Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_1Co-239-2014.pdf
PDF · 81.98 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/239/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove vo veci žalobcu: Pohotovosť, s.r.o. so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Ul. Grösslingova č. 4, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Bratislava, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 7C 386/2013 - 30 z 14.07.2014 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu v predmetnej veci o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa domáhal zaplatenia majetkovej škody vo výške 175 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 940,44 Eur v dôsledku nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v prieťahoch v konaní Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2Er 12/2005.
Dňa 14.05.2005 podal súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci 2Er 12/2005 Okresného súdu Bardejov, pričom súd vydal poverenie v zmysle žiadosti súdneho exekútora. Uznesením č.k. 2Er 12/2005-22 z 19.04.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17CoE 157/2012 z 15.01.2013 súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil exekúciu a návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol.
Podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je písomná žiadosť o predbežné prerokovanie. Z vyjadrenia žalovanej je zrejmé, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli doručené 23.04.2012. Žaloby boli doručené súdu v mesiaci september 2012. Žalobca podal žalobu predčasne, keď nárok na súde uplatnil pred uplynutím 6 -mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku.
Neboli zistené skutočnosti, z ktorých by vyplynulo, že exekučný súd postupoval v exekučnom konaní nesprávne a dopustil sa nesprávneho úradného postupu. Nemožno všeobecne rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej lehote posudzovať bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora je potrebné vykonať procesné úkony, v dôsledku ktorých nerozhodnutie o návrhu v zákonnej lehote nie je možné považovať za zbytočné prieťahy a žalobca v konaní nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu.
Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR. Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na základe
ústavnej sťažnosti alebo predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Z uvedeného hľadiska žalobca existenciu zbytočných prieťahov v exekučnom konaní nepreukázal.
Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, alebo majetkovej škody a napokon žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi postupom exekučného súdu v predmetnej exekučnej veci a eventuálnym vznikom škody alebo nemateriálnej ujmy. Preto bolo potrebné žalobu zamietnuť.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca.
Poukázal na to, že súd rozhodol v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednosti právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Súd bol pri svojom rozhodovaní jednoznačne viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z.z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z., pretože svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.
Súd nevysvetlil názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný.
Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Európsky súd pre ľudské práva opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory ako napr. rozsah nevybavenej agendy a podobne. Nemožno pochopiť, ako môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom.
Žalobca predložil ako dôkaz o vzniku škody znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Týmto znaleckým posudkom je jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku vo výške určenej v posudku. Súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom. Nemožno sa nevyjadriť ku skutočnosti, že žalobca predložil znalecký posudok až po roku a pol od podania žaloby na súde. Zo samotného znaleckého posudku vyplýva, že žalobca zadal vypracovanie tohto posudku 01.03.2013, avšak jeho vypracovanie je dôkladné a zložité s ohľadom na množstvo spracovaných podkladov, a preto jeho vypracovanie trvalo viac ako rok. Určenie výšky škody a jej jednotlivých zložiek je zložitou odbornou otázkou, ktorú súd nemôže vyriešiť sám prostredníctvom vykonávaných dôkazov. V konaní boli takto preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody. Ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde Slovenskej republiky, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku, pretože tento bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a naviac je aj nepreskúmateľný.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je potrebné vždy hodnotiť ako odňatie účastníkovi možnosti konať pred súdom, pretože tento minimálne v odvolacom konaní nemá možnosť reagovať na nepreskúmateľné závery súdu prvého stupňa, čo je zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo d/ nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 86 písm. a/ a d/ Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu Vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky.
Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom k 04.01.2005), teda v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie vo veci 2Er 12/2005 Okresného súdu Bardejov.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom ku 04.01.2005).
V predmetnej veci súd prvého stupňa síce vykonal dokazovanie oboznámením spisu 2Er 12/2005 Okresného súdu Bardejov, avšak v odôvodnení svojho rozhodnutia nevykonal analýzu tohto konania z pohľadu záveru, či v konaní 2Er 12/2005 Okresného súdu Bardejov došlo k prieťahom v konaní. Záver súdu prvého stupňa spočívajúci v tom, že okolnosť, či v určitom konaní došlo k prieťahom v konaní, je oprávnený preskúmať len Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o ústavnej sťažnosti na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je nesprávny. Akceptovaním takéhoto názoru by sa poprel zmysel zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý upravuje nárok na náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu, pričom za nesprávny úradný postup sa považujú v zmysle tohto zákona aj prieťahy v konaní. Pokiaľ by všeobecný súd nemal možnosť posúdiť, či v určitom konaní došlo alebo nedošlo k prieťahom, znamenalo by to, že by nemohol rozhodnúť o takýchto nárokoch na náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy. Je potrebné konštatovať, že vždy je dané právo všeobecného súdu preskúmať namietané konanie a je jeho povinnosťou zaujať stanovisko k tomu, či k prieťahom v konaní došlo.
Taktiež nemožno súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že predmetná žaloba bola podaná predčasne za situácie, že bola podaná na súde prvého stupňa pred uplynutím lehoty 6 mesiacov stanovenej zákonom na tzv. predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
Je potrebné vychádzať z toho, že žalobca trval na tejto žalobe aj po uplynutí lehoty 6 mesiacov od podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom táto žiadosť bola podaná 23.04.2012. V súčasnosti teda nie je možné tvrdiť (a ani v čase rozhodovania súdu prvého stupňa v predmetnej veci), že predmetná žaloba je podaná predčasne.
Pokiaľ súd prvého stupňa vychádzal z týchto predpokladov posudzovania nárokov žalobcu v tomto konaní pochybil, nezistil náležite skutkový stav najmä v rovine analýzy konania 2 Er 12/2005 Okresného súdu Bardejov, a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a za týchto okolností muselo byť zrušené postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa dôsledne sa zaoberať analýzou spisu 2Er 12/2005 Okresného súdu Bardejov a vyhodnotiť, či v tomto konaní došlo alebo nedošlo k prieťahom v konaní v zmysle platnej právnej úpravy danej § 44 Exekučného poriadku, pričom je potrebné brať do úvahy aj základné ukazovatele, ktoré v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky sú určujúce pri posúdení existencie prieťahov v konaní a to je postup súdu, zložitosť prejednávanej veci a správanie sa účastníkov.
Súd prvého stupňa bude tiež vychádzať z toho, že predmetom posudzovania prieťahov v konaní nie je nesprávny úradný postup pri zmene súdneho exekútora, tak ako je to uvedené na str. 8 napadnutého rozsudku. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v tejto časti sa zaoberá procesnými úkonmi, ktoré je potrebné vykonať v súvislosti s návrhom účastníka na zmenu súdneho exekútora, hoci žaloba odvíja svoje nároky na náhradu škody a nemajetkovej ujmy od oneskoreného rozhodnutia exekučného súdu (podľa názoru žalobcu) v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Až po takto vykonanom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.
V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.