Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0T/49/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou pre prípravné konanie JUDr. Andreou Havírovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. novembra 2014 vo Vranove nad Topľou takto

rozhodol:

Obžalovaný: V. G., nar. XX. XX. XXXX vo Vranove nad Topľou, trvale bytom N. F.. XXXX/XX, Vranov nad Topľou,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 06. 11. 2014 v čase o 02.25 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia s TEČ: I.-XXX M. po Ulici O. E. vo Vranove nad Topľou bez rozsvieteného osvetlenia vozidla, kde na ulici S. v smere na Sídlisko O.Í. bol zastavený a kontrolovaný hliadkou PMJ Prešov - pracovisko Slovenská Kajňa, pričom bol vyzvaný na predloženie potrebných dokladov k vedeniu vozidla a tieto doklady nepredložil, nakoľko nie je držiteľom vodičského oprávnenia a počas kontroly bol vyzvaný podrobeniu sa dychovej skúšky na el. prístroji Dräger na prítomnosť alkoholu v dychu, ktorú bez udania dôvodu odmietol, pričom odmietol sa tiež podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie ovplyvnený návykovou látkou, aj keď by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

t e d a

odmietol sa pri výkone inej činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktorá sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa .

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa v spojení s pri zistení rovnováhy poľahčujúcich okolností uvedených v a priťažujúcich okolností uvedených v na trest odňatia slobody v trvaní 8 (ôsmich) mesiacov.

Podľa ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa a na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla všetkých druhov na doživotie.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie podľa ust. . Obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vzhľadom na to, že obžalovaný odpovedal na všetky otázky obsiahnuté v ust. , , , , , položené mu v súlade s ust. , kladne, po zistení stanoviska prokurátora súd vyhlásenie obžalovaného podľa , , keďže boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania skutku obžalovaným sa nevykoná s tým, že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Na tomto podklade súd rozhodol, že obžalovaný tým, že dňa 06.11.2014 v skorých ranných hodinách viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia bez príslušného vodičského oprávnenia, pričom hliadke PZ, ktorá ho zastavila a kontrolovala, sa odmietol podrobiť vykonaniu dychovej skúšky na elektrickom prístroji zn. Dräger a odmietol sa podrobiť aj lekárskemu vyšetreniu odberu a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu za účelom zistenia, či požil alkoholické nápoje alebo či nie je ovplyvnený návykovou látkou, pričom takéto vyšetrenie by nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona.

Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, t.j. záujem štátu na ochrane ľudského života a zdravia ako aj majetku.

Objektom daného prečinu je ochrana ľudského života a zdravia ako aj majetku.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a to výsluchom obžalovaného len k tomuto výroku a oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný V. G. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že bol v roku 2009 odsúdený za lúpež na tri roky nepodmienečne s tým, že z výkonu tohto trestu bol podmienečne prepustený dňa 28.06.2011 s určením skúšobnej doby v trvaní 5 rokov. Domnieval sa, že po uplynutí troch rokov po vykonaní uvedeného trestu odňatia slobody v roku 2011 a teda, že v čase konania hlavného pojednávania, je už osvedčený. V predmetnej trestnej veci bol odsúdený za to, že požadoval od poškodeného vrátenie požičaných peňazí a keď mu poškodený tieto odmietol vydať, tak ho udrel trikrát otvorenou dlaňou. Bol odsúdený aj za krádež, ktorej sa dopustil v roku 2007 a k jeho odsúdeniu zaň došlo v roku 2012. Za krádež vlámaním do priestorov záložne v Košiciach bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov a z výkonu uvedeného trestu bol prepustený dňa 16.09.2013. Vyjadril sa, že sa rozhodol, že od prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody sa nedopustí žiadnej trestnej činnosti, avšak potom ho jeho kamarát S. X. požiadal, či by ho spoločne s jeho kamarátkou S. S. neodviezol na chirurgiu, pričom s nimi išiel aj S. P..

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy ( § 34 ods. 4 Tr. zákona)

Podľa odpisu registra trestov bol obžalovaný, napriek svojmu mladému veku, celkovo už 7 krát súdne trestaný. Naposledy bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Košice I. sp. zn. zo dňa 30.05.2013 za zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka a 4 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Uvedený trest odňatia slobody obžalovaný vykonal dňa 16.09.2013. Uvedeným rozsudkom bol pritom zrušený výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. zo dňa 06.02.2012 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a ), ods. 3 písm. a ) Tr. zákona spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona a to vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a to na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní jedného roka a to do 21.06.2013. Pred uvedeným odsúdeným bol obžalovaný súdne potrestaný aj za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona a to rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 26.08.2009 sp.zn. a to na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z uvedeného výkonu trestu odňatia slobody bol obžalovaný podmienečne prepustený dňa 28.06.2011 s určením skúšobnej doby v trvaní 5 rokov, ktorá mu mala plynúť až do dňa 28.06.2016. Vzhľadom na ukladanie súhrnného trestu bol týmto rozsudkom zrušený výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. zo dňa 14.1.2009 za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), b), c) Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. b), písm. c) v tom čase platnom znení Tr. zákona ako aj za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d ) Tr. zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 2 rokov a 6 mesiacov. Po vyššie uvedenom odsúdený tunajším súdom pod sp.zn. bol obžalovaný opätovne súdne potrestaný trestným rozkazom tunajšieho súdu sp.zn. zo dňa 08.04.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.09.2009 a to za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. b) Tr. zákona ako aj za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z výkonu ktorého bol takisto podmienečne prepustený dňa 28.6.2011 s určením skúšobnej doby v trvaní 5 rokov. Uvedeným rozhodnutím bol obžalovanému takisto uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 2 rokov, pričom uvedený druh trestu obžalovaný vykonal dňa 07.10.2013.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov súd zistil, že obžalovaný bol štyrikrát priestupkovo postihnutý a to za priestupok proti verejnému poriadku. Podľa evidenčnej karty vodiča bol obžalovanému už štyrikrát uložený trest zákazu činnosti a to v jednom prípade rozhodnutím Dopravného inšpektorátu Vranov nad Topľou zo dňa 23.07.2008 a v ostatných prípadoch rozhodnutiami Okresného súdu Vranov nad Topľou.

Obžalovanému poľahčovalo, že sa k spáchaniu skutku priznal a tento úprimne oľutoval ( § 36 písm. l/ Tr. zákona). Na strane obžalovaného súd vzhliadol priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, keďže v minulosti bol opakovane súdne trestaný. V danom prípade tak súd zistil na strane obžalovaného rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona.

Za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona umožňuje zákon páchateľovi takého trestného činu uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok.

Pri určovaní konkrétnej výmery trestu odňatia slobody, ktorý bolo potrebné uložiť obžalovanému, súd prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti, napriek spomenutému mladému veku, už celkovo 7 krát súdne trestaný a to aj závažnú trestnú činnosť a to za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. zo dňa 26.8.2009. Z výkonu uvedeného trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov ako aj z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 08.04.2009 v trvaní 8 mesiacov bol pritom obžalovaný podmienečne prepustený dňa 28.06.2011 a to s určením skúšobnej doby podmienečného prepustenia v trvaní 5 rokov, ktorá mala obžalovanému plynúť až do 28.6.2016. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaného skutku zo dňa 06.11.2014 sa obžalovaný dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia a teda uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody preto neprichádzalo do úvahy. Pri určení konkrétnej výmery tohto trestu však súd prihliadol na početné predchádzajúce odsúdenia obžalovaného, pričom z výkonu posledného trestu odňatia slobody bol obžalovaný prepustený dňa 16.9.2013 a teda predmetného skutku sa mal dopustiť po uplynutí jedného roka od predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody. Nemožno opomenúť ani okolnosti spáchaného skutku, keď sa obžalovaný po zastavení ním vedeného motorového vozidla príslušníkmi PZ odmietol podrobiť vykonaniu dychovej skúšky alebo lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi za účelom zistenia množstva požitých alkoholických nápojov či iných návykových látok, pričom vo svojej prvotnej výpovedi pred sudkyňou pre prípravné konanie uviedol, že neskôr sa už podrobil dychovej skúške, pri ktorej mu bolo nameraných 0,99 mg/ l alebo 1,1 mg/ l alkoholu v dychu, pričom takéto množstvo alkoholických nápojov a to konkrétne 1,1 mg/l v dychu mu bolo podľa vyjadrení predvádzajúcich príslušníkov PZ zistené povereným príslušníkom Dopravného inšpektorátu v čase okolo 08.20 hod. Samotný obžalovaný pripustil ešte pri svojom výsluchu pred sudkyňou pre prípravné konanie, že požil spolu deväť 10 % pív a po jeho zastavení hliadkou PZ sa tejto odmietol podrobiť vykonaniu dychovej skúšky. Vzhľadom tak na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto súd považoval za primeraný z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov.

Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody uloženého za úmyselný trestný čin, obžalovaný bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Na posilnenie výchovného účinku v prípade predmetného skutku však bolo obžalovanému nevyhnutné uložiť aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov. Pri určovaní konkrétnej výmery tohto trestu súd musel prihliadnuť na skutočnosť, že obžalovaný G. bol za taký istý trestný čin ako v posudzovanom prípade a to za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zákona už v minulosti odsúdený a to konkrétne rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 14.1.2009 sp. zn. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 2 rokov a 6 mesiacov, pričom uvedený trest bol zrušený rozsudkom toho istého súdu zo dňa 26.8.2009 sp. zn. . Za taký istý ohrozovací trestný čin ako v prejednávanej veci bol obžalovaný vzápätí na to odsúdený trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 08.04.2009 na trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia ako aj na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 2 rokov. V zmysle ust. § 61 ods. 5 písm. a ) Tr. zákona súd uloží trest zákazu činnosti na doživotie, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zákona, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, hoci už bol za taký trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, dvakrát odsúdený. Podľa § 61 ods. 7 Tr. zákona na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa ods. 3 až 5 nemá vplyv zahladenie odsúdenia. Z citovaných ustanovení tak vyplýva nevyhnutnosť uloženia uvedeného trestu zákazu činnosti na doživotie obžalovanému.

Súd však pri rozhodovaní o tomto druhu trestu musel zohľadniť aj prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. novembra 2011 upravené v ust. § 438 d) Tr. zákona. V zmysle druhej vety citovaného ustanovenia súd nemusí vziať do úvahy odsúdenie uložené pred 1. novembrom 2011, ak by vzhľadom na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre páchateľa použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti ustanovenej v § 61 ods. 3 alebo 5 Tr. zákona neprimerane prísne. V predmetnej veci však súd nezistil žiadne mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov, na ktoré by bolo potrebné prihliadať pri určovaní konkrétnej výmery trestu zákazu činnosti. Nemožno opomenúť, že prejednávaného trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zákona sa obžalovaný dopustil opakovane v období posledných zhruba piatich rokov, pričom pri ich spáchaní sa dopustil aj iných trestných činov a musel si byť vedomý toho, že v prípade opätovného spáchania takého istého trestného činu mu môže byť uložený aj trest zákazu činnosti na doživotie. Napriek týmto skutočnostiam obžalovaný v prejednávanom prípade viedol motorové vozidlo bez toho, aby nastali nejaké mimoriadne okolnosti vyžadujúce si napríklad záchranu ľudského života či iné obdobné okolnosti, a to napriek skutočnosti, že nebol držiteľom vodičského oprávnenia, pričom motorové vozidlo viedol pod vplyvom alkoholických nápojov, čo aj priznal pri svojom prvotnom výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie. Obžalovaný G. sa pritom pri kontrolovaní ho hliadkou PZ aj odmietol podrobiť vykonaniu dychovej skúšky alebo lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu za účelom zistenia, či je ovplyvnený alkoholickými nápojmi či inými návykovými látkami. Obžalovaný pritom pri svojom prvotnom výsluchu pred sudkyňou pre prípravné konanie uviedol, že priamo na Dopravnom inšpektoráte sa podrobil dychovej skúške s výsledkom 0,99 či 1,1 mg/l, pričom hodnota alkoholu v dychu 1,1 mg/l mala byť obžalovanému nameraná v čase okolo 08.20 hod. na príslušnom dopravnom inšpektoráte aj podľa vyjadrení predvádzajúcich príslušníkov PZ. Takto zistená hodnota by zodpovedala hodnote 2,29 promile, pričom obžalovaný sa skutku dopustil v čase približne o 02.25 hod. a teda hodnota alkoholu v jeho dychu v takom čase bola ešte nepomerne vyššia. Obžalovaný pritom neuvádzal ani žiadne závažné okolnosti jeho súkromného života, ktoré by bolo možné zohľadniť pri určovaní konkrétnej výmery uvedeného druhu trestu zákazu činnosti. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti tak súd dospel k presvedčeniu, že uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na doživotie je nevyhnutné. Z vyjadrenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní je pritom zrejmé, že nevyhnutnosť uloženia takéhoto druhu trestu bol zrejmý aj samotnému obžalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa . Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.