Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-166-2014.pdf
PDF · 81.23 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/166/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu v Martine JUDr. Marián Rošak na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.11.2014 takto
rozhodol:
obžalovaný
K. G., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom Y., prechodne bytom H., G.. H., t. č. v ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľová
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
1)
dňa 24.05.2014 asi o 15,25 hod. v predajni Kaufland v Martine odcudzil 2 ks Nescafe Crema v hodnote 20,98 € tak, že si ju vložil do tašky a prešiel pokladničnou zónou bez zaplatenia, pričom bol zadržaný pracovníkom SBS služby, čím spoločnosti Kaufland SR v.o.s. Bratislava spôsobil škodu v sume 20,98 €,
2)
dňa 29.06.2014 asi o 01,10 hod. v predajni HM Tesco v Martine odcudzil 17 ks zubných kefiek zn. ORAL v hodnote 127,33 € tak, že si ich v skúšobnej kabínke vložil do nohavíc a prešiel pokladničnou zónou bez zaplatenia, pričom bol zadržaný pracovníkom SBS služby, čím spoločnosti Tesco Stores SR, a.s. Bratislava spôsobil škodu v sume 127,33 €,
uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že dňa 02.04.2014 sa dopustil priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch a bola mu uložená pokuta v sume 30 €,
t e d a
v bode 1) a rovnako v bode 2)
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,
č í m s p á c h a l
v bode 1) a rovnako v bode 2) prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák.
Za to sa o d s u d z u j e
Podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), 38 ods. 2, ods. 4, § 42 ods. 1 Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon uloženého súhrnného trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd zrušuje vo výroku treste
- trestný rozkaz Okresného súdu Martin sp. zn. 0T/92/2014 zo dňa 13.08.2014, právoplatný dňa 13.08.2014, ktorým bol obžalovanému uložený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne sa zrušujú aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine pod sp. zn. 1 Pv 280/14/5506 podal dňa 30.09.2014 tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenému K. G., stíhanému pre prečiny krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť skutkami uvedenými v podanej obžalobe.
Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a prečítaním listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle § 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po možnosti podať vyhlásenie podľa § 257 Tr. por. vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutkov uvedených v obžalobe.
Postupom podľa 333 ods. 3 Tr. por. obžalovaný odpovedal na niektoré otázky tak, že rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu; ako bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby; rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako určitému trestnému činu; bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy mu kladené za vinu; dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa kvalifikujú ako určitý trestný čin. Obžalovaný na dané otázky odpovedal kladne slovom - „áno“.
Prokurátor a obhajca zhodne navrhli, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného.
Samosudca Okresného súdu v Martine uznesením prijal vyhlásenia obžalovaného, pričom vyslovil, že dokazovanie v predmetnej trestnej veci sa vykoná iba v rozsahu týkajúceho sa výroku o treste. Na hlavnom pojednávaní konanom 27.11.2014 súd postupom podľa § 269 Tr. por. prečítal len listinné dôkazy a pripojené súdne spisy potrebné pre rozhodnutie súdu o vyššie uvedenom výroku.
Vyššie uvedené konanie obžalovaného súd právne posúdil ako dva samostatné prečiny krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák., nakoľko obžalovaný tak v bode 1) rozsudku a rovnako v bode 2) rozsudku si prisvojil cudziu vec ( v bode 1 rozsudku - 2 ks Nescafe Crema a v bode 2 rozsudku - 17 ks zubných kefiek zn. ORAL) tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý - dňa 02.04.2014 sa dopustil priestupku proti majetku, pričom skutku v bode 2 tohto rozsudku sa obžalovaný dopustil potom, čo mu bolo oznámené vznesenie obvinenia pre skutok uvedený v bode
1 rozsudku (dňa 25.05.2014 - doručenka na č.l. 5 spisu) a obžalovaný aj napriek tomu pokračoval v obdobnom protiprávnom konaní (§ 122 ods. 13 Tr. zákona).
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby, má mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.
Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obž. K. G. zobral do úvahy fakt, že u obžalovaného zistil prevahu priťažujúcich okolností, súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť - obžalovaný sa k trestnému činu priznal a aj ho oľutoval, oproti priťažujúcim okolnostiam - obžalovaný spáchal viac trestných činov a bol už bol už za trestný čin odsúdený.
Obžalovaný má jeden záznam v evidencii priestupkov, podľa odpisu z registra trestov bol doposiaľ 12-krát súdne trestaný, pre spáchanie prevažne majetkovej trestnej činnosti, za čo mu boli uložené aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré aj vykonal.
Súdom prejednávaných skutkov - zo dňa 24.05.2014 a zo dňa 29.06.2014 sa obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za spáchanie majetkovej trestnej činnosti (rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 12T/19/2006 zo dňa 18.08.2009) a naviac prejednávané skutky obžalovaný spáchal skôr ako bol odsúdený pre iný jeho čin / trestný rozkaz Okresného súdu Martin sp. zn. 0T/92/2014 zo dňa 13.08.2014, právoplatný 13.08.2014/. Z vyššie uvedených dôvodov preto bol súd povinný obžalovanému ukladať súhrnný trest odňatia slobody.
S poukazom na § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. sa pri prevahe priťažujúcich okolností (čo súd zistil u obžalovaného) zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Tr. zákona o jednu tretinu, teda tomto konkrétnom prípade na 8 mesiacov, pričom súd mohol obžalovanému ukladať súhrnný trest odňatia slobody v rozpätí od 8 mesiacov až na dva roky.
S poukazom na osobu obžalovaného, náchylnú pre páchanie majetkovej trestnej činnosti, súd je toho názoru, že pre dosiahnutie účelu trestu je potrebné na obžalovaného pôsobiť represívne, a to uložením súhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý bol súdom stanovený vo výmere 15 mesiacov, teda v hornej polovici trestnej sadzby. Pri uložení súhrnného trestu odňatia slobody súd obligatórne zrušil výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu sp. zn. 0T/92/2014 zo dňa 13.08.2014, právoplatným dňa 13.08.2014.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti pred spáchaním týchto prečinov, súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na výkon uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Súd je toho názoru, že takto stanovený druh trestu a jeho výmera zabezpečí nápravu obžalovaného / prvok individuálnej prevencie/ a zároveň bude pôsobiť aj voči ostatným občanom - potenciálnym páchateľom /prvok generálnej prevencie/, aby sa nedopustili obdobného protiprávneho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.