Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Cob-393-2013.pdf
PDF · 71.15 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/393/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom Prešovská 48, 826 46 Bratislava, IČO: 35 850 370, právne zastúpeného Mgr. Miroslavom Vilímom, Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti odporcovi: INFYNIS, s. r. o., so sídlom Poľovnícka 19, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 36 683 345, o zaplatenie 1.617,53 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 36Cb/166/2012-26 zo dňa 22. 05. 2013, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 36Cb/166/2012-26 zo dňa 22. 05. 2013 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 1.617,33 Eur s príslušenstvom spolu s náhradou trov konania. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov súdneho konania.
Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh tým, že dodával odporcovi pitnú vodu z verejného vodovodu na odbernom mieste Hrachova 38, Bratislava, číslo odberu 22-48830-0 a odporca vodu z verejného vodovodu na tomto odbernom mieste odoberal. Za dodanú pitnú vodu vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. 357241885 na sumu 922,55 Eur splatnú dňa 11. 06. 2007, faktúru č. 107114378 na sumu 453,53 Eur splatnú dňa 30. 09. 2007 a faktúru č. 107129083 na sumu 241,45 Eur splatnú dňa 30. 11. 2007, ktoré odporca neuhradil. Odporca sa k návrhu navrhovateľa nevyjadril. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že predmetom konania bol nárok navrhovateľa na zaplatenie vodného. Navrhovateľom tvrdenú existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania uzatvorením zmluvy, nemal súd prvého stupňa za preukázanú. Prvostupňový súd nemal z vykonaného dokazovania za preukázané ani faktické odobratie vody odporcom bez zmluvného základu. Predloženými faktúrami navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie peňažnej sumy. Odporca sa k návrhu nevyjadril, a preto si prvostupňový súd nemohol osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Navrhovateľ, ktorý bol povinný navrhnúť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia, neuniesol podľa súdu prvého stupňa dôkazné bremeno pokiaľ išlo o preukázanie dodaného množstva vody, za ktoré bolo požadované vodné a teda nepreukázal vznik povinnosti odporcu poskytnúť navrhovateľovi peňažné plnenie podľa § 28 ods. 5 zákona č. 442/2002 Z. z., resp. vydať bezdôvodné obohatenie ako plnenie prijaté bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal, pretože odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, žiadne trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva nevznikli a navrhovateľ bol v spore plne neúspešný.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a zaviazal odporcu zaplatiť sumu 1.617,53 Eur s
príslušenstvom a súčasne priznal navrhovateľovi aj náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľ svoje odvolanie odôvodnil nesprávnymi skutkovými zisteniami, ku ktorým dospel súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov a nesprávnym právnym posúdením veci. Súčasne navrhovateľ uviedol, že mu postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom. V zmysle § 25 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu je pod písm. a) odber bez uzatvorenia zmluvy o dodávke vody alebo v rozpore s takouto zmluvou. Kto neoprávnené odoberá vodu z verejného vodovodu, je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi vodovodu. Podľa navrhovateľa odoberal odporca vodu bez uzatvorenia zmluvy s navrhovateľom, a preto bolo potrebné takýto odber posúdiť ako neoprávnený. Odporcovi teda vznikla povinnosť nahradiť škodu podľa § 25 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Navrhovateľ vystavil odporcovi faktúry, v ktorých vyčíslil škodu, ktorá mu v dôsledku neoprávneného odberu vznikla a to vo výške zodpovedajúcej cene vodného a stočného. Množstvo odobratej vody ako aj obdobie, za ktoré škoda vznikla, sú uvedené v jednotlivých faktúrach. Odporca výšku škody, resp. samotný odber vody, žiadnym spôsobom nerozporoval ani nereklamoval. Podaním z 17. 05. 2013 navrhovateľ oznamoval právnu kvalifikáciu žalobou uplatneného nároku ako nároku na náhradu škody. Súd sa podľa navrhovateľa nezaoberal obsahom jeho písomného podania, v odôvodnení rozsudku sa nespomína a žalobou uplatnený nárok neposudzoval ako nárok na náhradu škody. Posudzovanie žalobou uplatneného nároku súdom prvého stupňa ako nároku z poskytnutého plnenia, resp. vydania bezdôvodného obohatenia považuje navrhovateľ za nesprávne. Navrhovateľ má za to, že neprihliadnutím na obsah jeho písomného podania z 17. 05. 2013 a nevysporiadaním sa s titulom uplatneného nároku na náhradu škody mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci. V prejednávanej veci odvolateľ namietal, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so zmenou právnej kvalifikácie ním uplatneného nároku, ktorú uskutočnil vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 20. 05. 2013 a týmto postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Navrhovateľ sa domáhal, aby mu súd žalobou uplatnený nárok priznal ako náhradu škody za neoprávnený odber vody odporcom podľa § 25 ods. 1, 2 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.
Za odňatie možnosti konať pred súdom sa považuje taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní, za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej judikatúry o postup odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred súdom ide tiež v prípade, ak sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiada s argumentmi, resp. námietkami účastníka konania. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému rozhodnutiu. Vyjadruje to aj znenie ust. § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyloží, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Odôvodnenie rozsudku by malo účastníkom konania umožniť posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri rozhodovaní vo veci samej.
Prvostupňový súd žalobu navrhovateľa zamietol z dôvodu, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, predmetom ktorého by bola dodávka vody z verejného vodovodu a nie je teda daný právny základ pre priznanie navrhovateľom uplatneného nároku ako vodného a tiež konštatoval, že nie je daný dôvod preto, aby odporcu zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia navrhovateľovi. Vo vzťahu k nároku navrhovateľa na náhradu škody za
neoprávnený odber vody sa súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení nevyjadril, tento navrhovateľom formulovaný právny základ prvostupňový súd žiadnym spôsobom v konaní neposudzoval.
Súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku uskutočneného účastníkom konania. Právna kvalifikácia žalobou uplatneného nároku je povinnosťou súdu, je však potrebné, aby súd kvalifikáciu nároku, tak ako túto uskutočnil navrhovateľ, posúdil a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa k nej vyjadril, teda, aby v tomto prípade na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia právnych predpisov, najmä § 25 ods. 1, 2 zákona č. 442/2002 Z. z. a § 373 a nasl. Obchodného zákonníka a uviedol, či navrhovateľ má v súlade s uvedenými právnymi predpismi nárok na náhradu škody, teda, aby najmä posúdil splnenie podmienok vzniku nároku navrhovateľa na náhradu škody. Keďže prvostupňový súd tak neurobil, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a preto muselo byť odvolacím súdom podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušené.
O trovách odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.