Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/9/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu SWAN, a.s., so sídlom Borská 6, Bratislava, IČO 35 680 202, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36 613 843 proti žalovanej S. D., štátnej občianke SR, bytom D. XXXX/XX, P. o zaplatenie 450,50 Eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 9% zo sumy 26,05 Eur od 24.2012 do 13.6.2013 a sumu 2,10 Eur s 9% úrokom z omeškania od 24.1.2014 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca uviedol, že so žalovanou mal uzatvorenú zmluvu o pripojení, na základe ktorej poskytoval žalovanej verejnú elektronickú službu. Za poskytnuté služby vystavil žalobca dve faktúry, a to jednu na 26,05 Eur a druhú na 448,40 Eur, ktoré podľa neho žalovaná mala zaplatiť, ale neurobila tak. Súčasne s dlžnou sumou požadoval aj úrok z omeškania a náhradu trov konania.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením Zmluvy o pripojení, oznámením o odstúpení od zmluvy, faktúrami č. 1120130101, č. 1120233558 a rozhodoval v zmysle , podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Drobnými spormi sú podľa spory, v ktorých predmet konania nepresiahne sumu 1 000,- Eur.

Nakoľko predmetom konania bola suma nepresahujúca predtým uvedenú čiastku, nebolo vo veci nariadené pojednávanie, ale verejne vyhlásený rozsudok v znení uvedenom vo výroku predmetného rozhodnutia, ku ktorému dospel súd na základe tohto skutkového a právneho posúdenia:

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie, dôkazy vyhodnotil (v zmysle ) každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti. Na základe toho dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola dôvodná iba čiastočne. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázaný tento skutkový stav:

V zmysle Zmluvy o pripojení MAX zo dňa 21.10.2011 treba mať za to, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol právny vzťah, predmetom ktorého bolo poskytovanie elektronických komunikačných služieb, ktorých súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky.

Z faktúry č. 1120130101 zo dňa 9.1.2012 vyplýva, že žalovaná mala žalobcovi zaplatiť 26,05 Eur za poskytnuté služby z obdobia od 1.1.2012 do 31.1.2012. Táto faktúra bola splatná 23.1.2012. Je na nej uvedené, že žalovaná z tohto dlhu uhradila sumu 23,95 Eur, a to dňa 13.6.2013 (teda pred podaním žaloby) a nezaplatených z tejto sumy ostalo iba 2,10 Eur. Tomu, že žalovaná uvedenú sumu naozaj zaplatila nasvedčuje aj text z listu „odstúpenia od zmluvy“, kde žalobca od nej žiadal zaplatenie 450,50 Eur (pričom druhá uplatňovaná faktúra znela na 448,40 Eur).

Súd po právnej stránke skutkový stav subsumoval pod tieto zákonné ustanovenia:

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Podľa záväzkový právny vzťah je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa -3 (platného v čase tvrdeného uzatvárania zmluvy medzi žalovanou a žalobcom) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu. Zmluva o pripojení zaniká aj odstúpením od zmluvy.

Podľa § 42 ods. 4 písm. a), písm. b) citovaného zákona účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami a platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh žalobcu o zaplatenie poplatkov za telefónne služby, ktoré boli účtované faktúrou splatnou dňa 23.1.2012 s príslušným úrokom z omeškania, bol čiastočne podaný dôvodne, a to vo výške sumy 2,10 Eur a úroku zo sumy 26,50 Eur od omeškania (24.1.2012) do zaplatenia dňa 13.6.2012. Žalovaná sa zmluvne zaviazala platiť žalobcovi za poskytnuté služby dohodnutú cenu. Z ceny poskytnutých služieb, ktoré menovaná spoločnosť vyfakturovala žalovanej uvedenou faktúrou, vznikol dlh, ktorý však žalovaná neuhradila v lehote splatnosti (aspoň o tom nepredložila žiaden dôkaz, hoci bola prípisom zo dňa 2.9.2014 poučená o tom, že tak má v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p urobiť do vyhlásenia rozhodnutia súdu vo veci samej).

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že v predmetnej zmluve boli dohodnuté ceny a poplatky za poskytované služby v súlade s platným cenníkom žalobcu a platobnými podmienkami, ktoré žalovaná neplnila. V tejto časti týkajúcej sa poskytovania služieb žalobcu a povinnosti platiť za uvedené služby súd nezistil, že by boli porušené práva žalovanej ako spotrebiteľa. Preto ju súd zaviazal k povinnosti zaplatiť za poskytnuté, ale neuhradené služby, okrem zmluvnej pokuty.

Keďže sa žalovaná s plnením uvedeného dlhu dostala do omeškania, má žalobca nárok aj na úrok z omeškania, pretože podľa , dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa ods. l, 2 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s peňažným dlhom, má veriteľ právo požadovať od dlžníka okrem plnenia aj úrok z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úroku stanovuje vykonávací predpis.

Vykonávacím predpisom je podľa ktorého je výška úrokov z omeškania v danej veci o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. V zmysle tohto ustanovenia rozhodoval súd o výške úroku odo dňa omeškania.

Žalobca sa okrem dlhu za nezaplatené telekomunikačné služby domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 448,40 Eur.

Osobitným zabezpečovacím prostriedkom pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti je zmluvná (konvenčná ) pokuta. Aj keď zákonná úprava zmluvnej pokuty (v § 544 Obč. zák.) je iba rámcová, takže dáva zmluvným stranám značnú voľnosť pri jej dojednaní, v súvislosti s jej právnou ochranou pre ňu platia niektoré zo zákona vyplývajúce obmedzenia. Predovšetkým dojednanie o zmluvnej pokute nesmie svojím obsahom alebo účelom odporovať zákonu alebo ho obchádzať alebo sa priečiť dobrým mravom, a zmysle nesmie spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V zmysle účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd tieto dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, preto starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( Os.p.).

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že občianske súdne konanie je ovládané prejednávacou zásadou, v dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je zásadne vecou účastníkov. Platí teda zásada, že každý z účastníkov preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v konaní.

V predmetnej veci žalobca na preukázanie svojich tvrdení ohľadne pokuty predložil iba faktúru č. 1120233558 zo dňa 13.2.2012, kde bola žalovanej vyúčtovaná zmluvná pokuta za obdobie od 1.2.2012 do 30.4.2012. V žalobe, ani na tejto faktúre, neuviedol žalobca v čom malo spočívať porušenie povinnosti žalovanej a za čo sa jej vlastne ukladá pokuta v takej výške, ktorú požaduje.

Súd mohol iba predpokladať, že to bola sankcia, ktorú zrejme uplatňuje podľa č. 10 pripojených všeobecných podmienok na poskytovanie služieb, avšak bez toho, aby mohol zistiť za čo konkrétne sa jej žalobca domáha. V danej veci mal teda súd za to, že žalobca odvíja právo na zmluvnú pokutu od zmluvy o pripojení a jej dodatku, ktoré majú bezpochyby charakter spotrebiteľskej zmluvy. Preto aj dojednanú zmluvnú pokutu je potrebné posúdiť z pohľadu spotrebiteľského práva.

Podľa -4 platného v čas uzavretia zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V konkrétnom prípade žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, nemá teda charakter individuálne dojednanej podmienky a je súčasťou Zmluvy o pripojení, ktorá má bezpochyby charakter zmluvy spotrebiteľskej a vzťahujú sa na ňu ustanovenia upravujúce spotrebiteľské zmluvy ( a nasledujúce). Žalobca zmluvnou pokutou okrem iného zabezpečoval "viazanosť" poskytovanej služby na dobu 24 mesiacov s tým, že ak sa nebudú plniť dohodnuté podmienky, zaplatí sa zmluvná pokutu v plnej výške.

Vo všeobecnosti treba mať za to, že spotrebiteľ, ktorý podpísal takúto vopred určenú podmienku je viazaný rovnakou výškou pokuty bez ohľadu na dobu používania služieb dodávateľa a bez ohľadu na výšku nezaplatených služieb. Vo viacerých súdnych rozhodnutiach už bolo konštatované (nielen Okresného súdu Trenčín, ale aj iných slovenských súdov, ako aj iných európskych súdov), že zmluvné pokuty, ktoré nie sú individuálne dojednané, najmä v prípade viazanosti 24 mesiacov, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Aj preto už súd nevyhlasoval opätovne túto podmienku za neprijateľnú, iba konštatuje, že na ňu z tohto dôvodu nemožno prihliadať, nakoľko je v celom rozsahu neplatná.

Osobitné normy a nasl. Obč. zák., ktoré regulujú spotrebiteľské vzťahy (B2C - Bussines to Consumer) majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami záväzkového práva v . Moderačné ustanovenie v reguluje aj nespotrebiteľské vzťahy. Niet dôvodu nereflektovať na zásadu špeciálnej osobitnej normy a v danom prípade osobitnej normy určenej na ochranu spotrebiteľa. Ustanovenia o ochrane spotrebiteľa majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami záväzkovoprávnej časti kódexu preto, pokiaľ by išlo o moderačné právo vyplývajúce z ustanovenia , nemohol by ho súd v danej veci uplatniť. Neprijateľná podmienka spočívajúca v samotnej zmluvnej pokute, ktorá nebola dojednaná individuálne, ale iba formulárovo vyjadrená v nadväznosti na viazanosť 24 mesiacov je neplatná ako taká, preto nebolo možné znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Z tohto dôvodu nevyhovel súd ani čiastočne nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a žalobu ohľadne zmluvnej pokuty v celosti zamietol.

Lehotu na splnenie povinnosti určil súd podľa

Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania, o ktorých súd rozhodol podľa , podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Keďže žalovaná bola v prevažnej časti uplatneného nároku úspešná, ale trovy jej preukázateľne žiadne nevznikli, rozhodol súd vo veci v zmysle citovaného zákonného ustanovenia a žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.