Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-291-2014.pdf
PDF · 131.48 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/291/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom v Piešťanoch, Ul. Teplická č. 7434/147, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 707/25, proti odporcovi: N. C., T.. XX.XX.XXXX, U. H. B. XXX, zast. AK Bitalová & Demeterová, s.r.o., so sídlom Rimavská Sobota, Žánovská 5183/2A, JUDr. Zdenka Demeterová, advokátka, kancelária Rimavská Sobota, Hviezdoslavova 8, poverená Centrom právnej pomoci, kancelária Rimavská Sobota, o zaplatenie 1.893,62 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.463,07 Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1.463,07 Eur od 29.08.2014 až do zaplatenia a súčasne je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 352,59 Eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, V.: G. XXXX XXXXXXXXXXXX vedený v Tatra banka, a.s., VS: XXXXXXX, pričom súd povoľuje odporcovi zaplatiť priznané nároky navrhovateľovi v splátkach vo výške po 65,- Eur mesačne vždy do posledného dňa toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok v prípade, že sa odporca dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky alebo jej časti.
Návrh navrhovateľa sa v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
Odporcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 28.08.2014, došlým súdu dňa 08.09.2014 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.893,62 Eur s prísl, pričom žalovaná suma pozostáva z istiny 30,96 Eur, úroku 323,82 Eur, zosplatnenej istiny 1.469,04 Eur, poplatku za upomienku I. - 5,- Eur, poistného Bill protection 27,- Eur, poplatku za upomienku II. - 36,- Eur, poplatku za možnosť zmeny splátky 1,80 Eur. Popri uvedených nárokoch si navrhovateľ uplatnil aj vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 289,64 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1.893,62 Eur odo dňa 29.08.2014 do zaplatenia.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že dňa 24.01.2012 (v skutočnosti bola zmluva uzavretá až dňa 28.01.2014) uzavrel s odporcom úverovú zmluvu Č.. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporcovi bezúčelový úver vo výške 1.500,- Eur . Nakoľko však odporca neuhrádzal úverové splátky včas a riadne v zmysle úverovej zmluvy, vyzval ho navrhovateľ listom zo dňa 25.09.2012 ku splateniu celého zostatku úveru vo výške 1.893,62 Eur v lehote 15 dní odo dňa odoslania výzvy na účet navrhovateľa.
Právna zástupkyňa odporcu, prítomná na pojednávaná do zápisnice uviedla, že pokiaľ ide o žalované sumy navrhovateľom, v súčte predstavujúce sumu 1.893,62 Eur, tak z týchto súm akceptuje len istinu vo výške 30,96 Eur a zosplatnenú istinu vo výške 1.469,04 Eur, avšak znížené o uhradenú splátku úveru vo výške 63,93 Eur; ďalej akceptuje aj poistenie vo výške 27,- Eur, t.j. spolu akceptuje len sumu 1.463,07 Eur. Pokiaľ ide o príslušenstvo, tak akceptuje nárok navrhovateľa na úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo súčtu súm 1.436,07 a 27, - Eur od 29.08.2014 až do zaplatenia, pričom poukázala na to, že vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je spotrebiteľským vzťahom, a preto výška základnej úrokovej sadzby sa musí riadiť predpismi občianskeho práva, v zmysle ktorých bola ku dňu 29.08.2014 aktuálna výška úrokovej sadzby 5,15 % a nie 8,15 %. Vo zvyšku žiadala návrh navrhovateľa zamietnuť, pričom poukázala na nasledovné dôvody:
- úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 28.01.2012 obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky; predovšetkým poukázala na spôsob dohodnutia RPMN v rozpätí od 48,7 % do 51,6 %, pričom takto dohodnutú RPMN je potrebné považovať za dojednanú neurčitým spôsobom v dôsledku čoho má spotrebiteľ nevýhodné postavenie oproti veriteľovi, pretože nemá možnosť vedieť vopred, aká bude výška RPMN, ktorú si veriteľ voči nemu bude uplatňovať; v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) ZSÚ sa pri takomto neplatnom dojednaní RPMN má úver považovať za bezúročný a bez poplatkov,
- poukázala na kolónku č. 44 v úverovej zmluve, kde absentuje uvedenie termínov splatnosti splátok, v dôsledku čoho odporca nebol dostatočne oboznámený s tým, kedy sa konkrétne stávajú splatné jednotlivé úverové splátky,
- pokiaľ ide o úverový úrok, na ktorý si uplatňuje navrhovateľ nárok aj po zosplatnení úveru, tak poukázala na tú skutočnosť, že zo žiadnej skutočnosti nevyplýva, kedy došlo k zosplatneniu úveru; navrhovateľ síce vyhotovil výzvu na zaplatenie zo dňa 25.09.2012, ktorú adresoval odporcovi, avšak zaplatenie úveru žiadal už odo dňa vyhotovenia tejto výzvy, pričom poukázala aj na to, že doručenie výzvy, v ktorej sa oznamuje odporcovi, že došlo k predčasnej splatnosti úveru, v konaní preukázané nebolo.
Odporca uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava výpovede právnej zástupkyne. Nič iné k veci neuviedol.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 27.11.2014 poukázal na znenie § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že RPMN je potrebné mať dojednanú už pri podpisovaní zmluvy, pričom spôsob jej výpočtu je upravený v § 19 v zmysle prílohy 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, čo navrhovateľ rešpektoval. Za daných okolností však mohol do zmluvy uviesť RPMN iba vo forme určitého rozpätia, pretože úverová zmluva sa dojednávala telefonickým spôsobom, kedy navrhovateľ nemal možnosť presne vedieť dátum, v ktorom odporca zmluvu podpíše a zašle naspäť navrhovateľovi, ktorý musí ešte úver spracovať a až tak ho môže reálne poskytnúť odporcovi. Z tohto dôvodu nebolo možné určiť RPMN konkrétnym percentuálnym vyčíslením, pretože RPMN je pohyblivá položka a navrhovateľ nemal možnosť vopred vedieť, aká výška RPMN bude reálna ku dňu, v ktorom dôjde ku podpisu zmluvy zo strany odporcu. Poukázal aj na tú skutočnosť, že na druhej strane zo Zákona o spotrebiteľských úveroch v zmysle prílohy 2 vyplýva, že rozhodujúcim okamihom pre určenie výšky RPMN je deň reálneho poskytnutia úveru spotrebiteľovi s tým, že v konkrétnom prípade sa tak stalo 02.02.2012, pričom odporca úverovú zmluvu podpísal 28.01.2012 a navrhovateľ ju podpísal 21.04.2012. Odporca bol upozornený v zmluve na túto skutočnosť, t.j. že RPMN je určená týmto intervalovým spôsobom. Podotkol, že oproti RPMN vo výške 48,7 %, ktorá je minimálnou hranicou, v intervale RPMN určenej v úverovej zmluve, bola RPMN určená pre odporcu v rozsahu 51,2 %, čo predstavuje len odchýlku v hodnote 2,5 %. Výška RPMN bola odporcovi oznámená dňa 02.02.2012. Pripomenul znenie ustanovenia § 269 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je možné medzi zmluvnými stranami dojednať určité náležitosti zmluvy aj dodatočne, ak si to takto zmluvné strany vopred dohodli. V predmetnom prípade má za to, že pokiaľ ide o RPMN, tak sa navrhovateľ s odporcom dohodol na tom priamo v úverovej zmluve, že konkrétna výška sa dohodne dodatočne. Pokiaľ ide o určenie termínu splátok v úverovej zmluve, tak poukázal na to, že v kolónke 44 sa pri texte termíny splatnosti splátok nachádza aj symbol *, ktorý je v texte nižšie ďalej doplnený textom, z ktorého vyplýva, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Z uvedeného vyplýva, že rozhodujúcim okamihom pre určenie dňa splatnosti prvej splátky je reálne poskytnutie úveru, pričom dátum tohto poskytnutia nemohol navrhovateľ pri vypracovaní zmluvy ešte poznať. Pokiaľ ide o splatnosť ďalších splátok, tak z textu za symbolom * vyplýva, že druhá a nasledujúce splátky sú splatné vždy ku 15.-temu dňu toho ktorého mesiaca s tým, že z kolónky 48 úverovej zmluvy vyplýva, že týchto splátok má byť 60, takže termín poslednej 60-tej splátky je možné ľahko určiť. Podľa jeho názoru ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch nevyžaduje, aby úverová zmluva obsahovala splatnosť prvej a poslednej splátky určenú konkrétnym dátumom, pretože v uvedenom ustanovení sa používa slovo "termín", ktoré má širší význam ako slová "dátum" alebo "deň" a podľa názoru navrhovatel je možné termín splátok určiť aj takýmto popisnejším spôsobom bez toho, aby tam bol uvedený konkrétny dátum. Poukázal aj na smernicu 2008/48 ES o spotrebiteľských úveroch, ktorá pripúšťa možnosť určiť splatnosť splátok v určitých frekvenciách tak, ako sa to stalo aj v konkrétnej úverovej zmluve. Pokiaľ ide o predčasné zosplatnenie úveru, tak poukázal na to, že odporca uhradil navrhovateľovi dňa 21.03.2012 len jednu úverovú splátku s tým, že potom už neuhradil nič. Podľa názoru navrhovatel došlo medzi účastníkmi konania ku dohode o tom, že ak sa dostane odporca do omeškania s platením aspoň dvoch splátok, alebo ak sa oneskorí s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je povinný zaplatiť navrhovateľovi celý čerpaný úver, pričom uzavretie tejto dohody vyplýva z úverových zmluvných podmienok, konkrétne z Hlavy 7., § 3. Poukázal na znenie § 565 Občianskeho zákonníka, kde je upravená strata výhody splátok v prípade, že to bolo medzi účastníkmi dohodnuté. Pokiaľ ide o cenu za štyri upomienky, ktoré si navrhovateľ vyúčtoval, právny zástupca uviedol, že v týchto upomienkach informoval odporcu o tom, že mešká s úhradou splátok. Povinnosť odporcu zaplatiť cenu za upomienky vyplýva z úverových zmluvných podmienok, konkrétne z Hlavy 18., § 1, a taktiež možno mať za to, že vyplýva aj z § 121 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje právo veriteľa na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pričom podľa jeho názoru, cena za upomienky takýmto nákladom je. Navrhovateľ písomne oznámil odporcovi, že došlo k zosplatneniu úveru, pričom sa tak stalo výzvou zo dňa 25.09.2012, ktorú navrhovateľ odovzdal pošte na doručenie odporcovi dňa 28.09.2012. Odporca mal možnosť uhradiť navrhovateľovi sumu zosplatneného úveru do 15 dní od odoslania tejto výzvy. Podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľ nie je povinný dokazovať okolnosť, kedy bola výzva odporcovi doručená. Navrhovateľ vychádzal z toho, že odporca na základe uvedenej výzvy bol povinný splniť svoj záväzok najneskôr ku 09.10.2012 a preto si navrhovateľ nárok na úrok z omeškania voči odporcovi uplatnil vo výške 8,15 %, keďže takáto výška úroku bola aktuálna ku dňu 10.10.2012.
Súd vykonal dokazovanie najmä oboznámením sa s návrhom, s úverovou zmluvou zo dňa 28.01.2012, Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. (ďalej len "ÚZP"), listinou označenou ako "Výpis čerpania, splátok a úhrad", výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 25.09.2012, poštovým podacím hárkom zo dňa 28.09.2012, odporom zo dňa 27.10.2014, rozhodnutím Centra právnej pomoci Rimavská Sobota a vyjadrením navrhovateľa k odporu zo dňa 14.11.2014.
Na základe vykonaného dokazovania súd vec právne aj skutkovo posúdil takto:
Účastníci konania uzavreli dňa 28.01.2012 úverovú zmluvu Č.. XXXXXXXXXX na základe ktorej navrhovateľ ako úverový veriteľ poskytol odporcovi ako úverovému dlžníkovi bezúčelový vo výške 1.500,- Eur. Odporca sa zaviazal dlhovanú sumu uhradiť v 60-tich mesačných splátkach po 63,93 Eur.
Z listiny označenej ako "Výpis čerpania, splátok a úhrad" vyplýva, že odporca uhradil v prospech navrhovateľa sumu 63,93 Eur, pričom sa tak stalo dňa 21.03.2012.
Nahliadnutím do výzvy zo dňa 25.09.2012 súd zistil, že odporca dlhoval navrhovateľovi sumu 1.893,62 Eur, ktorú od neho navrhovateľ žiadal uhradiť najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania výzvy na účet navrhovateľa.
Návrhom na začatie konania si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil nárok vo výške 1.893,62 Eur, ktorý pozostáva z týchto čiastkových nárokov:
- istina vo výške 30,96 Eur,
- zosplatnená istina vo výške 1.469,04 Eur,
- úrok vo výške 323,82 Eur,
- upomienka I. vo výške 5,- Eur,
- poistenie Bill protection vo výške 27,- Eur,
- upomienka II. vo výške 36,- Eur,
- poplatok za možnosť zmeny splátky vo výške 1,80 Eur.
V rámci príslušenstva si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil nárok na zaplatenie:
- vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 289,64 Eur,
- úroku z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1.893,62 Eur od 29.08.2014 do zaplatenia.
Súd považuje za dôvodný a preukázaný nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy istiny a zosplatnenej istiny len vo výške 1.436,07 Eur (rozdiel medzi celkovou výškou úveru - 1.500,- Eur a odporcom uhradenou sumou - 63,93 Eur), nakoľko súd považuje poskytnutý úver za preplatený čo do istiny, ako aj za bezúročný a bezpoplatkový čo do úrokov a ostatných poplatkov a to z dôvodov uvedených nižšie.
Súd teda návrhu podľa § 497 Obchodného zákonníka v predmetnej časti žalovanej sumy istiny spolu vo výške 1.436,07 Eur vyhovel.
Súd považuje rovnako za dôvodný aj nárok navrhovateľa na poistné vo výške 27,- Eur, nakoľko v úverovej zmluve bolo poistenie osobitne dohodnuté v časti poistenie výdavkov (dobrovoľne) a to pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu a pod. Navyše samotný odporca predmetný nárok navrhovateľa na pojednávaní akceptoval.
Rovnako považuje súd za dôvodný a preukázaný aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1.463,07 Eur (1.436,07 Eur plus 27,- Eur) od 29.08.2014 až do zaplatenia a preto návrhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s vl. nar. č. 87/1995 Z.z. v predmetnej časti vyhovel. Nárok na úrok z omeškania priznal súd navrhovateľovi od 29.08.2014, nakoľko od uvedeného dňa žiadal priznať úrok z omeškania navrhovateľ v návrhu. Nárok na úrok z omeškania súd priznal len z priznanej sumy istiny a poistného vo výške 1.463,07 Eur, vo zvyšnej časti súd nárok navrhovateľa na úrok z omeškania, ako nedôvodný zamietol. Ku uvedenému dňu - 29.08.2014 bola platná základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,15 % ročne, ktorej zvýšenie o 8 percentuálnych bodov predstavuje 8,15 % ročne (§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Úverové zmluvné podmienky sa posudzujú podľa rovnakých zákonných ustanovení ako úverová zmluva.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov č. 129/2010 Z.z. - účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľov.
Podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov č. 129/2010 Z.z. - účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov č. 129/2010 Z.z. - účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa § 2 písm. f) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa § 2 písm. j) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa § 9 ods. 2, písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 54 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 vl. nar. č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky, a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.
Pokiaľ ide o žalovaný nárok v časti istiny a zosplatnenej istiny vo výške 63,93 Eur (t. j. rozdiel medzi súčtom žalovanej istiny a zosplatnenej istiny - 1.500,- Eur a priznanou sumou 1.436,07 Eur), súd konštatuje, že úverová zmluva neobsahuje splatnosť prvej a poslednej splátky úveru, presný údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov ani rozpis jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré spolu tvoria jednotlivú splátku vo výške 63,93 Eur, t.j. údaj o tom, z čoho pozostáva úverová splátka s tým, že osobitne pri každej jednotlivej splátke malo byť zvlášť uvedené, aká suma predstavuje výšku samotnej splátky, aká suma predstavuje úverový úrok a aká suma predstavuje ďalšie náklady spotrebiteľa a preto je potrebné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa v predmetnej časti nároku na istinu resp. zosplatnenú istinu vo výške 63,93 Eur zamietol.
Pokiaľ ide o žalovaný nárok na úverový úrok vo výške 323,82 Eur, súd konštatuje, že úverová zmluva neobsahuje splatnosť prvej a poslednej splátky úveru (konečnú splatnosť úveru), údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov ani rozpis jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré spolu tvoria jednotlivú splátku vo výške 63,93 Eur, ako ani údaj o tom, z čoho pozostáva úverová splátka s tým, že osobitne pri každej jednotlivej splátke malo byť zvlášť uvedené, aká suma predstavuje výšku samotnej splátky, aká suma predstavuje úverový úrok a aká suma predstavuje ďalšie náklady spotrebiteľa a preto je potrebné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
Súd poukazuje na to, že zmyslom ustanovenia § 9 ods. 2, písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy je, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovaný o tom, v akých termínoch splatnosti je povinný uhrádzať jednotlivé splátky spotrebiteľského úveru a presne do kedy mu táto povinnosť (splácať istinu, úroky a iné poplatky) bude trvať. Pokiaľ ide o údaj týkajúci sa konečnej splatnosti úveru, tak sa vyžaduje, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa nachádzala časová špecifikácia konečnej splatnosti úveru vo forme uvedenia konkrétneho dňa, pričom je úlohou poskytovateľa úveru - veriteľa aby vstupné údaje (ako sú: deň poskytnutia úveru, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok) matematicko-logickými postupmi premietol do konkrétneho časového údaja, ktorý bude predstavovať deň konečnej splatnosti úveru. Nepostačí len uvedenie celkového počtu splátok, ktoré by mali byť uhrádzané mesačne. Súd konštatuje, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje konkrétny údaj o konečnej splatnosti úveru alebo konkrétne termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nemôže byť tento nedostatok odstránený tým, že sa veriteľ odvolá na skutočnosť, že z úverovej zmluvy vyplýva počet splátok, ktoré je odporca povinný navrhovateľovi zaplatiť, takže z tohto údaja si vie spotrebiteľ dostatočným spôsobom sám určiť deň konečnej splatnosti úveru. Rovnako tvrdenie navrhovateľa na pojednávaní, že v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f) použité slovo "termín" má širší význam ako slovo "dátum" alebo "deň", podľa názoru súdu neobstojí, nakoľko určenie termínu splatnosti splátok v zmluve má byť dostatočne určité a jasné, aby spotrebiteľ vedel, kedy presne má v zmysle zmluvy plniť, v akej výške, v akých termínoch a zároveň, aby bolo jasné, kedy je s plnením v omeškaní. K dojednaniu výšky ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve v podobe intervalu (RPMN od 48,7% do 51,6 %) súd uvádza, že takéto dojednanie RPMN znemožňuje spotrebiteľovi, aby si za daných okolností mohol zo zmluvy zistiť, ktorá hodnota v rámci intervalu je pre neho aktuálna. Stav neistoty spotrebiteľa ohľadom takéhoto určenia výšky RPMN zostáva zachovaný a nevylučuje sa možnosť zavádzania spotrebiteľa. Pre navrhovateľa sa tak vytvára priestor, aby si vybral takú hodnotu z určeného intervalu, vrátane maximálnej, ktorá je pre neho výhodná, pričom výber tejto hodnoty bude pre spotrebiteľa nepreskúmateľný, nakoľko spotrebiteľ nebude vedieť objektívne zistiť, ktorú hodnotu RPMN navrhovateľ nakoniec použije. Súd poukazuje na fakt, že navrhovateľ mal možnosť priamo v úverovej zmluve uviesť určité časové obdobia a im prislúchajúcu výšku RPMN až ku predpokladanému dňu poskytnutia úveru, aby tak spotrebiteľ vedel, že keď mu bol úver poskytnutý v určitý konkrétny deň, aká hodnota RPMN tomu zodpovedá. Pokiaľ navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 14.11.2014 vedel a mohol uviesť tabuľku s rôznymi dátumami poskytnutia úveru a tomu prislúchajúcimi hodnotami RPMN, mohol tak urobiť aj v úverovej zmluve. Z vyjadrenia navrhovateľa na pojednávaní vyplýva, že RPMN vo vyjadrení k odporu počítal znalec, z čoho má súd za to, že pokiaľ je potrebné, aby výšku RPMN k zmluve vypočítal znalec, (t.j. navrhovateľ samotný nevie vypočítať výšku RPMN), tak bežný spotrebiteľ sám nedokáže túto hodnotu určiť. V úverových zmluvách bežne poskytovaných bankami sa neuvádza rozpätie RPMN, ale presný údaj RPMN. Súd ku tvrdeniu navrhovateľa o tom, že v čase uzavretia zmluvy nemal inú možnosť, ako uviesť RPMN v podobe intervalu, uvádza, že pokiaľ by skutočne iná možnosť neexitovala, RPMN určená rozpätím by bola v praxi využívaná bankami aj inými subjektmi poskytujúcimi úvery. Samotný navrhovateľ v mnohých iných zmluvách dokáže uviesť sadzbu RPMN konkrétnou, presnou hodnotou, z čoho vyplýva, že aj v predmetnom prípade tak mohol urobiť. K dôvodu, že RPMN nemohla byť určená presnou sadzbou, nakoľko zmluva bola dohodnutá telefonicky, súd musí uviesť, že dojednávanie úverovej zmluvy cez telefón je marketingovou stratégiou navrhovateľa a riziká z toho vyplývajúce musí znášať samotný navrhovateľ. Predmetná forma dojednania zmluvy nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa. Pokiaľ úverová zmluva neobsahuje konkrétny údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov, považuje sa úver podľa § 11 ods. 1, písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy za bezúročný a bezpoplatkový. Súd poukazuje na to, že zmyslom ustanovenia § 9 ods. 2, písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy je, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovaný o tom, z čoho pozostáva úverová splátka s tým, že osobitne pri každej jednotlivej splátke by malo byť zvlášť uvedené, aká suma predstavuje výšku samotnej splátky, aká suma predstavuje úverový úrok a aká suma predstavuje ďalšie náklady spotrebiteľa. Súd konštatuje, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje konkrétny rozpis splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, považuje sa úver za bezúročný a bezpoplatkový. Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa v predmetnej časti nároku na úverový úrok vo výške 323,82 Eur zamietol.
Pokiaľ ide o žalovaný nárok na poplatky za upomienky - upomienka I. - 5,- Eur a upomienka II.- 36,- Eur, súd poukazuje na to, že podľa Hlavy 18. § 1 Úverových zmluvných podmienok je spoločnosť oprávnená vyúčtovať klientovi poplatok za upomienku vo výške 5,- Eur v prípade prvej upomienky a 12,- Eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. Súd má za to, že upomienka musí byť realizovaná preukázateľným spôsobom, pričom nepostačí len tvrdenie navrhovateľa, že k nej došlo. Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že navrhovateľ v konaní nepredložil žiaden dôkaz o tom, že upomienky, za ktoré si navrhovateľ predmetný poplatok uplatňuje boli vyhotovené, a že boli odporcovi aj doručované. Nárok na poplatky za upomienky umožňuje, tak ako je koncipovaný, objektívne získať na strane dodávateľa vyššiu čiastku (navýšenie dlhu o neexistujúce náklady), ako sú skutočné náklady navrhovateľa.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa sumy 5,- Eur a 36,- Eur, ako nepreukázaný zamietol.
Pokiaľ ide o poplatok za možnosť zmeny splátky vo výške 1,80 Eur, súd konštatuje, že nakoľko súd považuje poskytnutý spotrebiteľský úver z vyššie uvedených dôvodov za bezúročný a bezpoplatkový, súd návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa tohto nároku vo výške 1,80 Eur, zamietol.
Pokiaľ ide o žalovaný nárok na ročný úrok z omeškania vyčíslený pevnou sumou vo výške 289,64 Eur, tak súd poukazuje na to, že zo žiadnej listiny predloženej navrhovateľom nevyplýva, že dňom vstupu odporcu do omeškania s úhradou zostatku úveru je 10.10.2012 (pätnásty deň odo dňa odoslania výzvy k splateniu celého úveru), tak ako to uvádza navrhovateľ vo svojom návrhu. Navrhovateľ predložil súdu výzvu zo dňa 25.09.2012, adresovanú odporcovi, v ktorej uvádza, že si uplatňuje svoje právo na splatenie celého čerpaného úveru a zároveň vyzýva odporcu na úhradu dlžnej sumy 1.893,62 Eur najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania výzvy na účet navrhovateľa, pričom táto listina neobsahuje údaj o dni, ku ktorému má dôjsť ku predčasnej splatnosti zostatku úveru.
Navrhovateľ ďalej predložil súdu poštový podací hárok zo dňa 28.09.2012, v ktorom sa síce nachádza údaj o doručovaní zásielky (výzvy zo dňa 25.09.2012) odporcovi, avšak doklad o doručení zásielky odporcovi alebo vrátenú nedoručenú zásielku odporcovi už navrhovateľ súdu nepredložil. V listine označenej ako "Výpis čerpania, splátok a úhrad", obsahujúcej v skutočnosti platobnú históriu predmetného úveru, navrhovateľ uvádza, že zosplatnenie úveru nastalo dňa 25.09.2012 (deň vyhotovenia výzvy na splatenie celého úveru).. Z návrhu vyplýva, že podľa navrhovateľa vstúpil odporca do omeškania s úhradou peňažného dlhu (vrátane zostatku úveru) dňa 10.10.2012. Podľa Hlavy 7. § 3 Úverových zmluvných podmienok navrhovateľa, je klient povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa klient oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Podľa Hlavy 20. § 5 Úverových zmluvných podmienok navrhovateľa, doručovanie písomností medzi spoločnosťou a klientom sa uskutočňuje poštou, prípadne osobne. Pri doručovaní poštou adresátovi, ktorý nebol zastihnutý, napriek tomu, že sa v mieste doručenia zdržuje, sa použije primerane ustanovenie O.s.p. o doručovaní písomností fyzickým osobám do vlastných rúk s tým, že ak si nevyzdvihne adresát zásielku do 10 dní odo dňa jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty, za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení zásielky nedozvedel. Klient je povinný každú zmenu adresy svojho trvalého bydliska alebo adresy pre doručovanie oznámiť spoločnosti, inak sa predpokladá, že klient sa zdržuje na adrese svojho trvalého bydliska alebo adrese pre doručovanie, ak nie je klientom preukázaný opak. Z uvedených skutočností vyplýva, že podľa navrhovateľa došlo ku zosplatneniu úveru už v deň vyhotovenia výzvy na zaplatenie 25.09.2012, avšak právo stotožniť deň zosplatnenia úveru s dňom vyhotovenia výzvy na zaplatenie nevyplýva pre navrhovateľa ani z úverovej zmluvy, a tiež ani z Úverových zmluvných podmienok. Súd má za to, že pri určení dátumu zosplatnenia úveru išlo o svojvoľný a neodôvodnený postup navrhovateľa. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd konštatuje, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, kedy bol odporca oboznámený so zosplatnením úveru, t.j. s tým, že mu vznikla povinnosť uhradiť celú dlžnú sumu do 15 dní odo dňa odoslania výzvy.
Navrhovateľ zároveň nepreukázal svoje tvrdenie, že právne účinky zosplatnenia úveru nastali pre odporcu práve ku dňu 25.09.2012 s tým, že odporca sa dostal prvýkrát do omeškania dňa 10.10.2012. Navrhovateľ vo výzve na splatenie celého dlhu uvádza, že odporca má celý dlh uhradiť najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania výzvy bez ohľadu na to, či sa v danom termíne dostane výzva do sféry dispozície odporcu. Z podacieho hárku vyplýva, že zásielka bola odporcovi odoslaná a teda na poštu podaná dňa 28.09.2012, 15.-dňová lehota odo dňa odoslania listu uplynula až dňa 13.10.2012 (teda nie 10.10.2012 ako uvádza navrhovateľ), avšak ani do uvedeného termínu odporca nemusel mať možnosť sa s obsahom zásielky oboznámiť. Navrhovateľ viaže omeškanie odporcu na uplynutie lehoty 15 dní odo dňa odoslania výzvy, pričom navrhovateľ nepreukázal súdu, či odporca bol s obsahom výzvy aj skutočne oboznámený. Preukázanie skutočnosti týkajúcej sa dňa, kedy bol odporca oboznámený so zosplatnením úveru, je rozhodujúce pre určenie skutočného dňa začiatku omeškania odporcu s úhradou žalovanej sumy a s tým priamo súvisiace určenie správnej výšky sumy úrokov z omeškania vyčíslených navrhovateľom do zosplatnenia, resp. od zosplatnenia do podania návrhu na súd. Pokiaľ ide o predčasné zosplatnenie úveru, tak k tvrdeniu právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní, že navrhovateľ a odporca uzavreli dohodu o tom, že ak sa odporca dostane do omeškania s plnením aspoň dvoch splátok, alebo ak sa oneskorí s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je povinný zaplatiť navrhovateľovi celý čerpaný úver, súd uvádza, že táto dohoda je obsahom Hlavy 7., § 3 Úverových zmluvných podmienok. Súd však dodáva, že je rozdiel medzi čerpaným úverom, ktorý v zmysle zmluvy bol čerpaný vo výške 1.500,- Eur a cenou úveru, ktorú má na mysli navrhovateľ. Odporca tak v zmysle ust. Hlavy 7, § 3 Úverových zmluvných podmienok je povinný vrátiť navrhovateľovi celý čerpaný úver - t,.j. 1.500,- Eur mínus jedna už odporcom uhradená splátka vo výške 63,93 Eur. Nie menej závažnou okolnosťou pri výpočte úrokov z omeškania je fakt, že navrhovateľ, ako to vyplýva z "Výpisu čerpania, splátok a úhrad" vypočítava predmetný úrok aj zo žalovaných nárokov - už uhradená časť istiny - 63,93 Eur, úrok - 323,82 Eur, upomienky I. a II. - 5,- Eur a 36,- Eur, poplatok za možnosť zmeny splátky - 1,80 Eur, ktoré súdom neboli priznané. Vzhľadom na uvedené dôvody a objektívnu neurčiteľnosť predmetného nároku súd návrh navrhovateľa aj v časti týkajúcej sa sumy 289,64 Eur zamietol.
O náhrade trov konania navrhovateľovi rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko navrhovateľ bol v tomto konaní tým účastníkom, ktorý mal vo veci úspech v časti 77,26 %. Jeho miera úspechu je preto 54,52 %. Priznaná suma 352,59 Eur predstavuje 54,52 % z trov konania spolu vo výške 646,72 Eur, z toho za súdny poplatok 113,50 Eur, za trovy právneho zastúpenia 190,58 Eur (za prípravu a prevzatie zastúpenia a za účasť na pojednávaní dňa 27.11.2014 dvakrát po 71,37 Eur plus 20% DPH a dvakrát režijný paušál po 8,04 Eur plus 20% DPH), za celkovú cestovnú náhradu za použitie motorového vozidla na cestu na pojednávanie dňa 27.11.2014 z Trenčína do Rimavskej Soboty a späť 133,60 Eur (základná náhrada za 414 km jazdy - 414 km x 0,183 Eur plus 20% DPH - 91,91 Eur, náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri spotrebe 7,8 l nafty na 100 km a cene 1,291 Eur / l - 41,69 Eur) a za náhradu za stratu času 209,04 Eur (náhrada za čas strávený cestou z Trenčína do Rimavskej Soboty a späť - t.j. 13 polhodín x 13,40 Eur plus 20% DPH).
Ako základ pre výpočet odmeny zástupcu navrhovateľa súd akceptoval sumu 1.569,80 Eur tvorenú istinou - 30,96 Eur, zosplatnenou istinou - 1.469,04 Eur, poistným - 27,- Eur, poplatkom za upomienky - 5,- Eur a 36,- Eur a poplatkom za možnosť zmeny splátky - 1,80 Eur. Súd nepriznal navrhovateľovi nárok na trovy právneho zastúpenia počítané zo základu 323,82 Eur, nakoľko uvedená suma predstavuje úrok, ktorý je len príslušenstvom pohľadávky. V zaužívanej súdnej praxi sa akceptuje vyčíslenie odmeny za úkon právnej služby poskytnutej advokátom z hodnoty pohľadávky, nie však aj z jej príslušenstva. Pokiaľ ide o právnym zástupcom uplatnený nárok na náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 27.11.2014 vo výške 32,16 Eur (t.j. dve začaté polhodiny á 13,40 Eur plus 20% DPH), tak súd predmetný nárok nemohol priznať, nakoľko za predmetný úkon - účasť na pojednávaní, má právny zástupca priznanú odmenu ako za riadny úkon právnej služby. Nie je zmyslom ust. § 17 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., aby advokát dostal odmenu duplicitne za vykonaný úkon právnej služby, ako aj náhradu za stratu času stráveného vykonávaním predmetného úkonu právnej služby. Zmyslom predmetného ustanovenia je finančná kompenzácia za stratu času advokáta stráveného cestou do miesta vykonávania úkonu, ktorý čas má byť prioritne trávený poskytovaním právnych služieb.
Výrok o tom, že odporcovi sa právo na náhradu trov konania nepriznáva, súd uviedol vzhľadom na výslovnú žiadosť právnej zástupkyne odporcu.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
V zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Rimavská Sobota, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.
V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)
Ak si odporkyňa dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť domáhať sa svojich nárokov proti odporkyni prostredníctvom exekúcie.