Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/214/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcov 1. Q. W., nar. XX. XX. XXXX a 2. B. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. J., X. XXX/XXX, právne zastúpených JUDr. Oľgou Liškovou, advokátkou so sídlom v Poprade, Štefánikova 882/39, proti žalovaným 1. B. W., nar. XX. XX. XXXX a 2. B. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. J., X. XXX/XXX, právne zastúpeným JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom so sídlom v Kežmarku, Hradné námestie 29 o vydanie veci s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 25. 03. 2014, č. k. -113 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaným sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia vo výške 83,86 Eur a žalobcovia sú p o v i n n í ju zaplatiť JUDr. Pavlovi Zavackému, advokátovi, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 404,10 Eur.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobcovia darovacou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice dňa 11. 08. 2004 darovali žalovaným nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. B. J.. Žalobou podanou dňa 20. 05. 2009 vo veci Okresného súdu Kežmarok sa žalobcovia domáhali vrátenia daru s poukazom na správanie žalovaných, ktoré kvalifikovali ako hrubé porušovanie dobrých mravov. Konanie bolo právoplatne zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby uznesením zo dňa 24. 05. 2011. Späťvzatie žaloby žalobcovia odôvodnili mimosúdnym vyriešením sporu spočívajúcim v uzavretí zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 06. 05. 2011. Obsahom zmluvy zo dňa 06. 05. 2011 je právo žalobcov bezodplatne a bez obmedzenia do svojej smrti užívať 3-izbový byt na prízemí rodinného domu so samostatným vchodom, samostatným kúrením, samostatným meraním elektrickej energie, samostatnou vodovodnou prípojkou pozostávajúci z troch izieb, kuchyne, kúpeľne s WC a špajze a hospodársku budovu s ohradením, parcelu č. 130 - záhradu o výmere 878 m2 v polovici po dĺžke od suseda B. s tým, že po dvore k záhrade nie sú oprávnení prechádzať žiadnymi mechanizmami a žiadnymi mechanizmami nebudú prechádzať ani po časti záhrady oprávnenej užívať žalovanými a právo spoločne so žalovanými užívať parcelu č. 131 o výmere 539 m2, na ktorej je postavený rodinný dom tak, aby mal každý prístup do časti domu, ktorú užíva a vstup do záhrady a spoločne užívať letnú kuchyňu podľa potreby tak, aby sa navzájom nerušili. Žalovaní majú zase právo užívať byt na poschodí rodinného domu a v prístavbe, garáž na parcele č. 131, parcelu č. 130 - záhradu o výmere 878 m2

v druhej polovici po dĺžke a spoločne so žalobcami zastavanú parcelu č. 131 a letnú kuchyňu tak, ako je vyššie uvedené. Práva so zmluvy o zriadení vecného bremena neboli predložené na vklad do príslušného katastra. Listom zo dňa 27. 09. 2011 žalobcovia vyzvali žalovaných na vrátenie darovaných nehnuteľností s odôvodnením, že nedodržujú dohodu o spôsobe užívania nehnuteľnosti a obmedzujú ich v užívaní nehnuteľnosti takým hrubým spôsobom, že volajú na nich políciu.

Vzájomné vzťahy účastníkov konania sú dlhodobo konfliktné a spoločensky nežiaduce. Obe sporové strany sa v roku 2004 slobodne rozhodli ísť do spoločného bývania v rodinnom dome. Za tým účelom sa žalobcovia rozhodli žalovaným nehnuteľnosti darovať a žalovaní nehnuteľnosti pre účely bývania oboch generácií na vlastné náklady zrekonštruovať, čo sa aj uskutočnilo. Zachovanie dobrých vzťahov za danej situácie predpokladalo veľkú obojstrannú toleranciu, rešpektovanie vzájomných práv a vzájomnú ústretovosť pri hľadaní riešení situácií, ktoré život s bývaním dvoch generácií v spoločnom dome prináša. Vážnejšie konflikty vznikali medzi účastníkmi už na začiatku, ešte počas rekonštrukcie domu, ako aj tesne pred nasťahovaním sa žalovaných do domu. Vzájomné konfliktné vzťahy pretrvávajú doposiaľ s tým, že situácia sa od roku 2009, kedy žalobcovia prvýkrát požiadali o vrátenie daru, iba zhoršuje. Predmetom konfliktov medzi účastníkmi od uzavretia dohody o užívaní nehnuteľností zo dňa 06. 05. 2011 sú spory o plnenie povinnosti z tejto dohody, resp. spory súvisiace so spoločným užívaním nehnuteľnosti. Tento záver plne podporuje samotný prednes právnej zástupkyne žalobcov v priebehu konania a skutočnosť, že žalobcovia pôvodnú žalobu o vrátenie daru vzali späť v dôsledku uzavretia dohody o užívaní nehnuteľností s tým, že verili, že sa bude dodržiavať, ako aj samotný dôvod uvedený v písomnej výzve na vrátenie daru, podľa ktorého žalobcovia o vrátenie daru požiadali z dôvodu nedodržiavania dohody uzavretej 06. 05. 2011 s tým, že popisujú konkrétne problémy a nezhody pri užívaní domu.

Podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Účelom tohto ustanovenia nie je postihovať porušenie právnych povinností, ktorých splnenia sa možno domáhať aj inými právnymi prostriedkami. V danej veci, vzhľadom na predmet konfliktov medzi účastníkmi, žaloba na vrátenie daru nie je dôvodná, nakoľko nezhody medzi stranami možno riešiť žalobou na plnenie dohody o užívaní nehnuteľnosti.

Naviac žalobcovia v konaní nepreukázali, aby konanie žalovaných voči ním v dobe po uzavretí zmluvy o užívaní nehnuteľností bolo objektívne pomerajúc princípom vzájomného správania sa účastníkov také, že by ním hrubo porušovali dobré mravy. V konaní neboli preukázané tvrdenia žalobcov o ich bezdôvodnom slovnom hrubom napádaní a vulgárnom im nadávaní zo strany žalovaných. Taktiež nepreukázali, aby žalovaní v rozhodnom období bezdôvodne vyvolávali zbytočné roztržky, bezdôvodne narúšali pokojné bývanie alebo robili im naschvál, resp. im neposkytli potrebnú pomoc v čase, keď boli na ňu odkázaní. Spoločensky nežiaduci charakter komunikácie medzi účastníkmi nemožno pričítať iba na vrub žalovaným. Preto je spravodlivé, aby obe strany niesli v zásade zodpovednosť za stav ich súčasnej komunikácie, ako aj celkových vzájomných vzťahov. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvého stupňa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Výrok o trovách odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Navrhli rozsudok zmeniť tak, aby ich žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Ako dôvod uviedli, že medzi účastníkmi nejde len o nedodržiavanie dohody o užívaní nehnuteľností, ale zo strany žalovaných ide o dennodenné obmedzovanie ich slobodného pohybu. V rozhodnom období žalobcovia nevyvolali žiaden konflikt, dokonca so žalovanými vôbec nekomunikovali, a preto iba správanie žalovaných narušovalo právo žalobcov, a to najmä tým, že im neumožňovali a neumožňujú slobodný a narušený pohyb po nehnuteľnosti a ak sa pohyb žalobcov žalovaným nepáčil, vyhrážali sa políciou a dokonca políciu aj zavolali. Podaním žaloby na plnenie povinnosti z vecného bremena sa vzťahy medzi účastníkmi nevyriešia, nakoľko žalovaní nemajú úctu k právam iných. Pri rozhodovaní sa vôbec nezohľadnili výpovede svedkov Q. B. a Q. B., ktorí boli jediní nezaujatí svedkovia a vypovedali o nevhodnom, resp.

nemorálnom správaní sa žalovaných. Žalobkyňa v 2.rade potvrdila, že so žalovanými nekomunikuje už viac ako 6 rokov, pričom žalovaní jej výrok nevyvrátili. Tvrdenie žalovaných o tom, že žalobkyňa v 2.rade ich sleduje z okna, sú len výplodom ich stihománie. Nemôže ísť o spoločensky nežiaducu komunikáciu, ak komunikácia nie je žiadna. Nemožno súhlasiť ani s konštatovaním, že bolo slobodným rozhodnutím oboch strán riešiť spoločné bývanie v dome, nakoľko žalobcovia nikdy nemali v úmysle sa dobrovoľne zbaviť svojho rodinného domu a darovaciu zmluvu podpísali s tým, že žalovaní si na tomto rodinnom dome postavia byt v nadstavbe, na čo si vybavia pôžičku a dom založia a po realizácií nadstavby pôžičku vyplatia z predaja bytu, ktorý vtedy vlastnili a darovaný dom vrátia žalobcom. Pri uzatváraní darovacej zmluvy nebola vôľa žalobcov v súlade s prejavom. Žalovaní svoj sľub o vrátení darovaného rodinného domu nesplnili, a preto sa žalobcovia domáhajú vrátenia daru, nakoľko ide aj o plnenie dohodnutého postupu pri nadstavbe bytu na rodinnom dome. Konflikty medzi účastníkmi vznikali a vznikajú hlavne pre nesplnenie dohody žalovanými pričom žalobcovia im predložili návrh na vrátenie rodinného domu s určením výlučného vlastníctva bytov, spoločných častí a spoločných zariadení domu a pozemkov, ktorí žalovaní odmietli podpísať. Riešiť situáciu s vlastníctvom uvedeným spôsobom sú žalobcovia rozhodnutí v prípade vyhovenia ich žalobe. Rozhodnutie nevykazuje žiadne známky spravodlivosti a stavia žalobcov do pozície bezprávnych občanov a žalovaných do pozície nadradených nad zákonom a pravidlami morálky. Je teda neprimerané konštatovanie o rovnakej zodpovednosti a už vôbec nie o spravodlivosti či spravodlivom rozhodnutí.

Žalovaní navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p. preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobcov nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

V súvislosti s odvolacími námietkami je potrebné poukázať na ust. § 120 ods. 1 veta prvá O. s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Ust. § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje darcovi domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Hrubé porušenie dobrých mravov musí v konaní o vrátenie daru preukázať darca.

Negatívne správanie obdarovaného k darcovi alebo k jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako správanie v rozpore s dobrými mravmi sa musí prejavovať objektívne. Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú právny stav, ktorý má právnu istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z tohto vyplývajúcu zmluvné strany na seba zobrali sami a dobrovoľne. K narušeniu tohto stavu už nemôže dôjsť zo svojvôle darcu.

V prejednávanej veci účastníci po uzatvorení darovacej zmluvy dňa 06. 05. 2011 uzatvorili zmluvu o zriadení vecného bremena, na základe ktorej bolo umožnené žalobcom užívať určité časti darovaných nehnuteľností. Podstata sporov a nezhôd medzi žalobcami a žalovanými tak, ako to bolo náležitým spôsobom zistené, má priamy súvis s uzatvorenou zmluvou o zriadení vecného bremena. Samotní žalobcovia za vyvrcholenie nezhôd označili situáciu, kedy žalobca v 1.rade pustil suseda Q. B. na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných za účelom vykonania opravy odkvapovej rímsi. Žalovaný v 1.rade s tým nesúhlasil a na miesto konfliktu boli privolaní policajti. Konflikt bol teda vyvolaný nerešpektovaním vlastníckeho práva žalovaných zo strany žalobcu v 1.rade. Aj keď žalobcovia na základe zmluvy o zriadení vecného bremena sú oprávnení užívať určité časti sporných nehnuteľností, ich práva nie sú právami vlastníckymi, v dôsledku čoho preto pri užívaní nehnuteľností nemôžu svoje práva zneužívať nad rozsah svojich oprávnení a nemôžu si počínať ako vlastníci. Je nad rámec ich oprávnení zasahovať do vlastníctva žalovaných napríklad tým, že povolia vstup susedom na nehnuteľnosti v súčasnosti vlastníckym právom patriacim žalovaným. Ťažko považovať správanie jedného účastníka voči druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojim konaním konflikt vyvolal.

Pokiaľ ide o svedkov Q. B. a Q. B. z týchto bol vypočutý iba Q. B., nakoľko Q. B. sa k veci len písomne vyjadrila (č. l. 75 - 76 spisu). Čo bolo príčinou hádok, ktoré si Q. B. vypočula, z jej vyjadrenia nie je zrejmé. Svedok Q. B. pri svojom výsluchu zase uviedol, že hádky medzi účastníkmi boli, avšak o čo konkrétne išlo, k tomu sa vyjadriť nevedel. Len vyjadrenia Q. B. a Q. B., ktorí ani nevedeli uviesť príčiny existujúcich nezhôd a hádok medzi účastníkmi, nemožno považovať za dostatočný dôkaz poukazujúci na hrubé porušovanie dobrých mravov zo strany žalovaných odôvodňujúci vrátenie daru. V konaní boli vypočutí aj ďalší svedkovia, ktorí jednoznačne poukázali na nevhodné správanie sa žalobcov voči žalovaným. Medzi týmito svedkami okrem príbuzných žalovaných boli aj priatelia dcér žalovaných, a to Q. D. a Q. F.. Za takejto dôkaznej situácie záver o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcov má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a z tohto titulu úspešným žalovaným priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 83,86 Eur. Tieto trovy pozostávajú z odmeny právneho zástupcu žalovaných za jeden úkon právnej služby (spísanie vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 21. 08. 2014) vo výške 61,85 Eur (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), z režijného paušálu za úkon vykonaný v roku 2014 vo výške 8,04 Eur a za sumy 13,97 Eur tvoriacej 20 % DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.