Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Sp-21-2014.pdf
PDF · 72.7 KB
Case nature
Area
Subarea
15Sp/21/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou v právnej veci navrhovateľov: 1/ R.. V. M., bytom G., K. XXXX/X, 2/ R.. S. Y., bytom Z., O. XXXX/XX, proti odporcovi: Okresný úrad Trenčín, Trenčín, Piaristická 25, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 1508/14 zo dňa 25. apríla 2014 takto
rozhodol:
Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 1508/14 zo dňa 25. apríla 2014 ako zákonné a vecne správne.
Navrhovateľom 1/ a 2/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím odporca zamietol návrh na vklad vecného bremena zo zmluvy o zriadení vecného bremena, ktoré spočíva v povinnosti podielového spoluvlastníka strpieť právo doživotného užívania zriadeného v prospech oprávnenej z vecného bremena, ktorá je navrhovateľkou v 2/ rade a je podielovou spoluvlastníčkou vo veľkosti podielu 1/2 na nehnuteľnostiach pozemkov KN C parc. č. XXX, záhrada o výmere 362 m2, parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 101 m2 a stavby so súpisným č. XXXX postavenej na
pozemku parc. č. XXX/X, ktoré sú zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie Trenčín a to na podklade zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretej dňa 26. marca 2014 medzi povinným - navrhovateľom v 1/ rade a navrhovateľkou v 2/ rade. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vecné bremená sú typickým právom k cudzej nehnuteľnej veci a s poukazom na § 123 Občianskeho zákonníka nie je potrebné takéto právo zriaďovať, lebo spoluvlastnícke práva sú určené a tým aj garantované priamo zo zákona.
Proti rozhodnutiu včas podali odvolanie obaja navrhovatelia a domáhali sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie s tým, že zriadenie vecného bremena je možné aj v prospech ostatných spoluvlastníkov. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8 Sžo 98/2010 zo dňa 13. mája 2010, ktoré je vydané v obsahovo totožnej veci a na jeho podklade zamietnutie vkladu je neprimeraným a neopodstatneným zásahom do ich zmluvnej voľnosti.
Krajský súd postupom podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal bez pojednávania podľa § 250f ods. 2 O.s.p., čo nie je v rozpore s verejným záujmom a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a preto ho potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 a 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, v rámci ktorého okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov v zmysle zhora citovaného ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, pričom výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je buď rozhodnutie o povolení vkladu, alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad (ods. 3). Keďže sa odporca vyššie citovanými ustanoveniami katastrálneho zákona dôsledne riadil, možno uzavrieť, že ako orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom.
Podľa § 50 ods. 1 Občianskeho zákonníka môžu účastníci uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby a táto osoba ako oprávnená z vecného bremena prejavila vôľu byť zmluvou viazaná. V prípade, ak je nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve na strane povinných z vecného bremena musia byť všetci podieloví spoluvlastníci v tom istom právnom úkone, zmluve. Ak sa zmluvou zriaďuje vecné bremeno len na príslušný spoluvlastnícky podiel, nemôže byť táto zmluva platná a vkladu schopná. Vecné bremeno, hoci je viazané na spoluvlastnícky podiel, zaťažuje celú nehnuteľnosť, pretože spoluvlastník nie je majiteľom určitej reálnej časti spoločnej nehnuteľnosti, ale len ideálneho podielu.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
Predmetom preskúmania je rozhodnutie odporkyne, ktorým zamietla návrh na vklad vecného bremena zo zmluvy o zriadení vecného bremena, ktoré spočíva v povinnosti podielového spoluvlastníka strpieť právo doživotného užívania zriadeného v prospech oprávnenej z vecného bremena, ktorá je navrhovateľkou v 2/ rade a je podielovou spoluvlastníčkou vo veľkosti podielu 1/2 na nehnuteľnostiach pozemkov KN C parc. č. XXX, záhrada o výmere 362 m2, parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 101 m2 a stavby so súpisným č. XXXX postavenej na pozemku parc. č. XXX/X, ktoré sú zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie Trenčín a to na podklade zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretej dňa 26. marca 2014 medzi povinným - navrhovateľom v 1/ rade a oprávnenou -navrhovateľkou v 2/ rade. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že navrhovatelia 1/ a 2/ sú podieloví spoluvlastníci na vyššie uvádzaných nehnuteľnostiach a to každý v rovnakom podiely. Vecné bremeno je možné zriadiť iba k cudzej nehnuteľnej veci, teda nie k veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve oprávneného a povinného z vecného bremena. Podľa § 137 ods.1 Obč. zák. podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Vlastník v rozsahu zodpovedajúcom veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu je oprávnený tento užívať a nie je potrebné v jeho prospech zriaďovať vecné bremeno, nakoľko práva v ňom dohodnuté vyplývajú zo spoluvlastníckeho práva a sú určené a garantované priamo zákonom. Platný právny poriadok nepozná inštitút reálneho spoluvlastníctva, pri ktorom by z titulu spoluvlastníctva patrilo jednotlivým spoluvlastníkom právo výlučne disponovať určitou oddelenou časťou veci. Navrhovatelia v odvolaní zhodne ani neuvádzajú, v čom je napadnuté rozhodnutie nezákonné a odkaz na určité rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je potrebné vnímať ako rozhodnutie v konkrétnej veci.
Vzhľadom na to, že v posudzovanej veci bol odporcom dostatočne a spoľahlivo zistený skutkový stav, vyvodený správny právny záver a napadnuté rozhodnutie odporcu zodpovedá zákonu, krajský súd ho ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešným navrhovateľom 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.