účinky riadneho doručenia. Povinnosťou okresného súdu bolo doručiť túto výzvu právnemu zástupcovi navrhovateľa v zmysle ust. prvá veta Pokiaľ tak okresný súd nepostupoval, nešlo o riadne doručenie výzvy. Okresný súd potom nemal oprávnenie konštatovať, že odporca nedostatok náležitosti námietky

neodstránil v stanovenej lehote a po doručení faxového podania navrhovateľa dňa 15.07.2014, kedy navrhovateľ prostredníctvom svojho zástupcu doplnil chýbajúcu náležitosť, bolo povinnosťou okresného súdu predložiť vec postupom v zmysle ust. nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Nepredloženie vznesenej námietky zaujatosti zo strany navrhovateľa nadriadenému súdu pred vydaním meritórneho rozhodnutia predstavuje takú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

V konaní okresného súdu však krajský súd zistil ďalšie procesné pochybenie.

Občianske súdne konanie sa začína na návrh. Náležitosti návrhu vymedzuje ust. Súd môže konať a rozhodnúť len o takom návrhu, ktorý má predpísané náležitosti. Ak návrh predpísané náležitosti nemá, je povinnosťou okresného súdu postupom v zmysle ust. , vyzvať účastníka na doplnenie alebo opravu podania. V prípade, ak účastník podanie v lehote ustanovenej súdom nedoplní alebo neopraví a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd podanie odmietne.

Jednou z obligatórnych náležitostí návrhu je pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností.

Opis rozhodujúcich skutočností je mimoriadne dôležitou súčasťou návrhu. Povinnosť navrhovateľa uviesť rozhodné skutočnosti vyplýva nielen z ust. , ale aj z ust. , z ktorých je zrejmá povinnosť tvrdenia účastníkov konania. Znalosť rozhodujúcich skutočností je významná aj napr. pre posúdenie podmienok konania. Vymedzenie rozhodujúcich okolností určuje spolu s petitom žaloby predmet konania.

Osobitne dôležité je dostatočné skutkové vymedzenie návrhu v prípade uplatnenia peňažnej pohľadávky, ktorá je v súhrne vyjadrená v petite žaloby. Ak však táto peňažná pohľadávka pozostáva z viacerých dielčich nárokov, je potrebné ju v návrhu individualizovať, t. j. uviesť jej špecifikáciu, z akých plnení, na základe akých dôvodov a za aké časové obdobia pozostáva. V súdenej veci práve toto chýba.

Z návrhu možno vyvodiť, že navrhovateľ si uplatňuje odmenu za vykonanú prácu za obdobie od 13.05.2005 do dňa 22.08.2005. Hoci uvádza, že bola dohodnutá hodinová odmena, zo žalobného návrhu nevyplýva, ako došiel k súhrnnej sume 213.920,- Sk (7.100,84 eur), pričom vzhľadom na jeho ostatné tvrdenia je dôležitá špecifikácia, t.j. uvedenie, za aké konkrétne dni a za aký odpracovaný počet hodín v jednotlivých dňoch si ktoré plnenie uplatňuje. Takéto údaje sú nevyhnutné aj na určenie prípadnej splatnosti pohľadávky a posúdenie námietky premlčania.

Bez vyššie uvedenej špecifikácie nároku trpí žaloba vadou, pre ktorú súd nemohol vo veci konať a rozhodnúť. Povinnosťou okresného súdu bolo navrhovateľa postupom v zmysle ust. , vyzvať na odstránenie tejto vady s poučením, ako má tak urobiť pod sankciou odmietnutia podania.

Dôvodná je aj odvolacia námietka navrhovateľa o nesplnení si povinnosti zo strany prvostupňového súdu v zmysle ust. uviesť po vykonaní úkonov podľa , ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.

Citované ustanovenie bolo do zakotvené z dôvodu predvídateľnosti postupu súdu a tým aj posilnenia práva na spravodlivý súdny proces. Pokiaľ si okresný súd túto zákonnú poučovaciu povinnosť nesplnil, odňal tým navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, ktorý v prípade splnenia tejto povinnosti zo strany súdu mohol na procesnú situáciu reagovať procesnými návrhmi.

Pokiaľ okresný súd nevykonal všetky dôkazy navrhované navrhovateľom, bolo jeho povinnosťou takéto návrhy na vykonanie dokazovania zamietnuť a v odôvodnení vydaného rozsudku uviesť, prečo takéto dôkazy nevykonal. V tomto smere je odôvodnenie rozsudku okresného súdu nedostačujúce.

Nevykonanie dôkazov zo strany prvostupňového súdu samo o sebe neznamená odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom, keďže súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhované účastníkom, najmä pokiaľ vykonanie týchto dôkazov nie je potrebné pre zistenie skutkového stavu veci.

Nevykonanie dôkazov navrhovaných účastníkom však môže znamenať nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Okresný súd doposiaľ neuviedol, prečo navrhované dôkazy, najmä výsluchy svedkov, nevykonal. Krajský súd však konštatuje, že najmä pokiaľ ide o výsluch svedkov J. O. a D. F., ide o osoby, ktoré sa priamo zúčastnili na vzniku a trvaní vzťahov súvisiacich aj s právnym vzťahom medzi navrhovateľom a odporcom a zrejme disponujú bezprostrednými informáciami, ktoré môžu byť pre zistenie skutkového stavu dôležité. Okresný súd preto musí riadne zvážiť, či tieto dôkazy v ďalšom konaní vykoná alebo nevykoná, aby bol dostatočne zistený skutkový stav v rozsahu potrebnom pre právne posúdenie veci.

Vzhľadom na vyššie zistené vady konania, ako aj nedostatočné zistenie skutkového stavu veci sa akékoľvek právne posúdenie v súčasnom štádiu konania javí ako predčasné. Z dôvodu hospodárnosti konania však odvolací súd dáva do pozornosti okresného súdu viaceré skutočnosti, na ktoré bude musieť okresný súd upriamiť svoju pozornosť.

Navrhovateľ je povinný návrh skutkovo odôvodniť. Nie je však povinný návrh právne kvalifikovať v zmysle zásady „súd pozná právo“. Je preto potrebné, aby súd skutkové tvrdenia navrhovateľa, ktoré sa preukážu vykonaným dokazovaním, subsumoval pod všetky právne normy, ktoré sa na danú vec vzťahujú a bez ohľadu na právnu kvalifikáciu uvedenú navrhovateľom (ktorou súd nie je viazaný) vyhodnotil uplatňovaný nárok.

Okresný súd doposiaľ nechal bez povšimnutia tú skutočnosť, že je tu daný medzinárodný prvok, a to miesto výkonu práce, ktoré je v Taliansku. Túto skutočnosť bude preto potrebné v ďalšom konaní vyhodnotiť z hľadiska zistenia, aký právny poriadok sa na danú vec bude aplikovať.

Pokiaľ by do úvahy, po vyhodnotení vyššie uvedených skutočností, prichádzala aplikácia platného v Slovenskej republike, bude treba dokazovanie zamerať na okolnosť, či medzi účastníkmi vznikol pracovný pomer. Pracovný pomer je záväzkovým právnym vzťahom, na základe ktorého sa zamestnanec zmluvne zaväzuje vykonávať pre zamestnávateľa prácu určitého druhu, za odplatu a podľa jeho pokynov. Najtypickejším rysom pracovného pomeru, ktorý ho odlišuje od iných napr. obchodnoprávnych vzťahoch (zmluva o dielo), je výkon závislej práce, keď zamestnanec na rozdiel od účastníka obchodnoprávneho vzťahu pracuje podľa pokynov zamestnávateľa, ktorý riadi priebeh pracovného pomeru a znáša aj hospodárske riziko výkonu práce. Zamestnanec v pracovnom pomere podľa pokynov svojho zamestnávateľa vykonáva prácu v určitom čase a na vopred dohodnutom pracovnom mieste, pričom medzi základné povinnosti zamestnanca je okrem osobného výkonu práce dodržiavanie pracovnej disciplíny. Bude preto úlohou súdu vyvodiť zo skutkových zistení právny záver, či navrhovateľ vykonával práce pre odporcu ako závislú prácu a či boli splnené obsahové náležitosti vzniku pracovného pomeru (keďže nedodržanie písomnej formy zmluvy zákon nesankcionuje neplatnosťou), medzi ktoré patrí druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce a mzdové podmienky, resp. či medzi navrhovateľom a odporcom vznikol iný právny vzťah, za ktorý by prináležala navrhovateľovi odplata alebo žiadny právny vzťah medzi účastníkmi nevznikol. Takýto záver môže okresný súd urobiť až po riadne vykonanom dokazovaní, keď skutkové zistenia, ktoré vyplynú z vykonaného dokazovania, podriadi pod príslušnú právnu normu.

Úvahy okresného súdu o tzv. faktickom pracovnom pomere nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď sa súd dostatočne nevyporiadal s výpoveďou navrhovateľa a vypočutých svedkov. Za faktický pracovný pomer považuje teória pracovného práva neplatný pracovný pomer. Ide o pracovný pomer, pri ktorom neboli dodržané zákonné podmienky pre jeho založenie. Vychádzajúc z teoretického vymedzenia faktického pracovného pomeru, jeho právne následky sa posudzujú rozdielne v závislosti od toho, či na strane zamestnanca bola dobrá vôľa. Existencia alebo absencia bona fide podstatne determinuje rozdielnosť právnych následkov neplatného pracovného pomeru vo vzťahu k zamestnancom. Ak zamestnanec zámerne spôsobí faktický pracovný pomer, treba mu poskytnúť len mzdu, plat za vykonanú prácu bez ďalších pracovnoprávnych nárokov, ktoré sú späté s platným pracovným pomerom. Ak vychádzame z predpokladu bona fide na strane zamestnanca, je zamestnávateľ povinný poskytnúť mu nielen mzdu za vykonanú prácu, ale aj iné plnenia (viď - komentár, autorky Heleny Barancovej vydaný vydavateľstvom Sprint, október 2005, strana 79, 80).

Na základe vyššie uvedených zistených vád prvostupňového konania, ako aj pochybení pri zisťovaní skutkového stavu veci a právnom posúdení krajský súd napadnutý rozsudok zrušil.

V ďalšom konaní bude povinnosťou okresného súdu vyporiadať sa s vyššie uvedenými procesnými nedostatkami konania, predovšetkým predložiť vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti, následne vyzvať navrhovateľa na odstránenie vád návrhu. Povinnosťou okresného súdu bude vec opätovne prejednať a rozhodnúť, pričom zváži, či vykoná navrhované dôkazy, posudzujúc, či môžu mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci, vychádzajúc z predmetu konania, ktorý určuje aj predmet dokazovania. Pokiaľ okresný súd niektoré dôkazy nevykoná, návrhy na ich vykonanie zamietne, pričom nepripustenie týchto dôkazov musí odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

Okresný súd na základe výsledkov dokazovania vyvodí skutkové a právne závery, pričom uvedie svoje myšlienkové postupy, ktorými sa spravoval pri ich vyhodnocovaní tak, aby účastníkom konania, ako aj odvolaciemu súdu bolo zrejmé, prečo vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia. Zároveň prvostupňový súd rozhodne aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.