Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/21/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa: Z., zast. JUDr. Júliusom Šefčíkom, advokátom, 9. mája 15, Trnava, proti odporcom: V. o zaplatenie 645,65 eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade trovy konania každému vo výške 65,96 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Účastníkom budú vrátené zostatky záloh na trovy znaleckého dokazovania, a to: navrhovateľovi vo výške 7,48 z preddavku B., cestou učtárne Okresného súdu Trnava po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcom zaplatenia žalovanej čiastky na tom základe, že 21. 1. 2011 došlo k vzniku poistnej udalosti zavinením odporcu v 1. rade pri prevádzke vozidla zn. L., ktorým poškodil čelné sklo na motorovom vozidle navrhovateľa zn. Fiat Ducato, EČ J. tak, že od vozidla odporcu 1 sa odrazil kameň, ktorý dopadol na čelné sklo vozidla navrhovateľa. Vozidlo bolo opravené a cena opravy bola vo výške žalovanej čiastky. Navrhovateľ sa obrátil so svojím nárokom na odporcu 2, ktorý má s odporcom 1 uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, tento odmietol poskytnúť plnenie.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, podľa § 101 ods. 2. O. s. p. konal v neprítomnosti účastníkov a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v konaní uviedol, že 21.1.2011 došlo k vzniku poistnej udalosti a poškodeniu vozidla navrhovateľa tým, že boli vymrštené kamene spod kolesa odporcu v 1.rade, došlo k poškodeniu čelného skla a ľavého predného reflektora. Vymrštenie kameňa má pôvod v prevádzke vozidla a odporca sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti ani tým, že uvedie, že nemohol predísť tejto okolnosti. Pri vedení motorového vozidla musí vedenie motorového vozidla prirpôsobiť tomu, by nebola spôsobená škoda. Škodu spôsobilo viac kameňov. K udalosti došlo pri budove MC Donald, ktorá je dosť vzdialená od kruhového objazdu a konateľ navrhovateľa zastavil bezprostredne po vyletení kameňa. Vzhľadom na to, že je tam stavenisko, je aj technický predpoklad, že sú tam kamene.

Konateľ navrhovateľa Z. uviedol, že riadil vozidlo Fiat Ducato. Pred kruhovým objazdom počul náraz na predné sklo a videl ďubku na skle. Zablikal na vozidlo pred ním, povedal vodičovi, že od neho odleteli kamene, nevie, či bol jeden alebo viac, to si v tom momente neuvedomil. Na ceste boli malé kamienky.

Zrejme aj na vodiča zatrúbil. Prezreli vozidlo, spísali o tom záznam a odovzdali poisťovni. Zistili, že nie je rozbité iba čelné sklo, ale aj predné svetlo. Keď spisovali záznam, bola na skle iba ďubka, a rozšírila sa po skle za pár dní, a kým za pár dní vozidlo odviezli do servisu, bolo prasknuté po celom skle. Keďže bolo rozbité aj svetlo, má za to, že kameňov bolo viac. Konateľ Z.š pri nehode nebol, vozidlo dal do opravy až po tom, keď poisťovňa chcela faktúru a rozpis prác. Inak nemal dôvod vozidlo dať opraviť, auto majú iba na zásobovanie v rámci Trnavy a používajú ho veľmi málo. Ak by poisťovňa nežiadala faktúru a rozpis prác, nedali by vozidlo do značkového servisu a oprava mohla byť lacnejšia.

Odporca 1 uviedol, že dňa 21.1.2011 jazdil na mojom vozidle Fiat Punto, počul trúbenie a blikanie, preto zastavil. Na ceste boli kamene, vodič za ním z Fiatu Ducato povedal, že kamene sa odrazili od jeho vozidla, preto si ohliadol poškodenie. Poškodený mal ľavý predný svetlomet a čelné sklo. Spísali záznam, ktorý odovzdal pánovi B. ktorý riadil vozidlo Ducato a vec ďalej neriešil. Vo vozidle bol sám, sám nevidel ani inak nevnímal odraz kameňa, iba vie, že boli na ceste. Od kruhového objazdu bol vzdialený niekoľko metrov, nebolo to však tesne pred kruhovým objazdom, spomaľoval, ale rýchlosť nevie určiť. Záznam o nehode spisoval pán B.š priamo na mieste.

Odporca 2 uplatnený nárok neuznal v celom rozsahu. Rozsah poškodenia nezodpovedal priebehu poistnej udalosti, pretože aj z doloženej fotodokumentácie vyplýva, že jedným kameňom ako udával navrhovateľ aj odporca 1 nemohol byť poškodený zároveň ľavý predný svetlomet aj čelné sklo a poškodenie na ľavom prednom svetlomete bolo väčšie ako na čelnom skle. Vychádzali teda zo zápisu v uplatnenom nároku, v ktorom sa uvádza, že spod kolesa predchádzajúceho motorového vozidla odletel kameň, ktorý poškodil súčasne čelné sklo aj svetlomet. Pokiaľ ide o samotné čelné sklo, nárok neuznáva z dôvodu, že v tomto konkrétnom prípade je nárok nepreukázaný a nepreukázateľný z dôvodu, že vodič predchádzajúceho vozidla ak sa vo vozidle nachádza sám a zároveň vodič za ním idúci nemá svedka, je takáto poistná udalosť nepreukázateľná, pretože vodič predchádzajúceho motorového vozidla nemôže reálne vidieť kameň, ktorý odletí z jeho kolesa a poškodí za ním idúce vozidlo. Skutočnosť, že škodca, teda odporca 1, v zázname uzná vinu, nie je relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval zodpovednosť za spôsobenú škodu. Konanie takýchto údajných škodcov vyplýva aj z vedomia, že majú vozidlo poistené v komerčnej poisťovni, a dôvodne predpokladajú, že poisťovňa škodu nahradí. Poukázal na § 4 ods.2 zák.381/01, v zmysle ktorého je možné uhradiť len preukázané nároky, ako aj na rozhodnutie NS ČR č. 3/84 a v zmysle tohto má za to, že vymrštenie kameňa ležiaceho na vozovke spod kolesa iného vozidla predstavuje skutočnosť, ktorá je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, avšak nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. Je tiež potrebné sa zaoberať otázkou podľa § 431 OZ, ktorý hovorí o strete prevádzok. Aj v tomto smere poukázal na uvedené rozhodnutie NS ČR, podľa ktorého za stret prevádzok sa považuje predovšetkým vlastný stret dopravných prostriedkov, teda zrážka, ale aj stret dopravných prostriedkov zo zariadením inej prevádzky ako aj vzájomné škodné pôsobenie dvoch prevádzok, bez toho, aby došlo k fyzickému stretu týchto dvoch vozidiel. Ako príklad sa uvádza v tomto rozhodnutí oslnenie a vymrštenie kameňa. Nebolo jednoznačne preukázané, že k poškodeniu vozidla došlo tak, ako to účastníci škodovej udalosti spísali v zázname, nebola preukázaná zodpovednosť vodiča vozidla poisteného u odporcu 2, teda odporcu 1. Vymrštenie kameňa spod kolesa motorového vozidla je okolnosťou, ktorá je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky a nie okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. Žalobu teda žiadam zamietnuť, trovy konania si neuplatňujem.

Svedok J., likvidátor odporcu 2, uviedol, že ohliadku vozidlo vykonávala spoločnosť SlovExperta. V hlásení bolo iba uvedené, že škodca vchádzal na kruhový objazd a boli iba zaznačené políčka, čo bolo na vozidle poškodeného poškodené. Bolo tam čelné sklo a reflektor. Bolo tam uvedené, že kameň spôsobil poškodenie čelného skla a reflektora, čo nie je technicky prijateľné. Boli to dve vozidlá pomerne výškovo rozdielne Fiat Punto a Fiat Ducato, a pri dodržaní primeranej rýchlosti pri vjazde do kruhového objazdu nemôžu mať takú kinetickú rýchlosť, aby spôsobili dané poškodenie, bez ohľadu na to, či by to jeden kameň alebo viacero. V uplatnení bol iba jeden kameň a musí vychádzať z toho, čo tam je napísané. Nie je odborník na kinetiku, ale vychádza so znaleckých údajov. Navrhovateľ uviedol, že si škodu bude likvidovať faktúrou v uplatnení škody, nemohli teda ani začať šetrenie, teda bolo treba vyžiadať doklady vrátane faktúry. Mohli si zaškrtnúť napr. škoda rozpočtom. Vtedy by faktúru nežiadali.

Zo Záznamu o dopravnej nehode zo dňa 21. 1. 2011 vyplýva, že odporca 1 mal poškodiť vozidlo navrhovateľa Fiat Ducato J.. Záznam spisoval vodič Z.š. Ako viditeľné poškodenia boli označené ľavý svetlomet a čelné sklo ľavá strana. Na zázname je v kolonke 12 označený bod 6 „vozidlo vchádzalo na kruhový objazd“. Na plániku nehody je kruhový objazd vyznačený, podľa nákresu sa vozidlá nachádzali na kruhovom objazde. Žiadne iné bližšie okolnosti zo záznamu nevyplývajú. V uplatnení nároku na náhradu škody voči odporcovi 2 navrhovateľ označil miesto vzniku škody ul. E. a na nákrese označil vozidlá ako idúce za sebou, popis vzniku škody - vyletel kameň idúcemu vozidlu na jeho čelné sklo a poškodil mu aj ľavý svetlomet. Tu treba poukázať na rozdielny popis miesta škodovej udalosti, nakoľko sa jedná o dve absolútne rozdielne miesta /kruhový objazd je od objektu Baumax, pri ktorom sa kruhový objazd ani nenachádza/, vzdialený niekoľko sto metrov a podľa vyjadrenia navrhovateľa na pojednávaní ku škode malo dôjsť pri Mc Donald, za ktorým sa práve kruhový objazd nachádza. Jedná sa teda o dve úplne rozdielne miesta.

Zo zápisu o ohliadke poškodeného motorového vozidla vykonaného spoločnosťou Slovexpert vyplýva poškodenie predného ľavého svetla a čelného skla na vozidle Fiat Ducato. V zmysle faktúry TANEX spol. s. r.o. na vozidle boli vykonané práce a fakturovaný materiál: predné svetlo 153 eur, lep 60,24 eur, lanko na sklo 4,32 eur, čelné okno Ducato 202 eur, dielenské práce v sume 118,48 eur, spolu 645,65 eur s DPH. Odporca 2 odmietol plnenie z poistnej udalosti z dôvodu, že zdokladovaný rozsah poškodenia motorového vozidla nekorešponduje s popisným priebehom situácie. Nebolo ani preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla.

V danom prípade nie je sporné, že vozidlo navrhovateľa bolo poškodené a bola na ňom vykonaná oprava, ktorá bola autoservisom fakturovaná a následne u odporcu 2 uplatnená. Nebolo sporné, že odporca 1 bol povinne zmluvne poistený u odporcu 2.

Zo znaleckého posudku Ing. A.a č. 7/2014 vyplýva, že nie sú poskytnuté údaje o vzdialenosti vozidiel od kruhového objazdu v čase udalosti, informácie o rýchlosti vozidiel a ich vzdialenosti. Pre vyhodnotenie poškodenia sú dôležité údaje o kameni, ktorý mal poškodenie spôsobiť. Vzhľadom na rozdielnosť výšky vozidiel znalec použil výpočet a dospel k záveru, že z technického hľadiska pri pohybe vozidiel za sebou pred objazdom boli splnené podmienky pre vznik poškodenia ľavého predného svetlometu a čelného skla vozidla Fiat Ducato odletujúcim kameňom od kolies vozidla Fiat Punto. Zo záverov posudku vyplýva, že bodové poškodenia ľavého predného svetlometu a čelného skla vozidla Fiat Ducato zdokumentované na fotodokumentácii sú takého charakteru, ktoré z technického hľadiska muselo vzniknúť priamym mechanickým lokálnym silovým pôsobením na ľavý predný svetlomet a čelné sklo v mieste vzniku tohto poškodenia. Vzhľadom na veľkosť, tvar a charakter bodového poškodenia je z technického hľadiska dôvodné predpokladať, že poškodenie vzniklo práve takým spôsobom, silovým pôsobením odleteného kameňa počas jazdy. Pozdĺžne praskliny na čelnom skle vznikli až ako následok bodového poškodenia, ktoré bolo prvotnom príčinou pozdĺžnych prasklín s epicentrom v mieste poškodenia. Vzhľadom na rozsah a charakter poškodenia ľavého predného svetlometu je možné jednoznačne vylúčiť, že by k poškodeniu čelného skla došlo tým istým kameňom, ktorý v prvotnej fáze kontaktu s vozidlom spôsobil poškodenie ľavého predného svetlometu vozidla. Pri prvotnom náraze kameň stratil podstatnú časť svojej kinetickej energie a došlo k výraznému zníženiu jeho rýchlosti. Kinetická energia letiaceho kameňa bola do značnej miery spotrebovaná na poškodenie skla ľavého predného svetlometu. Po tomto náraze už musel byť vektorový rozdiel rýchlosti letiaceho kameňa a vozidla Fiat Ducato podstatne nižší ako pri prvotnom kontakte. Takýto priebeh poškodenia je z technického hľadiska neprijateľný. Pri deklarovanom priebehu nehodového deja je vznik bodového poškodenia ľavého predného svetlometu a čelného skla z technického hľadiska prijateľný za predpokladu, že každé poškodenie vzniklo iným odrazeným kameňom. Vo svojom vyjadrení na pojednávaní uviedol, že z technického hľadiska je prijateľné, že pri jazde dvoch vozidiel za sebou mohlo dôjsť k poškodeniu ľavého predného svetlometu a predného skla vymrštením kameňom z vozidla Fiat Punto. Z technického hľadiska je neprijateľné, aby k poškodeniu došlo jedným kameňom. Nie sú známe parametre vozidiel, teda ich vzájomná vzdialenosť a rýchlosť, ani parametre, kameňov, ktoré tom mohli spôsobiť, nedá sa teda exaktne vyhodnotiť, či pri takomto pohybe vozidiel mohlo dôjsť k takému poškodeniu, ale nedá sa to ani vylúčiť.

Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ porušenie právnej povinnosti, b/ existencia škody, c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d/ zavinenie.

Podľa § 442 ods. 1, 3 uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo /ušlý zisk/. Škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Pod škodou možno chápať nedobrovoľnú ujmu na majetku poškodeného. Jedná sa o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, najmä peňažného. Škoda musí byť reálna, teda existovať v čase, keď poškodený od škodcu požaduje náhradu škody. Dôvodom vzniku povinnosti nahradiť škodu je protiprávne konanie škodcu, jeho obsahom je povinnosť subjektu, ktorý škodu spôsobil inému /škodca/ ju nahradiť a právo subjektu, ktorému bola škoda spôsobená /poškodený/ uplatniť právo na náhradu škody. Všeobecná zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby za spôsobenú škodu vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti, pričom ide o zodpovednosť za zavinený protiprávny úkon. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti /existencia úkonu, ktorý je v rozopore s objektívnym právom, pričom k porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané/, vznik škody ako majetkovej ujmy, t. j. ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom - skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, prípadne náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav, keď povahu skutočnej škody majú aj rôzne náklady spojené so vznikom a zisťovaním škody, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou /t. j. že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku, jej existencia musí byť preukázaná, vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný/ a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil /pre splnenie podmienok zodpovednosti nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti, právna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda toto sa predpokladá/.

Podľa § 427 ods. 1 Obč. zák. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa § 428 Obč. zák. svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzky. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. V zmysle citovaného ustanovenia sa jedná o objektívnu zodpovednosť, z ktorej je možné sa vyviniť preukázaním, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri všetkom úsilí, ktoré sa mohlo vynaložiť Treba rozlišovať, či škoda bola spôsobená a/ okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke /zlyhanie bŕzd, motora, vada materiálu/, b/ inými okolnosťami /vonkajšími/, ktoré s prevádzkou dopravných prostriedkov nesúvisia /prírodné sily a pod./. V prípade uvedenom pod a/ zákon nepripúšťa možnosť špeciálnej liberácie, avšak v prípade pod b/ ju nevylučuje, ale iba za predpokladu, že škode sa nemôže zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať /treba rozumieť všetku objektívnu možnú starostlivosť/. Podľa § 431 Obč. zák. ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Pojem stretnutie prevádzok je obsahovo širší než stretnutie dopravných prostriedkov. Môže ísť o stretnutie prevádzok rovnakého druhu, rôzneho druhu, priame /zrážka vozidiel rovnakého druhu alebo rozdielnych prevádzok/, nepriame /nedôjde k zrážke, ale len k oslneniu protiidúcim vozidlom prípadne k vymršteniu kameňa oproti idúcim alebo predbiehajúcim vozidlom/. V zmysle R 3/1984 Za stretnutie prevádzok treba považovať predovšetkým vlastné stretnutie dopravných prostriedkov /ich zrážku/, ale aj stretnutie dopravných prostriedkov so zariadením inej prevádzky, ako aj vzájomné škodné pôsobenie dvoch prevádzok na seba bez toho, že by došlo k fyzickému stretnutiu vozidiel /oslnenie, vymrštenie kameňa a podobne/. Za stretnutie prevádzok sa považuje aj prípad, keď idúce vozidlo narazí do už stojaceho vozidla, ktoré neprestalo byť účastníkom cestnej premávky. Podľa § 4 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky. Podľa § 12 ods. 1 písm. f/, g/ zák. č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má poisťovateľ proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa§ 10 ods. 1 - 4 cit zákona. Náhrada škody poisťovateľa za poisteného formou poistného plnenia zodpovednosti je viazaná na splnenie zákonných predpokladov: 1. Existencia zodpovednosti poisteného za škodu poškodenému, 2/ oznámenie poistnej udalosti poisteným poisťovateľovi, 3. Uplatnenie a preukázanie nárokov na náhradu škody poškodeným.

V danom prípade dospel súd k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je tradične historicky chápaná tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne účastníkov a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Účastník má preto povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť dôkaznú. Táto skutočnosť ale neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy. Táto zásada, ako protipól zásady formálnej pravdy, je vyjadrená v ustanovení § 153 ods. 1 O.s.p.

Zákon v ust. § 120 ods. 1, veta tretia, O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné, účastníkmi konania nenavrhované dôkazy. Ich vykonanie však podmieňuje ich výnimočnosťou, ako aj ich nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie povinnosti. Je preto na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného teda vyplýva, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania najavo (súd má o ňom vedomosť), bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj musí súd výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníkov konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva.

V predmetnej veci odporca 1 síce podpísal záznam o nehode, o škode sa však dozvedel tak, že vodič navrhovateľa povedal, že kamene sa odrazili od jeho vozidla, sám nevidel ani inak nevnímal odraz kameňa. Objektívne je potrebné konštatovať, že pokiaľ sa vodič venuje riadeniu motorového vozidla, je veľmi málo pravdepodobné, že zaregistruje odlet kameňa spod kolesa svojho vozidla a naviac súčasne zaregistruje, kam kameň smeroval. Ďalšou skutočnosťou, ktorá vyvracia tvrdenia navrhovateľa je i označenie miesta škodovej udalosti - v zázname o nehode na kruhovom objazde a tak vozidlá i zakreslil, pričom podľa vyjadrení účastníkov sa tak malo stať pred kruhovým objazdom, ktorý sa však nenachádza pri Baumaxe tak, ako to uviedol pre uplatnenie nároku voči odporcovi 2. I v tomto sú dané rozpory v tvrdení navrhovateľa.

Znalecký posudok vypracovaný vo veci takisto nepotvrdzuje tvrdenia navrhovateľa. Znalec ako bežnú príčinu daného poškodenia uvádza vymrštenie kameňa a súd sa s takým tvrdením /spôsobom poškodenia vozidla/ i stotožňuje, nakoľko je pri cestnej doprave obvyklé. Zároveň však znalec vylúčil, že by k poškodeniu čelného skla došlo tým istým kameňom, ktorý v prvotnej fáze kontaktu s vozidlom spôsobil poškodenie ľavého predného svetlometu vozidla, nakoľko pri prvotnom náraze kameň stratil podstatnú časť svojej kinetickej energie a došlo k výraznému zníženiu jeho rýchlosti. Kinetická energia letiaceho kameňa bola do značnej miery spotrebovaná na poškodenie skla ľavého predného svetlometu. Po tomto náraze už musel byť vektorový rozdiel rýchlosti letiaceho kameňa a vozidla Fiat Ducato podstatne nižší ako pri prvotnom kontakte. Takýto priebeh poškodenia je z technického hľadiska neprijateľný. Súčasné poškodenie ľavého predného svetlometu a čelného skla z technického hľadiska prijateľný za predpokladu, že každé poškodenie vzniklo iným odrazeným kameňom. I za predpokladu, že by k poškodeniu vozidla došlo súčasne viacerými kameňmi, nie je možné bez preukázania vzdialenosti vozidiel, rýchlosti, parametrov kameňov určiť, či došlo skutočne k takému poškodeniu vozidla pri popise dopravnej nehody tak, ako to udávajú účastníci konania. Tieto dôležité a rozhodujúce skutočnosti však neboli preukázané.

Výpoveď svedka J. ktorý vykonával iba likvidáciu škody, vyplýva, že nie je technicky možné poškodenie vozidla tak, ako ho popísal navrhovateľ, a to aj s prihliadnutím na výškový rozdiel vozidiel a povinnosť primeranú rýchlosť pri vjazde na kruhový objazd. Tu treba znova poukázať na rozporné tvrdenia navrhovateľa a od toho sa odvíjajúcu približnú rýchlosť /ktorá je rozdielna podľa vzdialenosti od kruhového objazdu/.

Je tiež potrebné poukázať i na rozhodnutie NS ČR č. 3/84 a v zmysle ktorého vymrštenie kameňa ležiaceho na vozovke spod kolesa iného vozidla predstavuje skutočnosť, ktorá je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, avšak nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke.

Zodpovednosť odporcu 2 je s poukazom na citované ustanovenia zákona odvodená od preukázanej zodpovednosti odporcu 1. Navrhovateľ však nepreukázal, že by odporca v 1. rade zodpovedal za škodu, ktorá mu na vozidle vznikla. Sám odporca 1 bez pochybností neuviedol, že práve od jeho vozidla došlo k vymršteniu kameňa, resp. kameňov, i keď sa na ceste nachádzali. S prihliadnutím aj na vyššie uvedené nemožno potom mať za preukázané, že k poškodeniu vozidla došlo práve popísaným skutkovým dejom, nakoľko navrhovateľ taký priebeh v skutočnosti relevantným spôsobom ani nepreukázal. Nebolo teda preukázané, že ku škode na vozidle navrhovateľa došlo tak, ako to navrhovateľ udáva, že by za túto v zmysle citovaných ustanovení zákona zodpovedal práve odporca 1. Samotná zodpovednosť odporcu 1 by bola daná v prípade súčasného splnenia základných predpokladov a/ porušenie právnej povinnosti, b/ existencia škody, c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d/ zavinenie. Vzhľadom na skutočnosť, že u neho absentuje preukázanie porušenia právnej povinnosti, spôsobenie a zavinenie /i nedbanlivostné/ nehodového deja akýmkoľvek spôsobom, nemôžu nasledovať ďalšie zákonné podmienky zodpovednosti za škodu. Jeho zodpovednosť je tiež vylúčená tým, že i prípadné vymrštenie kameňa práve spod jeho vozidla /čo nebolo preukázané/ nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke.

Za daného stavu potom súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, jeho tvrdenia sú rozporné a vyvrátené samotným záznamom o nehode, hlásením škody poisťovni, popisom udalosti a ani znalecký posudok neurčil, že skutočne došlo k poškodeniu tak, ako to popisuje navrhovateľ. Znalec poškodenie vozidla kameňmi síce pripustil, táto skutočnosť však nepreukazuje, že sa tak stalo popísaným skutkovým stavom v čase, mieste označenom navrhovateľom a práve zavinením odporcu 1.Návrh je potom nedôvodný a nepreukázaný.

Na základe vyššie uvedeného rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a návrh zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. úspešným odporcom priznal súd náhradu trov konania za preddavky znalečného. Tu vyjadrenie odporcu 1, že si neuplatňuje náhradu trov konania, súd zohľadnil z hľadiska uplatnenia prípadných iných trov /súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia, ktoré odporcovi nevznikli/, avšak vzhľadom na h celkový úspech v konaní odporcom súd priznal náhradu spočívajúcu v zložení preddavkov /ich použitej časti/ na znalecké dokazovanie. Odporca 2 si tieto trovy uplatnil. Zároveň súd rozhodol o vrátení nepoužitých záloh na trovy znaleckého dokazovania, keď zo záloh odporcov bola použitá u každého čiastka 65,96 eur, k vrátenie dôjde vo výške 34,04 eur a u navrhovateľa bola použitá časť zálohy vo výške 92,52 eur, k vráteniu zostáva čiastka 7,48 eur, keď každý z účastníkov zložil zálohu vo výške 100,00 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.