Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1C/161/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v právnej veci žalobkyne: Z. T., nar. XX.X.XXXX, bytom K. H. N., C. X, právne zast. JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom v Košiciach, Urbánkova 1562/6, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

rozhodol:

Určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8300027360 zo dňa 24.2.2010 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, je neplatná.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu náhradu trov konania v celkovej výške 371,56 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu súdny poplatok 99,50 Eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej dňa 24.2.2010 so žalovaným a zároveň žiadala, a by súd predbežným opatrením rozhodol o tom, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľ žalobkyne je povinný zdržať sa vykonávania zrážok z jej mzdy. Konštatovala, že dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorila ako súčasť formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300027360. V odôvodnení žalobného návrhu uviedla, že zmluvu považuje za problematickú a z eurokonformného hľadiska za neudržateľnú nakoľko sú v nej okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia, ktoré sú v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a inými kogentnými ustanoveniami zákona. Uviedla, že jedná sa o typovú, formulárovú zmluvu, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, a ktorej súčasťou bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola síce uzatvorená na samostatnom formulári, avšak bez jej podpisu by nebolo možné uzavrieť ani zmluvu o revolvingovom úvere. Konštatovala, že zmluvu podpisovala na pobočke žalovaného, kde sa stretla po telefonickom dohovore s pracovníkom, vypísali údaje do pretlačenej zmluvy podľa požiadavky výšky úveru. Úver schvaľovala Bratislava a pri druhom kontakte mal už pracovník pripravené zmluvy, ktoré ona bez akéhokoľvek oboznámenia podpísala. Uviedla, že vedela, že podpisuje dohodu o zrážkach zo mzdy, ale jej podpis bol podmienkou pre poskytnutie úveru a ona bola vo finančnej tiesni, bola tak nútená podpísať obe zmluvy, ináč by jej peniaze poskytnuté neboli.

Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy aj napriek tomu, že neexistovalo žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo žalobkyni povinnosť plniť a ona nemala možnosť tieto zrážky zo mzdy zastaviť. To, že sa jej budú realizovať zrážky zo mzdy jej bolo

písomne oznámené v januári 2014 a od mesiaca februára 2014 jej bolo zrazené 4x. Zamestnávateľ žalobkyne bol v zmysle zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu, pričom veriteľ výšku dlhu sám jednostranne nadiktoval bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Žiadosť veriteľa o vykonávanie zrážok zo mzdy adresovaná zamestnávateľovi žalobkyne - Špeciálnej základnej škole Letanovce žalobkyňa preukázala listom zo dňa 21.1.2014, čím osvedčila vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou dohodou o zrážkach zo mzdy. V ďalšej časti odôvodnenia žalobného návrhu žalobkyňa popísala rozbor danej právnej problematiky, v ktorom poukazuje na ustanovenia vnútroštátneho práva o predmetnom inštitúte (§ 551 Občianskeho zákonníka), na jednotlivé články smernice 93/2013 EHS týkajúce sa problematiky spotrebiteľských zmlúv a na jednotlivé rozhodnutia Súdneho dvora EÚ týkajúce sa spotrebiteľských vzťahov.

K samotnému inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa okrem iného uviedla, že tento nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza Súdny dvor (k tomu citovala rozsudky Súdneho dvora EÚ, napr. vo veci C 168/05, C 243/08, C 240/08, C 334/92 a iné), pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s verejným poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok, alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Žalobkyňa ďalej uviedla, že ani v prípade upustenia od použitia dohody o zrážkach zo mzdy bez presného vyhlásenia veriteľa nemá istotu, že v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na vykonáva zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky, vrátane spornej časti pohľadávky.

Žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázala ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom Európskej únie. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku umožňuje postihnúť majetok navrhovateľky v podobe jej mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok, alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. To nedokázala ani v konaní, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. , kde si PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. uplatnil peňažný nárok z revolvingovej zmluvy, ktorej súčasťou je sporná dohoda o zrážkach zo mzdy. V tomto konaní bola teda neúspešná a až po doručení rozhodnutia vyhľadala právnu pomoc. Proti rozhodnutiu vo veci bolo podané odvolanie, kde bola spochybnená výška odplaty, úrokov z úveru, nedodržanie kogentných ustanovení zákona, a teda bol namietaný rozpor so zákonom a dobrými mravmi. Momentálne je vec prejednávaná odvolacím súdom.

V závere žalobkyňa uviedla, že podľa § 80 písm. c/ O.s.p. má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetného právneho úkonu, ktorým žalovaný účastník stratí akúkoľvek legitimitu na použitie kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v danej spotrebiteľskej zmluve. Neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky opiera o ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom naliehavý právny záujem vyplýva aj z ustanovenia § 153 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Hrubá nerovnováha je daná z vyššie uvedených dôvodov tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku. Na základe takto popísaného skutkového stavu a právneho odôvodnenia sa navrhovateľka domáhala určenia, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy v danej úverovej zmluve je neplatná.

Žalovaný zaslal súdu písomné vyjadrenie, kde namieta, že žaloba je založená na neopodstatnených skutkových a právnych záveroch a že žalobný nárok týkajúci sa vyslovenia neplatnosti zabezpečovacieho prostriedku považuje za nedôvodný a nezákonný.

Vo veci bolo vydané predbežné opatrenie - 25, zo dňa 10.6.2014, ktorým bola uložená zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne a zároveň bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa výkonu práva vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy. Proti tomuto uzneseniu síce bolo žalovaným podané odvolanie, avšak Krajský súd v Košiciach uznesením -43, zo dňa 30.9.2014 rozhodnutie súdu I. stupňa potvrdil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa so zmluvou o revolvingovom úvere č. 8300027360, zo dňa 22.2.2010, dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 24.2.2010, oznámením o

zosplatnení zo dňa 3.6.2012, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 24.2.2010, výzvou na vykonanie zrážok zo mzdy zo dňa 21.1.2014, výpisom z účtu zamestnávateľa žalobkyne svedčiaci o vykonávaní zrážkach zo mzdy v prospech žalovaného, ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:

Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300027360, zo dňa 22.2.2010 súd zistil, že účastníci konania uzavreli predmetnú úverovú zmluvu na základe ktorej bol žalobkyni schválený úver vo výške 1161,79 Eur, so splatnosťou úveru 30 mesiacov s výškou mesačnej splátky úveru 71,- Eur. Dátum splatnosti prvej splátky úveru bol stanovený na 19.4.2010 a poslednej na 19.9.2012. RPMN ku dňu podpisu zmluvy činila 63,61%. Žalobkyni bol schválený revolving vo výške 637,86 Eur. Zmluvná odmena za poskytnutie úveru činila 1083,28 Eur, zmluvná odmena za poskytnutie každého revolvingu 702,91 Eur. Spolu s úverovou zmluvou bola účastníkmi konania uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Táto dohoda nie je súčasťou úverovej zmluvy a nenachádza sa na tej istej listine. Úverová zmluva aj dohoda o zrážkach zo mzdy sú typickými formulárovými zmluvami písanými malými písmenami s množstvom nečitateľného textu. Na základe uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný dňa 21. 1.2014 požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy z dôvodu, že si táto nesplnila riadne a načas záväzok voči žalovanému.

Z výpisu účtu zamestnávateľa žalobkyne mal súd preukázané, že tento zrazil žalobkyni v prospech žalobcu sumu 2x po 80,- Eur a žalobkyňa konštatovala, že následne boli zrážky realizované ešte 2x po 80,- Eur.

Z oznámenia o zosplatnení zo dňa 3.6.2012 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobkyni, že sa nachádza v omeškaní s úhradou splátok 24,25 a 26 v celkovej výške 213,- Eur. Zároveň ju upozornil na to, že aktuálne omeškanie na najstaršej splatnej splátke činilo 76 dní a teda, že v prípade, ak sa dostane do omeškania s úhradou z ktorejkoľvek splátok o viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy aj tie, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37 Asturcom bod 51).

Zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zakotvil s účinnosťou od 1. 4. 2004, t. j. pred uzatvorením spornej zmluvy do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.

Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

Podľa § 153 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa ustanovení čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ustanovení čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7.

Podľa ustanovení čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Z výsledkov vykonaného dokazovania má súd preukázané, že v danom prípade je naliehavý právny záujem žalobkyne preukázaný tým, že žalovaný účastník reálne uskutočnil realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza a môže aj v budúcnosti dochádzať bez právneho dôvodu (akéhokoľvek rozhodnutia súdu, alebo inej inštitúcie) k zásahu do majetkovej sféry žalobkyne, pričom jej zamestnávateľ bude musieť rešpektovať uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy a žalovaný účastník sa tak môže na jej úkor bezdôvodne obohacovať. Žalobkyňa sa iným spôsobom ako žalobou na súde zmeny tohto stavu nemôže domôcť. Vychádzajúc z ustanovenia § 80 O.s.p. teda súd zhodnotil, že žalobkyňa preukázala naliehavosť právneho záujmu na určovacej žalobe, ktorou má súd určiť, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je.

Ako už bolo uvádzané v deň podpisu zmluvy o revolvingovom úvere žalobkyňa podpísala samostatne na inej listine aj dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorenú v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej súhlasila, aby jej boli vykonané zrážky zo mzdy, a to minimálne vo výške mesačnej splátky uvedenej v zmluve o úvere, t.j. 71,- Eur (reálne jej následne bolo zrážané po 80,- Eur). Predmetnou dohodou súhlasila, že veriteľ je oprávnený túto dohodu predložiť zamestnávateľovi kedykoľvek v priebehu platnosti zmluvy o úvere. Z dokazovania mal súd preukázané, že zmluva o úvere je tzv. štandardná, alebo formulárová zmluva a ide o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený Smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom, alebo dodávateľom, nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávajúcu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.

Je potrebné zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd v danom prípade poukazuje na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179 ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.

Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 24.2.2010 obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky napr. v bode 8.1. Podľa dohody bolo dojednané, že za možnosť odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je žalobkyňa povinná uhradiť poplatok vo výške 115,02 Eur a odklad akýchkoľvek splátok revolvingu poplatok vo výške 62,74 Eur. Z rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. -79 zo dňa 10.2.2014 bolo zistené, že poplatok za možnosť odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Dohodou o zrážkach zo mzdy bola dohodnutá splatnosť aj tohto poplatku určeného na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky a zabezpečená vymoženosť tohto finančného plnenia.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorá zabezpečovala peňažné plnenie zo zmluvy o úvere

obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovení § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobkyňa ako spotrebiteľ bola nútená dohodu vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať. Tomu nebráni ani fakt, že dohoda o zrážkach zo mzdy a zmluva o revolvingovom úvere sa nenachádzajú na jednej listine a neobsahujú iba jeden podpis žalobkyne. Podpisom zmluvy sa žalobkyňa dobrovoľne podrobila vykonávaniu zrážok bez možnosti zabránenia ich vykonávania za predpokladu, že tieto sú uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi.

Nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, súd je toho názoru, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a z uvedeného dôvodu súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovení § 53 ods. 1 až 6 Občianskeho zákonníka a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na ustanovenie § 149 O.s.p. a ich náhradu vo výške 371,56 Eur priznal žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia žalobkyne v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platom znení a to náhrada trov právneho zastúpenia za tri úkony po 61,87 Eur, t.j. 185,61 Eur ( príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaní 27.11.2014) a 4 x režijný paušál po 8,04 Eur, t.j. 32,16 Eur. Za úkon návrh na vydanie predbežného opatrenia súd priznal žalobkyni v zmysle § 13a ods. 2 písm. a Vyhlášky MS SR č. 655/2004 iba náhradu vo výške polovice, t.j. 30,94 Eur, nakoľko vychádzal z toho, že proces sa zásadne začína dňom keď bola žaloba doručená súdu a keďže návrh na vydanie predbežného opatrenia bol podaný spolu so žalobou nemožno priznať náhradu trov konania za tento úkon tak ako to požadovala právna zástupkyňa žalobkyne podľa § 13a ods. 1 g citovanej vyhlášky, pretože nejde o návrh na vydanie predbežného opatrenia podaný pred začatím konania.

Súd priznal právnej zástupkyni žalobkyne aj náhradu cestovných výdavkov podľa Zák. č. 283/2002 za cestu na pojednávanie dňa 27.11.2014 Košice - Spišská Nová Ves a späť 2 x 97 km, t.j. 194 km. Cesta bola realizovaná osobným motorovým vozidlom zn. Mercedes Benz pri kombinovanej spotrebe 6,8 litrov/100 km pri cene pohonných látok 1,26 Eur a základnej náhrade 0,1350 km. Spotreba PHM: 194 km/100 x 6,8 x 1,26 Eur/liter = 16,62 Eur, amortizácia 194 x 0,1350 = 26,19 Eur. Taktiež jej bola priznaná náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 Vyhlášky MS SR za každú aj začatú polhodinu 1/60 výpočtového základu t.j. 13,40 Eur. Za 6 polhodín náhrada za stratu času predstavuje 80,04 Eur.

Žalobkyňa je v zmysle § 4 ods. 2 písm. za/ Zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení oslobodená od platenia súdnych poplatkov, preto je žalovaný povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu z titulu súdneho poplatku 99,50 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.