Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/279/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Anny Slovinskej v právnej veci žalobcu: Profi Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 47 233 516, proti žalovanému U. Z., O.. XX.X.XXXX, bývajúcemu v F. Č.. XXX, zaplatenie 1 330,52 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti Okresnému súdu Spišská Nová Ves zo dňa 28.1.2014 č.k. takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 78,20 eura a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne

- zo sumy 68,12 eur od 12.10.2010 do 17.10.2010

- zo sumy 68,12 eur od 12.12.2010 do 12.12.2010

- zo sumy 68,12 eur od 12.2.2011 do 16.2.2011

- zo sumy 68,12 eur od 12.5.2011 do 16.5.2011

- zo sumy 68,12 eur od 12.6.2011 do 12.6.2011

- zo sumy 68,12 eur od 12.7.2011 do 21.7.2011

- zo sumy 55,87 eur od 12.12.2011 do 12.12.2011

- zo sumy 55,87 eur od 12.4.2012 do 10.5.2012

- zo sumy 55,87 eur od 12.5.2012 do 25.7.2012

- zo sumy 36,24 eur od 26.7.2012 do zaplatenia

- zo sumy 68,12 eur od 12.6.2012 do zaplatenia

- zo sumy 10,08 eur od 12.7.2012 do zaplatenia,

všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu súd zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalobca nemá právo na ich náhradu.

Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 8.9.2010 medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru č. 83000310058, podľa ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 1 200 eur a žalovaný sa zaviazal zaplatiť ho v 36 - mesačných splátkach po 68,12 eura so splatnosťou k 11. dňu v mesiaci. V zmluve je uvedená celková suma, ktorú žalovaný ako dlžník má zaplatiť, t.j. vrátenie úveru s úrokmi spolu vo výške 2 452,32 eura. Tiež je uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 69,38 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov 47,39 %, predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov úveru po poskytnutí revolvingu 68,12 %, ročná sadzba úveru 70 % a ročná úroková sadzba revolvingu 68,44 %.

Predmetná zmluva obsahuje časť 8, kde v bode 8.1 sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby, spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok vo výške 178,60 eura a za poskytnutie služby odkladu splatnosti splátok revolvingového úveru vo výške 108,24 eura v prípade, že dlžníkovi bude revolving poskytnutý. Podľa článku 13 zmluvy boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy aj zmluvné dojednania. V zmysle článku 14 bod 14.1 veta prvá, v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, t.j. vo výške 23,725 % ročne.

Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri prvej splátke a napokon zaplatil celkovú sumu 1 121,80 eura. Keďže žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátok o viac ako 3 mesiace, bolo mu doručené oznámenie veriteľa o uplatnení práva podľa , t.j. nastala okamžitá splatnosť úveru z dôvodu omeškania. Žalobca tvrdil, že mu vznikol nárok na zmluvné pokuty v zmysle článku 14 bod 14.1 vo výške 0,065 % denne a popri týchto zmluvných pokutách si uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške tak, aby výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú pred vznikom omeškania o viac ako 10 % bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania.

Súd posúdil vec v zmysle ust. ,,,, ,, , podľa , Obč. zákonníka, podľa , podľa o spotrebiteľských úveroch, ako aj podľa . Dokazovaním mal preukázané, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnutý úver 1.200 eura, spolu sumu 2.452,32 eura, teda odplata za úver presahuje 100 % poskytnutého úveru. Takúto odplatu považoval súd ako dohodnutú zmluvnú podmienku za absolútne neprijateľnú a odporujúcu dobrým mravom. Poukázal, že priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov za druhý štvrťrok 2010 u spotrebiteľských úveroch vo výške do 1.500 eura s dobou platnosti od 1 do 5 rokov predstavovala 47,39 % tak, ako je to aj uvedené v zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi. Ročná percentuálna miera nákladov úveru poskytnutého žalovanému túto značne prevyšujúe. Ročná úroková sadzba úveru uvedená v zmluve vo výške 70 % taktiež značne prevyšuje priemerné úrokové miery bánk zistených z internetovej stránky NBS. Preto súd poukazujúc na ustanovenie , na ust. , ako aj na citovaného zákona úver je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zaviazal preto žalovaného zaplatiť neuhradený zostatok úveru vo výške 78,20 eur (1 200 eur mínus uhradené splátky 1 121,80 eura) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd vyslovil pochybnosť, či vzhľadom na skutočnosť, že ide o spotrebiteľský úver, keď spotrebiteľovi bolo pri poskytnutí úveru predložené tlačivo zmluvy vrátane Zmluvných dojednaní je otázne, či mal dostatok času a možnosť oboznámiť sa s celým obsahom zmluvy a pochopiť význam podmienok v nej uvedených. Zrejme tomu tak nebolo, keďže zmluva je písaná malým nahusteným písmom a ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie. Pokiaľ v texte zmluvy a zmluvných dojednaní sú uvádzané také dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a zmluva neobsahuje výslovné upozornenie na tieto nároky, nemožno ich žalobcovi priznať pre rozpor s dobrými mravmi. V súvislosti so zmluvnou pokutou súd uviedol, že táto musí mať písomnú formu, ktorá predpokladá dve náležitosti, a to že písomnosť obsahuje prejav vôle zachytený v texte listiny a podpis konajúcej osoby. Tak, ako každá zmluva aj dohoda o zmluvnej pokute má byť ukončená podpismi zmluvných strán, ktoré svojim podpisom potvrdzujú uzavretie dohody s obsahom, ktorý sa nachádza nad ich podpismi. V danom prípade zmluvná pokuta je zakomponovaná

do zmluvných dojednaní a tieto nie sú podpísané žalovaným, preto podľa názoru súdu nie je tu dodržaná písomná forma dohody o zmluvnej pokute. Konštatoval, že zmluvné dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, (napr. aj zmluvná pokuta) práve pre drobný text spotrebiteľovi pravdepodobne uniknú a takýto postup veriteľa možno považovať za postup v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že zmluvné pokuty a nevýhodnejšie zmluvné podmienky pre spotrebiteľa by mali byť zreteľne špecifikované priamo v zmluve a nestačí len odkaz na ostatné zmluvné dojednania. Súd prvého stupňa preto zamietol návrh žalobcu aj na zaplatenie zmluvnej pokuty. V zmysle priznal však úrok z omeškania za splátky s úhradou ktorých bol žalovaný v omeškaní, tak ako je to uvedené vo výrokovej napadnutého rozsudku, a to v zmysle vládneho nariadenia č.

O trovách konania rozhodol súd podľa s tým, že žalobca mal v konaní úspech len čiastočný, menší ako žalovaný, preto mu náhrada trov konania nebola priznaná. O trovách žalovaného súd nerozhodoval poukazujúc na ust. , podľa ktorého súd o trovách konania rozhoduje len na návrh a žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.

Proti výrokom rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý a ktorým súd rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v v spojení s ust. a a podľa ust. , , . Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa tak, že žalovaného zaviaže na zaplatenie uplatnených nárokov, na náhradu trov konania a na náhradu trov právneho zastúpenia žalobcu v konaní pred súdom prvého stupňa, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, príp., aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 95,20 eur, pričom tieto trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia jedného úkonu, podanie odvolania v hodnote 85,64 €, vrátane DPH, k tomu režijný paušál a tiež za zaplatený súdny poplatok za odvolanie.

Nestotožnil sa so záverom a argumentáciou súdu prvého stupňa, ktorý uzavrel, že odplata za poskytnutie úveru presahovala 100 % poskytnutého úveru. Táto argumentácia je podľa odvolateľa zavádzajúca, pretože odplata za poskytnutie úveru sa vyjadruje pomocou ukazovateľa, a to ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorý ako zo samotného názvu vyplýva, obsahuje hodnotu za 1 kalendárny rok, to znamená, že odplata vo výške 1.252,32 eura je súčtom jednotlivých ročných odplát za poskytnutý úver. Úver mal splatnosť 36 mesiacov, t.j. mal byť splatený v priebehu 3 rokov a tak primeranosť, resp. neprimeranosť odplaty sa musí posudzovať nie za celú dobu, ale len za 1 kalendárny rok, čo v tomto prípade činí sumu 417,44 eura. Skutkové zistenia súdu sú preto v tomto smere nesprávne. Otázka odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy v čase poskytnutia úveru bola upravená v v znení účinnom uzatvoreniu zmluvy a podľa tohto ustanovenia odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Vyplýva z toho, že odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov sa neporovnávajú len s odplatami bánk, ale v zmysle teórie finančného práva finančným trhom sa rozumie sústava subjektov finančného trhu, jeho nástrojov a transakcií, teda finančných investícií s týmito nástrojmi a medzi týmito subjektami. Ide pritom o nepriame sprostredkované financovanie, ktorého rizikom je návratnosť finančných prostriedkov, resp. je to hmotne motivované, inštitucionálne organizované nakupovanie a predávanie peňazí. Záver súdu prvého stupňa, ktorým vyslovil zmluvnú podmienku za absolútne neprijateľnú a odporujúcu dobrým mravom a o neprijateľnosti odplaty je neodôvodnený. Aplikácia všeobecných ustanovení o dobrých mravoch ( ), je v tomto prípade aplikáciou ustanovenia lex generalis oproti ustanoveniam o spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa v tomto prípade považujú za ustanovenia lex specialis. Takéto použitie sa javí ako nepriliehavé, vzhľadom na ust. , ktorý ohľadne odplaty ustanovuje zákaz jej podstatného prevýšenia. Súd sa vôbec pritom nezaoberal úvahami, aká výška odplaty by bola primeraná a aká by bola ešte v súlade s dobrými mravmi. Závery súdu ohľadne zmluvných dojednaní, že sú nečitateľné a ťažké je s nimi sa oboznámiť, sú len nastoľovaním otázok súdom, na ktorý si súd sám aj odpovie a je neprípustné takýto postup akceptovať, pretože skutočnosť, že žalovaný sa nemal reálne možnosť oboznámiť s obsahom, nemal súd žiadnym vykonaným dokazovaním preukázanú. To isté platí o ustanoveniach o zmluvnej

pokute. Zmluvné dojednania boli súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, pričom žiaden právny predpis neobsahuje zákaz, aby zmluvná pokuta nemohla byť dohodnutá v zmluvných dojednaniach. Samotná zmluva o úvere v bode č. 7 obsahuje odkaz na ďalšiu úpravu uvedenú v zmluvných dojednaniach, t.j. zahŕňa odkaz na zmluvné dojednania ako na súčasť zmluvy. Žalovaný svojím podpisom na zmluve potvrdil, že súhlasí so všetkými ustanoveniami zmluvy, teda aj s tými, ktoré odkazujú na jej časti, resp. prílohy. V tomto kontexte teda neobstojí tvrdenie súdu, že nebola dodržaná písomná forma dohody o zmluvnej pokute. Zákon nevyžaduje, aby jednotlivé strany listiny o právnom úkone boli samostatne podpisované a aj v súdnej praxi sa ustálil názor, že ak je listina o právnom úkone tvorená viacerými hárkami, tak aby tvorili jednu listinu, musia byť tieto spojené tak, aby tvorili technickú jednotu a len listina ako celok má byť podpísaná. Dojednania o zmluvnej pokute sú v súlade s maximálnou výškou sankcií stanovenou v , a teda nespĺňajú definíciu neprijateľnej podmienky ani podľa , ani podľa .

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec na základe podaného odvolania podľa ust. bez nariadenia pojednávania. Preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. , a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Verejné vyhlásenie rozsudku bolo v zmysle riadne oboznámené.

Po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z náležite zisteného skutkového stavu, je vecne správny a správne sú aj dôvody uvedené v napadnutom rozsudku a nemožno ani konštatovať, že by tu boli iné dôvody, ktoré by napadnuté rozhodnutie robili nesprávnym. Súd prvého stupňa vykonal potrebné dokazovanie na návrh účastníkov konania a preukázanie skutkových tvrdení hodnotil v súlade s ust. , správne je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania.

Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi a názorom súdu prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti uvádza:

Jedným z cieľov legislatívy Európskej únie a členských štátov je zvýšenie ochrany záujmov spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Dôvodom zavedenia definícii vzťahov obchodných a spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany spotrebiteľa pred silnejšími subjektami dodávateľmi. Dôvody takejto potreby je potrebné hľadať v charaktere priemerného spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právnych vzťahov, najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich spotrebiteľských potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese uzatvárania právnych vzťahov a zmlúv sa vyžaduje od subjektu, a to zmluvnej strany nie spotrebiteľa a iná kvalita sa vyžaduje od spotrebiteľa.

Aj odvolací súd má za to, že je potrebné so všetkými svojimi dôsledkami ozrejmiť spotrebiteľovi takým spôsobom a v takom čase, aby si aj priemerný spotrebiteľ uvedomil vážne dôsledky zaviazania sa na platenie úveru, ktorého odplata podstatne prevyšuje odplaty za úvery poskytované v bankových inštitúciách. Argumentácia odvolateľa, že do sústavy finančných trhov je potrebné v zmysle teórie finančného práva zahrnúť aj nebankové subjekty neobstojí, pretože práve podmienky poskytovanie takýchto úverov ako je všeobecne známe, sú v značnej miere súdmi vyslovované za neprijateľné a odplaty úverov pre ich výšku za rozporné s dobrými mravmi. Pri takejto výške odplaty, ktorá aj pri zohľadnení podnikateľského rizika žalobcu v súvislosti s návratnosťou úverov je v rozpore s dobrými mravmi, priznanie ďalších poplatkov a sankcie - zmluvnej pokuty je neprijateľné. Vzhľadom na text (malé

písmo a množstvo odborných výrazov) zmluvy a zmluvných dojednaní, v ktorých je zahrnutá zmluvná pokuta, priemerný spotrebiteľ si len ťažko môže reálne uvedomiť dôsledky dojednaní a práve súd je tou inštitúciou, ktorá chráni spotrebiteľa aj v zmysle ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Znamená to, že súd sám prihliadne na tieto skutočnosti aj vtedy, ak sa ich spotrebiteľ nedovolá.

Vecne správny je aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania, keď podľa ustanovenia , žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech nižší ako žalovaný, nebola mu priznaná náhrada trov konania a úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a s tým, že náhradu odvolacích trov žalovanému nepriznal, keďže nebol v odvolacom konaní úspešný a úspešná žalobkyňa náhradu nežiadala.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( , o súdoch, v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.