Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_1T-90-2013.pdf
PDF · 85.43 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/90/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obž. V. I., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp.zn. 2Pv 213/13 zo dňa 19.07.2013, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. novembra 2014 v Humennom, takto
rozhodol:
Obžalovaný V. I., I.. XX.XX.XXXX O. N., G. Z. X. I. H. XXX, XXX XX X. I. H.,
je vinný, že
ako otec mal. B. I., I.. XX.XX.XXXX aj napriek tomu, že mu povinnosť prispievať na výživu dieťaťa vyplýva priamo zo zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 10C/203/2006 zo dňa 06.05.2008 bol zaviazaný prispievať na jeho výživu po 1.500,- Sk (49,80 €) mesačne do rúk matke dieťaťa W. R., od mesiaca február 2012 do 31.08.2014 si v Dlhom nad Cirochou, v Košiciach a na iných miestach túto svoju povinnosť úmyselne neplnil aj napriek tomu, že vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti na výživu dieťaťa prispievať môže a tak za uvedené obdobie (32 mesiacov) dlhuje na výživnom sumu najmenej 855,62 eur, predstavujúcu vyživovaciu povinnosť vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) Zák. 601/2003 Z. z. o životnom minime, pričom sa tohto konania dopustil aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/6/2012 zo dňa 23.01.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.02.2012, bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 a pol roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní do 11.08.2014,
teda
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a tento čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený
čím spáchal
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na § 36 písm. l) Trestného zákona, podľa § 46 Trestného zákona, na trest odňatia slobody na 14 (štrnásť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na obžalovaného obžalobu pre skutok kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona (TZ), ktorého sa dopustil tak, že: „ako otec mal. B. I., I.. XX.XX.XXXX aj napriek tomu, že mu povinnosť prispievať na výživu dieťaťa vyplýva priamo zo zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu v Humennom sp. zn. 10C/203/2006 zo dňa 06.05.2008 bol zaviazaný prispievať na jeho výživu po 1.500,- Sk (49,80 €) mesačne do rúk matke dieťaťa W. R., od 24.01.2012 až doposiaľ si v Dlhom nad Cirochou, v Košiciach a na iných miestach túto svoju povinnosť úmyselne neplnil aj napriek tomu, že vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti na výživu dieťaťa prispievať môže a tak za uvedené obdobie dlhuje na výživnom sumu najmenej 846,60 eur, pričom sa tohto konania dopustil aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu v Humennom sp. zn. 1T/6/2012 zo dňa 23.01.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.02.2012, bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 a pol roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní do 11.08.2014“.
O obžalobe prokurátora súd rozhodol na hlavnom pojednávaní konanom 2. septembra 2013 rozsudkom, ktorým uznal obžalovaného za vinného zo skutku s právnou kvalifikáciou prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona (TZ) a uložil obžalovanému trest povinnej práce vo výmere 300 hodín.
Proti uvedenému rozsudku podal prokurátor odvolanie, o ktorom Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 10To/17/2014 zo dňa 13.05.2014 rozhodol tak, že zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil Okresnému súdu Humenné, aby ju znova prejednal a rozhodol, okrem iného aj pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali.
Súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. novembra 2014 v súlade s ustanovením § 277 ods. 5 Trestného poriadku (TP), pre podstatné chyby konania, vykonal hlavné pojednávanie znova.
Obžalovaný po poučení v zmysle § 257 ods. 4, ods. 5 TP, vyhlásil, že nepopiera spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd poukazujúc na pokračovanie konania obžalovaného v zmysle § 122 ods. 13, veta prvá za bodkočiarkou TZ, neprijal vyhlásenie obžalovaného a vykonal dokazovanie jeho výsluchom, výsluchom svedkyne - matky maloletého a listinnými dôkazmi.
O vine súd nemal pochybnosti nielen v dôsledku priznania obžalovaného, ale aj v dôsledku výsluchu matky maloletého, ktorá potvrdila, že odo dňa kedy rozsudok Okresného súdu Humenné, sp. zn. 10C/203/2006 zo dňa 6. mája 2008, nadobudol právoplatnosť (dňa 17. júna 2008) o rozvode a určení vyživovacej povinnosti, obžalovaný na výživnom nezaplatil ani cent.
Konanie obžalovaného uvedené skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku, súd posúdil ako konanie, ktorým obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, pričom súd konštatoval, že obžalovaný spáchal trestný čin uvedený v § 207 odsek 1 TZ, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený.
Objektom tohto trestného činu je nárok na výživu, plynúci z § 62 a nasl. zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ZoR).
Recidívou v posledných 24 mesiacoch sa rozumie odsúdenie za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 pred spáchaním trestného činu, pokiaľ rozsudok nadobudol právoplatnosť.
Trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 2 TZ, je dokonaný naplnením jeho zákonných znakov, t.j. okamihom, keď páchateľ tri mesiace v období dvoch rokov neplní čo aj z nedbanlivosti (§ 207 ods. 1 TZ) alebo sa úmyselne vyhýba (§ 207 ods. 2 TZ) plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného (hoci ev. až neskôr je tento čin dokončený). Okamihom spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 písm. c) TZ v nasledujúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch od predchádzajúceho odsúdenia alebo prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je moment jeho dokonania a nie až moment jeho dokončenia. (Tpj 37/2012
- 4)
Podmienka predchádzajúceho odsúdenia pre naplnenie kvalifikačného znaku podľa § 207 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, je v prejednávanej veci splnená v dôsledku účinkov trestného rozkazu Okresného súdu Humenné, sp. zn. 1T 6/2012, zo dňa 23.1.2012, právoplatným dňa 11.2.2012, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 1 rok a 6 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky a 6 mesiacov (do 11.8.2014). Podľa čl. V, písm. b) rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky z 2. januára 2013 o amnestii č. 1/2013 Z. z., na tresty právoplatne uložené za trestný čin zanedbania povinnej výživy (§ 207 TZ), ohrozovania mravnej výchovy mládeže (§ 211 TZ), šírenia toxikománie (§ 174 TZ), podávania alkoholických nápojov mládeži ( 175 TZ), sa rozhodnutie prezidenta o amnestii nevzťahuje.
Trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, je prečinom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti umožňuje súdu uložiť trest odňatia slobody na jeden až päť rokov. Pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností súd vyhodnotil ako prevahu poľahčujúcich okolností (priznanie obžalovaného) a z toho dôvodu súd pristúpil k úprave zákonom stanovenej trestnej sadzby spôsobom uvedeným v § 38 ods. 3 TZ, čím došlo k zníženiu hornej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a súd ukladal trest v upravenej trestnej sadzbe odňatia slobody od jedného roka do troch rokov a ôsmich mesiacov. Pri ukladaní trestu súd prihliadal na kritéria uvedené v základných zásadách ukladania trestov (§ 34 TZ) najmä v ustanovení odseku 3, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a v ustanovení odseku 4, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Hodnotiac osobu obžalovaného nedá sa nespomenúť jeho odsúdenia Okresným súdom Humenné pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1Trestného zákona (4T 164/2008) a pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona - prejednávaný skutok spáchal v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Humenné, sp. zn. 1T 6/2012, zo dňa 23.1.2012, právoplatným dňa 11.2.2012, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 1 rok a 6 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky a 6 mesiacov (do 11.8.2014). Každý prípad je súd povinný skúmať a posudzovať individuálne s ohľadom najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Primárnym záujmom spoločnosti je záujem na plnení vyživovacej povinnosti osôb, ktorým zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. túto vyživovaciu povinnosť ukladá - až sekundárnym je trestnoprávny postih osoby neplniacej si túto zákonnú povinnosť. Pre účinky predchádzajúceho odsúdenia, súd pri uložení trestu odňatia slobody, nemohol jeho výkon podmienečne odložiť, nakoľko tomu bráni ustanovenie § 49 ods. 2 TZ, v zmysle ktorého ustanovenie odseku 1 (o možnosti podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky - pozn. súdu) sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Uložením iného tzv. alternatívneho trestu by nedostatočným spôsobom súd vyjadril závažnosť konania obžalovaného, ktorý až do zániku vyživovacej povinnosti v zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., si od momentu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Humenné, sp. zn. 10C/203/2006 zo dňa 06. mája 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. júna 2008 o rozvode a určení vyživovacej povinnosti, si vôbec neplnil vyživovaciu povinnosť (aj podľa vlastného priznania nezaplatil nič).
Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Tento moment vyplynul z výpovede matky B. I., ktorý plnoletosť dovŕšil 31. januára 1996, a po ukončení Strednej odbornej školy v Snine, dňa 31. augusta nadobudol schopnosť sám sa živiť.
Súd upozorňuje, že pri výroku o vine, súd zohľadnil skutočnosť, že v rozhodujúcom období obžalovaný nemal trvalý príjem, zároveň však súd uzavrel, že bolo v možnostiach obžalovaného zabezpečiť si príjem v takom rozsahu, aby mohol plniť vyživovaciu povinnosť v zákonom - § 62 ods. 3 ZoR - stanovenej minimálnej výške, t. j. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) Zák. 601/2003 Z. z. o životnom minime, čo v rozhodujúcom období predstavovalo: 1. júla 2011 až 30. júna 2012 sumu 26,00 eur, 1. júla 2012 až 30. júna 2013 sumu 26,65 eur a od 1. júla 2013 doteraz sumu 27,13 eur.
Takto vypočítaná suma predstavuje sumu uvedenú v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku. Poukazujúc na uvedené, súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na štrnásť mesiacov a obžalovaného pre výkon trestu v súlade s § 48 ods. 2 písm. a) TZ, zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokov pred spáchaním trestného činu obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.