Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/235/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Jána Mihala, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. novembra 2014, v trestnej veci odsúdeného A. X., v konaní o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, prejednal sťažnosť odsúdeného, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave sp.zn. zo dňa 31.10.2014, a takto

rozhodol:

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. X., nar. XX.XX.XXXX, sa z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že podľa § 66 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného A. X. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý vykonáva v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou vo výmere 10 mesiacov nepodmienečne na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 09.12.2013 sp.zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.04.2014 sp.zn. . Z obsahu spisu, ako aj z napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd tak rozhodol na základe žiadosti odsúdeného A. X., pričom mal za to, že pre prípadné podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody u neho neboli splnené materiálne podmienky. Je dôležité podľa okresného súdu poukázať na to, že odsúdený bol už opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, dokonca bol z výkonu trestu 2-krát podmienečne prepustený, a teda mal možnosť v minulosti preukázať, že výkon trestu odňatia slobody plní svoj účel a viac sa do rozporu so zákonom nedostane, avšak opakovane sa dopustil ďalších trestných činov, za ktoré bol právoplatne odsúdený. Okresný súd aj prihliadal na to, že v odpise registra trestov má 8 záznamov, teda má sklony k páchaniu trestnej činnosti. V tejto situácii potom okresný súd prihliadol aj na resocializačnú prognózu odsúdeného, ktorá sa javí ako menej priaznivá, a teda mal za to, že nebola splnená materiálna podmienka pre jeho prípadné podmienečné prepustenie z výkonu trestu, pretože nemožno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Proti tomuto uzneseniu si podal sťažnosť odsúdený, ktorú aj písomne odôvodnil. Považuje rozhodnutie okresného súdu za nesprávne poukazujúc jednak na svoju chorobu, ale predovšetkým na to, že okresný súd sa zaoberal nedôležitými otázkami, ktoré nemôžu mať vplyv na podmienečné prepustenie z výkonu trestu. Rozhodnutie okresného súdu považuje za maximálne zaujaté a za choré a pritom odkazuje toto rozhodnutie na odsúdenia, ktoré okrem iného má zahladené. V jeho prípade sa má na neho hľadieť ako na osobu netrestaného, čo okresný súd nerešpektoval. Krajský súd podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a tak dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Krajský súd plniac prieskumnú povinnosť konštatuje, že u odsúdeného naozaj nie sú ani z jeho pohľadu splnené zákonné podmienky pre prípadné podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a to to základného dôvodu v tom smere, že vzhľadom na skúsenosti s doterajším životom odsúdeného počas pobytu na slobode nie je možné od neho reálne očakávať, že na slobode povedie riadny život,

čo je v podstate najdôležitejšia materiálna podmienka uvedená v ustanovení § 66 odsek 1 Trestného poriadku pre to, aby mohol byť prípadne odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Krajský súd ďalej konštatuje, že okresný súd po obdržaní žiadosti odsúdeného si zadovážil všetky potrebné dôkazy nevyhnuté pre objektívne rozhodnutie o žiadosti odsúdeného, tieto dôkazy oboznámil a následne ich vyhodnotil individuálne i v ich vzájomnom súhrne a dospel k správnemu záveru o tom, že žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné vyhovieť. Následne okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku jasne a stručne vyložil, na základe ktorých skutočností a ktorých právnych úvah má za to, že jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody s ohľadom na všetky relevantné skutočnosti neprichádza do úvahy. Krajský súd ako súd nadriadený na toto odôvodnenie napadnutého uznesenia v podrobnostiach poukazuje, pretože toto je výstižné a zodpovedajúce zisteným skutočnostiam. Aj krajský súd je toho názoru, že v doterajšom spôsobe života odsúdeného je sotva možné reálne očakávať, že v prípade podmienečného prepustenia na slobode bude viesť riadny život. Krajský súd odhliadnuc od niektorých právnych úvah obsiahnutých v sťažnosti odsúdeného, ktoré nezodpovedajú štandardnému hodnoteniu vykonaných dôkazov, poukazuje na to, že odsúdený naozaj mal sklony k páchaniu trestnej činnosti, pričom poukazuje krajský súd len na to, že v trestnom rozkaze Okresného súdu Bratislava II, v konaní vedenom pod sp.zn. , bol odsúdený pre prečin podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona, za rovnaký prečin bol odsúdený aj v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislave IV pod sp.zn. a tiež aj v konaní na Okresnom súde v Bratislave III pod sp.zn. . Možno teda konštatovať, že odsúdený A. X. v podstate od 22.10.2012 bol celkovo 3-krát po sebe trestne stíhaný a právoplatne odsúdený za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z., ktorá skutočnosť len dokazuje, že odsúdený sa počas pobytu na slobode frekventovane dopúšťa takejto trestnej činnosti. Treba podotknúť, že v dvoch prípadoch bol trest uložený odsúdenému A. X. amnestovaný rozhodnutím prezidenta republiky, ktorá skutočnosť však nič nemení na tom fakte, že predmetných skutkov sa dopustil, že teda má sklony opakovane páchať protiprávnu trestnú činnosť. Tieto skúsenosti s pobytom odsúdeného A. X. na slobode dokumentujú, že sotva možno od neho očakávať, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu sa bude správať úplne inak a bude viesť riadny život. K takémuto názoru ani krajský súd nemá dostatočný podklad. Z týchto dôvodov potom krajský súd sťažnosť odsúdeného zamietol ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.