Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-86-2014.pdf
PDF · 91.94 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/86/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
G. súd L., sudca T.. F. N., v právnej veci navrhovateľky F. S., rod. P., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, zastúpenej advokátkou T.. I. L., advokátska kancelária so sídlom nám. P. XX, L., I.: XX XX XXXX proti odporcovi T. Zdenovcovi, nar. X.X.XXXX, bytom B. XXX, v konaní o rozvod manželstva takto
rozhodol:
P. manželstvo navrhovateľky F. S., rod. P., nar. XX.X.XXXX a odporcu T. S., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v L., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu L., vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XX, pod por. č. XX r o z v á d z a .
S. z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
M. sa podaným návrhom došlým súdu dňa 13.5.2014 domáhala rozvodu manželstva s odporcom, ktoré uzavrela dňa 25.2.1995 a to z dôvodu, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, poukázala na ust. § 1 ods. 2, 23 ods. 1-3 Zákona o rodine a uviedla, že nevidí dôvod, prečo zotrvávať naďalej v manželskom zväzku. Poukázala na skutočnosť, že manželstvo bolo spočiatku harmonické, asi po roku s začal u odporcu prejavovať nezáujem o rodinu, odporca mal neustále výhrady k dcéram, hlavne k Veronike, ktorá nebola jeho biologickým dieťaťom, hľadal rôzne zámienky na to, aby jej mohol vyčítať jej správanie a napomínať ju. Odporca vystriedal veľa pracovných miest. Uviedla, že odporca sa nestará o domácnosť, všetko musí zabezpečovať sama navrhovateľka s deťmi. Dňa 11.9.2012 podala navrhovateľka návrh na rozvod manželstva, ktorý zobrala späť z dôvodu obnovenia manželského spolužitia. Neskôr si ale začala uvedomovať, že si s odporcom nemá čo povedať, čo sa postupne zmenilo na úplný nezáujem, čím sa vzťah zmenil na spolužitie dvoch cudzích ľudí. Následne došlo k úplnému citovému odcudzeniu medzi účastníkmi a manželstvo prestalo plniť spoločenskú biologickú a ekonomickú funkciu, preto navrhovateľka dospela k rozhodnutiu, že najlepším riešením v danej situácii je rozvod.
Z písomného vyjadrenia odporcu došlého súdu dňa 26.05.2014 súd zistil, že odporca s návrhom nesúhlasí a už vôbec nie s dôvodmi v ňom uvedenými. Všetky tvrdenia uvádzané v návrhu sú nepravdivé, vymyslené. Odporca uzavrel manželstvo s navrhovateľkou na základe dobrého vzťahu k nej, o čom svedčí aj to, že odporca si osvojil dieťa navrhovateľky, ktoré sa jej narodilo pred uzavretím manželstva. Z manželstva sa im narodila spoločná dcéra, o obidve sa staral vzorne, po každej stránke, od zabezpečovania ich výchovy, výživy aj všetkých ostatných potrieb, nie je pravdou, že nemal záujem o rodinu. Práve naopak, mal osobitný záujem. Navrhovateľka odišla pracovať do zahraničia a celú starostlivosť nechala na odporcu. Mimo toho, že sa staral o výchovu detí, rekonštruoval aj dom, prispôsoboval ho tak, aby rodina v ňom mala najvyhovujúcejšie životné podmienky. Investoval do toho svoj zárobok aj finančné prostriedky z úverov, aj finančné prostriedky, ktoré získal za odpredaj nehnuteľností po rodičoch. V prípade nezáujmu o rodinu tak by nekonal. Poukázal na skutočnosť, že
osvojená dcéra Veronika začala mať problémy s požívaním alkoholu a nadviazaním pochybnej známosti s partnerom, ktorý tiež požíval alkoholické nápoje. Vodila si ho domov s tým, že s ňou bude bývať, s čím nesúhlasil. Navrhovateľka zabezpečila dcére bytový podnájom v Michalovciach, u dcéry Zuzany správanie nie je závadné. Problém medzi účastníkmi v skutočnosti nastal až vtedy, keď navrhovateľka pripravila odporcu o všetky finančné prostriedky a on ju žiadal, aby sa na financovaní domácnosti a potrieb spojených s udržiavaním tejto domácnosti zúčastňovala aj navrhovateľka, čo sa navrhovateľke nepáčilo a tak vlastne ona stratila záujem o rodinu a začala si naňho vymýšľať takéto nepravdy. Toto správanie navrhovateľky nepovažuje za hlboký rozvrat ich manželstva a za dôvod, aby ich rodinné spoločenstvo zaniklo. Poukázal na skutočnosť, že je povinnosťou súdu, aby vynaložil úsilie na záchranu manželstva aj napriek momentálnej kolízii, ktorá v ňom nastala. Nie je spoločenský záujem, že keď nastanú v manželskom živote určité nedorozumenia, aby sa hneď manželstvo rozviedlo. Podľa jeho názoru nie je dôvod na rozvod manželstva a žiadal, aby súd tento návrh zamietol.
Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 25.2.1995, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Michalovce, vo zväzku 25, ročník 1995 na strane 13, pod por. č. 25. U navrhovateľky ide o druhé manželstvo u odporcu o prvé manželstvo. Obidvaja sú štátnymi občanmi SR, národnosti slovenskej. Z manželstva pochádza jedno plnoleté dieťa. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo Klokočov 135. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že manželstvo uzavreli asi po 5 mesačnej známosti z lásky, z dôvodu že sa veľmi pekne správal k jej dcére Veronike, ktorú si následne odporca aj osvojil. Toto bol spočiatku harmonické, usporiadané, prvé problémy nastali asi po 5-6 rokoch, ktoré sa točili kvôli dcére Veronike, ktorej vyčítal, že nemá otca, fyzicky ju udrel, nikdy nepohladil a tieto problémy sa stupňovali stále, až do súčasnosti. Uviedla, že odporca nepochopil podstatu manželského života, za 19 rokov chcel mať zabezpečený servis, aby nemusel nič riešiť, všetko aby išlo pomedzi neho. Jeho koníčkom bol šport, či aktívny alebo pasívny, chodil s deťmi behávať, brával ich aj na športové podujatia, ale to len vo svojom záujme. V roku 2004 odišiel pracovať do Anglicka, kde sa po 2 mesiacoch vrátil a ostali bez peňazí. Túto situáciu riešila odchodom do Rakúska, pretože je zdravotnou sestrou a od uvedenej doby stále pracuje v Rakúsku spôsobom 2 týždne doma a 2 týždne v zahraničí. Počas toho, ako bola v Rakúsku, odporca sa staral o deti, staršiu dcéru kontroloval, vulgárne jej nadával, obviňoval ju, že je alkoholička, že si vodí domov chlapov, žili ako v uzavretom systéme, kde k nim nemohli chodiť žiadne návštevy. Tieto problémy vyústili do toho, že dňa 11.9.2012 podala návrh na rozvod, kde potom manžel sľuboval, že sa zmení, a všetko sa usporiada, preto zobrala návrh späť. Potom asi 3 týždne bol normálny a následne sa všetko vrátilo do toho starého a stále to bolo dookola, samé nadávky. Manžel jej kontroloval telefón, otváral poštu, kontroloval dcéru Veroniku, chodil po skriniach, kontroloval tašky, hľadal cigarety, čo dcéra veľmi zle a ťažko znášala, taktiež navrhovateľku upodozrieval, že má vzťah s inými mužmi, že má niekoho v Rakúsku a pri preprave si nemohla sadnúť na predné sedadlo k vodičovi. Keď bola v práci a jej telefonoval, musela dať k telefónu ďalšiu Slovenku, ktorá s ňou pracovala, aby si preveril, že je v robote. V máji sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, pričom dcéra Zuzana ostala do septembra a odvtedy býva aj Zuzana s ňou. Uviedla, že z jej strany už nie je žiadny cit, je citovo odcudzená, od mája 2014 nežijú intímnym životom, podľa jej názoru je manželstvo tak vážne a trvalo rozvrátené, že z jej strany už nie je možné, aby do budúcna mohlo plniť svoj spoločenský účel, inú známosť nemala, chcela mať kľudný a spokojný život, nakoľko sa vyhrážal, že si kúpi pištoľ a že ju zastrelí. Nemali žiadnych susedov, preto sa obávala o svoj život. Podotkla, že odporca jej dcére Veronike ublížil fyzicky, za čo trestné oznámenie neurobili. Obnoviť manželské spolužitie nechcela, žiadala rozvod manželstva.
Z výpovede odporcu súd zistil, že v každom manželstve sú problémy, navrhovateľka nechala 8 ročné dieťa na neho, keď odišla do Rakúska. Uviedol, že s nevie s deťmi objímať, pokiaľ všetko poplatila a nemala peniaze, vybrala z otcovej knižky, Veronike nenadával, neponižoval ju. Vyžadoval od nej poriadok, a len jej povedal, aby si tento v izbe spravila. Keď to nesplnila, začala mu vulgárne nadávať. Uviedol, že Veronika chodila opitá o tretej v noci, následne jej zakázal, že nemôže ísť vonku, pokiaľ nepríde matka, pričom táto navrhovateľke zatelefonovala a manželka mu povedala, aby jej dal pokoj. V roku 2012 navrhovateľka podala návrh na rozvod, avšak ho stiahla z dôvodu, že mladšia dcéra nemala 18 rokov. Manželku má stále rád, v podstate by manželstvo plnilo svoj spoločenský účel, ale problémy boli v tom, že Veronika mala priateľa, ktorý u nich každý víkend prespával a vadilo mu, že sa v noci milovali a manželka mu hovorila, aby im dal pokoj. v podstate navrhovateľka robila rozdiely, že to nie je jeho dcéra, od februára do apríla nežili spoločne, v apríli sa navrhovateľka vrátila, boli spolu do mája a od mája už nežijú v spoločnej domácnosti. Dcéra Zuzana ostala s nim bývať do septembra a následne
sa odsťahovala k matke. Pýtal od navrhovateľky, aby mu dala polovičku na nájom, pretože on zarobí 500-600 Eur mesačne. Uviedol, že navrhovateľka berie v Rakúsku 4 a pol tisíc Eur na dcéru a že dcéra nemá nič ušetrené a uviedol, že navrhovateľka nevie hospodáriť s finančnými prostriedkami. V podstate, keď niečo povedal, bolo mu vytýkané, že sa môže zobrať a ísť. Uviedol, že pokiaľ by navrhovateľka nepracovala v Rakúsku, nikdy by tieto problémy neboli.
Z výpovede svedkyne Veroniky Zdenovcovej súd zistil, že stále boli u nich hádky a krik, ktoré vyvolal odporca, keď prišiel z práce a nebolo nič urobené tak, ako to on povedal. Mama sa o jeho sestru stará, uhrádza jej všetky náklady, pretože študuje na vysokej škole, odporca ju psychicky týral, pokiaľ žili spolu, bil, sústavne zastrašoval a následne sa odsťahovala s priateľom. Mama stále nechala peniaze, keď išla do zahraničia, len odporca ju stále bil. Sestru nebil, len ju, lebo ona nie je jeho. Všetko mu strašne vadilo. Rodičia sa stále hádali kvôli nej, čo mama ťažko znášala.
Z výpovede svedkyne Zuzany Zdenovcovej súd zistil, že odkedy sa pamätá, bolo to stále tak, že oco vrieskal, pretože mu vždy niečo vadilo, o domácnosť sa každý staral a keď bola mama v zahraničí, so sestrou sa vedeli o seba postarať, viac kričal na sestru. Uviedla, že sa bojí, rozplakala sa a uviedla, že sa bojí otca a vypovedať o stave otca s mamou nechcela.
Z výpovede svedkyne Emílie Dobrockej súd zistil, že je sestrou odporcu, maloletú Veroniku vychovávala odmalička, ako si ju adoptoval. Keď sa odsťahovali do Klokočova sa navštevovali menej, navzájom si pomáhali, nemali žiadne zlé vzťahy ani s bratom, ani so švagrinou. Švagriná jej povedala, že už pred 10 rokmi nevedela s manželom žiť, problémy sú medzi nimi posledné 4 roky, spôsobené nemanželskou staršou dcérou. Uviedla, že pokiaľ sa chcú rozviesť, nech sa rozvedú, avšak nie je možné, aby navrhovateľka spolu s deťmi ho zo dňa na deň dostali na ulicu, keď im to neklape, nech idú od seba. Desať rokov sa odporca o rodinu staral. Posledné 4 roky boli spolu 2 až 3-krát do roka, častejšie je s bratom v telefonickom kontakte, všetky informácie má sprostredkované bratom, podľa jej názoru ich manželstvo môže plniť spoločenský účel pre navrhovateľkinu dcéru. Zároveň uviedla, že keď spolu ne chcú žiť, nech nežijú, nech sa rozvedú, jej brat je dobrý človek, on si momentálne nájde druhú ženu, len nech mu dajú všetko, čo to, čo mu patrí.
Z výpovede svedkyne Ivety Koreňovej súd zistil, že je neterou odporcu, navštevovali sa raz až dvakrát do týždňa, pričom jej deti u nich spali a trávili prázdniny, potom sa nenavštevovali a dozvedela sa zo sociálnej siete od 19-ročnej dcéry, že sú tam fotografie staršej dcéry Veroniky, ktorá zapíjala tvrdý alkohol vínom, kde uvedené skutočnosti jej strýko oznámil a sa ho pýtala, ako to chce riešiť, na čo jej povedal, že tieto skutočnosti oznámil matke a táto jej povedala, nech jej dá pokoj.
Z vyjadrenia občianskeho združenia „Pomoc rodine“, došlého súdu 7.7.2014 súd zistil, že po rozhovore s dcérou Veronikou a Zuzanou vyjadrili svoj profesionálny názor, že zotrvanie v manželskom zväzku vážne ohrozuje fyzické i duševné zdravie navrhovateľky i oboch dcér, preto považovali rozvod manželstva za jediné a nevyhnuté optimálne riešenie ich dlhodobej krízovej situácie. Vyjadrenie podané na žiadosť a so súhlasom menovanej navrhovateľky.
Zo správy Referátu poradensko-psychologických služieb Michalovce, došlé súdu dňa 15.10.2014 súd zistil, že prostredníctvom informácií, ktoré počas spolupráce získali, usúdili z psychologického hľadiska, že manželstvo neplní svoje funkcie, je dlhodobo rozvrátené, vzťahy medzi manželmi sú narušené a komunikácia medzi nimi zlyháva, už počas manželstva sa podľa udania navrhovateľky vyskytovali vážne rozpory a konflikty, ktoré nevedeli spoločne riešiť, a prispievali k stále väčšiemu vzájomnému odlúčeniu a konfliktom, ktoré sa podpísali pod ich terajší nefunkčný stav. Predpokladali, že vzhľadom na charakter ich vzťahových a osobných problémov nie je možné tohto času pracovať pomocou poradensko- psychologickej intervencie na zlepšení ich manželského spolužitia. Rovnako k tomu prispieva aj postoj navrhovateľky, ktorá na rozvode manželstva tohto času trvá jej postoj je jasný a pevný.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že vzťahy medzi sebou manželia vytvárajú vzájomným správaním sa a predovšetkým výkonom práv a povinností, vyplývajúcich z manželstva. Medzi pravidlá vzájomného správania sa manželov patrí povinnosť životného spoločenstva /nielen spoločného bývania/, s cieľom vytvorenia zdravého rodinného prostredia, povinnosť vernosti a povinnosť vzájomnej pomoci, povinnosť spoločnej starostlivosti a uspokojovania potrieb rodiny, založenej manželstvom. Podľa schopností a možností oboch manželov spoločné rozhodovanie manželov o záležitostiach rodiny a vzájomné zastupovanie manželov v bežných záležitostiach sú právnym vyjadrením mravných postulátov, na ktorých je harmonické manželstvo založené. Tieto povinnosti nemožno právne vynucovať. Ak sa však neplnia, môže to mať za následok rozvrat manželstva. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v manželstve účastníkov pretrváva vážny rozvrat, citové ochladenie a nezáujem o spoločný manželský a rodinný život. V danom prípade možno konštatovať, že medzi účastníkmi konania nejde o krátkodobý a prechodný nesúlad, ale nezhody a nesúlad medzi nimi pretrvávajú dlhšiu dobu, čo viedlo k odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti. Súd sa snažil viesť účastníkov k obnove spolužitia a to najmä tým, že ich vyzval dostaviť sa na Referát poradensko-psychologických služieb ÚPSaR Michalovce, za účelom intervencie a vedenia účastníkov k obnove manželského spolužitia, pričom k obnove tohto spolužitia nedošlo a samotným referátom po konzultáciách bolo skonštatované, že manželstvo si neplní svoje funkcie, je dlhodobo rozvrátené a medzi manželmi vzťahy sú narušené a komunikácia medzi nimi zlyháva. Odporca s rozvodom manželstva nesúhlasil, avšak sám, vo svojich vyjadreniach či v písomnej alebo ústnej forme podotkol, že sú medzi nimi ako manželmi vážne nezhody, ktoré pretrvávajú dlhšiu dobu, čo potvrdili aj výpovede svedkov, a preto podľa názoru súdu je manželstvo je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nie je predpoklad na obnovu manželského spolužitia a keďže manželstvo účastníkov už dlhšiu dobu neplní svoj spoločenský účel súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva, a preto vyhovel návrhu na rozvod a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 prvá veta O.s.p., podľa ktorej účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva, alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde vo dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.