Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/55/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kohutovej a sudcov JUDr. Zuzany Homzovej a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci obžalovanej I. T. pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. na verejnom zasadnutí dňa 27. novembra 2014, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 22.7.2014 sp.zn. takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Na základe , podľa obžalovanú I. T., nar. XX.X.XXXX v P. B., bytom R., K.. W. Č.. XX/X, živnostníčku, oslobodzuje spod skutku obžaloby právne kvalifikovaného ako prečin podvodu podľa Tr. zák., ktorý mala spáchať tak, že

dňa 4.4.2011 v obci R., cestou obchodného zástupcu uzatvorila zmluvu o úvere č. 902400043 so spoločnosťou H. J..S..Z.. T., K.. H. XX, o finančnej hotovosti vo výške 800,- Eur, ktorú sa zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 772,- Eur, teda spolu 1.572,- Eur v 12-mesačných splátkach po 131,- Eur počnúc dňom 20.4.2011, avšak zatiaľ žiadnu splátku neuhradila, čím takto spôsobila škodu pre spoločnosť H. J..S..Z.., H. XX, T. vo výške 1.572,- Eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa poškodenú stranu H. J..S..Z.. H. XX Bratislava s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bola obžalovaná I. T. uznaná vinnou z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. , na tom skutkovom základe, že

dňa 4.4.2011 v obci R., s obchodným zástupcom spoločnosti H. J..S..Z.. T., uzavrela zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX vo výške 800,- Eur, ktorú sa zaviazala zaplatiť spolu s poplatkom vo výške 772,- Eur, teda v celkovej výške 1.572,- Eur, v 12-mesačných splátkach po 131,- Eur počnúc dňom 20.4.2011, pričom doposiaľ nezaplatila žiadnu splátku, čím spôsobila škodu pre spoločnosť H. J..S..Z.., H. XX, T., IČO XXXXXXX vo výške najmenej 800,- Eur.

Bol jej za to uložený podľa § 222 ods. 1, § 36 písm. l), § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka, výkon ktorého súd podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa poškodenú stranu spoločnosť H. J..S..Z.., H. XX, T., O. XXXXXXX s nárokom na náhradu škodu odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaná I. T. prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch v podstate poukázala na tú skutočnosť, že prvostupňový súd sa vôbec nevysporiadal so závermi Krajského súdu v Košiciach uvedenými v uznesení zo dňa 13.6.2013, ako aj v uznesení z 31.3.2014. V tejto súvislosti uviedla, že rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa 2.11.2013 a tiež zo dňa 22.7.2014 je úplne identický do posledného slova, bez akýchkoľvek doplnení, alebo zdôvodnení, ako sa vysporiadal konajúci súd so závermi odvolacieho súdu uvedenými v jeho rozhodnutiach. Obžalovaná hodnotí tento postup okresného súdu ako nezákonný a v príkrom rozpore so zásadami trestného konania.

V ďalšej časti odvolania obžalovaná zopakovala dôvody svojho odvolania, ktoré už uviedla v podaniach zo dňa 7.6.2013 a 22.1.2014 a konštatovala, že je nevinná, pretože posudzovaný skutok nie je trestným činom, keďže jej konaním nedošlo k naplneniu subjektívnej a ani objektívnej stránky stíhaného trestného činu. V tejto súvislosti uviedla, že nebol produkovaný relevantný dôkaz, ktorým by bol preukázaný jej úmysel spáchať trestný čin a rovnako nebol preukázaný spôsob, ktorým mala uviesť do omylu spoločnosť H. J..S..Z.., H. XX, T. , za akých pohnútok, a to s úmyslom spôsobiť jej škodu. Navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a oslobodil ju podľa § 285 písm. b) Tr. zák. spod obžaloby okresného prokurátora , nakoľko skutok nie je trestným činom.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa , alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Krajský súd postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie proti rozsudku samosudcu okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, urobila tak v lehote ustanovenej v zákone.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, a konania mu predchádzajúceho má za to, že okresný súd vykonal na hlavom pojednávaní síce všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre objasnenie veci a spravodlivé rozhodnutie, ale na druhej strane pri hodnotení dôkazov nepostupoval dôsledne podľa a nezohľadnil všetky okolnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania na ktoré poukázal už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach zo dňa 13.6.2013 a 31.3.2014 odvolací súd (uznesenia sp.zn. , ) . Napokon krajský súd v nadväznosti na uvedené musí konštatovať, že prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozsudku pri hodnotení vykonaných dôkazov si protirečí a tým jeho závery sú zmätočné, nesprávne a chybné.

Výsledkami vykonaného dokazovania bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané len to, že I. T. dňa 4.4.2011 v obci R. uzavrela s obchodným zástupcom H. J..S..Z.. T. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX na sumu 800,- Eur, ktorú sa zaviazala zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 131,- Eur počnúc dňom 20.4.2011 spolu s poplatkom 772,- Eur a do rozhodnutia odvolacieho súdu zaplatila poškodenej strane len finančnú čiastku vo výške 120,- Eur. Uvedené skutočnosti mal súd preukázané jednak výpoveďou obžalovanej I. T., ako aj výpoveďou svedka E. T. a svedka S. P., overenou kópiou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 4.4.2011 čl. 32, výpisom zo živnostenského registra, výpismi z účtu obžalovanej I. T. vedenom vo VÚB banke a.s. Bratislava a splátkovým kalendárom.

Krajský súd už v uznesení zo dňa 13.6.2013 vyslovil právny názor, že pre objasnenie subjektívnej stránky skutkovej podstaty stíhaného prečinu je dôležité zistiť a objasniť skutočný rozsah záväzkov obžalovanej I. T. v kritickom čase, aby bolo možné prijať stavu veci zodpovedajúce rozhodnutie, či vzhľadom na svoju finančnú situáciu mohla obžalovaná I. T. dôvodne predpokladať, že poskytnutý úver bude riadne splácať.

Okresný súd zistil, že obžalovaná mala v čase uzavretia úverovej zmluvy záväzky vo výške 455,- Eur, ktoré chcela pokryť práve poskytnutým úverom. Zároveň je tiež dôležité zistenie, že v tom čase jej mesačný príjem dosahoval sumu 450,- až 500,- Eur, ktorá skutočnosť vyplýva z listinných dôkazov na čl. 33,34 trestného spisu. Ďalej bolo preukázané, že obžalovaná I. T. dôvodne predpokladala vrátenie pôžičky E. T. v sume 2.000,- Eur, ktorú jej dlhoval od 18.2.2011, čo potvrdzuje aj platobný rozkaz Okresného súdu Trebišov 13 Ro/455/2011 zo dňa 29.12.20011, právoplatný dňa 18.2.2012.

Uvedené dôkazy podľa názoru krajského súdu nepreukazujú vedomosť obžalovanej I. T., že nebude môcť splácať poskytnutý úver v mesačnej splátke vo výške 131,- Eur a rovnako ani jej úmysel, že nebude vôbec plniť zmluvne dohodnuté podmienky týkajúce sa opakovaného hradenia splátok. Ba práve naopak, podľa vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní , v čase poskytnutia úveru bolo možné rozumne uvažovať a predpokladať, že obžalovaná I. T. je schopná úver v budúcnosti splatiť.

Krajský súd pre úplnosť poukazuje na zmätočné dôvody napadnutého rozsudku str. 7 posledný odsek, kde prvostupňový súd tvrdí: „je nelogické, aby obžalovaná poskytovala E. T. ďalšie peniaze, keď jej bol dlžný podľa jej tvrdenia 2.000,- Eur a nesplácal jej túto sumu, ako sa údajne dohodli, preto sa musela obrátiť so žalobou o zaplatenie tejto sumy na súd“ a v zapätí na str. 8 prvý odsek, posledná veta napadnutého rozsudku okresný súd konštatuje „z takého konania obžalovanej súd dospel k presvedčeniu, že už v čase, keď úver uzatvárala nemala úmysel ho riadne splácať podľa dohodnutého termínu, pretože hneď po získaní peňazí ich dala inej osobe“.

Krajský súd už v rozhodnutí sp.zn. zo dňa 31.3.2014, ako aj v rozhodnutí zo dňa 13.6.2013 sp.zn vyslovil názor, že vzhľadom na obsah výpovedí svedka E. T. a tiež obsah listinných dôkazov zabezpečených a vykonaných na hlavnom pojednávaní sa nestotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že obžalovaná I. T. uzavrela úverovú zmluvu pre inú osobu, pretože vykonané dôkazy tento záver nepreukázali.

V nadväznosti na skutočnosti vyššie uvedené v tomto rozhodnutí odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že len samotná skutočnosť, že jedna zmluvná strana neplnila zo zmluvy vôbec, to znamená neuhrádzala zmluvne dohodnuté splátky svedčí len o tom, že táto osoba nie je schopná riadne splniť svoje zmluvné záväzky, nezahŕňa však sama o sebe vnútorný vzťah páchateľa k podstatným zložkám trestného činu. Neschopnosť zmluvnej strany plniť svoje záväzky nie je a ani nemôže byť trestným činom ( SR). Navyše úmysel páchateľa uviesť niekoho do omylu a spôsobiť mu škodu musí byť daný už v čase podpisu príslušnej zmluvy. V danom prípade v čase podpisu zmluvy o úvere. Ak prekážky, ktoré bránia zmluvnej strane splniť svoj záväzok vzniknú až v čase po uzatvorení zmluvy, prípadne ak zmluvná strana z rôznych dôvodov odkladá splnenie svojho záväzku alebo až dodatočne pojme úmysel záväzok vôbec nesplniť, nemožno takéto konanie považovať za podvodné /R 57/78-III/.

Podstatným pre právnu kvalifikáciu trestného činu podvodu pri posudzovaní subjektívnej stránky konania páchateľa je zistenie, či vzhľadom na všetky okolnosti prípadu možno dospieť k záveru, že páchateľ už v čase pred požičaním finančných prostriedkov konal s vedomím, že požičané finančné prostriedky nevráti, pretože nemá a ani nebude mať žiadny relevantný príjem, z ktorého by mohol vrátiť pôžičku, resp. ak aj príjem má, ale pôžičku nebude chcieť vrátiť.

Z hľadiska subjektívnej stránky musí byť zistené, že páchateľ konal v úmysle spôsobiť inej osobe škodu, a to už v čase, keď sa dopustil podvodného konania. V danom prípade boli príjmy obžalovanej, ktoré mohli byť použité na úhradu dohodnutých splátok z poskytnutého úveru poškodenej strane H. J..S..Z.., T. preukázané nielen jej tvrdeniami, ale najmä listinnými dôkazmi, na ktoré krajský súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach poukázal.

Samotná skutočnosť, že obžalovaná pôžičku následne nesplácala, nie je, ani nemôže byť trestným činom, pretože ide o problematiku, ktorá spadá výhradne do kompetencie súdov v občianskom súdom konaní, pričom práve občianske súdne konanie má primárne slúžiť na objasnenie všetkých otázok vyplývajúcich zo záväzkovo právnych vzťahov. Orgány činné v trestnom konaní, ani súdy činné v trestnom konaní nie sú zriadené nato, aby vymáhali pohľadávky pre spoločnosti, ktoré poskytujú pôžičky, alebo úvery, prípadne aby nahrádzali činnosť súdov v občiansko-právnom konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.