Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/905/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľov v rade 1/ L. Y., nar. XX. X. XXXX, bytom M. X, M. V. XXXX/XX, v rade 2/ mal. B. Y., nar. X. X. XXXX, bytom ako navrhovateľka v rade 1/, zastúpeného navrhovateľkou v rade 1/ ako zákonnou zástupkyňou, obaja právne zastúpení JUDr. Dašenou Gombíkovou, advokátkou so sídlom v M., C. X proti odporcovi P. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., C. M. XXXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová, zastúpenému JUDr. Danielom Malíkom, advokátom so sídlom v Martine, Rázusova 4213/3, v konaní o ochranu osobnosti, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Martine, č.k. -103 zo dňa 30. apríla 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť uhradiť navrhovateľom, každému po 10 000,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj vo výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti, pokiaľ bol návrh navrhovateľov vo zvyšku zamietnutý, odvolaním nenapadnutej, p o n e c h á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Martine zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľom z titulu nemajetkovej ujmy, každému po 10 000,- eur. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľov zamietol a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. , až 3 , keď konštatoval, že protiprávnym konaním odporcu - vraždou manžela navrhovateľky v rade 1/ a otca navrhovateľa v rade 2/ došlo k výraznému zásahu do práv na ochranu osobnosti navrhovateľov, kedy neprichádza do úvahy len použitie ust. , lebo žiadne morálne zadosťučinenie odčiniť vzniknutú ujmu nemôže. Ani náhrada ujmy v peniazoch síce nemôže odčiniť stratu blízkeho človeka, ale na druhej strane čiastočne môže zmierniť následky takéhoto činu. Pri stanovení konkrétnej výšky prihliadal i na finančné zabezpečenie pozostalých a celkovú sociálnu situáciu navrhovateľov. Aj keď navrhovateľka v čase smrti manžela mala podaný návrh na rozvod, v tomto konaní nebolo možné rozhodným spôsobom posúdiť otázku prípadného rozvodu, nakoľko išlo o rozvod dvoch mladých ľudí, ktorí začali spolu v nízkom veku viesť spoločný život s maloletým dieťaťom, čo sa síce muselo nesporne odraziť v ich vzťahoch, ale tu súd prihliadol i na výpovede rodičov nebohého, ktorých vypočul ako svedkov a ktorí zároveň potvrdili, že medzi manželmi neboli významne narušené vzťahy a zo strany navrhovateľky v rade 1/ zrejme išlo len o formu nátlaku na zmenu správania sa manžela vo vzťahu k spoločnej rodine. Aj v súčasnosti majú s nevestou dobré vzťahy.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania s prihliadnutím na ich pomer úspechu a neúspechu v konaní.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporca. Žiadal rozsudok prvostupňového súdu vo vyhovujúcej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že prvostupňový súd sa nedostatočne vyporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami spočívajúcimi na vzájomných vzťahových väzbách medzi navrhovateľmi a nebohým poškodeným B. Y., ktoré by boli dôvodné pre priznanie nároku z titulu nemajetkovej ujmy a možnej výšky samotného nároku. Z vykonaného dokazovania vyplynul rozsah existencie vzájomného vzťahu medzi navrhovateľkou a poškodeným, kde bolo preukázané, že navrhovateľka pred smrťou poškodeného podala návrh na rozvod a nežila s ním v spoločnej domácnosti. Už samotný návrh na rozvod, ktorý bol podaný na príslušný súd, naznačuje určitú rozvrátenosť rodiny, vzájomných medziľudských vzťahov, a to bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo napokon k rozvodu. U navrhovateľov podľa jeho názoru nedošlo k takému zásahu do ich práv na ochranu osobnosti, ktoré by odôvodňovalo priznanie nároku, spočívajúceho v nemajetkovej ujme.

Navrhovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadali rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Prvostupňový súd podľa ich názoru vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a napokon i správne rozhodol. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že vážny úmysel na rozvode manželstva zo strany navrhovateľky nebol a nakoľko po svadbe nemali dostatok finančných prostriedkov na zakúpenie vlastného bytu, bývali striedavo u rodičov alebo v podnájme. Inak vždy žili úplne normálnym, slušným rodinným životom a tešili sa najmä zo svojho spoločného dieťaťa. Akceptovanie názoru odvolateľa, podľa ktorého nedošlo k vážnemu zásahu do práv na ochranu osobnosti u navrhovateľov, by v tomto konkrétnom prípade znamenalo akceptovať názor, že podanie návrhu na rozvod manželstva sa rovná brutálnemu zavraždeniu 73 bodnými ranami, čo je však v občianskej civilizovanej spoločnosti absolútne neprijateľné.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. a postupom bez nariadenia pojednávania ( ) rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa ust. ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať ( ), keďže ani zo strany odvolateľa v priebehu odvolacieho konania neboli tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia.

Ak odporca v priebehu odvolacieho konania (tak ako i pred prvostupňovým súdom) poukazoval na rozvrátené vzťahy v manželstve, s touto skutočnosťou sa okresný súd dostatočne vyporiadal v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, keď vychádzal i z hodnotenia svedeckých výpovedí rodičov poškodeného a v odvolacom konaní neboli zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by umožňovali odvolaciemu súdu hodnotiť vykonané dokazovanie inak, než ho vyhodnotil súd prvého stupňa. I v prípade narušených vzťahov medzi účastníkmi nemožno opomenúť citové väzby navrhovateľky v rade 1/ a poškodeného, ktorí spolu uzavreli manželstvo, z ktorého pochádza ich spoločné dieťa a už z tohto pohľadu je finančné zadosťučinenie, tak ako ho ustálil súd prvého stupňa, i podľa názoru odvolacieho súdu primerané. Nemožno opomenúť ani výpovede rodičov poškodeného, ktoré napokon správne vyhodnotil súd prvého stupňa a ktorí sami potvrdili, že v manželstve medzi účastníkmi neboli vážne nezhody, čoho potvrdením sú i ich dobré vzájomné vzťahy s nevestou a vnukom.

V ostatnej časti, pokiaľ bol návrh navrhovateľov vo zvyšku zamietnutý, odvolaním nenapadnutej, zostáva rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania súd vychádzal z ust. a nepriznal navrhovateľom, i keď mali v odvolacom konaní úspech, náhradu trov odvolacieho konania, lebo si žiadne trovy neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.