Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-954-2014.pdf
PDF · 76.16 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/954/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľky A. J., rod. H., nar. XX. X. XXXX, bytom O., P. XXXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou STEHURA & partners, s.r.o., so sídlom v Čadci, Fraňa Kráľa 2080, proti odporcovi Okresné stavebné bytové družstvo Čadca, Gočárova 252, IČO: 31 622 704, zastúpenému JUDr. Stanislavom Záhumenským, advokátom so sídlom v O., O. F. XXXX, v konaní o náhradu mzdy, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Čadci, č.k. 11C/70/2011-229 zo dňa 26. mája 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietol, odvolaním nenapadnutom, p o n e c h á v a nedotknutý.
V ostatných častiach rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania v sume 374,14 eur a zaplatiť ich na účet JUDr. Celestína Stehuru, advokáta v O., do 3 dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Čadci čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľky a zaviazal odporcu uhradiť jej sumu 13 294,04 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania v sume 2 341,30 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcu zároveň zaviazal uhradiť trovy štátu v sume 709,24 eur a zaplatiť súdny poplatok vo výške 797,50 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal z ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce, keď prihliadol na právoplatné rozhodnutie tamojšieho súdu sp. zn. 6C/120/2008 zo dňa 21. 4. 2010 konštatujúce neplatnosť rozviazania pracovného pomeru s navrhovateľkou zo strany odporcu. Pri určení výšky náhrady vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne Ing. Danky Polákovej, doplneného doplnkom č. 1 zo dňa 26. 4. 2013, keď za základ nároku považoval platový dekrét navrhovateľky zo dňa 1. 4. 2007, ktorým bola určená výška mzdy 13 900,- Sk. Neprihliadol na platový dekrét odporcu zo dňa 6. 6. 2008, ktorým navrhovateľka (prakticky v čase výpovede) mala byť zaradená na pracovné miesto s určením minimálnej mzdy 8 850,- Sk. Takéto rozhodnutie súd vyhodnotil ako neplatné, vyhotovené účelovo. Vo zvyšku, pokiaľ sa navrhovateľka domáhala úhrady 13. platu a prémií, návrh zamietol a zároveň nepriznal navrhovateľke ani náhradu mzdy za absencie, nakoľko tieto neboli dôvodom skončenia pracovného pomeru.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1, 3 O.s.p. a priznal navrhovateľke náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v celej výške, nakoľko mala neúspech len v pomerne nepatrnej časti.
Keďže navrhovateľka bola v konaní oslobodená od súdneho poplatku, zaviazal k tejto povinnosti odporcu, pričom mu zároveň uložil povinnosť uhradiť trovy štátu v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p., pozostávajúce z trov znaleckého dokazovania.
Proti tomuto rozsudku, čo do vyhovujúcej časti, podal odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporca. Žiadal rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že prvostupňový súd, aj keď správne zistil skutkový stav veci, nevyvodil z neho správny záver. V znaleckom posudku č. 5/2012 bola stanovená mzda navrhovateľky v súlade s ust. § 134 ods. 2 Zákonníka práce, a preto súd ani nemal dôvod nariadiť doplnenie znaleckého dokazovania, keďže sa nejednalo v tomto prípade o odbornú otázku. Ak navrhovateľka podľa jej názoru bola neplatne preradená na výkon inej práce a bola jej znížená mesačná mzda, mala právo sa dovolať na príslušnom súde, prostredníctvom určovacej žaloby o neplatnosť jednostranného preradenia na inú prácu, resp. mohla sa domáhať doplatku mzdy za rozhodujúci kalendárny štvrťrok. Takýto návrh zo strany navrhovateľky nebol prezentovaný a pokiaľ vyslovila nespokojnosť s takýmto výmerom podaním zo dňa 4. 12. 2012, vzniesol v tomto smere námietku premlčania. Prvostupňový súd podľa jeho názoru nepostupoval správne ani v tom, keď nebral do úvahy moderačné pravidlo na zníženie náhrady mzdy, aj keď ho o to výslovne žiadal.
Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Platobným výmerom zo dňa 1. 4. 2007 bola zaradená do funkcie vedúcej finančného oddelenia s platom 13 900,- Sk. Údajne jej určený plat rozhodnutím predsedu OSBD zo dňa 6. 6. 2008 je v rozpore s ust. § 54 Zákonníka práce, nakoľko v pracovnej zmluve uzatvorenej s odporcom mala riadne dojednanú mzdu, druh práce a pracovné zaradenie. K zmene v dojednanej pracovnej zmluve môže dôjsť len dohodou medzi zamestnancom a zamestnávateľom a keďže žiadna dohoda medzi ňou a zamestnávateľom uzavretá nebola, prvostupňový súd postupoval správne, keď na túto okolnosť neprihliadol. Ak zamestnanec nesúhlasí s návrhom zamestnávateľa na zmenu mzdy alebo iného dojednania uvedeného v pracovnej zmluve alebo ak sa vyjadrí k navrhovanej zmene, znamená to, že uplynutím určitej doby je zamestnávateľ oprávnený zmenu realizovať. Platobný výmer nikdy nepodpísala a nikdy s ním nesúhlasila a doručený jej bol až deň po výpovedi. V konaní bolo nesporne preukázané, že nezákonným postupom odporcu prišla o jediný príjem, ktorý zabezpečoval chod jej rodiny, jej a jej nezaopatrenému dieťaťu.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozsudok prvostupňového súdu vo vyhovujúcej časti ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.
Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Správne postupoval prvostupňový súd i pri hodnotení postupu odporcu v súvislosti so zmenou pracovnej zmluvy a platobným výmerom zo dňa 6. 6. 2008, a preto ani na túto námietku odporcu odvolací súd neprihliadol. Tak ako to napokon správne konštatuje i prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia, odporca v tomto prípade postupoval v rozpore s ust. § 54 Zákonníka práce, a preto jeho jednostranný právny úkon ani nemohol nikdy nadobudnúť účinnosť. K zmene zmluvy môže dôjsť aj konkludentne medzi účastníkmi, ale už i s prihliadnutím na prebiehajúci súdny spor medzi účastníkmi o neplatnosť výpovede a skutočnosť, že zmena pracovnej zmluvy bola doručená prakticky spolu s výpoveďou, nemožno považovať nečinnosť navrhovateľky za konkludentný súhlas so zmenou pracovnej zmluvy. V tomto prípade ani nebolo povinnosťou navrhovateľky domáhať sa určenia prípadnej neplatnosti takéhoto úkonu, keďže svojich nárokov sa priamo môže domáhať návrhom na plnenie, kde súd prejudiciálne skúma platnosť, resp. neplatnosť predchádzajúcich právnych úkonov.
Odvolací súd neprihliadol ani na námietku odporcu, týkajúcu sa ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce, lebo v konaní bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľka mala záujem pokračovať v zamestnaní, v rozhodnom období nebola nikde zamestnaná a poberala len peňažné príspevky z úradu práce.
S prihliadnutím na výsledok konania potom prvostupňový súd správne postupoval i pri rozhodovaní o trovách konania a úhrade súdneho poplatku, preto i v týchto častiach odvolací súd jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
V ostatnej časti, pokiaľ bol návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietnutý, odvolaním nenapadnutej, zostáva rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľke ako úspešnej účastníčke náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) á 303,74 eur + 1 x režijný paušál 8,04 eur, čo spolu s 20 % DPH predstavuje sumu 374,14 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.