Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/98/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: Ing. Z. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXXX/XX, J., o zaplatenie 2.652,21 eur s prísl., rozhodol

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 560,92 eur, spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 19.6.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 12.8.2013 podaným na súd 11.10.2013 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumu 2 652,21 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 4,025 % ročne zo sumy 80,37 eur od 20.12.2010 do 20.12.2010, zo sumy 80,37 eur od 20.2.2011 do 15.3.2011, zo sumy 80,37 eur od 20.3.2011 do 17.4.2011, zo sumy 80,37 eur od 20.4.2011 do 16.5.2011, zo sumy 80,37 eur od 20.8.2011 do 15.11.2012, zo sumy 80,37 eur od 20.9.2011 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 20.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 20.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 2411,10 eur od 12.12.2011 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500,- eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohoto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500,- eur len 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.652,21 eur do zaplatenia.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 20.10.2010 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200001164, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 1500,- eur. Poskytnutý úver sa spolu s úrokom zaviazal odporca zaplatiť v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 eur v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Účastníci sa dohodli na odklade splátky v poradí pod č. 7, sa zaviazal zaplatiť ako č. 43. Do omeškania sa však dostal už pri 2. splátke a nakoniec zaplatil len sumu 723,33 eur.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky o viac ako tri mesiace, bolo mu do oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, tj. okamžitú splatnosť úveru z dôvodu omeškania. Oznámenie o uplatnení práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka bolo žalovanému doručené dňa 23.11.2011. V súlade s ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok 11.12.2011, kedy bol žalovaný povinný uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru. Celková suma dlhu odporcu voči navrhovateľovi predstavuje súčet neuhradených splátok,

t.j. sumu 2652,21 eur. Uviedol, že v súlade s čl. 14 ods. 14.1 zmluvy mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne a zákonný úrok z omeškania z nesplatenej časti úveru a úrokov, ktorý si uplatňuje len v časti 4,025% ročne.

Podaním zo dňa 26.11.2014 uviedol, nárok predstavuje súčet splátok č. 11 až 43, pričom celkovo mal odporca uhradiť 3.375,54 eur, avšak uhradil len 723,33 eur. Odplata podstatne neprevyšuje odplatu požadovanú na finančnom trhu, pretože je potrebné prihliadať na finančnú situáciu klienta, zabezpečenie záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a pod., preto odplatu nie je možné porovnávať len s úrokovými sadzbami bánk.

Vyslovil názor, že výška úrokovej sadzby a odplaty (RPMN 70,01%) za úver na základe zmluvy o revolvingovom úvere je primeraná a v súlade so zákonom je možné vyvodiť porovnaním výšky odplaty z obdobia, kedy bola regulovaná. Maximálna výška odplaty za spotrebiteľské úvery v období do 10.06. 2010 (§ 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z.z.) stanovila pre rovnaký typ úveru ako bol poskytnutý odporcovi, maximálne v hodnote 76,00%. Podľa nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z. bola maximálna výška odplaty pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. mája 2010 do 15. augusta 2010 vo výške 76,00%. Javí sa pochybne prijať vôbec závery, aby odplata podľa takejto regulácie bola primeraná a pre rovnaký spotrebiteľský úver poskytnutý v nadväznom období (20.10.2010) by išlo už o neprimeranú odplatu. K zmene toho, čo je odplatou obvyklou na finančnom trhu nedochádza v priebehu týždňov resp. mesiacov. Pri zohľadnení vývoja maximálnej výšky odplát pre takéto spotrebiteľské úvery počas právnej regulácie v roku 2010 tak je zrejmé, že jej maximálna výška sa pohybovala na úrovni 76,00 - 79.01 %. Preto podľa jeho názoru, výška odplaty za úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere je v súlade s platnou právnou úpravou. A teda nemôže ísť o žiadny rozpor so zákonom.

Odporca sa k žalobe nevyjadril.

Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, ktorý neúčasť ospravedlnil, nedostavil sa odporca, ktorý neúčasť neospravedlnil, súd nezistil dôvody pre odročenie pojednávania a preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti oboch účastníkov.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa ust. § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15.01.2009, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Podľa §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z. je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 9 ods. 7 zák. č. 129/2010 Z.z. veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

Navrhovateľ vyzval odporcu pokusom o zmier zo dňa 31.8.2012 na úhradu dlhu 2652,21 eur, pretože z úveru uhradil len 723,33 eur a ďalej nárok na zmluvné pokuty vo výške 1089,79 eur, úroky z omeškania 187,40 eur a trovy PZ 130,66 eur, spolu bol vyzvaný na úhradu 4.349,52 eur.

Navrhovateľ ďalej listom odporcovi zo dňa 1.11.2011 oznámil zosplatnenie úveru z dôvodu omeškania splátok v poradí č. 10-12 vo výške 241,11 eur.

Súd ďalej zistil, že účastníci uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere, ktorú uzatvoril veriteľ v zastúpení Emese Michálekovou s odporcom, pričom odporca požadoval úver vo výške 1500 eur, ktorý mal uhradiť v 42 splátkach splatných k 19-temu dňu v mesiaci vo výške 80,37 eur, pri celkovej čiastke, ktorú mal zaplatiť za poskytnutie úveru 3375,54 eur pri predpokladanej RPMN 70,01 %, ročnej úrokovej sadzbe 70,01 %, priemernej RPMN 47,39 eur a zároveň mal byť poskytnutý revolvingový úver vo výške 790,84 eur, za ktorý sa zaviazal zaplatiť 1928,88 eur pri predpokladanej RPMN 63,32 % a ročnej úrokovej sadzbe 76,21 %, s účelovým určení pre čerpanie nákladov súvisiacich s nástupom do SBS od 1.11.2010. Na základe žiadosti bol odporcovi bol schválený úver vo výške 1500 eur pri úhrade 42 splátkach splatných k 19-temu dňu v mesiaci pri rovnakej mesačnej splátky ako žiadal 80,37 eur avšak pri RPMN 70,13 teda vyššej RPMN ako žiadal odporca, pričom sa zaviazal zaplatiť spolu za úver 3375,54 eur, a zároveň za revolving 1928,88 eur, pri predpokladanej RPMN 70,01 %, čo je vyššia čiastka ako bola uvádzaná v žiadosti o úver.

Súd zistil, že predmetom zmluvy mala byť dohoda o poskytnutí služby odkladu 3 splátok za ktorý sa dlžník zaviazal zaplatiť 215,75 eur a za odklad troch splátok revolvingu 112,08 eur. Medzi účastníkmi bola zmluva podpísaná 19.10.2010.

Údajom o poskytnutom úvere v zmluve zodpovedá aj oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.

Súd oboznámil aj zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere.

Súd z karty klienta zistil, že odporca uhradil splátky vo výške 80,37 eur a to dňa 16.11.2010, 22.12.2010, 18.1., 16.3. 2012, 18.4. 2012, 17.5. 2012, 16.6. 2012, 18.7. 2012, 16.11.2012, spolu vo výške 723,33 eur. Podľa prehľadu bola odporcovi vyplatená suma 1.284,25 eur.

Pri posudzovaní postupu veriteľa pri poskytovaní úveru, súdu nie je zrejmé, ako mohlo dôjsť k prijatiu návrhu odporcu, keď schválený úver v údajoch RPMN nekorešpondoval s návrhom dlžníka, pričom pri veriteľom zadaných údajoch v návrhu určil vyššiu RPMN, čo súd považuje bez preukázané súhlasu dlžníka s prijatím takéhoto návrhu na neprípustné (§ 44 ods. 2 Obč. zák.). Preto súd považoval uvádzanie údaju RPMN vo vyššej výške ako v návrhu zmluvy za určenie v neprospech spotrebiteľa, pričom tento fakt však nemá vplyv na samotnú neplatnosť zmluvy o úvere.

Súd zároveň zistil, že podľa čl. 8 bod 8,1 zároveň obsahom zmluvy, nie však samotného návrhu na uzavretie zmluvy, má byť predmetom úkonu aj dohoda o poskytovaní služieb spočívajúca v záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu max. troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti dokladu splátok úveru vo výške 215,75 eur a za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok revolvingu vo výške 112,08 eur, prípadne bude dlžníkovi poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu

dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu dohody o poskytnutí služby.

Formálna stránka vyhovorenia zmluvy v písomnej forme bola zachovaná v zmysle ust. § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z..

Nakoľko podľa tvrdení samotného navrhovateľa ako aj listinných dôkazov (údajov karty klienta) bolo na základe zmluvy poskytnutých na účet odporcu 1284,25 eur, súd sa zaoberal skutočnosťou, či navrhovateľ ako veriteľ bol oprávnený započítať si takéto plnenie oproti vyplateniu peňažných prostriedkov a či takéto nároky boli v zmluve riadne uvedené podľa § ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z..

Podľa znenia zmluvy mala byť poskytnutá istina 1.500,- eur, pričom skutočne poukázaná suma predstavovala 1284,25 eur. Súd podľa oznámenia o poskytnutí úveru zistil, že veriteľ z nároku navrhovateľa „zrazil“ odplatu za „Dohodu o poskytnutí služby“, ktorá bola v zmluve uvedená vo výške 215,75 eur. Hoci do dohody sa vpisovala suma, nemal dlžník možnosť takúto dohodu odmietnuť. Súd považuje za logické, že sumu odplaty nevpisoval dlžník, pretože jeho záujmom je vždy čo najnižšia alebo nulová odplata, ale veriteľ. Súd však v prvom rade zistil, že takáto odplata za službu, ktorá je bezprostredne spojená s poskytnutím úveru nebola zahrnutá do výpočtu RPMN, pretože pri započítaní takejto platby pri poskytnutí úveru skutočná sadzba PRMN z úveru prevyšuje sadzbu RPMN uvádzanú v zmluve, rovnako ako náklady spojené s úverom. Naviac započítaním/zrazením (odčítaním) takejto čiastky bez toho, aby vôbec požiadal dlžník o takýto nárok bola výrazne znížená disponibilná suma požičaných prostriedkov. Pritom súd nemôže vôbec pochopiť racionálnosť takejto dohody, keď dlžník má za možnosť odkladu splátok v súhrnnej hodnote 241,11 eur zaplatiť odplatu až 215,75 eur. Ak by dlžník takúto dohodu neprijal a sumu rovnajúcu sa odplate uhradil pri podpise zmluvy (príp. aj neskôr), jednalo by sa o úhradu troch splátok s výrazným znížením dopadu na zostatok istiny a celkovej sumy úverov. Teda súd dospel k názoru, že takáto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Obč. zák. a podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože zneužíva tieseň dlžníka, jeho snahu získať úver a za poplatok za službu maximálne nevýhodnú pre dlžníka skrýva snahu o zvýšenie „výnosnosti“ úveru. Jedná sa o skrytý a neprípustný poplatok, ktorý naviac veriteľ ani nezahrnul do výpočtu nákladov.

Nakoľko tak ako súd vyššie uviedol, bol fakticky poskytnutý odporcovi úver vo výške 1.284,25 eur, sadzba RPMN bola určená v neprospech dlžníka, súd musel považovať úver za bezodplatný a bez poplatkov.

Súd však s poukazom na zistenia z vykonaného dokazovania nemohol opomenúť ani výšku odplaty za úveru, teda výšku úrokovej sadzby. Hoci navrhovateľ tvrdil jej prípustnosť, sadzba nákladovosti úveru bola stanovená úplne na hrane maximálne prípustnej výšky, pričom však veriteľ vôbec v tomto prípade nezobral zreteľ na zabezpečenie úveru, účelové určenie úveru a pod.. Pokiaľ by teda súd nepovažoval úver za bezodplatný s poukazom na vyššie uvedené porušenia povinností veriteľa, aj dojednanú odplatu by považoval za odplatu v takej výške, že jej hranica by bola v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd by nemohol konvalidovať neplatný úkon tým, že by hľadal prípustnú hranicu úrokovej sadzby, ale dohodu v časti úrokov by považoval za neplatnú s obdobnými dôsledkami ako pri bezodplatnosti úveru.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval aj na dohodu o zmluvnej pokute podľa článku 14 ods. 14.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. s poukazom na čl. 13 zmluvy súd nemal preukázané platné uzavretie dohody o zmluvnej pokute.

Súd súhlasí s názorom navrhovateľa, že všeobecné obchodné podmienky, príp. cenník je možné považovať s poukazom na ust. § 44 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. za súčasť zmluvy. Pokiaľ sa však jedná o charakter spotrebiteľských zmlúv podľa ust. § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, navrhovateľ ako poskytovateľ služieb musí rešpektovať osobitné ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka ako aj ust. zák. č. 250/2007 Z.z..

Súd zistil, že dojednanie o zmluvnej pokute nie je obsiahnuté v zmluve ale je súčasťou všeobecných obchodných podmienok ako samostatnom zmluvnom dokumente.

V konaní je jedná o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej práva a povinnosti upravuje aj špeciálny predpis zákon č. 250/2007 Z.z.. V zmysle uvedenej právnej úpravy všetky práva a povinnosti medzi účastníkmi musia byť dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve (§ 4 ods. 6 zák. č. 250/2007 Z.z.).

Súd pri posudzovaní nárokov zo zmluvnej pokuty vychádzal aj z dikcie zákona a to § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Hoci podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené, pokiaľ sa však jedná o charakter spotrebiteľských zmlúv podľa ust. § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, navrhovateľ ako veriteľ musí rešpektovať osobitné ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka ako aj ust. zák. č. 250/2007 Z.z..

Veriteľ ako ten, kto poskytuje spotrebiteľovi službu si nemôže upraviť vo všeobecných podmienkach a cenníku ľubovoľné povinnosti. V žiadnom prípade všeobecné zmluvné podmienky ani cenník nemôžu obsahovať ustanovenia, ktorými by bol zakladaný nový právny vzťah. Všeobecné zmluvné podmienky predstavujú vôľu veriteľa, ktorý v nich upravuje a spresňuje podmienky právneho úkonu, vykladá jednotlivé ustanovenia, špecifikuje výkon práv a povinností. Obsah všeobecných podmienok a cenníka je možné odvodiť aj od ich názvu, podľa ktorého je možné sa oprávnene domnievať, že vo všeobecných podmienkach budú upravené všeobecné práva a povinnosti z právneho vzťahu. Skutočnosť, že vo všeobecných zmluvných dojednaniach by mali byť upravené iné právne vzťahy, najmä zabezpečenie úveru, ktorých nepochybne dohoda o zmluvnej pokute je, spôsobuje nepredvídateľnosť a takéto ustanovenia musia byť hodnotené ako prekvapivé zmluvné dojednania.

Súd poukazuje aj na skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky sú vydané veriteľom ešte pred uzavretím právneho úkonu a predstavujú určitý rámec povinností a práv, ktoré musí dlžník pred uzavretím právneho úkonu akceptovať. Obsah všeobecných obchodných podmienok nie je závislý od vôle dlžníka, dokonca dlžník nemôže meniť jeho obsah a pri uzavretí úkonu ho musí akceptovať. Naopak dohoda o zmluvnej pokute je samostatný právny úkon, ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý a to v predpísanej písomnej forme. Dohoda je vždy výsledkom prijatia ponuky (akceptácie). Postup pri predložení návrhu na uzavretie zmluvy a jeho prijatie upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 43a až § 47 Obč. zák. Právny úkon v písomnej forme vznikne podpisom právneho úkonu alebo iným konaním, ktoré vyjadrí písomnú formu úkonu (napríklad napísanie textu úkonu). Podľa § 44 Obč. zák. zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu Prijatím návrhu podľa § 43c Obč. zák. je včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas. Preto ak má byť prijatý návrh v písomnej forme, musí byť aj prijatie vykonané v písomnej forme. Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Súd nemôže pripustiť výklad podľa ktorého by vo všeobecných podmienkach bolo možné zakladať nové právne vzťahy, o ktoré druhý účastník vôbec nežiadal a ani ich nemienil založiť. Pokiaľ je navyše druhým účastníkom spotrebiteľ, musí byť informovaný o všetkých podmienkach a to nie len tým, že navrhovateľ vloží do zmluvu klauzulu o tom, že sa môže so všeobecnými podmienkami oboznámiť alebo že sa oboznámil. Všetky práva a povinnosti, základné náležitosti právneho úkonu a to aj dohody o zmluvnej pokute, ktorá je samostatným právnym úkonom, musia byť obsiahnuté v zmluve s ktorou sa môže spotrebiteľ oboznámiť, prípadne zmluva musí minimálne obsahovať základné

náležitosti právneho úkony, Navrhovateľ žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že by odporca chcel uzatvoriť dohodu o zmluvnej pokute alebo že by s takýmto návrhom súhlasil. Obdobne súd poukazuje aj na zdôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. , ze dne 11. 11. 2013, ktorý za účinnosti zák. č. 40/1964 Sb. stanovil neprijateľnosť určenia zmluvnej pokuty v obchodných podmienkach.

S poukazom na vyššie uvedené konštatovania súd má za to, že v konaní ani nebolo preukázané platné uzavretie dohody o zmluvnej pokute, teda takéto nároky nemožno priznať.

Nakoľko súd zistil, že navrhovateľovi bolo skutočne požičaných 1284,25 eur, z uvedenej sumy uhradil 723,33 eur, súd zaviazal odporcu za zaplatenie rozdielu v sume 560,92 eur a ostatné nároky zamietol.

Pokiaľ sa jedná o príslušenstvo návrhu, navrhovateľom uplatnené úroky z omeškania, súd návrh v tejto časti zamietol, pretože nezistil, že by sa dostal odporca do kvalifikovaného omeškania. Podľa zmluvy mal byť síce úver splatený v splátkach, avšak vzhľadom na bezodplatnosť úveru nemožno považovať po dlžníkovi takéto plnenie, pretože v splátkach sa okrem časti istiny bola určená aj suma úroku, teda dlžník by plnil niečo v takom rozsahu ako nebol povinný. Vrátenie úveru v splátkach fakticky supluje vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom však posilňuje postavenie veriteľa, že sa nároku pri súdom zistených porušené zákona o spotrebiteľských úveroch nemusí domáhať nároku z iného dôvodu s prípadným rizikom premlčania, ale súd nárok posudzuje ako bezodplatný úver. Súd je preto názoru, že ak sa považuje úver za bezodplatný (bez úroku a poplatkov) do kvalifikovaného omeškania sa môže dostať dlžník obdobne ako pri vydaní bezdôvodného obohatenia až vtedy, keď mu je známe v akej výške má skutočne plniť. Do omeškania sa totiž nemohol dostať ani po tom, čo veriteľ vyhlásil „predčasnú splatnosť úveru“, pretože dlžník sa nemohol dostať do omeškania s úhradami splátok na ktorých úhradu v určenej výške nebol povinný. Je totiž len na veriteľovi aby pristupoval zodpovedne s plneniu svojich úloh a právam spotrebiteľa a ak ním zavinené porušenie zákona vyvolá bezodplatnosť úveru, musí takýto nárok voči dlžníkovi uplatniť a vyzvať ho na takéto plnenie, analogicky ako pri vyzvaní na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ak tak veriteľ nespraví, dlžník sa dostane najskôr do omeškania až po dni, keď mu je doručený návrh navrhovateľa, pričom fikcia doručenia zásielky doručenej súdom obsahujúcej návrhu bola dňa 19.6.2014. Preto súd aj výšku úroku z omeškania určil podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 ods. 1 nar. vl.č. 87/1995 Z.z. v čase vzniku omeškania, teda vo výške 5,25% ročne.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko si však v prevažnom rozsahu úspešný odporca nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ).