Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Sp/21/2014

Potvrdené rozhodnutím 4Sžo/39/2015
„Identifikačné číslo spisu: 3014200618 Dátum vydania rozhodnutia: 02.02.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Zemková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:3014200618.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudkýň JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci navrhovateľa: 1. Ing. V. M., bytom G., 2. Ing. S. Y., bytom Z., zastúpená JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Karadžičova 8, proti odporcovi: Okresný úrad Trenčín, Piaristická 25, Trenčín, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. V 1508/14 zo dňa 25. apríla 2014, konajúc o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 15Sp/21/2014-17 zo dňa 27. novembra 2014, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 15Sp/21/2014-17 zo dňa 27. novembra 2014 p o t v r d z u j e . Navrhovateľom 1. a 2. náhradu trov konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou v právnej veci navrhovateľov: 1/ R.. V. M., bytom G., K. XXXX/X, 2/ R.. S. Y., bytom Z., O. XXXX/XX, proti odporcovi: Okresný úrad Trenčín, Trenčín, Piaristická 25, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 1508/14 zo dňa 25. apríla 2014 takto

rozhodol:

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 1508/14 zo dňa 25. apríla 2014 ako zákonné a vecne správne.

Navrhovateľom 1/ a 2/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím odporca zamietol návrh na vklad vecného bremena zo zmluvy o zriadení vecného bremena, ktoré spočíva v povinnosti podielového spoluvlastníka strpieť právo doživotného užívania zriadeného v prospech oprávnenej z vecného bremena, ktorá je navrhovateľkou v 2/ rade a je podielovou spoluvlastníčkou vo veľkosti podielu 1/2 na nehnuteľnostiach pozemkov KN C parc. č. XXX, záhrada o výmere 362 m2, parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 101 m2 a stavby so súpisným č. XXXX postavenej na

pozemku parc. č. XXX/X, ktoré sú zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie Trenčín a to na podklade zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretej dňa 26. marca 2014 medzi povinným - navrhovateľom v 1/ rade a navrhovateľkou v 2/ rade. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vecné bremená sú typickým právom k cudzej nehnuteľnej veci a s poukazom na § 123 Občianskeho zákonníka nie je potrebné takéto právo zriaďovať, lebo spoluvlastnícke práva sú určené a tým aj garantované priamo zo zákona.

Proti rozhodnutiu včas podali odvolanie obaja navrhovatelia a domáhali sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie s tým, že zriadenie vecného bremena je možné aj v prospech ostatných spoluvlastníkov. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 13. mája 2010, ktoré je vydané v obsahovo totožnej veci a na jeho podklade zamietnutie vkladu je neprimeraným a neopodstatneným zásahom do ich zmluvnej voľnosti.

Krajský súd postupom podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal bez pojednávania podľa § 250f ods. 2 O.s.p., čo nie je v rozpore s verejným záujmom a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a preto ho potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.

Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, v rámci ktorého okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov v zmysle zhora citovaného ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, pričom výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je buď rozhodnutie o povolení vkladu, alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad (ods. 3). Keďže sa odporca vyššie citovanými ustanoveniami katastrálneho zákona dôsledne riadil, možno uzavrieť, že ako orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom.

Podľa § 50 ods. 1 Občianskeho zákonníka môžu účastníci uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby a táto osoba ako oprávnená z vecného bremena prejavila vôľu byť zmluvou viazaná. V prípade, ak je nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve na strane povinných z vecného bremena musia byť všetci podieloví spoluvlastníci v tom istom právnom úkone, zmluve. Ak sa zmluvou zriaďuje vecné bremeno len na príslušný spoluvlastnícky podiel, nemôže byť táto zmluva platná a vkladu schopná. Vecné bremeno, hoci je viazané na spoluvlastnícky podiel, zaťažuje celú nehnuteľnosť, pretože spoluvlastník nie je majiteľom určitej reálnej časti spoločnej nehnuteľnosti, ale len ideálneho podielu.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie odporkyne, ktorým zamietla návrh na vklad vecného bremena zo zmluvy o zriadení vecného bremena, ktoré spočíva v povinnosti podielového spoluvlastníka strpieť právo doživotného užívania zriadeného v prospech oprávnenej z vecného bremena, ktorá je navrhovateľkou v 2/ rade a je podielovou spoluvlastníčkou vo veľkosti podielu 1/2 na nehnuteľnostiach pozemkov KN C parc. č. XXX, záhrada o výmere 362 m2, parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 101 m2 a stavby so súpisným č. XXXX postavenej na pozemku parc. č. XXX/X, ktoré sú zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie Trenčín a to na podklade zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretej dňa 26. marca 2014 medzi povinným - navrhovateľom v 1/ rade a oprávnenou -navrhovateľkou v 2/ rade. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že navrhovatelia 1/ a 2/ sú podieloví spoluvlastníci na vyššie uvádzaných nehnuteľnostiach a to každý v rovnakom podiely. Vecné bremeno je možné zriadiť iba k cudzej nehnuteľnej veci, teda nie k veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve oprávneného a povinného z vecného bremena. Podľa § 137 ods.1 Obč. zák. podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Vlastník v rozsahu zodpovedajúcom veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu je oprávnený tento užívať a nie je potrebné v jeho prospech zriaďovať vecné bremeno, nakoľko práva v ňom dohodnuté vyplývajú zo spoluvlastníckeho práva a sú určené a garantované priamo zákonom. Platný právny poriadok nepozná inštitút reálneho spoluvlastníctva, pri ktorom by z titulu spoluvlastníctva patrilo jednotlivým spoluvlastníkom právo výlučne disponovať určitou oddelenou časťou veci. Navrhovatelia v odvolaní zhodne ani neuvádzajú, v čom je napadnuté rozhodnutie nezákonné a odkaz na určité rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je potrebné vnímať ako rozhodnutie v konkrétnej veci.

Vzhľadom na to, že v posudzovanej veci bol odporcom dostatočne a spoľahlivo zistený skutkový stav, vyvodený správny právny záver a napadnuté rozhodnutie odporcu zodpovedá zákonu, krajský súd ho ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešným navrhovateľom 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.