Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Cob-271-2014.pdf
PDF · 102.51 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/271/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Mechanika, s.r.o., so sídlom Hlinická 1183, 014 01 Bytča, IČO: 36 398 110, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom H., XXX XX Y. F., proti žalovanému: DROTÁR - kovovýroba, s.r.o., so sídlom areál družstva SVETOM 1, 013 62 Veľké Rovné, IČO: 36 437 425, právne zastúpenému Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, IČO: 36 854 956, v konaní o vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní žalobcu v podaní zo dňa 29.07.2014 a odvolaní žalovaného v podaní zo dňa 18.08.2014 proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/210/2013-38 zo dňa 23. júla 2014, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie o odvolaní žalobcu z a s t a v u j e.
Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/210/2013-38 zo dňa 23. júla 2014 v napadnutom výroku, ktorým žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 167,74 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného z r u š u j e a v r a c i a v e c súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 167,74 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného, do troch dní od právoplatnosti uznesenia, vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 92,80 Eur a upravil Daňový úrad Žilina na vrátenie kráteného súdneho poplatku žalobcovi, po právoplatnosti uznesenia. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 96 ods. 1 veta prvá a druhá OSP zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), § 21 ods. 1 písm. a) OSP, § 21 ods. 3 OSP, okresný súd konanie zastavil. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou okresnému súdu dňa 24.10.2013 domáhal, aby okresný súd zaviazal žalovaného vydať žalobcovi hnuteľné veci, špecifikované v žalobe. Žalobu v mene obchodnej spoločnosti Mechanika, s.r.o. podal konateľ Ing. Michal Petrovský a odôvodnil ju tvrdeniami, podľa obsahu ktorých kúpnou zmluvou uzavretou dňa 2.4.2013 medzi žalobcom ako predávajúcim, v mene ktorého konal štatutárny zástupca Juraj Ovčík a žalovaným ako kupujúcim, došlo k prevodu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam tvoriacim predmet konania. Uvedená kúpna zmluva bola uzavretá bez súhlasu a vedomia druhého štatutárneho zástupcu žalobcu Ing. Michala Petrovského. Kúpna cena vo výške 159.492 Eur, ktorá suma podľa žalobcu nezodpovedá skutočnej hodnote predávaných hnuteľných vecí, doposiaľ nebola uhradená na účet obchodnej spoločnosti Mechanika, s.r.o.. Bezodkladne po nadobudnutí vedomosti o uzavretí kúpnej zmluvy obchodná spoločnosť Mechanika, s.r.o., zastúpená konateľom Ing. Michalom Petrovským, písomne odstúpila od zmluvy. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, podaním zo dňa 15.5.2014, v ktorom označil odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy z 2.4.2013 za absolútne neplatný právny úkon a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Písomným podaním, doručeným okresnému súdu dňa 16.05.2014 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal, aby okresný súd konanie zastavil.
Späťvzatie žaloby podal v mene obchodnej spoločnosti Mechanika, s.r.o. konateľ Juraj Ovčík. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že žaloba bola podaná bez jeho vedomia konateľom Ing. Michalom Petrovským. Nestotožnil sa ani s odstúpením od kúpnej zmluvy, ktoré učinil v mene obchodnej spoločnosti Mechanika, s.r.o. Ing. Michal Petrovský. Pokračovanie v konaní považoval žalobca zastúpený Jurajom Ovčíkom za bezúspešne a v rozpore so záujmami spoločnosti. Okresný súd v rámci odôvodnenia poukázal aj na § 96 ods. 1 veta prvá, druhá, § 21 ods. 1 písm. a) a ust. § 21 ods. 3 OSP. Z internetového výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina okresný súd zistil, že obchodná spoločnosť Mechanika, s.r.o. má ako štatutárny orgán ustanovených dvoch konateľov, ktorými sú Juraj Ovčík, bytom Y. K. XXX a Ing. Michal Petrovský, bytom Y. K., J. XXX. Konatelia sú zároveň aj jedinými spoločníkmi obchodnej spoločnosti Mechanika, s.r.o. a obidvaja sú oprávnení konať v mene spoločnosti samostatne. Okresný súd ďalej dôvodil, že oprávnenie každého z konateľov samostatne konať v mene spoločnosti zahŕňa aj právo podávať žaloby na súd a uskutočňovať ich späťvzatia. OSP toto oprávnenie limituje iba v prípade, ak sa záujmy obchodnej spoločnosti a osoby inak oprávnenej konať v jej mene rozchádzajú (ust. § 21 ods. 3 OSP). Z opisu skutkového stavu v žalobe, ako aj z vyjadrenia žalovaného vyplývalo, že vnútorné vzťahy v obchodnej spoločnosti Mechanika, s.r.o. sú značne napäté a komplikované, čo však nevytváralo priestor pre aplikáciu § 21 ods. 3 OSP, nakoľko sa jednalo o rozpory medzi záujmami dvoch zástupcov (konateľov Ing. Michala Petrovského a Juraja Ovčíka) a nie zástupcu (konateľa) a zastúpeného (obchodnej spoločnosti Mechanika, s.r.o.). Vyhodnotiť tvrdenia obidvoch konateľov a posúdiť, záujem ktorého z nich je v rozpore so záujmami spoločnosti Mechanika, s.r.o., v momentálnom štádiu konania (v rámci prípravy pojednávania) nebolo možné, nakoľko vo veci doposiaľ nebolo vykonané dokazovanie. Vyslovenie záveru, že žaloba bude úspešná a bola podaná v záujme obchodnej spoločnosti Mechanika, s.r.o., alebo naopak, že žaloba bude zamietnutá a žalobca bude povinný znášať trovy konania, by predstavovalo podľa okresného súdu neprípustné prejudikovanie rozhodnutia súdu vo veci samej. Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd pripisoval prejavu vôle obidvoch konateľov rovnaké účinky, preto v nadväznosti na dispozitívny úkon žalobcu učinený prostredníctvom štatutárneho zástupcu, ktorým vzal žalobu späť v celom rozsahu, v súlade s § 96 ods. 1 OSP konanie zastavil. Nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo pojednávanie, súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebol potrebný. Pri rozhodovaní okresný súd prihliadal aj na právo žalovaného na zachovanie právnej istoty a záväznosti údajov zapísaných v obchodnom registri. Okresný súd uviedol, že zverejnený spôsob konania v mene obchodnej spoločnosti musí byť záväzný nielen pre obchodných partnerov pri uzatváraní záväzkových vzťahov, ale rovnako aj pre súd pri uskutočňovaní dispozičných procesných úkonov v priebehu konania. Súd nie je oprávnený ani povinný skúmať pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby vnútorné vzťahy v rámci obchodnej spoločnosti, ktorá je účastníkom konania. Na vyriešenie nezhôd konateľov ohľadom obchodného vedenia spoločnosti predpokladá zákon osobitné právne prostriedky, pre ktorých uplatnenie nie je vytvorený priestor v prejednávanej veci. Zároveň okresný súd zastával názor, že rozhodnutím o zastavení konania, za okolností ktoré nastali, nedôjde k odopretiu spravodlivosti žalobcovi, ktorý inicioval konanie, nakoľko tento sa môže v zmysle § 135a Obchodného zákonníka domáhať náhrady škody od konateľa, ktorý porušil svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti. O trovách prvostupňového konania rozhodol okresný súd podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP, podľa ktorého ,,ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy“. V prejednávanej veci žalobca späťvzatie žaloby odôvodnil obavou z neúspešnosti v konaní a zbytočným navyšovaním trov konania účastníkov. Uvedený dôvod nebolo možné pripísať správaniu žalovaného, preto okresný súd konštatoval, že z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalobca a v súlade s § 146 ods. 2 veta prvá OSP svedčilo právo na náhradu trov konania žalovanému. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.5.2014 si žalovaný uplatnil náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 1.568,38 Eur za dva úkony právnej služby: príprava a prevzatie zastúpenia a vyjadrenie k odporu á 645,65 Eur + 2 x režijný paušál vo výške 8,04 Eur + 20 % DPH. Okresný súd priznal žalovanému náhradu trov konania za požadované úkony právnej služby s tým, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.“) predstavuje jednu trinástinu výpočtového základu, t.j. 61,85 Eur. Žalovaný si vyčíslil základnú sadzbu tarifnej odmeny z tarifnej hodnoty 110.676,99 Eur zodpovedajúcej kúpnej cene hnuteľných vecí, ktorých vydania sa žalobca domáhal. Takýto výpočet základnej sadzby okresný súd považoval za nesprávny, nakoľko predmetom konania nebol spor týkajúci sa kúpnej ceny ale nárok na vydanie hnuteľných vecí, ktorého hodnotu nebolo možné vyjadriť v peniazoch.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v podaní právneho zástupcu zo dňa 29.07.2014 (č.l. 43 spisu) nakoľko mal za to, že bol naplnený odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) OSP vo väzbe na § 221 ods. 1 písm. f) OSP, z dôvodov bližšie špecifikovaných v podanom odvolaní. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaný, v podaní právneho zástupcu zo dňa 18.08.2014 (č.l. 46 spisu). Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu v časti náhrady trov konania vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci s poukazom na § 205 ods. 2 písm. f) OSP. Odkaz okresného súdu na § 11 ods. 1 písm. b) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., považoval za jednoznačne nesprávny, nakoľko ide o spor medzi právnickými osobami, a tak klientom určite nie je spotrebiteľ. Okresný súd uviedol, „že predmet sporu nie je možné vyjadriť v peniazoch, a tak okresný súd pravdepodobne aplikoval § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky“. Aj takéto posúdenie bolo podľa žalovaného jednoznačne nesprávne, nakoľko podľa § 10 ods. 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. sa za tarifnú hodnotu v spore o vydanie veci považuje hodnota veci, ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. Pri spore o vydanie veci tak nie je právne relevantné, či možno predmet súdneho konania vyčísliť v peniazoch alebo nie, nakoľko pri tomto type konaní sa neurčuje tarifná hodnota z hodnoty predmetu sporu, ale určuje sa základná sadzba tarifnej odmeny z hodnoty veci, o ktorej vydanie sa vedie spor. Žalovaný si vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. z hodnoty vecí, ktorých vydanie žalobca v žalobe požadoval, pričom hodnotu vecí uviedol zhodne aj žalobca vo svojej žalobe vo výške 110.676,99 Eur, ktorá hodnota bola aj súčasťou žalobného petitu. Vzhľadom k tomu bolo vyčíslenie trov žalovaného správne a plne v súlade s vyhláškou. Na základe uvedených skutočností, žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/210/2013-38 zo dňa 23. júla 2014 zmenil, a to tak, že žalobcovi uloží povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 1.568,38 Eur a trovy odvolacieho konania vo výške 397,04 Eur. Zároveň žalovaný požiadal o doručovanie písomností v prejednávanej veci podľa § 45 ods. 4 OSP aj elektronickými prostriedkami, a to na adresu R. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému na vedomie dňa 02.09.2014 a odvolanie žalovaného bolo žalobcovi doručené na vedomie dňa 02.09.2014, ktoré uvedené skutočnosť preukazujú aj doručenky, nachádzajúce na č.l. 48 spisu.
Skôr než krajský súd vec prejednal, žalobca v podaní doručenom okresnému súdu dňa 12.09.2014, postúpenom odvolaciemu súdu dňa 17.09.2014 s poukazom na § 207 ods. 2 OSP zobral odvolanie zo dňa 29.07.2014 späť. Zároveň podľa § 11 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len ,,zák. č. 71/1992 Zb.“) navrhol, „aby súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku, zaplateného za podanie predmetného odvolania“ (č.l. 52 spisu).
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, z dôvodu späťvzatia odvolania žalobcom za aplikácie ust. § 207 ods. 2, 3 OSP odvolacie konanie zastavil a napadnuté uznesenie okresného súdu, vo výroku o trovách prvostupňového konania, zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP a podľa ust. § 221 ods. 2 OSP vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa § 207 ods. 2, 3 OSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd konanie zastaví.
Vzhľadom k samotnému úkonu žalobcu a to jeho späťvzatiu odvolania v podaní zo dňa 11.09.2014 proti napadnutému uzneseniu okresného súdu č.k. 10Cb/210/2013-38 zo dňa 23. júla 2014, za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení, bolo odvolacie konanie o odvolaní žalobcu zastavené.
Odvolací súd neprehliadol, že samotné odvolanie žalobcu v podaní zo dňa 29.07.2014 (č.l. 43 spisu) proti uzneseniu okresného súdu č.k. 10Cb/210-2013-38 zo dňa 23. júla 2014 podal v mene žalobcu
- obchodnej spoločnosti konateľ Ing. Michal Petrovský a späťvzatie odvolania žalobcu - obchodnej spoločnosti v podaní zo dňa 11.09.2014, bolo podané konateľom Jurajom Ovčíkom. Z úplného výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, Oddiel Sro, Vložka číslo 12838/L, mal odvolací súd preukázané, že v čase podania odvolania žalobcu, teda k dátumu 29.07.2014 (č.l. 43 spisu), ako aj jeho späťvzatia dňa 11.09.2014 (č.l. 52 spisu), mal žalobca - obchodná spoločnosť Mechanika, s.r.o., dvoch
konateľov a to Juraja Ovčíka a Ing. Michala Petrovského, ktorí boli oprávnení konať v mene spoločnosti samostatne, v dôsledku ktorej skutočnosti, toto právo zahŕňalo právo podávať samotné žaloby na súd, ako aj uskutočňovať ich späťvzatia. Z týchto konštatovaných skutočností potom vyplýva, že odvolací súd nemal inú možnosť, než odvolacie konanie zastaviť. ,,Z ustanovenia § 207 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že ak odvolateľ vezme odvolanie späť, odvolací súd nemá inú možnosť, než odvolacie konanie zastaviť. Späťvzatie odvolania je z tohto hľadiska definitívne.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.11.2011, sp. zn. 4 Cdo 146/2011).
Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pokiaľ žalobca v podanom odvolaní, v podaní právneho zástupcu zo dňa 29.07.2014 (č.l. 43 spisu) bol toho názoru, že bol vytvorený priestor pre aplikáciu § 21 ods. 3 OSP, tak s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil. V tejto súvislosti si odvolací súd dovoľuje poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 234/2014-16 zo dňa 1. apríla 2014 s ktorým sa stotožnil a v zmysle ktorého ,,Bez ambície zasahovať do skutkových a právnych záverov všeobecného súdu predsa však v záujme presvedčivosti odôvodnenia svojho uznesenia ústavný súd uvádza, že najvyšší súd veľmi presne vyložil podstatu dikcie § 21 ods. 3 OSPO, keď relevantný rozpor záujmov právnickej osoby a osoby oprávnenej za ňu konať identifikoval v procesnom prejave sporu oboch uvedených subjektov (,,vystupuje v opačnom procesnom postavení“). Celý zmysel občianskeho súdneho konania spočíva v riešení sporov (odhliadnuc od tzv. nesporových konaní), teda takých skutkových situácií, ktorých pojmovým znakom je právne významný záujmový konflikt dvoch právnych subjektov. Preto ak v návrhovom sporovom konaní stoja proti sebe konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným na jednej strane a samotná táto spoločnosť s ručením obmedzeným na strane druhej, potom nemožno záveru najvyššieho súdu o procesno - právne relevantnom rozpore záujmov oboch subjektov nič z hľadiska ústavno-právneho vytknúť“. Uvedené skutočnosti v prejednávanej veci podľa zistení odvolacieho súdu neboli splnené.
O vrátení súdneho poplatku žalobcovi odvolací súd nerozhodoval, pretože ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu o späťvzatí odvolania zo strany žalobcu sa v súdnom spise nenachádzal doklad o zaplatení súdneho poplatku za podané odvolanie, ani nevyplývalo, že by žalobca bol vyzvaný na zaplatenie takéhoto súdneho poplatku. Keďže žalobca v celom rozsahu zobral odvolanie relevantne späť, skôr ako odvolací súd začal vo veci konať, za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení bolo odvolacie konanie zastavené.
Aj napriek skutočnosti, že došlo k zastaveniu odvolacieho konania o odvolaní žalobcu v zmysle § 207 ods. 2, 3 OSP, mal odvolací súd preukázané, že odvolanie bolo podané aj žalovaným proti výroku o trovách prvostupňového konania, ako osobou oprávnenou a v rámci zákonnej lehoty na podanie odvolania, v dôsledku ktorej skutočnosti bol odvolací súd povinný sa zaoberať vecnými dôvodmi podaného odvolania.
Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Vzhľadom k vyššie citovanému ustanoveniu bola odvolaním napadnutá výroková časť uznesenia o trovách prvostupňového konania preskúmavaná len v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní právneho zástupcu zo dňa 18.08.2014 (č.l. 46 spisu).
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný) prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa ust. § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa aktuálneho znenia OSP nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia nie je odvolacím dôvodom a nie je ani výslovným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 221 ods. 1 OSP). Uvedené však neznamená, že okresný súd nemusí rešpektovať § 157 ods. 2 OSP o náležitostiach rozhodnutia súdu v časti odôvodnenia a vôbec, resp. dodatočne neodôvodniť záver svojho rozhodnutia.
Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky riešia otázku spravodlivého súdneho konania vo vzťahu k riadnemu odôvodneniu rozhodnutia a dodržiavaniu ust. § 157 ods. 2 OSP. Príkladmo v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 78/2005 zo dňa 16. marca 2005, podľa ktorého „súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.“ Ďalej sa odkazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. júna 2008, podľa ktorého rovnako vyplýva, že za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba považovať aj nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktorú požiadavku v konaní pred všeobecným súdom stanovuje ust. § 157 ods. 2 OSP. Rovnako podľa právnej vety Nálezu Ústavného súdu SR, sp.zn. I. ÚS 327/2010 je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutia a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie napĺňa - ako neoddeliteľná súčasť "stanoveného postupu" - ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle tohto citovaného Nálezu Ústavného súdu SR obsah základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva iba v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Zahŕňa aj právo na určitú kvalitu súdneho konania definovanú procesnými garanciami spravodlivého súdneho konania, ako sú požiadavky rešpektovania zásad kontradiktórnosti alebo rovnosť zbraní, či právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorá má byť v konkrétnom prípade poskytnutá. Zásada spravodlivosti obsiahnutá v práve na spravodlivé súdne konanie, ktoré vyplýva z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, totiž vyžaduje, aby súdy založili svoje rozhodnutia na dostatočných a právne relevantných dôvodoch zodpovedajúcich konkrétnym okolnostiam prerokúvanej veci.
Aj v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia imanentnou súčasťou práva na spravodlivé konanie, resp. práva na súdnu ochranu, pričom rozhodnutia označených súdnych orgánov sú pre všeobecné súdy záväzné, pokiaľ sa týkajú základných práv a slobôd (§ 135 ods. 1 OSP). „Právo na súd“ medzi takéto práva jednoznačne patrí. Rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci. Iba také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré zodpovedá týmto požiadavkám možno považovať za adekvátne a zodpovedajúce základnému právu účastníka konania na spravodlivý proces.
Nadväzne možno konštatovať, že pokiaľ súd neodôvodní svoje rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, odníme účastníkovi právo konať pred súdom. Právo podať odvolanie môže účastník vo svojej veci uplatniť len v takom prípade, pokiaľ rozhodnutie, ktoré odvolaním napáda, obsahuje určité, zrozumiteľné a jasné dôvody, prečo súd vo veci tak rozhodol. Pokiaľ v rozhodnutí súdu nie sú dodržané náležitosti obsahu súdneho rozhodnutia, a to najmä z hľadiska odôvodnenia rozhodnutia súdu, nemá účastník konania možnosť, aby uplatnil svoje procesné právo podať odvolanie, a preto platí, že postupom súdu (nedostatok dôvodov rozhodnutia) mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatie možnosti konať pred súdom je odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP a dôvodom, pre ktorý odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zruší podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP. Pokiaľ by totiž odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu ničím neodôvodnený, resp. nedostatočne odôvodnený záver prvostupňového súdu, namiesto, aby rozhodnutie prvostupňového súdu založené na tomto závere ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, porušil by tým zásadu dvojinštančnosti konania.
Z vyššie uvedeného, v nadväznosti na podané odvolanie, krajský súd teda primárne skúmal, či má spôsobilý predmet preskúmania, a to súdne rozhodnutie prvostupňového súdu s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia, vo vzťahu k trovám prvostupňového konania, konštatuje, že nemá všetky atribúty vyplývajúce z § 157 ods. 2 OSP. Má za to, že odôvodnenie rozhodnutia, v časti o trovách prvostupňového konania, vrátane je nedostatočné, resp. nepreskúmateľné, ktorá skutočnosť bola odvolacím súdom vyhodnotená ako odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom, z ktorého dôvodu došlo k zrušeniu uznesenia okresného súdu v
napadnutom výroku o trovách prvostupňového konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP a vráteniu veci podľa § 221 ods. 2 OSP okresnému súdu na ďalšie konanie.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia spočíva v tom, že okresný súd priznal žalovanému náhradu trov konania za požadované úkony právnej služby s tým, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., ktorá predstavuje jednu trinástinu výpočtového základu, t.j. 61,85 Eur. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, avšak podľa zistení odvolacieho súdu z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu nevyplýva, že by niektorý z účastníkov mal status spotrebiteľa.
Okresný súd ďalej v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že ,,odporca si vyčíslil základnú sadzbu tarifnej odmeny z tarifnej hodnoty 110.676,99 eur zodpovedajúcej kúpnej cene hnuteľných vecí, ktorých vydania sa navrhovateľ domáhal. Takýto výpočet základnej sadzby súd považuje za nesprávny, nakoľko predmetom konania nebol spor týkajúci sa kúpnej ceny ale nárok na vydanie hnuteľných vecí, ktorého hodnotu nie je možné vyjadriť v peniazoch.“ Ak okresný súd konštatoval, že hodnotu nebolo možné vyjadriť v peniazoch, tak odvolací súd poukazuje na samotné znenie žalobného petitu v žalobe zo dňa 22.10.2013 (č.l. 5 spisu), pričom nie je zrejmé, z akých skutočností okresný súd ustálil, že ide „o nárok na vydanie hnuteľných vecí, ktorého hodnotu nie je možné vyjadriť v peniazoch“, ak z petitu vyplýva žalobcom uvedená ich hodnota, resp. cena.
V ďalšom konaní preto okresný súd pri priznávaní a rozhodovaní o trovách prvostupňového konania v záujme zabezpečenia preskúmateľnosti v rámci odôvodnenia vysloví a náležite zdôvodní svoje rozhodnutie a náhrade trov konania, pričom sa bude samozrejme zaoberať aj odvolacími dôvodmi žalovaného v podanom odvolaní.
S poukazom na ust. § 224 ods. 3 OSP, súčasne bude prvostupňovým súdom rozhodnuté i o náhrade trov odvolacieho konania.
Podľa ust. § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.