Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/6/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: R. E., nar. XX.XX.XXXX, O. XXX, H., proti odporkyni: G. E., nar. XX.XX.XXXX, O. XXX, H., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej L. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: S. práce, sociálnych vecí a rodiny D., pracovisko T., C. X, T., takto

rozhodol:

I. Manželstvo navrhovateľa R. E., narodeného XX.XX.XXXX, a odporkyne G. E. rodenej L., narodenej XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v T., zapísané v knihe manželstiev G. úradu v T., vo zväzku XV, ročník XXXX, strana S., pod poradovým číslom XXX, sa r o z v á d z a .

II. Maloletá L. sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti odporkyne, pričom obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

III. Navrhovateľ je p o v i n n ý platiť na výživu maloletej sumu 80,00 eur mesačne s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky.

IV. Súd styk otca s maloletou n e u p r a v u j e .

V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 16.05.2014, doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 26.05.2014, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 20.08.2014, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd jeho manželstvo uzavreté s odporkyňou dňa XX.XX.XXXX v T., rozviedol. Na výzvu súdu ohľadom úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu z ich manželstva na čas po rozvode dodatočne uviedol, že maloletú L. žiada zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov, z ktorého dôvodu by ani jeden z rodičov neplatil výživné. Styk rodiča s dieťaťom mimo určenej starostlivosti by bol na ústnej dohode rodičov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 16.05.2014, potvrdením o spoločnom pobyte, rodným listom maloletej, sobášnym listom, oznámením ÚPSVaR zo dňa 29.09.2014, oznámením Sociálnej poisťovne zo dňa 07.10.2014, vyčíslením nákladov na maloleté dieťa, potvrdením o príjme matky zo dňa 11.11.2014, potvrdením o príjme otca doručeným dňa 20.11.2014, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 03.11.2014 a ostatným obsahom spisu, výsluchom účastníkov a zástupkyne kolízneho opatrovníka, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ a odporkyňa sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti, ktorí dňa XX.XX.XXXX uzavreli manželstvo, z ktorého sa dňa XX.XX.XXXX. narodila dcéra L., posledným spoločným bydliskom účastníkov konania bolo mesto T.. Navrhovateľ je zamestnaný na základe pracovnej zmluvy s čistým mesačným príjmom za mesiac 10/2014 vo výške 311,76 eura, odporkyňa je zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti s priemernou čistou mesačnou mzdou za obdobie 8-10/2014 vo výške 167,14 eura.

Navrhovateľ pri výsluchu účastníka uviedol, že do konca septembra 2014 bol zamestnaný v spoločnosti C. s.r.o. na dohodu, pričom od 01.10.2014 je zamestnaný v rovnakej spoločnosti v pracovnom pomere. Striedavú osobnú starostlivosť navrhuje z dôvodu, že nechce odporkyni platiť výživné, pretože jej už platil dosť. O maloletú sa stará tak, že jej niekedy navarí, nie je to každý deň, maloletej aj operie a ožehlí. V prípade, že by nebola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti, chce sa s ňou stretávať tak, aby jej to vyhovovalo, nechce ju do ničoho nútiť. On má pracovnú dobu takú, že v jednom týždni robí stredu, štvrtok, na ďalší týždeň robí 5 dní, pričom všetko sú to 12 hodinové zmeny. Robí ako kuchár. Má motorové vozidlo značky Ford, zakúpené v roku 2008-2009. Iné príjmy okrem príjmov v spoločnosti C. s.r.o. nemá. Pokiaľ ide o spoločnú domácnosť, majú to rozdelené tak, že manželka so svokrou platia elektrinu a plyn a on spláca úver vo výške 185,- eur, ide o hypotekárny úver na dom. Ak dáva peniaze, dáva ich priamo maloletej alebo jej niečo kúpi, dal jej na výlet. On by súhlasil s výživným vo výške 70,- eur.

Odporkyňa pri výsluchu účastníka uviedla, že s návrhom na rozvod súhlasí, nesúhlasí však s tvrdeniami navrhovateľa, že vyvolávala hádky, ona len reagovala na jeho útoky, pričom ju napádal najmä vulgárnymi SMS-kami. Je pravdou, že mala mimomanželskú známosť 7 rokov, pričom sa nedávno rozišli. Vie o tom, že manžel mal počas manželstva dve partnerky mimomanželské, o tom, či má aj v súčasnosti, nevie. Manželstvo bolo podľa nej harmonické, pokiaľ po skončení materskej dovolenky neodišla do práce. Žijú v jednej domácnosti, ale hospodária oddelene. Intímny život spolu nevedú. Pokiaľ ide o zverenie maloletej, nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou, navrhuje, aby bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti a žiada, aby bol navrhovateľ zaviazaný vyživovacou povinnosťou vo výške 150,- až 200,- eur mesačne. Nebránila by stretávaniu otca s maloletou, pričom uviedla, že by sa vedeli na tomto s navrhovateľom dohodnúť. V súčasnosti je zamestnaná na dohodu, jej príjem je 140,- eur mesačne, pričom od januára 2015 by mala mať trvalý pracovný pomer. Dcéra navštevuje krúžok modernej gymnastiky - mažoretky, pričom s týmto sú spojené zvýšené náklady na cestovné. Pýtala sa maloletej, či by chcela byť v striedavej osobnej starostlivosti, povedala, že ocina ľúbi, chce byť s ním, ale nechce sa každé dva týždne sťahovať v prípade, že by sa otec odsťahoval. Ďalej uviedla, že stretávaniu otca s maloletou brániť nebude, momentálne žijú všetci v jednej domácnosti, maloletá sa s otcom stretáva, keď má otec voľno.

Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní uviedla, že pokiaľ ide o rozvod manželstva, rodičom poskytli možnosť poradenstva, ktoré nevyužili. Striedavú osobnú starostlivosť neodporúčajú vzhľadom k názoru maloletej, pridržiavajú sa ich správy z 03.11.2014. Pokiaľ ide o stretávanie otca s maloletou, toto navrhujú neupraviť, nakoľko žijú v spoločnej domácnosti a otca navrhujú zaviazať výživným podľa jeho možností a schopností.

Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 03.11.2014 vyplýva, že dňa 29.10.2014 bola v neprítomnosti matky vypočutá maloletá, ktorá sa vyjadrila, že so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí. Ďalej uviedla, že jej neprekáža, že otec naďalej býva s nimi v jednej domácnosti. Po odsťahovaní otca nechce ísť k nemu bývať, nevie si predstaviť, ako bude navštevovať školu, stretávať sa so svojimi kamarátmi, venovať sa záujmovej činnosti. Na prostredie, v ktorom žije, je zvyknutá od ranného detstva a chýbala by jej aj stará matka, s ktorou žijú v rodinnom dome. Ďalej uviedla, že otec sa jej venuje menej ako mama najmä z dôvodu časovej tiesne zapríčinenej pracovným vyťažením, často je unavený, školskú prípravu prevažne realizuje s mamou. Po rozvode rodičov chce naďalej bývať s mamou a starou matkou tak ako doteraz. S otcom by sa rada stretávala cez víkendy, pričom jeho spoločnosť by neodmietala ani cez týždeň.

Podľa § 22 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 ZR, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa (ďalej len „OSP“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa , účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k rozvodu manželstva navrhovateľa a odporkyne. V konaní mal súd za preukázané, že v manželstve navrhovateľa a odporkyne došlo z dôvodu rozdielnych názorov na spoločný život k postupnému odcudzeniu. Súd má za to, že tu existuje vážny a trvalý rozvrat ich vzťahov a manželstvo si neplní svoj účel, pričom nejde o stav krátkodobý, ale výsledok dlhšie trvajúceho procesu (cca 9 rokov). Obaja účastníci s rozvodom súhlasia, pričom nemajú záujem o obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo navrhovateľa a odporkyne si neplní žiadnu zo svojich základných funkcií, je dlhodobo neusporiadané a obnovenie manželského spolužitia je vzhľadom na odmietavý postoj oboch účastníkov konania nereálne. Ďalšie trvanie tohto formálneho zväzku nie je v spoločenskom záujme, ani v záujme účastníkov konania, a tento neusporiadaný stav nie je v záujme ani maloletého dieťaťa pochádzajúceho z manželstva navrhovateľa a odporkyne, keďže manželstvo navrhovateľa a odporkyne nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zabezpečovalo riadne výchovné prostredie.

S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode ( ).

Súd vo veci úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu dospel k záveru, že v záujme maloletej je, aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky, a to jednak s poukazom na vyjadrenie samotnej maloletej, vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ako aj na skutočnosť, že ide o dievča v období puberty, kedy je osobná starostlivosť matky nepochybne dôležitá. Návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov pritom nebolo možné vyhovieť, nakoľko pre takéto zverenie nebol splnený predpoklad, že by striedavá osobná starostlivosť bola v záujme maloletej. Otec pracuje na 12 hodinové zmeny, z čoho je zrejmé, že by mal problém zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletú, pričom ani on sám nevedel uviesť, v akých intervaloch by striedavá osobná starostlivosť mala fungovať. Pri striedavej osobnej starostlivosti je nevyhnutné vo výroku presne a do budúcnosti stanoviť obdobie, v ktorom bude maloletá v osobnej starostlivosti matky a obdobie, v ktorom bude v osobnej starostlivosti otca, pričom u otca toto z dôvodu jeho práce na nepravidelné 12 hodinové zmeny nie je možné. Zároveň by striedavá osobná starostlivosť nebola v záujme maloletej z dôvodu, že sama takúto formu starostlivosti odmieta, pričom je potrebné prihliadnuť na to, že nie každej osobnosti vyhovuje striedanie prostredí a domácností, čo treba tiež rešpektovať. Maloletá je vo veku, kedy vie vyjadriť svoj názor a tento jasne vyjadrila pred kolíznym opatrovníkom, pričom jednoznačne preferuje stabilné prostredie a len jeden domov, a to ten, na ktorý si už zvykla. Súd zároveň poukazuje aj na jednu z motivácií otca, pre ktorú žiadal zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, a ktorú vyjadril na pojednávaní dňa 23.10.2014, a síce, že „striedavú osobnú starostlivosť navrhuje z dôvodu, že nechce odporkyni platiť výživné, pretože jej už platil dosť“. Rovnako absencia vážneho záujmu otca o striedavú osobnú starostlivosť je súdu zrejmá aj z toho, že vo svojom návrhu na rozvod manželstva túto vôbec nespomínal a navrhol ju až dodatočne na výzvu súdu, pričom ani nekonkretizoval, ako presne si ju predstavuje. Súd pritom poznamenáva, že zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nie je automaticky dôvodom na neurčenie výživného, súd i pri takomto zverení dieťaťa môže rodiča s vyšším príjmom zaviazať povinnosťou platiť výživné. Na základe vyššie uvedeného súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, pretože zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti by nebolo

v jej záujme, keď matka o zverenie maloletej do svojej výlučnej starostlivosti aj žiadala (pričom otec o takéto výlučné zverenie ani nežiadal), keď neboli preukázané žiadne závady v starostlivosti matky o maloletú.

Súd zároveň určil, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, keď nevidel dôvody na obmedzenie rodičovských práv a povinností otca, pričom poznamenáva, že v podstatných veciach bude potrebná dohoda rodičov maloletej.

Pokiaľ ide o výšku výživného zo strany otca, súd vychádzal z priemernej výšky čistého mesačného príjmu otca 311,- eur, pri ktorom považuje za primerané výživné sumu 80,00 eur mesačne, čo predstavuje 26% z otcovho čistého mesačného príjmu (v súdnej praxi je pritom zaužívané rozmedzie sumy vynakladanej na všetky vyživovacie povinnosti rodiča od 20 do 30% z čistého príjmu). Návrhu matky na zaviazanie otca výživným v sume 150,- až 200,- eur mesačne nebolo možné vyhovieť, nakoľko neboli v konaní preukázané také príjmy, z ktorých by bol otec schopný platiť výživné v ňou požadovanej výške, ani majetkové pomery, ktoré by odôvodňovali uvedenú výšku výživného. Súdom určená výška vyživovacej povinnosti otca voči maloletej je podľa názoru súdu zodpovedajúca odôvodneným potrebám maloletej, ako i zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, s prihliadnutím na odôvodnené výdavky otca (splátky hypotekárneho úveru) a na skutočnosť, že otec má iba jednu vyživovaciu povinnosť.

Pokiaľ ide o styk otca s maloletou, tento súd neupravil, nakoľko vychádzal zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku, keď rodičia žijú v spoločnej domácnosti, maloletá je s otcom v pravidelnom kontakte, bránenie v kontakte zo strany matky nebolo v konaní preukázané. Na pojednávaní matka a kolízny opatrovník navrhli styk neupraviť a zároveň otec uviedol, že s maloletou sa chce stretávať tak, aby jej to vyhovovalo, nechce ju do ničoho nútiť. Z uvedeného má súd za to, že za súčasnej situácie spoločného bývania rodičov aj maloletej v jednej domácnosti je dostatočne zabezpečený pravidelný kontakt otca s dcérou a nie je potrebné ho upravovať. V prípade, že by sa otec zo spoločnej domácnosti odsťahoval, a matka by mu v stretávaní s dcérou bránila, môže otec podať návrh na súd o úpravu styku s maloletou.

Podľa , účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

O trovách konania rozhodol súd podľa , keď žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko to neodôvodňovali okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov a zároveň účastníci konania o náhradu trov konania ani nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave; odvolanie však môže účinne podať iba kolízny opatrovník, nakoľko navrhovateľ a odporkyňa sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na výkon exekúcie, podľa osobitného právneho predpisu.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.